Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816208529
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3816208529.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobkyne Y..

A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. XXX, zast. JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom
Hviezdoslavova 3, Prievidza proti žalovaným Y. I., nar. X.X.XXXX a Q. I., nar. X.X.XXXX, obaja bytom A.
S. XXX, zast. JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom Bakalárska 6, Prievidza o určenie vecného
bremena takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo

výške 100 %.

III. P r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáha prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o určenie, že
na nehnuteľnosti v k. ú. A. S., zapísanej v katastri nehnuteľnosti vedeným Okresným úradom Prievidza,
katastrálnym odborom v LV č. XXXX, parc. CKN č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere XXX mX
viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši i povozmi cez túto nehnuteľnosť pre vlastníka
nehnuteľnosti v k. ú. A. S., zapísaných v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza,

katastrálnym odborom v LV č. XXX, rodinný dom s. č. XXX na parc. J. č. XXXXX, parc. J. č. XXXXX -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parc. J. č. XXXXX/X - orná pôda vo výmere XXX m2.
Uplatnila aj trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je v celosti vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. A. S., zapísaných v katastri
nehnuteľnosti vedeným Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom v LV č. XXX, rodinného
domu s. č. XXX na parc. J. č. XXXXX a pozemkov parc. CKN č. XXXXX - zastavaná plocha a nádvorie

vo výmere XXX m2, parc. CKN č. XXXXX/X - orná pôda vo výmere XXX m2.
Tieto nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou v roku 1989 od predávajúceho Y.. I. I., nar. X.X.XXXX v
podiele vo veľkosti 1-ina a M. U. rod. O., nar. XX.X.XXXX v podiele vo veľkosti 3-iny. Podľa jej vedomostí
pôvodným vlastníkom týchto nehnuteľnosti bol D. I., ktorý bol otcom Y.. I. I.. D. I. postavil rodinný dom
na základe stavebného povolenia z roku 1937.
Žalovaní sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi susedných nehnuteľnosti v k. ú. A. S., zapísaných
v katastri nehnuteľností Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor v LV č. XXXX, parc. J. č. XXXXX/

X - ostatná plocha vo výmere XXX m2, ako aj parc. CKN č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere
XXX m2, parc. J. č. XXXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX mX a rodinného domu s.
č. XXX na parc. CKN č. XXXXX.Žalobkyňa ďalej uviedla, že používa na prístup autom, povozmi aj peši k svojím nehnuteľnostiam, ktoré
užíva v súčasnosti aj so svojím manželom B. V. parc. CKN č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere XXX
m2, ktorá parcela je vlastníctvom žalovaných. Žalovaní túto nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou

v roku 2015 od Slovenskej republiky - Lesy Slovenskej republiky, š.p. so sídlom Banská Bystrica,
Námestie SNP 8. Podľa jej vedomostí Lesy SR š. p. sa stali vlastníkom nehnuteľností v roku 1988 kúpou
od Imricha D., ktorý bol starým otcom žalovanej.
Právni predchodcovia žalobkyne aj žalobkyňa používali ako prístupovú cestu k nehnuteľnostiam, ktoré
sú v súčasnosti jej vlastníctvom cestu cez parc. č. XXXXX a to už v dobe pred II. svetovou vojnou, určite

ajvdobe, keďjejprávnypredchodcaD.I.postavil nazákladestavebnéhopovoleniavroku1937rodinný
dom, ktorý v súčasnosti vlastní. Iný prístup k svojím nehnuteľnostiam D. I. nemal, používal len prístupovú
cestu cez vyššie uvedenú nehnuteľnosť, ako aj cez ďalšie nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve rôznych
vlastníkov, vrátane urbárskeho spoločenstva. Obdobne sú zaužívané prístupové cesty aj na iné lazy v
obciA. S..Keďnehnuteľnosti odkupovala,dostalasaknimspoluspredávajúcimiY.. I.I.apaniU.potzv.
poľnej ceste, teda ceste, ktorá začínala od hlavnej cesty vedúcej cez obec A. S. a ďalej pokračovala cez

laz u I. až k lazu L.. Týmto názvom sa označuje laz, v ktorom vlastní nehnuteľnosti žalobkyňa. Cesta už v
čase kúpy nehnuteľností bola vyštrkovaná žalobkyňou, teda udržiavaná obcou A. S. a to až do blízkosti
jej rodinného domu. V súvislosti s kúpou nehnuteľností jej MNV A. S. rozhodnutím z 10.11.1989 dal
súhlas k prevodu nehnuteľností, čo by zrejme nebol urobil MNV, ak by k nehnuteľnostiam nebol prístup.
Cesta bola udržiavaná obcou a ešte aj v roku 2013, kedy ju obec naposledy spevnila vyštrkovaním. Táto

spevnená cesta je zabezpečená k nehnuteľnostiam, ktorých je ona v súčasnosti vlastníčkou od obdobia,
keď sa na laze postavili prvé domy, teda najmenej na začiatku minulého storočia.
Ďalej uviedla, že v súčasnosti, keď nehnuteľnosť, cez ktorú prechádza cesta nadobudli žalovaní, začali
jej brániť v prístupe na jej nehnuteľnosti. Robia tak napriek tomu, že žalovaná sa zaviazala v súvislosti s
kúpou tejto nehnuteľnosti Lesom SR š.p., že jej nebude robiť žiadne problémy s doterajšou prístupovou

cestou. Opak je však pravda, lebo žalovaní jej nebránia v prístupe len slovne, ale v novembri 2015
úmyselne prístupovú cestu zahatali vysypaním 15 t štrku, čím jej úplne zabránili v používaní doterajšej
cesty,nielen pešo,aleajautom,keďžeautomali prisvojomdomevodvore.Abymohlasmanželomauto
používať, pretože sú obaja ZŤP a invalidní dôchodcovia museli zabezpečiť v apríli 2016 preloženie auta
cez potok na miestnu komunikáciu, ale s autom sa nemôžu dostať k svojmu rodinnému domu. Nemôžu

si previesť k rodinnému domu žiadne veci, palivové drevo, majú sťažený prístup k zabezpečovaniu
zdravotníckych služieb, nákupov do domácnosti, vrátane krmiva pre domáce zvieratá a taktiež aj k
nehnuteľnosti nemajú prístup záchranné ani požiarne zložky. Žalobkyňa sa ocitla preto v situácií, ktorú
musí riešiť len súdnou cestou, lebo doterajšie pokusy o vyriešenie veci zmierom voči žalovaným, aj voči
predchodcom Lesom SR, š.p. nepriniesli žiadnu zmenu, lebo cesta je zatarasená doposiaľ. Žalovaní

v roku 2016 priviezli na cestu ďalší stavebný materiál, drevo, kamene, dokonca cestu oplocujú, takže
im bránia v prístupe aj pešo. Ani sťažnosti na Obecný úrad A. S. nepriniesli žiadne vyriešenie veci a
nadobudla presvedčenie, že obecný úrad nemá záujem riešiť problémy svojich občanov ako rovným
občanom, ale nadŕža žalovaným.
Ďalej uviedla, že o tom, že cez vyššie uvedenú nehnuteľnosť parc. CKN č. XXXXX/X bola už v dávnej

minulosti a je aj v súčasnosti zaužívaná cesta svedčí aj geometrický plán Geodézie Žilina č. 920-1234-7
zo dňa 12.10.1967, ktorým bola táto cesta zameraná, vytýčená a na jeho podklade aj zapísaná do
bývalej evidencie nehnuteľností. Tento geometrický plán nevytvoril cestu ako takú, lebo táto existovala
už dávno predtým, len sa vymedzilo jej presné geografické určenie v príslušnom operáte katastra a
takto vytvorená parc. č. XXXXX/X bola v roku 1988 prevedená do vlastníctva Lesov SR, š.p., ktoré

následne zmenili charakter pozemku na ostatná plocha pri vklade do katastra nehnuteľností. K takejto
zmene došlo bez ohľadu na skutočné užívanie pozemku, ktorý bol v čase zmeny aj po zmene naďalej
užívaný ako cesta.
Okrem nej a právnych predchodcov užívala vyššie uvedenú prístupovú cestu aj rodina M.ako prístup
ku svojej stavbe - pivnici.

Žalobkyňa zisťovala v súvislosti s problémami, ktoré vznikli na základe svojvoľného a podľa nej i
protiprávneho konania žalovaných u svojich právnych predchodcov okolnosti vzniku tejto prístupovej
cesty a zistila u Y.. I. I., že cesta aj cez parc. CKN č. XXXXX/X bola zaužívaná najmenej do 30-tych
rokov minulého storočia, používal ju jeho právny predchodca D. I., ktorý postavil svoj dom tak, že prístup
k nemu bol po tejto ceste a vlastníci pozemku, na ktorom bola táto cesta, udeľovali v stavebnom konaní

D. I. súhlasil na postavenie rodinného domu a tým samozrejme aj súhlas na ďalšie využívanie pozemku
na prístupovú cestu k domu. Aj podľa vedomostí Y.. I. I. bola prístupová cesta dohodnutá medzi
vtedajšími vlastníkmi nehnuteľností, teda rodinou O. a rodinou I. a to ako trvalé právo cesty. Svedčí otom aj postavenie rodinného domu D. I. vedľa tejto cesty, ako aj nikým nerušené užívanie tejto cesty
až do roku 2015, teda po dobu najmenej 78 rokov.
Z výkonu práva cesty, jeho doby trvania, ako aj z účelu, pre ktorý bolo zriadené možno nepochybne

usúdiť, že išlo o právo majúce vecnú povahu, teda právo viazané na vlastníctvo k veci, ktoré nebolo
v minulosti zrejme vložené do pozemkovej knihy. Právo cesty bolo však nadobudnuté jeho výkonom,
teda vydržaním, s počiatkom výkonu tohto práva najneskôr od roku 1937.
Poukázala na § 562 Občianskeho zákona z. č. 141/1950 Zb. sa právne pomery vzniknuté pred 1.1.1951
riadia dovtedajším právom. Podľa práva platného na Slovensku pred 1.1.1951, ten, kto využíval právo

k nehnuteľnosti evidovanej v pozemkovej knihe na iného vlastníka, vydržal toto právo i mimo zápisu
do pozemkovej knihy, ak toto užívanie bolo pokojné, nerušené, pričom v takomto prípade išlo o tzv.
pozemkovú služobnosť - služobnosť cesty. K nadobudnutiu pozemkovej služobnosti sa vyžadovalo,
aby vlastník pozemku udelil povolenie. Uviedla, že je nepochybné, že také povolenie udelené muselo
byť a bolo, pretože inak by nebolo logické ani možné, aby D. I. postavil rodinný dom s prístupom
cez pozemok rodiny D.. Keďže rodina D. súhlas so stavbou domu udelila, nepochybne udelila aj

súhlas so služobnosťou cesty cez ich pozemok, pretože iný prístup k stavbe domu nebol. Hoci
takéto právo služobnosti do pozemkovej knihy nebolo vpísané, resp. nemá o tom žalobkyňa vedomosť,
nadobudol oprávnený z tejto služobnosti túto služobnosť aj vydržaním, teda pokojným vykonávaním po
dobu 32 rokov, teda vydržaciu dobu podľa práva platného na Slovensku do 1.1.1951 (napr. komentár
k Československému všeobecnému Občianskemu zákonníku a k občianskemu právu platnému na

Slovensku a Podkarpatskej Rusi, Fajnor, Záturecký, vydaný v roku 1935). Takéto právo zodpovedá
v súčasnosti právu vecného bremena, teda podľa súčasne platného práva, je takéto právo právom
vlastníka nehnuteľnosti voči vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti.
Poukázala na § 566 z. č. 141/1950 Zb. - Občiansky zákon, v zmysle ktorého lehota, ktorá začala plynúť
pred 1.1.1951 skončí, ak určuje tento zákon lehotu kratšiu, najneskôr uplynutím tejto kratšej lehoty

počítanej od 1.1.1951.
Pretože v § 116 z. č. 141/1950 Zb. bola stanovená vydržacia doba, pokiaľ ide o nehnuteľnosti 10 rokov,
táto uplynula najneskôr 1.1.1961, teda skôr, než by bola uplynula 32-ročná vydržacia doba podľa práva
platného pred 1.1.1951. V tomto čase bol vykonávateľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vtedajší vlastník rodinného domu a priľahlého pozemku D. I. s manželkou.

Podľa § 168 ods.1 z. č. 141/1950 Zb. pre nadobudnutie práv zodpovedajúcich vecným bremenám,
platia primerané ustanovenia o nadobudnutí práva vlastníckeho (§ 111 a nasl.), teda aj ustanovenie §
116). Aj ustanovenie § 166 stredného Občianskeho zákona zhodne s predchádzajúcou právnou úpravou
stanovilo, že vecné bremená obmedzujú vlastníka veci v prospech niekoho iného tak, že vlastník je
povinný buď niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

Z § 167 cit. predpisu vyplýva, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu je spojené buď s vlastníctvom
určitej veci alebo svedčí určitej osobe.
V danom prípade išlo jednoznačne o právo spojené s vlastníctvom rodinného domu a priľahlého
pozemku, pretože bez takéhoto práva sa nedali predmetné nehnuteľnosti využívať. Toto právo podľa
vedomostí žalobkyne využívali vlastníci nehnuteľností, ktorých je ona právnym nástupcom.

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechádza v súlade s § 151n ods.2 z. č. 40/1964 Zb. -
Občiansky zákon spolu s prevodom vlastníctva veci, ku ktorej toto právo prislúcha, na nadobúdateľa.
Nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetných nehnuteľnostiam žalobkyňou prešlo spolu s
prevodom vlastníctva k rodinnému domu a priľahlého pozemku aj právo zodpovedajúce vecnému
bremenu zaťažujúcemu nehnuteľnosť žalovaných parc. CKN č. XXXXX/X a právo prechodu je

oprávnená žalobkyňa vykonávať ako nová vlastníčka k nehnuteľnosti, pretože podľa § 865 ods.6 z. č.
40/1964 Zb. sa na práva a povinnosti z vecných bremien vzniknutých pred 1.1.1964 vzťahujú obdobne
ustanovenia § 135b, § 135c v znení z. č. 131/1982 Zb.
Podľa § 135c ods.3 OZ v znení účinnom ku dňu, keď nadobudla vlastnícke právo k rodinnému domu
a priľahlému pozemku, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú vlastníctvom

veci na nadobúdateľa, teda na žalobkyňu. Uviedla, že tento právny stav zostal doposiaľ nezmenený.
Jej právny predchodca Y.. I. I. právo cesty ako vecného bremena potvrdil aj v čestnom vyhlásení, ktoré
žalobkyňa priložila ako dôkaz.
Uviedla, že skutočnosť, že právo prechodu, či už z období pred II. svetovou vojnou alebo po nej bolo
využívané nerušene, pokojne, môže potvrdiť ako svedok Y.. I. I., ako aj predchádzajúci starosta obce

A. S. Y.. W. B. a Y.. B. B., jej manžel B. V., s ktorým nerušene užívali ako manželia prístupovú cestu od
roku 1994, ako aj ich dcéra I., narodená v roku XXXX.Žalobkyňa vyzvala žalovaných výzvou prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa 20.11.2015
na mimosúdne zabezpečenie práva prechodu k jej rodinnému domu, ale žalovaní na výzvu reagovali
len telefonicky, a to odmietnutím jej práva a následne ešte väčším zatarasením cesty.

Naliehavosť právneho záujmu na určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu odôvodnila tým, že
toto právo, ktoré v súčasnosti patrí žalobkyni ako vlastníčke nehnuteľností je rušené a spochybňované
aktívnou činnosťou žalovaných, ktorí v roku 2016 už aj zasypávajú cestu rôznym odpadom, uložili
na cestu kopu štrku, stavebné drevo, kamene, oplotenie, cesta zarastá trávou z dôvodu, že nemôže
byť žalobkyňou používaná, žalovaní na ňu sypú odpad zo záhrady a je jej bránené v jej používaní i

udržiavaní.
Poukázal na § 80 písm. c/ OSP. Má záujem, aby toto právo bolo už konečne zapísané v katastri
nehnuteľností, aby sa mohla žalobkyňa, ako aj prípadný právny nástupca preukázať týmto právom vo
vzťahu nielen k žalovaným, ale aj k ich právnym nástupcom, ako aj vo vzťahu k štátnym orgánom i
orgánom samosprávy.
V tejto žalobe súčasne navrhla vydať predbežné opatrenie, ktorým žiadala nariadiť žalovaným do 10 dní

odstrániť z nehnuteľností v k. ú. A. S. parc. CKN č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere XXX m2,
zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom v LV č.
XXXX, kopu štrku, stavebné drevo, kamene, betónové stĺpy, oplotenie a strpieť prechádzanie žalobkyne,
vrátane členov jej domácnosti a obvyklých návštev peši, ako aj povozmi cez parc. CKN č. XXXXX/X
k rodinnému domu žalobkyne s. č. XXX na parc. CKN č. XXXXX k. ú. A. S., a to až do právoplatného

skončenia veci o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

3. Žalovaní písomným podaním k žalobe uviedli, že tvrdenia žalobkyne v žalobe sú neúplné, nepresné
a v niektorých prípadoch aj nepravdivé.
Predchádzajúci vlastník nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX k. ú. A. S. D. I. mal prístup k svojím

nehnuteľnostiach z viacerých strán. Cez pozemok parc. CKN č. XXXXX/X, v tom čase vo vlastníctve
starého otca žalovanej Y. D. mal prístup obmedzený, lebo to bol prechod cez dvor. „Zo spodnej strany
(teraz pozemok parc. CKN č. XXXXX/X) bola cesta a tento prístup J. I. aj používal, preto sa nepotreboval
s nikým dohodnúť o práve prechodu cez pozemok parc. CKN č. XXXXX/X. Cesta zo spodnej strany
nebola majetkovo vyporiadaná, ale roky bola používaná obyvateľmi obce ako miestna komunikácia.

Po roku 1989 si vlastníci začali vyporiadavať svoj majetok. Postupne si začali svoje pozemky oplocovať.
Preto obec začala cestu vyporiadavať a väčšiu časť tejto miestnej komunikácie sa obci aj podarilo
vyporiadať a je na tento účel doposiaľ užívaná. Koniec cesty vyporiadali S. W. a X. N. na svoje náklady
a pozemok, na ktorý ústi miestna komunikácia parc. CKN č. XXXXX/X je v podielovom spoluvlastníctve
S. W. a X. N..

Žalobkyňa síce nadobudla nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX k. ú. A. S. už v roku XXXX, ale k
trvalému pobytu sa nasťahovala až v roku 2011 a do toho času rodinný dom s. č. 450 užívala ako
rekreačnú chatu, ktorú s rodinou navštevovala veľmi sporadicky.
Pozemok parc. CKN č. XXXXX/X je prístupný z poľnej štrkovej cesty, vo vlastníctve pozemkového
spoločenstva.Napokonsajednáomiestnukomunikáciu,cestaniejezakreslenáanivkatastrálnej mape,

cesta nie je udržiavaná a väčšiu časť zimy je neprejazdná.
Žalobkyňa k nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve väčšinou dochádza z druhej strany od pozemku
parc. CKN č. XXXX/X. Cez most a cez susediace pozemky parc. CKN č. XXXXX/X a parc. CKN
č. XXXXX/X, teda zo strany, kde je vybudovaná miestna komunikácia, ktorá je riadne udržiavaná
a celoročne prístupová motorovým vozidlám. Vzhľadom k tomu, že k parc. CKN č. XXXXX/X mala

žalobkyňa obmedzený prístup motorovým vozidlom, toto vozidlo parkovala zväčša na pozemkoch pri
miestnej komunikácií.
Žalobkyňa musela vedieť o problémoch s vyporiadaním miestnej komunikácie. Obyvatelia lazu sa
veľakrát o tom rozprávali a žiadali obec, aby vec riešila. Obyvatelia tejto časti obce mali obavy, že im
bude zamedzený prístup k domom, preto niektorí vec riešili aj na vlastné náklady.

Žalobkyňa o tejto situácii vedela, tiež sa snažila vec riešiť a začiatkom roku 2015 kúpila do svojho
vlastníctva susediace nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. A. S., vrátane pozemkov parc. CKN
č. XXXXX/X a parc. CKN č. XXXXX/X. Z pozemkov, ktoré nadobudla do vlastníctva je premostenie
cez potok na parc. CKN č. XXXXX/X a napojenie priamo na miestnu komunikáciu. Žalobkyňa sa však
s vlastníkmi parc. CKN č. XXXXX/X nepohodla, nikdy ich nepožiadala o možnosť prechodu, resp. za

akých podmienok môže cez ich pozemok prechádzať a na tomto pozemku parkovať svoje vozidlo, preto
jej vlastníci prístup na pozemok zamedzili.
Žalobkyňa podala starostovi sťažnosť na vlastníkov parc. CKN č. XXXXX/X a keď starosta sťažnosť
žalobkyne nevyriešil podľa jej predstáv, podala ďalšiu sťažnosť obecnému zastupiteľstvu a na starostuobce podala trestné oznámenie. Napriek tomu sa vec nevyriešila, preto sa žalobkyňa začala domáhať
práva prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných súdnou cestou. Pred podaním žaloby účelovo,
darom previedla nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX k. ú. A. S. do vlastníctva svojej dcéry a možnosť

prístupu cez tieto nehnuteľnosti vo svojej žalobe ani nespomenula.
Pozemok parc. CKN č. XXXXX/X bol na predaj ponúknutý dlhšiu dobu a o pozemok nejavil nikto záujem,
preto sa žalovaní rozhodli tento pozemok kúpiť a rovnakú možnosť kúpy mala aj žalobkyňa. Žalovaní
kúpili tento pozemok na podnikateľské účely. Nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX k. ú. A. S. chcú
využívaťnachovdobytkaapotrebujútietonehnuteľnostiohradiť.Žalovaníprikúpeparc.CKNč.XXXXX/

X neboli upozornení na žiadne práva ani obmedzenia, ktoré by mali na tejto nehnuteľnosti viaznuť.
Naopak vzhľadom k tomu, že prístup k tomuto pozemku je cez pozemok aj vo vlastníctve pozemkového
spoločenstva, vopred prerokovali s niektorými spoluvlastníkmi prípadné obmedzenia prechodu cez
susediace pozemky.
Žalobkyňa nikdy so žalovanými neprišla a nepýtala sa na možnosť a podmienky prechodu cez tento
pozemok, naopak po nadobudnutí vlastníctva žalovanými k spornému pozemku začala podávať na

žalovaných sťažnosti a začala ich osočovať a napádať.
Poukázali na § 151n ods.2 Občianskeho zákona, v zmysle ktorého vecné bremená spojené s
vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Ďalej poukázali na § 151o ods.1 cit. zákona, v zmysle ktorého vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,

rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenie § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie
práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Poukázali aj na § 134 ods.1 cit. zákona, v zmysle ktorého oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.
Ďalej uviedli, že vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva
a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníctva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená.

K zákonným predpokladom vydržania patrí:

a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,

b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania

počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov.

Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť. Zákonom
ustanovené podmienky vydržania sú:

a/ existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí;

b/ uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe;

c/ spôsobilosť predmetu vydržania.

Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama o sebe na vydržanie
nestačí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne,

preto, ak dôjde k sporu, nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť okrem iných spôsobov aj výkonom práva,
t. j. vydržaním pri splnení zákonných podmienok podľa § 134 Občianskeho zákona.
Žalovaní majú za to, že k naplneniu zákonných podmienok pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, výkonom práva, vydržaním žalobkyňou nemohlo dôjsť, lebo chýba v tomto

prípade existencia dobromyseľnej a oprávnenej držby. Podľa tvrdenia žalobkyne, právnym dôvodom
vzniku vecného bremena je vydržanie práva zodpovedajúceho prechodu a prejazdu povozom cez
pozemok vo vlastníctve žalovaných. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že do času, keď nehnuteľnosť kúpila,
predchádzajúci vlastník na základe ústnej dohody s právnym predchodcom žalovaných, ktorý bol v tomčase vlastníkom predmetného pozemku sa dôvodne domnieval, že mu patrí právo prechodu cez parc.
CKN č. XXXXX/X. Žalobkyňa mala vstúpiť do tohto práva po odkúpení uvedených nehnuteľností a toto
právo prechodu cez parcelu žalovaných mala vykonávať až do času, kým jej žalovaní v tom nezačali

brániť, teda žalobkyňa vychádza z presvedčenia, že má právo prechádzať cez pozemok žalovaných,
keďže žalovaní a ich právni predchodcovia voči tomu nenamietajú.
Na preukázanie dobrej viery žalobkyne nestačí len preukázanie skutočností, že jej po celý čas nikto
nebránil prechádzať cez pozemok žalovaných a že sa toto prechádzanie tolerovalo ešte v čase, keď
tadiaľ prechádzali jej právni predchodcovia, pokiaľ by nebola súčasne preukázaná aj existencia právnej

povinnosti vlastníka pozemku, a to povinnosť strpieť výkon ňou tvrdeného práva.
Na úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu totiž nestačí len
preukázať, že niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok, cez cudzí pozemok
možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov. Môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť
o výprosu alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa
niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, napr.

prechádza cez cudzí pozemok, ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je iba ten,
kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu
patrí, nestačí iba subjektívne presvedčenie o jeho práve.
Vzhľadom k okolnostiam, za akých žalobkyňa vykonávala právo prechodu cez parcelu žalovaných,
nemožno prijať záver, že bola dobromyseľná, že jej toto právo aj skutočne patrí.

Žalovaní ďalej uviedli, že v čase výstavby rodinného domu č. s. 499 mal právny predchodca žalobkyne
prístup k domu z komunikácie, ktorá bola v tom čase pri dome, preto k tomu, aby z času na čas
prešiel cez dvor svojho suseda si nepotreboval na pozemku svojho suseda zriaďovať vecné bremeno
práva prechodu, preto ani existenciu takéhoto vecného práva, nemohol pri predaji žalobkyni tvrdiť. V
prípade, ak by takéto tvrdenie uviedol a žalobkyňa ako nadobúdateľ nehnuteľností by sa uspokojila

iba s ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľností je spojené právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, resp., že takéto právo sa vykonáva, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve
o prevode nehnuteľností a o existencii takéhoto práva sa nepresvedčila, nemôže byť so zreteľom ku
všetkým okolnostiam v dobrej viere, že jej toto právo prislúcha, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú
je možné od každého požadovať, by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za

následok jeho vzniku riadne overila.
Žalovaní sú toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že je držiteľom vecného bremena, práva prechodu
cez cudzí pozemok, lebo so zreteľom na všetky okolnosti nemohla byť v dobrej viere, že jej takéto právo
patrí, keďže toto právo nevykonávala na základe žiadneho právneho titulu.

4. Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel uznesením zo
dňa 21.júla 2016 a nariadil neodkladným opatrením žalovaným, aby do 10 dní odstránili z nehnuteľností
v k. ú. A. S. parc. č. J. XXXXX/X - ostatná plocha o výmere XXX m2, zapísanej v katastri nehnuteľnosti
vedeným Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom v LV č. XXXX kopu štrku, stavebné drevo,
kamene, betónové stĺpiky, oplotenie a strpieť prechádzanie žalobkyne, vrátane členov jej domácnosti a

obvyklých návštev peši, ako aj povozmi cez parc. č. CKN XXXXX/X k rodinnému domu žalobkyne s. č.
450 na parc. č. CKN XXXXX v k. ú. A. S. a to až do právoplatného skončenia konania vo veci o určenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Súd prvej inštancie v odôvodnení tohto uznesenia poukázal na § 324 ods.1, § 325 ods.1,2, § 326
ods.1,2, § 329 ods.1,2 Civilného sporového poriadku a mal za to, že z predložených listinných dôkazov

súd nezistil iný prístup žalobkyne k jej nehnuteľnosti, pričom by mohla prejsť cez pozemky tretích osôb,
to znamená, cez pozemky, ktorých nie je žalobkyňa vlastníkom a s ktorými nemá dohodnuté podmienky
tohto prechodu. Žalobkyňa a jej manžel sú zdravotne ťažko postihnutí, majú problémy sa dostať na svoje
nehnuteľnosti touto prístupovou cestou a musia to riešiť iným spôsobom, čo im spôsobuje náklady,
preto súd návrhu vyhovel. Súd bol toho názoru, že žalobkyňa opísaním rozhodujúcich skutočností

odôvodnila potrebu neodkladnej úpravy pomerov a predložila k návrhu i potrebné listiny. V závere svojho
odôvodnenia uviedol, že bude vecou súdu, aby v ďalšom konaní, v ktorom sa žalobkyňa domáha o
určenie, že na nehnuteľnosti parc. č. X. Odvolací viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu
peši i povozmi cez túto nehnuteľnosť, aby zistil riadne skutkový stav a vo veci následne rozhodol.

5. Odvolací súd, súd druhej inštancie posúdil odvolanie žalovaných ako dôvodné a svojím uznesením zo
dňa 19.októbra 2016 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.Z odôvodnenia tohto uznesenia okrem iného vyplýva, že odvolací súd nespochybnil, že parc. č. XXXX/
X bola v minulosti vedená ako cesta a že prechod cez túto parcelu mohol existovať, to bude predmetom
dokazovania vo veci samej, ale na účely nariadenia neodkladného opatrenia však bolo nevyhnutné

osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov v čase podania návrhu, resp. v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie. Vzhľadom na pochybnosti o prechode cez parc. č. XXXXX/X ako o jedinom v
súčasnosti možno prístupe k nehnuteľnosti žalobkyne, vyplývajúce z vyjadrení a listín predložených
žalovanými, ktoré žalobkyňa neodstránila, ako aj vzhľadom na to, že žalobkyňa neosvedčila dostatočne
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na

nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, právnych zástupcov, svedkov - Y.. I. I.,
B. V. - manžela žalobkyne, Y.. O. N., Y.. B. D. - zamestnanca Lesy SR š.p., K. N., A. Q., B. D., Y.. B.
J. - starostu obce A. S., z písomného vyjadrenia navrhovanej svedkyneXXX,kXXXj č.l.289,XXXXa V.,
oboznámil listinné dôkazy - žaloba č.l. 1 - 6, výpis z LV č. XX, č. l. 8, výpis z LV č. XX, č.l. 9, zápisnica

z 5.4.1937 č.l. XX - 11, žiadosť o vydanie povolenia na stavbu č.l. 12, zápisnica z 5.4.1937 č.l. 13,
výkaz plôch ku geometrickému plánu vydané Strediskom geodézie v Prievidzi č.l. 14 - 17, vrátane
geometrického plánu, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti - Lesy SR š.p. Banská Bystrica č.l.
18, odpoveď Okresného úradu, katastrálny odbor Prievidza žalobkyni č.l. 19, čestné vyhlásenie Y.. I. I.
č.l.20, rozhodnutie MNV A. S. č.l. 21, výzva žalobkyne žalovaným č.l.22, snímky predložené žalobkyňou

č.l.23 - 26, zápisnica L. A. S. zo zmierovacieho konania č.l.27, ZŤP žalobkyne a manžela B. V. č.l .28,
rozhodnutieSociálnej poisťovne,ústredieBratislavač.l.29,vyjadrenieknávrhunaneodkladnéopatrenie
žalovaných č.l.32 - 34, čestné prehlásenie X. B. č.l. 36, čestné prehlásenie X. D. č.l.37, výpis z LV
č. XXXX č.l. XX + snímka, resp. mapka parciel č.l.39 - 40, čestné prehlásenie X. N. č.l. 41, čestné
prehlásenie Y. V. č.l. 42, potvrdenie Obce A. S. o trvalom pobyte žalobkyne č.l.43, výpis z LV č. XXX č.l.

44, výpis z LV č. XXX č.l.45, list adresovaný obecnému zastupiteľstvu A. S. napísaný žalobkyňou č.l.46
- 48, čestné prehlásenia B., V., V. č.l.49, čestné prehlásenia A. N., U. I. a D. č.l. 50 + snímka parciel č.l.
51 - 55 predložené žalovanými o prístupe k rodinnému domu žalobkyne, uznesenie Okresného súdu
Prievidza - neodkladné opatrenie č.l. 56, odvolanie žalovaných č.l.57 - 58 + snímka č.l. 59 - 60, výpis
z katastra nehnuteľností č.l. 61 - 62, nečitateľný zoznam urbárnikov č.l.63 - 70, výpis z LV č. XXXX

č.l. 75 - 98 (vlastníctvo urbárnikov), vyjadrenie k odvolaniu žalovaných k neodkladnému opatreniu č.l.
99 - 101 + fotodokumentácia č.l. 102, výkaz plôch ku geometrickému plánu č.l. 103 + geometrický plán
č.l. 104 + kópia katastrálnej mapy č.l.105 - 106, uznesenie odvolacieho súdu č.l. 111 - 115, vyjadrenie
žalovaných č.l. 116 - 117, stavebné povolenie Obce A. S. č.l. 118 - 122 + snímka k prestavbe č.l. 123,
čestné prehlásenie K. U. č.l. 124, W. I. č.l.124, W. D. č.l. 125, výpis z LV č. XXXX č.l. 126 - 133, výpis

z LV č. XXX + snímka č.l. 135 - 136, čiastočný výpis z LV č. XXXX č.l. 137 - 138, vytyčovací náčrt č.l.
139 - 140, protokol o vytýčení hranice pozemku žalovaných č.l. 141, výpis z katastra nehnuteľností č.l.
142 na parc. č. XXXXX/X, zápisnica z 12.4.1933 č. l. 147, zápisnica zo zasadnutia KOVPP v roku
2004 č.l. 148, žiadosť A. N. č.l. 149, čestné prehlásenie B.. B. M., A. B., Q. B. č.l. 150 - 153, vyjadrenie
žalobkyne č.l. 154, zápisnica z riešenia sťažností z 11.9.2015 na Obecnom úrade A. S. č.l. 155 -

158 + fotodokumentácia zábrany vstupu žalobkyne cez spornú parcelu, vrátane prekážky - brány č.l.
159 - 161, čestné vyhlásenie Q. B. č.l.165 - 166, čestné vyhlásenie Y.. I. I. č.l. 180 + kópia katastrálnej
mapy z roku 2015 č.l. 181, zápisnica z ohliadky na mieste samom z 10.5.2017 č.l. 189 - 197, vyjadrenie
právneho zástupcu žalobkyne č.l. 201, pripojené preukazy žalobkyne a manžela o zdravotnom stave -
preukazy ZŤP č.l. 202, vyjadrenie Slovenského pôdohospodárskeho podniku š.p. č.l. 203, fotografia

č.l. 204 - 206, stanovisko Okresného úradu Trenčín č.l. 207, návrh na vypočutie svedkov č.l. 208,
návrh na vypočutie svedka č.l. 210,vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne č.l. 230, vyjadrenie právnej
zástupkyne žalovaných č.l. 231, vyjadrenie žalobkyne č.l. 232 + pripojené listiny Slovenský pozemkový
fond č.l. 233-235, č.l. 236, listina pripojená k tejto žiadosti č.l. 237, vyjadrenie žalobkyne č.l. 238,
emailová komunikácia č.l. 239-240, fotokópia dvora žalovaných č.l. 241, vyjadrenie právneho zástupcu

žalobkyne č.l. 245, vyjadrenie žalobkyne čl. 246 - 248, oznámenie k žiadosti obce č.l. 249, vyjadrenie k
žiadosti Slovenského pozemkového fondu č.l. 250-251, nákup č.l. 252, vyjadrenie obce A. S. č.l. 253,
potvrdenie MNV A. S. č.l. 254, vyjadrenie Lesy SR č.l. 255 - 256, mapka č.l. 257, vyjadrenie právnej
zástupkyne žalovaných č.l. 258, vytyčovací náčrt č.l. 259-260, kúpna zmluva č.l. 261 - 263, výkaz zmien
č.l.264,oznámenieSlovenskéhopozemkového fonduč.l.266, vyjadreniežalobkyneč.l. 267-268, 269,

270, 271, čestné vyhlásenie zo dňa 2.11.2017 č. l. 267, emailové stanovisko žalobkyne č.l. 290 -291,
zápisnica č.l. 292, OÚ Prievidza č.l. 293 - 295, 296, rozhodnutie OÚ č.l. 297, mapka č.l. 298, výmer
č.l. 299, emailová komunikácia žalobkyne č.l. 300 - 301, výťah z knihy č.l. 302-304, fotodokumentácia
až č.l.305, 306 a fotodokumentácia č.l. 307, ďalšia komunikácia žalobkyne č.l. 308, ďalšia komunikáciač.l. 310, fotodokumentácia č.l. 312 - 322, ďalšia komunikácia č.l. 323, pripojený list OÚ - katastrálny
odbor č.l. 324 - 325 ,vývoj osídlenia v 19.až 20.storočí A. S. č.l. 326-327, ďalšia komunikácia žalobkyne
č.l. 328 - 329, fotodokumentácia č.l. 331-338, list právneho zástupcu žalobkyne č.l. 339, stanovisko

JUDr. Bezákovej č.l. 341 - 342, informácia obce A. S. č.l. 343, výpis z listu vlastníctva čiastočný č.
1006 č.l. 344, vyjadrenie žalobkyne č.l. 346, listiny OP č.l. 348 - 349, list Slovenský pozemkový fond
č.l. 350-351, stanovisko obce A. S. č.l. 352, fotografie pripojené k stanovisku žalobkyne č.l. 354 - 355,
ďalšie stanovisko žalobkyne č.l. 358, pozvánka na obecné zastupiteľstvo č.l. 359, ďalšia dokumentácia
č.l. 360 - 362, stanovisko žalobkyne č.l. 365, vyjadrenie žalobkyne č.l. 388, rozhodnutie OÚ kat. odbor

č.l. 389 - 390, k tomu geometrický plán č.l. 390, stanovisko žalobkyne č.l. 393 a geometrický plán č.l.
394, stanovisko žalobkyne č.l. 395, geometrický plán č.l. 396, ďalšie stanovisko žalobkyne č.l. 397,
kúpna zmluva č.l. 397 - 399 až 400, stanovisko JUDr. Bezákovej č.l. 401, geometrický plán parc. č.
registra E XXXX/X č.l. 402, vyjadrenie k návrhu právnej zástupkyne žalovaných č.l. 404, podnet na OP
Prievidza č.l. 405 - 406 -407 - 408, geometrický plán č.l. 409, fotodokumentácia č.l. 411 - 413, mapa z
2.9.2019 vytlačená z počítača, predložená starostom obce ako č.l. 415, emaily zaslané súdu žalobkyňou

č.l. 425, zápisnica z ohliadky na mieste samom č.l. 432 + fotodokumentácia z tejto ohliadky až č.l. 480,
emailové oznámenie žalobkyne č..l. 482, pozvánka Obce A. S. č.l. 483 na OZ, oznámenie žalobkyne
a predložené LV na parc. č. XXXXX/X č.l. 484-485, oznámenie právnej zástupkyne žalovaných č.l.
487, výpis z LV č. l. 488, kúpna zmluva zo dňa 27.2.2018 č.l. 489-491, rozhodnutie o vklade č.l.
492-493, emailová komunikácia žalobkyne s hlavným kontrolórom obce č.l. 500, zápisnice z obecného

zastupiteľstva a uznesenia č.l. 501-508, pripojený spis Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4C 10/2016
a zistil tento skutkový stav:

7. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že keď kupovala rodinný dom v roku 1989, prístupová cesta viedla
cez parc. č. XXXXX/X. Ide o prístupovú cestu k jej rodinnému domu. Prístupová cesta k jej rodinnému

domu bola aj z hlavnej cesty, kde sa nachádza autobusová zastávka. Od roku 2011 bývajú vo svojom
rodinnom dome č. 450 v obci A. S.. Od kúpy rodinného domu až po presťahovanie sa v roku 2011
užívali rodinný dom sporadicky. Chodili tam na víkendy. Od roku 1994 začali dom postupne prerábať.
Parc. č. XXXXX/X užívali spolu s manželom od roku 1989 a užívali ju až do roku 2011. Túto prístupovú
cestu využívali nielen na peši, ale aj autom. Okrem tejto cesty využívali aj inú cestu na pešo do svojho

rodinného domu, ide o cestu vo vlastníctve rodiny W..
V čase prvého výsluchu žalobkyne dňa 29.11.2016 uviedla, že užívali pozemok XXXXXX.h na prístup
do svojho rodinného domu na pešo. Okrem toho využívajú na prístup do svojho rodinného domu aj
pozemok svojej dcéry a pozemok Slovenského pozemkového fondu, ide o parc. č. 127804.
Žalovaní bývajú v rodinnom dome asi od 80-tych rokov. Ich rodinný dom a rodinný dom žalobkyne nie

sú v bezprostrednej blízkosti, ale žalovaní bývajú mimo žalobkyne, aj mimo nehnuteľností, ktoré kúpili
neskôr a o ktorý pozemok sa vedie toto konanie.
Žalobkyňa chodí s manželom cez pozemok urbárnikov, ide o parc. č. M.0, kde svoje auto odstavia a ďalej
sa nedostanú. Žalobkyňa v rodinnom dome nemá situovanú garáž a preto parkuje na pozemku urbáru.
Tvrdila, že pozemok parc. č. XXXXX/X bola vždy prístupová cesta. Nebol prístup z viacerých strán na

pozemok, predchádzajúci vlastník takýto prístup nedal. Žalobkyňa sa nemá ako dostať s manželom
cez parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X, lebo ide o pozemky vo vlastníctve rodiny
N., ktorí im zakázali prechod cez ich pozemky. Iný prístup autom do rodinného domu nemajú.
Potvrdila, že kúpila s manželom pozemok parc. č. XXXX, a parc. č. XXXXX/X v roku 2004, lebo chceli
na tomto pozemku zriadiť chov včiel. Jej manžel v súčasnosti kosí tento pozemok ako záhradu a majú

tam vytvorený sad.
Žalobkyňa sa nepohodla s vlastníkom parc. č. XXXXX/X rodinou N., pričom požiadala N. o prechod cez
tento pozemok, ktorý mu patrí do vlastníctva, ale súhlas prechodu podmienil tým, aby pre neho vypustili
1 a 1 metra z pozemku žalobkyne.
Ku kúpe pozemku parc. č. C. uviedla, že nemala možnosť tento pozemok kúpiť, ktorý je teraz vo

vlastníctve žalovaných a ktorý kúpili, lebo o predaji nevedela a nikto jej ho neponúkol. Žalobkyňa oslovila
žalovanú, či môžu prechádzať cez ich pozemok, ktorý kúpili, ide o parc. č. XXXXX/X, ale žalovaná
nesúhlasila, lebo na tomto pozemku chceli zriadiť chov kráv.
V roku 2015 na Obecnom úrade A. S. žalovaná prisľúbila, že nebude robiť problémy s prístupovou
cestou, ale keď mala sporný pozemok vo vlastníctve, situácia sa zmenila. Žalovaní v roku 2015 vysypali

na prístupovú cestu štrk, drevo a hranoly.
V čase, keď žalobkyňa kupovala rodinný dom v obci A. S., rozprávala sa aj s občanom I. a s občiankou
U., pričom aj starosta v tom čase Ing. B. tvrdil, že nie je problém s prístupovou cestou a to isté
tvrdil aj predávajúci občan D., ktorí tvrdili, že nikdy problém s prístupovou cestou v tejto časti nebol.Dohodli sa vlastníci na prechode, pričom je to obvyklé, že na takýchto lazoch ľudia chodia aj po iných
pozemkoch, teda cudzích pozemkoch, takto sa susedia medzi sebou dohodli. V čase kúpy rodinného
domu žalobkyňa neriešila s nikým prístup do svojho rodinného domu, lebo išlo o obecnú cestu.

Žalobkyňa kúpila v priebehu konania pozemok parc. č. XXXXX/X, ktorým sa dostane do svojho
rodinného domu len pešo, ale nie autom.
Pozemok parc. č. XXXXX/X, ktorá bola následne rozdelená po odkúpení, kúpila z dôvodu, že chce z
tejto parcely realizovať údržbu a opravu rodinného domu. Autom však po tejto ceste ísť nemôže.
Pozemok parc. č. XXXXX/X nemôžu využívať autom, lebo žalovaní ho oplotili, dali tam brány, ktoré

zamykajú. Jej manžel dováža palivo na vykurovanie na fúriku do rodinného domu cez parc. č. XXXXX/
X. Cez spornú parc. č. XXXXX/X nemohli palivo doviezť do rodinného domu, lebo ich žalovaní nepustili.
Brány nie sú stále zamknuté, tieto žalovaní otvárajú podľa potreby, lebo chovajú dobytok, ktorý sa cez
deň pasie mimo tejto lokality a večer dobytok zatvárajú. Vlastníkom farmy je pani O., ktorá by sa mala
starať o dobytok, ale o dobytok sa starajú žalovaní.
Rozdelená parc. č. XXXXX/X, ktorá patrí do vlastníctva žalobkyne susedí s parc. č. XXXX/X vo

vlastníctve obce. Uviedla, že cez obecnú parcelu sa dostane len pešo do domu, ale táto je úzka. Prístup
k rodinnému domu má žalobkyňa s manželom aj cez pozemok občianky I., ktorá im ale prístup cez jej
pozemok zakázala. Chodia však touto parcelou aj napriek tomu, pretože iný prístup k domu nemajú.
Sporný pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu je oplotený elektrickým plotom. Zdôraznila, že nie je
možné sa dostať cez pozemok, ktorý kúpili, ide o parc. č. XXXXX/X, lebo sklon pozemku je strmý. Naviac

prístup je úzky, nachádzajú sa tam korene stromov.
Žalobkyňa na poslednom pojednávaní dňa 12.3.2020 uviedla, že obecné zastupiteľstvo vo A. S. neriešilo
prístupovú cestu č. XXXXX/X, lebo občan N. tvrdil, že prístupovú cestu rieši súd.
Predložila do súdneho spisu fotodokumentáciu (č.l. 204, 205, 206) z dôvodu, aby súd mal informáciu,
že žalovaní, tam, kde majú na spornom pozemku postavenú hospodársku budovu dali zábranu, ide o

oplotenie v dĺžke asi 1 m, kovový diel, tzv. zábrana, aby žalobkyňa tade nemohla prejsť. Zábrana je
umiestnená medzi hospodárske budovy, medzi drevenú a murovanú, ide o zábranu postavenú týždeň
po ohliadke súdu na mieste samom, aby žalovaná tiež tadeto nemohla prejsť.
Po prvej ohliadke súdom na mieste samom žalovaní začali bránu na spornom pozemku zamykať, pred
bránou sa nachádza miešačka, ktorá tam predtým nebola. Pokiaľ sa brána nezamykala, žalobkyňa

mohla prejsť cez pozemok žalovaných parc. č. S. aj s manželom B. V., lebo si bránu odtiahli. Pred
bránou žalovaných parkujú so svojím motorovým vozidlom. Brána na spornom pozemku je otvorená
vtedy, keď sú žalovaní na stavbe a žalobkyňa môže s manželom cez pozemok prechádzať k ich domu.
Pokiaľ je brána zatvorená, musia ísť okolo.
Žalobkyňa podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 28.novembra 2019 je

od 1.januára 2020 poberateľkou starobného dôchodku vo výške 423,40 eur mesačne. Jej manžel
je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 398,60 eur mesačne. Dcéra žalobkyne je študentkou
2.ročníka denného štúdia Univerzity Komenského v Bratislave.

8. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že v obci A. S. býva 30 rokov. Len z informácie občanov obce vie,

že prístupová cesta viedla k rodinnému domu z hornej, ale aj z dolnej časti, ale najviac sa využívala
spodná časť cesty, ktorá bola označená ako vozová cesta. Občan I. nikdy nešiel k jeho rodinnému domu
autom, ide o úzku cestu, kde prejde ledva jeden človek. Potvrdil, že žalovaná, jeho manželka dala prísľub
žalobkyni, že môže cez spornú parcelu č. XXXXX/X prechádzať s podmienkou, pokiaľ nebude robiť zle.
Nastala ale situácia, keď pozemok kúpili, nachádzala sa tam stará kamenná budova, ktorú zbúrali a

žalobkyňa ich hneď udala na obecný úrad, na stavebný úrad a na štátne lesy. Kamenná budova nebola
zapísaná na liste vlastníctva, preto záver z búrania nebol v podstate žiadny.
Tvrdil, že v minulosti bola prístupová cesta k rodinnému domu žalobkyne z viacerých strán, nielen z
hornej, ale aj z dolnej časti a aktuálne je prístupová cesta cez pozemok M., tiež aj cez ich pozemok parc.
č. XXXXX/X, teda ide o prístup z dvoch strán a parciel patriace do vlastníctva fyzických osôb, po ktorých

pozemkoch môže žalobkyňa ísť. Autom sa dostane žalobkyňa k rodinnému domu len cez ich parcelu,
teda spodnú parc. č. XXXXX/X. Podľa neho by sa do rodinného domu mohla dostať aj cez cestu vedľa
potoka, ak by žalobkyňa si odkúpila pár metrov. Žalobkyňa sa tiež môže dostať k jej rodinnému domu aj
cez celý pozemok, ale môže sa dostať cez jej pozemok len peši. Tvrdil, že žalobkyňa sa môže dostať do
svojho rodinného domu cez ich pozemok, teda cez sporný pozemok, ale osobným motorovým vozidlom

sa k svojmu rodinnému domu nedostane. Pokiaľ by sa chcela žalobkyňa dostať do rodinného domu
osobným motorovým vozidlom, toto môže zaparkovať neďaleko parcely žalovaných, teda na ceste a
dostane sa k domu len peši.Na parc. č. XXXXX/X bol v čase výsluchu žalovaného dňa 29.11.2016 umiestnený len stavebný materiál,
lebo žalovaní mienia prerábať nehnuteľnosť, ktorú kúpili v roku 2015. Keďže si stavebný materiál
žalovaní nemajú kam umiestniť, zložili ho na spornú parcelu.

Nevedel sa vyjadriť k otázke, ako sa dostali do rodinného domu predchádzajúci vlastníci, teda pred
kúpou rodinného domu žalobkyňou.
Žalovaný je zamestnanec farmy vo vlastníctve pani O.. Stará sa o dobytok ako opatrovateľ dobytku
na základe pracovnej zmluvy. Dostáva na prevádzku dotáciu. Jeho manželka, žalovaná nie je
zamestnancom tejto farmy. Potvrdil, že sporný pozemok je oplotený elektrickým plotom od jari 2019.

Všetky pozemky patriace im do vlastníctva oplotil. Pozemok parc. č. XXXXX/X v ich vlastníctve využívajú
na sadenie zeleniny a majú tam zriadený skleník. Uviedol, že žalobkyňa si môže palivo v zime doviezť
novou cestou a potom nech sa dostane ako chce, takto odpovedal žalovaný na otázky súdu.
Žalovaný má priemernú mesačnú mzdu podľa potvrdenia I. O. v sume 460 eur mesačne.

9. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že jej starý otec Y. D. bol vlastníkom pozemkov, vrátane pozemku

parc. č. XXXXX/X, vrátane usadlostí, teda starých stavieb, ktoré kúpili s manželom, so žalovaným v
auguste 2015 spolu s hospodárskou budovou. Jej starý otec predal tieto nehnuteľnosti štátnym lesom a
potom v roku 2015 nehnuteľnosti kúpili spolu s manželom. Táto usadlosť nie je obývania schopná. Ich
rodinný dom je situovaný asi 200 m od tejto usadlosti, ktorú mienia prerábať. V minulosti išlo o gazdovský
dvor, mienia kúpiť zopár kráv a zriadiť tam chov.

K pozemku parc. č. H. ktorú kúpili spolu so žalovaným bol v inzercii niekoľkokrát na internete, takže tento
pozemok si mohla kúpiť aj žalobkyňa. Tvrdila, že manžel žalobkyne jej povedal, že oni nemajú záujem o
kúpu tohto pozemku, že peniaze za takúto haraburdu nedajú. Prístupová cesta bola cesta, ktorú využíval
jej starý otec, ktorý ju mal vo vlastníctve. Následne bola vo vlastníctve štátnych lesov. Predchádzajúci
vlastník nehnuteľností občan I. mohol chodiť touto cestou, ale či sa dohodol s vlastníkmi, to uviesť

nevedela, ale predpokladá, že sa dohodol, keď touto cestou mohol chodiť.
Žalobkyňa ju neoslovila po kúpe sporného pozemku, či môže k pozemkom prechádzať, pokiaľ aj
pripustila, že niečo také povedala, tak to bolo len krikom. Keď žalobkyňa zistila, že sporný pozemok
kúpili žalovaní, rozčuľovala sa, že čo si to dovolili. Pokiaľ sporný pozemok žalovaní nekúpili do
vlastníctva, chodila ním žalobkyňa, chodili cez pozemok aj iní, ale aj žalovaní. Po kúpe tohto pozemku

ho neohradili. Prístupová cesta sa neriešila na obecnom úrade, pokiaľ bolo v roku 2015 jednanie, aby
sa vec skončila zmierom. Na obecnom úrade sa veci riešili, išlo o susedské spory, ale ich cesta sa ani
neriešila.
K prístupu žalobkyne do jej rodinného domu uviedla, že žalobkyňa má prístup k rodinnému domu peši
cez pozemok rodiny A., ktorí zdedili pozemok po rodine M., môže prejsť cez pozemok občana N. a cez

pozemok sporný, teda pozemok žalovaných parc. č. XXXXX/X. Občan N. a rodina A. prísľub žalobkyni
nedali na prechod a cez sporný pozemok žalobkyňa chodí asi raz do týždňa. Pokiaľ ide svojím osobným
motorovým vozidlom parkuje na urbárskej nehnuteľnosti a prejde do svojho rodinného domu cez ich
pozemok parc. č. XXXXX/X.
Usadlosť, ktorú kúpili sa skladá z dvoch nehnuteľností, ide o hospodársku budovu, kde chcú chovať

kravy a obytnú časť, ktorú chcú prerobiť. Dôvod chovať v hospodárskej budove kravy je aj nezhoda
so žalobkyňou. Sporný pozemok, ktorý kúpili parc. č. XXXXX/X chcú využiť na odstavenie vlečky a na
iné príležitostné využitie. Nevedela sa vyjadriť k dohode medzi občanom I. a jej starým otcom ohľadom
prechodu cez sporný pozemok a nevedela uviesť ako chodil syn pána I. cez tento pozemok. Občania
prichádzali z hornej aj z dolnej časti a jej starý otec pustil toho, kto potreboval, išlo o dohodu medzi

občanmi.
Žalovaná mápodľapotvrdeniajejzamestnávateľaSaarGummiSlovakias.r.o.priemernúmesačnúmzdu
za obdobie apríl až december 2019 vo výške 732,87 eur mesačne.

10. Súd na skutkové tvrdenia žalobkyne a žalovaných vypočul svedkov.

11. Z výsluchu svedka Y.. I. I. súd zistil, že napísal čestné prehlásenie, ktoré je založené v súdnom
spise. Svedok predal žalobkyni rodinný dom a v tom čase už býval v Prievidzi. K rodinnému domu,
ktorého vlastníkom sa stala žalobkyňa viedla stará cesta, ktorou chodili aj iní občania a z vrchnej časti
boli susedia D.. V dolnej časti boli susedia U.. V rodinnom dome býval od detstva so svojimi rodičmi aj

so svojimi starými rodičmi. Po ukončení vysokej školy sa do obce A. S. nevrátil, lebo začal pracovať v
Bratislave.RodinnýdompôvodnestavalijehorodičiapredtýmakoišlidoFrancúzska.Dombolpostavený
pred II. svetovou vojnou, teda predtým ako išli do Francúzska a stavali ho tak, aby mohli využiť aj okolie
na poľnohospodárstvo. Vedľa starého rodinného domu sa postavil nový rodinný dom, teda ten, ktorýpredal žalobkyni. Starý dom sa asi rozobral a rodičia bývali v novom rodinnom dome. Keď vyšiel z
rodinného domu, išiel cestou smerom ako bývali D., potom cez mostík a smerom hore. Myslí si, že všetci
chodili touto cestou. D. mali hospodárstvo aj kone a tiež chodili cez mostík ako on. Predpokladá, že

inú cestu nevyužívali a myslí si, že využívali práve túto cestu. Cez mostík chodili aj v lete aj v zime a
chodili cez ňu aj jeho rodičia. Predpokladá, že iný prístup do rodinného domu nebol a cestu využívali
ako prístup aj iní občania. Rodinný dom, ktorý predal žalobkyni stavali jeho rodičia v roku 1937.
Priľahlý pozemok k rodinnému domu využívali jeho rodičia ako záhradu.
K hospodárskej budove žalovaných sa nevedel vyjadriť, pretože do A. S. už nechodí.

Na konkrétnu otázku súdu, aby svedok uviedol na základe čoho mohli chodiť aj iní občania prístupovou
cestou, kade chodil aj svedok a rodičia, či bola dohoda alebo táto cesta bola zaužívaná, svedok uviedol,
že v okolí boli aj roľníci, ktorí tadeto chodili. Išlo o prístupovú cestu a bolo zaužívané v tom čase,
aby cesta bola využívaná aj inými občanmi. O žiadnej písomnej dohode o využívaní tejto cesty nemal
vedomosť, pretože bol malý chlapec. Prístupovou cestou chodili aj jeho starí rodičia aj roľníci, lebo išlo o
laz, kade chodili roľníci vtedy, keď potrebovali. Takto to bolo zaužívané preto, lebo takto sa na laze žilo.

Cesta vtedy nebola upravená, ale bola vychodená, cez cestu viedli vychodené koľaje a upravovaná
nebola. Aj rodina U. a I. chodili touto cestou.
Domnieva sa, že medzi susedmi bola dohoda, aby mohli prechádzať touto prístupovou cestou. Vyslovil
súhlas čestným prehlásením, vedel o prístupovej ceste, kade vedie, ale k parcelným číslam sa vyjadriť
nevedel, resp. sa im nevenoval.

Hoci svedok je vo vyššom veku, tvrdil, že nemal mozgovú príhodu. Býva v spoločnej domácnosti s
manželkou, opatrovateľku nemajú a manželka má 81 rokov. V domácnosti urobí to, čo je potrebné.
Porozumel otázkam kladené jemu súdom a vypovedal ako svedok z vlastných poznatkov a vedomostí.

12. Z výsluchu svedka B. V., manžela žalobkyne vyplynulo, že od roku 1993 chodil cez parc. č. XXXXX/X

do rodinného domu a cez túto parcelu chodili aj iní občania a parcelou chodil aj otec žalovanej. Občania
mali zaužívané chodiť spodnou parcelou, keď chodili do lesa na hríby. So žalobkyňou trvalo začali bývať
v rodinnom dome až od roku 2011. Žalobkyňa kúpila rodinný dom pred uzavretím ich manželstva.
Skôr, ako žalovaní kúpili parc. č. XXXXX/X v roku 2015 patrila do vlastníctva štátnych lesov. Hoci od
roku 2011 bývajú trvalo v rodinnom dome v obci A. S., dovtedy tam chodili cez víkend. Cez víkend chodili

do obce svojím osobným motorovým vozidlom, prechádzali okolo rodinného domu D., P. potom išli do
doliny okolo ihriska a vozidlom prešli aj cez spodnú parcelu č. XXXXX/X a autom zaparkovali pri svojom
rodinnom dome.
Keďžalovaní nadobudlispornýpozemokparc.č.XXXXX/Xkúpou,neželali si,abychodilisožalobkyňou
cez ich pozemok tvrdiac, že je to ich vlastníctvo. Dostali sa do rodinného domu cestou okolo potoka,

kde sú šopy žalovaných, vedľa parc. č. XXXXX/X.
V čase jeho výsluchu, t. j. 19.9.2017 z výpovede svedka vyplynulo, že sa nemohli dostať k rodinnému
domu žalobkyne osobným motorovým vozidlom, lebo na spornom pozemku bola osadená brána a
oplotenie. Keď sa žalovaní nachádzajú na spornom pozemku, brána je otvorená a touto bránou prejdu,
resp. prejdu cez ich parcelu až k rodinnému domu a auto odstavia pred bránou. Ťažko sa im chodí do

domu vrchom, lebo svedok je po operácií chrbtice. Iný prístup je po pravej strane od parcely žalovaných,
teda od spornej parcely. Vyberú sa smerom doprava a vrchom a takto sa dostanú postupne k rodinnému
domu. Nevedel v čase výsluchu uviesť, kto je vlastníkom týchto parciel. Slovenský pozemkový fond im
dal súhlas, aby mohli chodiť touto cestou. Využívajú prechod pozemkov vtedy, keď nemôžu ísť cez
pozemok Kováčových. Prístup však touto cestou do rodinného domu nie je vyhovujúci, keď je mokro,

pretože cesta vedie do kopca. Ak je potrebné ísť s fúrikom alebo niečo doniesť ťažšie, pomáhajú mu
kamaráti.
Je možné sa dostať do rodinného domu aj ďalšou cestou, keď cestujú miestnym autobusom, vtedy cez
lavičku po pravej strane popri potoku hore.
Pokiaľ žalovaní nemali vo vlastníctve spornú parcelu, nebol problém dostať sa aj autom k rodinnému

domu žalobkyne. Až od roku 2015 po kúpe spornej parcely žalovanými začali problémy, lebo pozemok
si v roku 2016 ohradili. Tvrdil, že nemali informáciu, že pozemok je na predaj, inak by ho kúpili.
Na pozemok pred kúpou žalovanými doniesol svedok štrk za pomoci starostu obce, pozemok vysypal
štrkom, ktorý vysypal aj pri potok. Boli informovaní, že žalovaní nebudú robiť problémy a žalobkyňa bude
môcť aj so svedkom chodiť cez spornú parcelu č. XXXXX/X až k ich rodinnému domu. Dohoda bola na

Obecnom úrade A. S., ale žalovaní ich na pozemok nepustili. Žalobkyňu nepustia cez tento pozemok z
dôvodu, že oni sú vlastníkmi tohto pozemku a cez tento pozemok chodiť žalobkyňa ani svedok nebudú.
Pokiaľ neboli žalovaní vlastníkmi spornej parcely, bez problémov cez spornú parcelu chodili, nikto ich
nenapomínal, nikto im to nevytkol a nikomu to nevadilo. Svedok dokonca túto spornú parcelu aj kosil.Uviedol, že len pri náhodnom stretnutí v auguste 2015 so zamestnancom štátnych lesov s pánom Q. a
s Y.. D. spomenuli, že sa ide predávať sporný pozemok, prítomná bola aj žalovaná a jej kamarátka,
občianka I. a vtedy sa ohradil, že ide o ich jedinú prístupovú cestu k rodinnému domu. Vtedy pán Q.

povedal, že to kúpili žalovaní a Y.. D. reagoval, že ide o nadbytočný pozemok a mali sa oň uchádzať
skôr. V tom čase nevedel, či už pozemok bol predaný. Svedok sa domnieva, že išlo o ohliadku pred
kúpou tohto pozemku, vychádza z poznatkov pri tomto náhodnom stretnutí.
Po tomto stretnutí po auguste 2015 dostali list z Obecného úradu A. S., kde boli informovaní, že im
nebudú žalovaní robiť problémy s prechodom cez spornú parcelu parc. č. XXXXX/X.

Pred kúpou sporného pozemku žalovanými občania chodili vrchnou časťou cesty, zbehli kopcom cez
potok, potom spornou parc. č. XXXXX/X a ostatní chodili cez svoj pozemok ako rodina Q. a iní. Svedok
nechodil cez pozemok rodiny N.. Parkoval autom aj na parcele pani Q.. Pani Q. a pani B. mu dovolili
prejsť k rodinnému domu, ak bolo veľa snehu.
Hoci ich dcéra je vlastníkom rodinného domu v tejto časti, môžu prejsť jej pozemkom a ďalej sa cestou
nedostanú, pretože sa tam nachádza plot a rampa, ktorú tam osadil občan N., ktorý im nadáva. Chceli

sa s pánom X,X dohodnúť, ale doslova ich vydieral a chcel, aby spílili orech, stiahli plot, aby mohol
chodiť na opekačky asi 1,5 m.
Pokiaľ neboli vlastníkmi sporného pozemku žalovaní a bola zima, osobné motorové vozidlo nechal v
zime hore a dostali sa cez pozemok parc. č. XXXXX/X k rodinnému domu a v zime odhrnul sneh a takto
sa dostal k rodinnému domu.

Svedok uviedol, že žalovaní im stále robia problémy, napr. hádžu im pod nohy dosky s klincami. Svedok
je invalidný dôchodca, ktorý nepracuje.

13. Z výsluchu svedkyne Y.. O. N., bývalej kolegyne žalobkyne z práce súd zistil, že v roku 1991 až
1992 navštevovala žalobkyňu v obci A. S. aj spolu s manželom. Bola ju navštíviť niekedy aj sama, asi

5-krát do roka, hlavne cez sviatky. Žalovaných osobne nepozná, pozná ich len z videnia.
Na návštevu k žalobkyni chodili autobusom. Vystúpili na zastávke a dostali sa k rodinnému domu
žalobkyne takým spôsobom, že išli cez lávku, potom okolo hospodárskych budov a tam sa dostali do
rodinného domu žalobkyne. Keď prechádzali okolo hospodárskych budov, žalovaných tam nevidela.
Ak prišli na návštevu autom, prešli cestou až k rodinnému domu žalobkyne, tiež prechádzali okolo

hospodárskych budov. K rodinnému domu žalobkyne nebola umiestnená žiadna prekážka. Naposledy
navštívili žalobkyňu 15.8.2017. Autom zaparkovali pred bránou, ktorá bola zatvorená, preto nemohli
ísť okolo potoka. Manžel žalobkyne ich čakal, išli smerom po pravej strane od ich zaparkovaného
auta, resp. okolo brány žalovaných smerom hore kopcom cez lúku. Ide o poľnú cestu, ale osobným
motorovým vozidlom tam prístup nie je, je možné sa týmto smerom dostať len peši.

V decembri 2016 nemohli prejsť osobným motorovým vozidlom k rodinnému domu žalobkyne, lebo tam
bol navezený štrk, brána sa tam nenachádzala, prešli cez potok až do rodinného domu k žalobkyni.
Brána zatvorená nebola. Pred 5-imi rokmi išla spodnou časťou k rodinnému domu žalobkyni, išlo o
pooranú cestu, nešlo o spornú parcelu. Nikto ich v minulosti nenapomenul a ani nemal pripomienky, že
nemôžu cez spornú parcelu ísť. Pamätala si, že asi 17 rokov dozadu, keď bola na návšteve spolu s

manželom aj so synovcom u žalobkyni, na spornej parcele sa chodilo a hral sa tam futbal.

14. Z výsluchu svedka Y.. B. D. vyplynulo, že v roku 1988 Severoslovenské lesy Žilina kúpili od občana D.
nehnuteľnosť - hospodársku budovu a štyri pozemky, ide o pozemky parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/
X, parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX. Účelom kúpy týchto nehnuteľností, tzv. hospodárskej budovy bolo

ubytovanie zamestnancov štátnych lesov. V roku 1999 už neboli tieto nehnuteľnosti užitočné pre Lesy
SR, preto boli dané na predaj.
V roku 2015 bola vypísaná verejná súťaž na hospodársku budovu aj tri pozemky, vrátane pozemku
parc. č. B. a víťazom súťaže boli žalovaní, ktorí sa stali vlastníkmi týchto nehnuteľností. Svedok nevedel
uviesť, či boli do súťaže prihlásení aj iní záujemcovia. Vlastníkom pozemku parc. č. XXXXX sa stal štát

v správe Slovenského pozemkového fondu. V auguste 2015 bola ohliadka pozemku parc. č. XXXXX/
X, ktorej sa zúčastnili aj žalovaní aj manžel žalobkyne V. Táto ohliadka bola v deň podpísania kúpnej
zmluvy na pozemok parc. č. T.. Na ohliadke B. V. žiadal zrušiť kúpnu zmluvu, lebo ide o prístupovú cestu
k rodinnému domu žalobkyne. Nebol na stretnutie pozvaný. Vysvetlil B. V., že nie je možné zrušiť kúpnu
zmluvu. Mohol sa aj on prihlásiť do súťaže ako kupujúci. Kúpna zmluva bola podpísaná na ohliadke. V

auguste 2015 pri podpise kúpnej zmluvy žalovaná potvrdila, že nebude robiť problémy s prístupovou
cestou, ak žalobkyňa nebude robiť prieky.
Svedok vysvetlil na ohliadke B. V., že pokiaľ aj užívali cestu ako prístupovú cestu, bolo to bez právneho
dôvodu. Svedok tvrdil, že slovenské lesy nemali informáciu, že cesta, o ktorej tvrdil B. V., že im slúžilaakoprístupovácestakrodinnémudomu skutočnevyužívaliakoprístupovúcestu.Zdôraznil,žeskutočne
slovenské lesy nemali informáciu, že pozemok parc. č.XXXXX/X je využívaná ako prístupová cesta
žalobkyne. Po uzavretí kúpnej zmluvy sa žalobkyňa sťažovala na generálne riaditeľstvo Lesov SR, že

jej zamedzili prístup do rodinného domu.
K verejnej súťaži svedok uviedol, že bola zverejnená v hospodárskych novinách, na web stránke Lesy
SR a na úradnej tabuli o. z. Lesov SR Prievidza. Žalovaní si vyžiadali súťažné podmienky a pokiaľ
uchádzači splnili podmienky, postúpili do ďalšieho kola. Nevedel uviesť, koľko uchádzačov sa prihlásilo
do verejnej súťaže na predaj sporného pozemku.

Na konkrétnu otázku právneho zástupcu žalobkyne, či nebolo možné zabrániť, resp. zastaviť realizáciu
kúpnej zmluvy, resp. kúpu sporného pozemku, svedok uviedol, že celý proces predaja bol veľmi zdĺhavý
a náročný a súhlas na odpredaj tohto pozemku už bol daný. Zdôraznil, že Lesy SR nemali informáciu, že
tento pozemok, ktorý je teraz sporný medzi stranami sporu, je využívaný niekým iným ako prístupová
cesta, toto sa zistilo až na mieste samom, pričom Lesy SR neriešia prístupové cesty, ale riešia odpredaj
nehnuteľností. V roku 1988 nemal vedomosť o tom, že pozemok bol užívaný ako cesta.

15. Z výpovede svedka A. N., občana obce A. S. vyplynulo, že strany sporu pozná, so žalobkyňou nie je
v dobrom vzťahu a so žalovanými vychádza dobre. Narodil sa a vyrastal v obci A. S.. Pomery, čo sa týka
užívania lazov pozná dobre, rovnako aj využívania prístupových ciest. Lazy v obci A. S. nikdy nemali
prístupové cesty. Keď chceli občania prejsť niekde, museli ísť len cez súkromné pozemky, rovnako to

platilo aj pre vozy a podobne.
Žalobkyňa, keď kupovala rodinný dom v roku 1989, musela vedieť, že k tomuto rodinnému domu nie je
prístupová cesta, dalo sa prejsť k rodinnému domu zo všetkých strán, ale cez cudzie pozemky. Cesty
vybudované k domu neboli. Tvrdil, že žalobkyňa sa mohla prihlásiť do verejnej súťaže a tým by vyriešila
aj prístupovú cestu do rodinného domu. Kúpila neďaleko jej rodinného domu chalupu, kde tiež nie je

prístupová cesta, pričom bola o tom upovedomená. Žalobkyňa chodí na chalupu cez jeho pozemok,
ale prístup cez jeho pozemok jej zakázal. Pred kúpou rodinného domu žalobkyňa chodila cez laz, teda
chodila cez pozemok rodiny D., I. a M.. Takýmto spôsobom sa dostala do rodinného domu. Niektoré
pozemky boli ohradené a niektoré neboli ohradené. Brány zamknuté neboli. Taký bol zvyk, že sa chodilo
cez ostatných susedov, bolo to vzájomné. V čase výsluchu svedka žalobkyňa a jej manžel nechodili

cudzími pozemkami, lebo svedok dal pred svoj pozemok rampu, ale občas jej manžel chodí tak, že
rampu obíde a chodí okolo potoka smerom k rodinnému domu.
V roku 2015 bol konflikt medzi žalobkyňou a svedkom, ktorý sa riešil u starostu obce. Svedok dal
žalobkyni návrh, že môže chodiť cez jeho pozemok, ale chcel, aby posunula svoj plot o 1,5 m, aby sa
aj iní mohli dostať cez jej pozemok, ale žalobkyňa s tým nesúhlasila. Žalobkyňa sa k svojmu rodinnému

domu autom nedostane. V čase výsluchu tvrdil, že chodí cez pozemok pani M.. Aktuálne sa žalobkyňa
dostane do svojho rodinného domu aj cez pozemok Slovenského pozemkového fondu a chodí aj cez
pozemok parc. č. XXXXX/X a keď je brána k tomuto pozemku zamknutá, obíde bránu a ide smerom k
potoku a takto sa dostane k svojmu rodinnému domu. Žalobkyňa auto odstaví pred bránou žalovaných
a pozemkom žalovaných a potom prejde k svojmu rodinnému domu peši. Nevedel uviesť, či žalobkyňa

využívala aj prechod lavičkou cez potok po pravej strane, keď výjde z domu a následne ide hore kopcom.
Od roku 2015 žalobkyňa nechodí k svojmu rodinnému domu cez pozemok svedka. Uviedol, že v zime
sa žalobkyňa s drevom nemá ako dostať do rodinného domu. Tvrdil, že prístupovú cestu k rodinnému
domu si mala riešiť skôr, ako kúpila domové nehnuteľnosti, lebo by teraz nebol spor a žalovaní na to
doplácajú.

Predchádzajúci vlastník rodinného domu pán I.chodil do svojho rodinného domu rôznymi cestami,
vrátane pozemku žalovaných. Keď potreboval niečo doviesť, požiadal pána M., ktorý mu to doviezol
cez svoj pozemok. Prístupové cesty k rodinnému domu pána Klučku neexistovali.

16. Z výsluchu svedka A. Q. súd zistil, že žalobkyňu pozná, boli susedia v obci A. S., ale už 5 rokov

býva v Novej Dubnici. Žalovaných pozná len z videnia.
Svedok býval v rodinnom dome s popisným číslom XXX v tejto obci, ide o rodinný dom, teraz vo
vlastníctve dcéry žalobkyne, kde býval desať rokov. Pôvodne išlo o rodičovský dom jeho rodičov, ale aj
starých rodičov. Často navštevoval starých rodičov, ale trvale v rodinnom dome nebýval. Mal informáciu,
že žalobkyňa kúpila rodinný dom od rodiny I. a rodinný dom I. bol predtým vo vlastníctve rodiny D..

Cesta, ktorá viedla do rodinného domu žalobkyne, bola cesta cez pozemok rodiny I., iná cesta k domu
nebola. Svedok chodil do rodinného domu buď spodnou časťou cez pozemok I. alebo cez cestu vrchom,
teda cez pozemok rodiny N.. Pokiaľ by chcela žalobkyňa ísť do rodinného domu autom, iná cesta ako
cesta cez pozemok žalovaných k jej rodinnému domu nevedie, len cesta cez pozemok žalovaných.Ak niekto potreboval ísť k rodinným domom v tejto lokalite, dostal sa cez pozemok žalovaných, teda cez
spornú parcelu. Autom sa dá dostať k rodinnému domu žalobkyne len cez pozemok žalovaných. Svedok
bol naposledy v obci pred polrokom, lebo tam má sestru. Nevedel sa aktuálne vyjadriť k prístupovým

cestám k rodinným domom, lebo dlhšiu dobu obec nenavštívil. Sporný pozemok nikdy nebol oplotený.
Pôvodný dom č. XXX, ktorého vlastníkom bola jeho matka predala pred tromi rokmi dcére žalobkyni,
pričom jeho matka, keď bola vlastníkom rodinného domu nemala žiadne problémy s prístupovou cestou.
Jeho rodina chodila do rodinného domu č. XXX cez pozemok rodiny D., ktorá nemala výhrady k tomuto
prechodu cez ich pozemok. Svedok si to pamätal, keď bol ešte v útlom veku. Tento pozemok bol

považovaný za cestu, kade chodili aj ostatní občania. Výhrady k tomuto prechodu neboli, pričom cestou
sa chodilo aj s povozmi. Vzťahy medzi jeho starými rodičmi a rodinou D. boli dobré. Touto cestou chodili
starí rodičia I. aj D. preto, lebo iná cesta k ich domu tam nebola. Svedok nevedel uviesť, či existovali
nejaké dohody, ale zrejme boli medzi rodinou D. a jeho starými rodičmi, keď mohli cez tento pozemok
chodiť a výhrady k tomu neboli. Jeho matka si na celú situáciu bude pamätať lepšie, ktorá je vo veku 80
rokov, ale má zdravotné problémy, bojí sa cestovať, nikde nechodí, hoci je mobilná, ale dementná nie je.

Keď svedok býval v rodinnom dome č. 449, dostal sa do ich rodinného domu popri asfaltovej ceste
popri potoku, ide o cestu od pozemku rodiny N.. Cesta mohla byť vybudovaná asi v roku 1993, resp.
1994. Premostenie vedúce k ich rodinnému domu č. 449 vybudovala sestra jeho matky asi 45-imi až 50-
imi rokmi a vyúsťovalo na spoločný dvor, lebo v tom čase existovali spoločné dvory.

17. Z výsluchu svedka Y.. B. J., starostu obce A. S. súd zistil, že žalobkyňu pozná ako občianku obce
A. S., necítil sa byť vo veci zaujatý, so žalobkyňou sa nehneval. Žalovaných tiež pozná, tykajú si spolu
a má s nimi občiansky vzťah.
Starostom obce je od roku 2010.
Prístupkrodinnémudomužalobkynebolvminulostivoľný,pozemoknebolohradenýaobčaniasadostali

cez tento pozemok bez problémov. Išlo o občanov, ktorí tam žili a pozemky oplotené neboli. Pozemky aj
budovy pred vlastníctvom žalovaných patrili do vlastníctva dedkovi žalovanej. V 70-tych rokoch budovy
patrili do vlastníctva Štátnych lesov SR. Následne toto vlastníctvo prešlo do vlastníctva Slovenského
pozemkového fondu.
Asi v roku 2016 kupovali nehnuteľnosti žalovaní od Slovenského pozemkového fondu a svedok ako

starosta sa musel k uvedenému vyjadriť. Žalobkyňa bola v tom čase už vlastníčkou svojho rodinného
domu.
Svedok pochádza z obce A. S. a v útlom detstve asi, keď mal 5 rokov si pamätal, že chodieval do lokality,
kde býva žalobkyňa obecnou cestou, kde sa dostal zo spodnej časti cez potok, potom cez urbársku
cestu, následne cez sporný pozemok, teda pozemok žalovaných, kde teraz majú aj nehnuteľnosti.

Takýmto spôsobom by sa dostal k nehnuteľnosti žalobkyne.
V minulosti bolo možné sa dostať k nehnuteľnosti, ktorej je teraz vlastníkom žalobkyňa aj inou cestou;
išlo o ďalšiu obecnú cestu, aj cez pozemok rodiny W. aj N.. V roku 2006 si občan W. postavil betónový
múr a tým si ohradil pozemok. Rovnako tak urobil aj občan N., ktorý si dal na svoj pozemok rampu,
takže t. č. nie je možné sa dostať cez tieto pozemky k nehnuteľnosti žalobkyne.

Žalobkyňa sa nedostane do svojho rodinného domu osobným motorovým vozidlom, mohla by sa dostať
len so súhlasom žalovaných alebo pani Podlužanskej. Ani sanitkou a ani požiarnym vozidlom nie je
možné sa dostať do rodinného domu žalobkyne bez súhlasu žalovaných.
Navrhol,abyžalovaníposunulisvojeoploteniesmeromdosvojhodvora,lebozaberajúobecný pozemok
a v minulosti to tak aj bolo, tým by sa vytvoril priestor a žalobkyňa by sa dostala obecnou cestou k

svojím pozemkom a do svojho rodinného domu. Tvrdil, že žalobkyňa si sama znemožnila prístup z tejto
časti do svojho rodinného domu, lebo si pristavila na čierno prístavbu, časť tejto prístavby stojí na jej
pozemku a časť na pozemku pani I..
Cestavedúcakpozemkužalovaných,ktorájespornáaktoráivedieknehnuteľnostiamžalovaných,obec
ju udržiava stále po hranicu nehnuteľností žalovaných. Udržiavala sa predtým štrkom a vozidlá parkovali

vždy pred pozemkami žalovaných. Obecná cesta sa udržiava počas roka až po hranicu pozemku
žalovaných.
Žalobkyňa by sa dostala do svojho rodinného domu aj cez pozemok pani M., ale musela by dať k tomu
súhlas.

18. Z výsluchu svedkyne B. D. vyplynulo, že žalobkyňu nepozná a pozná žalovaných. Žalovaná je jej
neter. Svedkyňa pozná predmet sporu.
Svedkyňa býva od roku 1973 v obci Dubnica nad Váhom a do roku 1973 bývala v obci A. S.. Navštevuje
žalovaných asi 3-krát až 4-krát do roka. Predtým chodila každý mesiac. Vzťah so žalovanými má dobrý.V minulosti sa chodilo do nehnuteľnosti žalovaných, keď patrili do vlastníctva ich rodiny a nikto nemal nič
zahradené. Ľudia medzi sebou vychádzali dobre, každý chodil kade-tade a nikto nemal k tomu žiadne
pripomienky. Do nehnuteľnosti žalovaných, aj k žalobkyni sa dalo dostať z každej strany. V súčasnosti

je možné sa dostať aj obecnou cestou, potom cez urbársky pozemok až k pozemkom žalovaných.

19. Z výsluchu svedka Y. V., občana obce A. S. vyplynulo, že pozná strany sporu a žalovaní sú jeho
rodina. So žalobkyňou sa nehnevá, ale mali spolu dva konflikty. Pochádza z obce A. S. a býva v obci
od roku 1971. V roku 1989 si postavil rodinný dom a býva blízko žalobkyne. V minulosti to bolo tak,

že každý, kto mal postavenú nehnuteľnosť sa dostal do svojho rodinného domu prístupovou cestou bez
ohľadu na to, komu cesta patrila. Nikto nemal ohradený svoj pozemok. Vzťahy medzi susedmi boli
dobré. K nehnuteľnosti žalobkyne sa v minulosti dalo dostať zvrchu, ale aj zospodu. Keď sa vzťahy
naštrbili zo strany žalobkyne, začali si susedia ohraničovať svoje pozemky. V čase výsluchu svedka
žalobkyňa do svojho rodinného domu chodí cestou, ktorú si odkúpila vedľa nehnuteľností žalovaných.
Touto cestou chodí peši do rodinného domu, ale autom sa do rodinného domu nedostane. Mohla by si

upraviť svoju záhradu a takto by sa tam mohla dostať do svojho rodinného domu.
Na otázku sudkyne, aby svedok uviedol, či sa žalobkyňa dostane k svojmu rodinnému domu vozidlom,
prípadne sa tam dostane sanitka, nákladné vozidlo, alebo požiarnici, svedok na otázku neodpovedal.
Ďalej uviedol, že sa žalobkyňa nemôže dostať do rodinného domu cez pozemok žalovaných, lebo je to
ich vlastníctvo. V zime si doviezla drevo vetrieskou cez pozemok pani M..

20. Žalobkyňa na svoje skutkové tvrdenia uvedené v žalobe aj v priebehu konania označila listinné
dôkazy, z ktorých vyplýva nasledovné:

21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalobkyňa je vlastníkom parc. č. XXXXX - o výmere

XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X - o výmere XXX m2, orná plocha, ktoré jej
patria do jej výlučného vlastníctva. Okrem uvedených pozemkov, je vlastníkom aj rodinného domu súp.
č. XXX na parc. č. XXXXX. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. A. S..

22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že parc. č. XXXXX/X - o výmere XXX m2, ostatné

plochy, parc. č. XXXXX/X - o výmere XXX m2, ostatné plochy, parc. č. XXXXX - o výmere XXX m2,
zastavané plochy a nádvoria, rodinné domy súp. č. XXX na parc. č. XXXXX a súp. č. XXX na parc. č.
XXXXX/X patria do vlastníctva žalovaných. Všetky nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. A. S..

23. Zo zápisnice (žurnalizovaná na č.l. 10-11 súdneho spisu), ktorá nie je úplne čitateľná vyplýva, že D.

I., obyvateľ A. S. oznámil, že mieni previesť novostavbu obytného domu pozostávajúcu z jednej izby a
z jednej kuchyne, jednej... a dvoch pivníc. Ďalej oznámil, že stavebný pozemok obsahuje 4.200 siah, z
ktorých bude zastavané stavbou 496 m2 a stavebný náklad bude 12.000 Kčs. V listine je uvedené číslo
stavebnej parcely XXXXX/X a XXXXX a je orazená obvodným notárom vo A. S. a D. I.. Listina je spísaná
dňa 5.apríla 1937. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že stavba sa nedotýka žiadnej cesty. Podpisy na zápisnici

sú D. D., A. I., X. D., D. I. ako žiadateľ, podpisy členov komisie, notára, znalca, obvodného lekára.
D. I. požiadal žiadosťou zo dňa 5.apríla 1937 Notársky úrad vo A. S. o vydanie povolenia na stavbu.
K uvedeným listinám je založený i výkaz plôch ku geometrickému plánu č. 920-1234-7 zo dňa 22.júla
1968, z ktorej listiny je zrejmé, že parc. č. XXXXX podľa stavu pozemnoknižného bola vo vlastníctve
A. D. v 1/7-ine, išlo o lúku. Podľa stavu evidencie nehnuteľností parc. č. XXXXX bola vo vlastníctve

Československého štátu, išlo o cestu.

24. Žalobkyňa podala na Lesy SR, š.p. Generálne riaditeľstvo Banská Bystrica sťažnosť, ktoré jej
oznámilo v liste zo dňa 6.10.2015, že dňa 3.9.2015 na L. úrade A. S. za účasti starostu obce a pani I.
a zástupcu T. SR, o. z. Prievidza Ing. D. bol riešený prístup k jej nehnuteľnosti, pričom z obsahu tohto

listu vyplýva, že pani I. sa vyjadrila, že nemala v úmysle zamedziť prístup žalobkyne k jej nehnuteľnosti.

25. Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor oznámil žalobkyni listom zo dňa 7.12.2015 vo veci
šetreniaparc.č.XXXXX/Xvk.ú.A.S.,žeuvedenáparcelabolavminulostizapísanávpozemnoknižnom
stave a evidovaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parc. č. XXXXX v rokoch 1919 až 1933 v

prospech W. D. v celosti, v roku 1933 až 1941 na podklade dedenia a následne kúpnych zmlúv bol
vlastníkom nehnuteľností zapísaný A. D. s podielom X/X, Y. D. s podielom 5/7 a manželka W. s podielom
1/7 bez tiarch a obmedzení. Následne v roku 1969 bol do evidencie nehnuteľností zapísaný geometrický
plán, ktorý na podklade skutočného stavu v teréne zmenil doterajší zákres hraníc dotknutých parciela rozdelil i parc. č. L. na parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X. Obe tieto parcely darovacou zmluvou
v roku 1972 boli zapísaní do LV č. XXX v prospech vlastníka Y. D. s podielom 6/7 a jeho manželky
W. s podielom 1/7 bez tiarch a obmedzení. V roku 1981 na podklade dedenia sa stal Y. D. výlučným

vlastníkom týchto nehnuteľností a v roku 1988 kúpnou zmluvou túto parcelu previedol v prospech
vlastníka Severoslovenské štátne lesy Žilina a táto parcela bola zapísaná ako číslo parc. č. XXXXX/X a
prepísaná do LV č. XXX bez tiarch a obmedzení. V roku 2015 bola parc. č. XXXXX/X kúpnou zmluvou
prevedená na vlastníka Y. I. a Q. I., rod. D. v celosti bez tiarch a obmedzení. Parcela bola prepísaná
do LV č. XXXX.

Parc. č. XXXXX bola v pozemnoknižnom stave evidovaná s druhom pozemku lúka v Q. Q.. V operáte
bola nehnuteľnosť evidovaná od začiatku ako nepoľnohospodárska pôda a dôvod zmeny v operáte
katastra nehnuteľnosti sa nenachádzajú. Okresný úrad vychádzal z najstaršieho dokumentu a to
geometrického plánu vyhotovený v roku 1968 a do evidencie nehnuteľností zapísaný v roku 1969.
Pozemok sa uvádza ako parc. č. XXXXX ako druh pozemku „cesta“ a v novom stave po rozdelení
parcely ako parc. č. XXXXX na parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X. Pri parc. č. XXXXX/X ide o druh

pozemku dvor a pri parc. č. XXXXX/X ide o druh pozemku cesta.
Evidencia druhu pozemku parc. č. XXXXX/X sa menila, ku dňu 31.12.1979 išlo o druh pozemku ostatná
plocha, cesta ku dňu 31.12.1988, ostatné plochy ku dňu 31.12.1989 druh pozemku ostatná plocha,
ku dňu 31.12.2005 druh pozemku ostatná plocha, ku dňu 31.12.2010 druh pozemku ostatná plocha.
Kódy spôsobu využívania pozemkov sa menili v súlade s platnou legislatívou na úseku katastra v danom

období.

26. Miestny národný výbor - odbor hospodársko-správny A. S. oznámil Y.. N. A. (teraz žalobkyne V.),
bytom M., S. XX/X k súhlasu prevodu nehnuteľností, že rozhodnutím MsNV A. S. zo dňa 10.11.1989
súhlasí s prevodom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. A. S. parc. č. XXXXX/X - roľa o výmere

XXX m2 od doterajšieho vlastníka Y.. I. I. a M. U..

27. Právny zástupca žalobkyne ešte pred podaním žaloby dňa 20.novembra 2015 vyzval žalovaných
listom, či súhlasia so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez ich pozemok
parc. č. XXXXX/X k rodinnému domu Y.. V. s. č. XXX na parc. č. XXXXX a to z verejnej cesty, pričom

právo prechodu by sa zriadilo v zaužívanom rozsahu. Podľa informácie žalobkyne rodinný dom bol
postavený v roku 1943, ona a jej právny predchodca používali parc. č. XXXXX/X ako prístup z verejnej
cesty k jej rodinnému domu, pričom toto právo prechodu bolo využívané po dobu viac ako 70 rokov, teda
zrejme došlo i k vydržaniu tohto práva dlhodobým, nesporným a dobromyseľným využívaním. Snaha
bola vyriešiť vec dohodou.

28. Na podporu svojho tvrdenia žalobkyňa predložila čestné vyhlásenie spísané dňa 15.júna 2016 Y..
I. I., nar. X.X.XXXX, bytom M., O. XX/X, ktorý v tomto čestnom vyhlásení uviedol, že má vedomosť o
tom, že jeho otec D. I., t. č. už nebohý od začiatku stavby rodinného domu (stavebné povolenie bolo
vydané v roku 1937) používal tú prístupovú cestu na svoj pozemok, na ktorom staval rodinný dom,

ktorá sa používa aj v súčasnosti, iný prístup k nehnuteľnosti jeho otca nebol a ani nikdy nebol iný
využívaný. Aj Ing.A. V., ktorá je v súčasnosti vlastníkom rodinného domu postavený jeho otcom tiež
využíva prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti a túto cestu používal od 30-tych rokov minulého storočia
jeho otec. Využívanie tejto cesty nebolo nikdy spochybňované a v užívaní tejto cesty jeho otca nikto
nerušil, bola dohodnutá ako prístupová cesta s vtedajšími vlastníkmi susednej nehnuteľnosti a to rodiny

D. a to ako trvalé právo cesty. Ešte pred výstavbou rodinného domu bola táto cesta používaná na prístup
na pozemok, na ktorom jeho otec postavil rodinný dom. Právo cesty muselo byť dohodnuté pred začatím
stavby rodinného domu jeho otcom, lebo jeho otec nadobudol pozemok ešte so starším domom, ku
ktorému bola zaužívaná len tá istá cesta. Od 60-tych rokov minulého storočia v obci J. S. už nebýva
a chodil k rodičom na návštevu. Chodili cestou do rodinného domu a po smrti rodičov nehnuteľnosť

previedli na Ing. V.. C. nebol s prístupovou cestou žiadny problém, cesta bola využívaná ako obecná.

29. Pred podaním žaloby bola prístupová cesta riešená aj na Obecnom úrade vo A. S. za prítomnosti
žalobkyne a žalovaných. Predmetom ktorého zmierovacieho rokovania bol prechod cez parc. č. XXXXX/
X vo vlastníctve žalovaných. Z obsahu zápisnice vyplýva, že žalovaní nesúhlasili s prechodom cez ich

pozemok, parc. č. XXXXX/X, lebo vec sa bude riešiť súdnou cestou.30. Žalobkyňa a jej manžel B. V. sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, o čom žalobkyňa predložila
do súdneho spisu preukazy fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vydaný dňa 3.9.2014 a
ďalší preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím jej manžela B. V. vydaný dňa 20.4.2016.

Žalobkyňa je podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 3.12.2015 poberateľkou
invalidného dôchodku.

31. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 3.11.2016 zaslal súdu vyjadrenie, nakoľko žalovaní vo
svojom vyjadrení k žalobe uviedli nepravdivé tvrdenia. Vedel, že D. I. a jeho syn Y.. I. I. chodili cestou

pozdĺž potoka postavená v 90-tych rokoch 20.storočia a pred vybudovaním tejto cesty obcou nebola
pozdĺž potoka žiadna cesta. K rodinnému domu žalobkyne bola jediná prístupová cesta vedúca povedľa
domu žalovaných, pretože len po tejto ceste k žalobkyni mohla sa dostaviť aj osobným motorovým
vozidlom. Prístupová cesta k rodinnému domu žalobkyne bola vždy len povedľa domu žalovaných,
predtým dom vlastnili Lesy SR š.p. a predtým rodina D. a cestu, ktorú používala žalobkyňa k rodinnému
domu, používali aj ostatní občania lazu X. Po ceste pozdĺž potoka nikdy občania nechodili, používali

cestu z opačnej strany povedľa domu žalovaných a cesta pozdĺž potoka nemohla viesť ako prístup
motorovým vozidlom k domu žalobkyne.
AkodôkazpredložilzápisnicuzObecnéhoúraduA. S.zodňa12.5.2004,vktorejsauvádza,ževýstavbu
cesty pozdĺž potoka inicioval pán Q., pričom v zápisnici sa konštatuje, že predtým tam cesta pozdĺž
potoka nebola. Občan A. N. sa sťažoval obci A. S., že vyporiadanie cesty pozdĺž potoka trvá už 8 rokov.

Priložil aj čestné prehlásenia B.. A. B., B.. B. M., z ktorých vyplýva, že jediná prístupová cesta k
rodinnému domu žalobkyne od roku 1989 viedla po poľnej ceste a po parc. č. XXXXX/X, ktorá je teraz
vo vlastníctve žalovaných.
Zo žiadosti občana A. N. bez uvedenia dátumu, doručené na Obecný úrad A. S. dňa 29.2.2000 vyplýva,
že žiada obecné zastupiteľstvo o vyporiadanie cesty do lazu L., lebo toto vyporiadanie trvá už 8 rokov.

32.Právnyzástupcažalobkynevosvojompísomnomstanoviskuzodňa7.11.2016uviedol,ževminulosti
bola táto prístupová cesta riešená aj na obecnom zastupiteľstve A. S.. Z pripojených listín k tomuto
vyjadreniu, predovšetkým zápisnice o riešení sťažnosti žalobkyne, ale aj z vyjadrenia A. N., bytom A.
S. vyplýva, že cesta zospodu, má na mysli asfaltovú cestu povedľa potoka do rodinného domu nikdy

nebola. V roku 2016 z predložených fotografii je zrejmé, že pozemok je prehradený oplotením, kde sú
umiestnené prekážky zložené žalovanými na prístupovú cestu k rodinnému domu žalobkyne. Aj občan
N.dalprekážkumedziasfaltovúcestuvedúcupovedľapotokazospodudolazuL.,resp.mostíkcezpotok
na druhej strane, ktorého sa nachádzajú nehnuteľnosti dcéry žalobkyne I.. Z uvedenej dokumentácie, t.
j. zábran, ale aj z vyjadrenia A. N. zažurnalizované na Obecnom úrade A. S. je zrejmé, že do rodinného

domu žalobkyne nikdy nebol iný prístup, než prístup tzv. zhora, t. j. cez pozemok žalovaných, pričom
takto sa vyjadril jednoznačne aj A. N.. Jeho vyjadrenie totiž zodpovedá aj skutočnosti, že do rodinného
domu žalobkyne nie je iný prístup, teda ani ten, ktorý bol dlhodobo zaužívaný od konca 30-tych rokov
minulého storočia až do vytvorenia prekážok žalovanými a ani ten, o ktorom tvrdia žalovaní, že bol
používanýnaprístupkjejrodinnémudomueštejejprávnympredchodcom,čonezodpovedáskutočnosti,

pretože aj prechod cesty povedľa potoka cez potok na pozemok jej dcéry je v súčasnosti zahradený.
Z uvedeného potom vyplýva, že už po podaní žaloby, t. j. v novembri 2016 bol skutkový stav oproti stavu
uvedenému v žalobe horší o prekážky brániace v prístupe žalobkyne na jej nehnuteľnosti. Žalobkyňa
sa s manželom nemôže dostať do rodinného domu autom vôbec, nemôže si priviesť drevo na zimu,
nákupy a na autobusovú zastávku sa dostane, že musí ísť cez potok a hore prudkým brehom a ako

zdravotne ťažko postihnutým, pričom musí prechádzať cez pozemky iných občanov, ktorí im v tom čase
zatiaľ nebránili peši prejsť. Namietal aj nepravdivé skutkové tvrdenia žalovaných uvedené v čestných
prehláseniach občanov a jej rodinných príslušníkov.
Tvrdenia v tomto vyjadrení korešpondujú so skutočnosťami uvedenýmilH v zápisnici z riešenia sťažnosti
Obecného úradu A. S. zo dňa 11.9.2015.

Súčasťou tohto vyjadrenia je aj fotodokumentácia zábran, ktoré zrealizovali žalovaní a A. N. (č.l.
159-160).

33. V ďalšom písomnom vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 31.7.2017 poukazuje na to, ako
žalovaní znemožňujú prístup žalobkyni do jej rodinného domu osobným motorovým vozidlom, ktorým by

si chceli doviesť nákupy, pretože žalovaní neustále dávajú prekážky na cestu, preto veci do domácnosti
ako nákupy musia nosiť v rukách, čo im zhoršuje zdravotný stav. Žalovaní nedodržujú ochranné pásmo
pri potoku, zriadili drobnú stavbu - plot, ktorý je vybudovaný až ku samému brehu potoka tak, aby
žalobkyňa nemohla prejsť ku svojmu domu povedľa tohto potoka v rámci chráneného pásma potoka, očom svedčí aj fotodokumentácia priložená k tomuto písomnému vyjadreniu. Prechod k rodinnému domu
žalobkyne žalovaní znemožňujú úmyselne plotom a stavebným materiálom. Aj rampou je znemožnený
prístup do jej rodinného domu. Žalobkyňa nemá možnosť si doviesť cez zimné mesiace palivo práve

kvôli prekážkam zo strany žalovaných.
K uvedenému vyjadreniu pripojila list Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Piešťany zo dňa
9.11.2015 a fotodokumentáciu o zábranách zo strany žalovaných (č.l. 203 - 206). Skutočnosti tvrdené
vo vyjadrení potvrdzuje aj Okresný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky Trenčín dňa 28.6.2017.

34. Právny zástupca žalobkyne podaním zo dňa 4.3.2019 oznámil súdu, že žalovaní nerešpektujú
dlhodobo zaužívané právo prechodu cez ich pozemok k jej rodinnému domu, tento stav trvá i doposiaľ,
ich agresivita voči nej a jej rodine narastá, o čom svedčia i fyzické napadnutia jej manžela tak, ako to
súdu oznámila. Manžel sa bude liečiť z následkov napadnutia niekoľko týždňov. V čase podania tohto
stanoviska žalobkyni, jej manželovi, poštárke a iným bránia žalovaní, aby po spornej ceste prechádzali
k jej rodinnému domu, pričom na ohliadke na mieste samom bolo možné zistiť, že k jej rodinnému domu

nie je žiadna iná prístupová cesta a dlhodobo, teda už niekoľko rokov, počas ktorých súdny spor trvá sa
nemôže dostať k rodinnému domu autom, všetky veci potrebné do domácnosti i na opravy domu, drevo
na kúrenie musia prenášať ručne po rôznych chodníkoch a pritom obaja sú zdravotne ťažko postihnutí.
Boli odstránené prekážky samotnými žalovanými ako stavebný materiál, štrk i provizórne oplotenie a
to z dôvodu, že žalovaní k ich stavbe povyše cesty chovajú kravy a býky a tieto na rozdiel od nich

môžu chodiť po ceste a pritom ohrozujú ľudí bývajúcich v okolí, vrátane žalobkyne i manžela. Žalobkyňa
predpokladala, že keď budú odstránené tieto prekážky, že budú môcť prechádzať spornou cestou ako
doposiaľ tak, ako prechádzali i právni predchodcovia, ktorí využívali túto cestu už začiatkom 19.storočia.
Pokus prejsť po tejto ceste do jej rodinného domu dopadol tak, že žalovaní fyzicky napadli jej manžela.
Pre úplnosť zdôraznil, že rodina I. bývala ešte v pôvodnom dome už v roku 1869, býval tam gazda A.

I. a manželka B., dcéra K., syn W. a sestra H.. V prílohe sú napísané aj roky narodenia menovaných.
Nielen z ohliadky na mieste samom, ale aj z výsluchu svedka Ing. I. na pojednávaní dňa 5.8.2017
bolo jednoznačne preukázané, že on i jeho právni predchodcovia používali na prístup k ich rodinnému
domu len cestu cez predmetné pozemky žalovaných, ktoré pozemky právni predchodcovia žalovaných
- rodina D. nadobudla až v roku 1919, teda v stave, keď právo prechodu už bolo najmenej 50 rokov

vykonávané. Výkon práva prechodu po predmetnej ceste a teda žiadnej inej potvrdil vo svojej výpovedi
na pojednávaní dňa 8.2.2018 aj A. Q. a tiež písomne jeho matka.
Podľa obyčajového práva platného na Slovensku v danom čase bolo možné nadobudnúť právo
prechodu ako služobnosť i výkonom tohto práva po dobu požadovanú na vydržanie vlastníckeho práva,
t. j. po dobu 32 rokov, pričom pri dobromyseľnom a nerušenom výkone tohto práva po dobu dlhšie než

32 rokov nebolo ani podľa súdnej praxe vyžadované preukazovanie titulu vstupu do výkonu tohto práva.
Je preto logické z dôvodu, že počas takej dlhej doby mohol vlastník nehnuteľnosti účinným spôsobom
brániť alebo zamedziť výkonu takéhoto vlastníckeho práva oprávneným z vecného bremena a pokiaľ
tak neurobil, neboli ani v súdnej praxi žiadne pochybnosti o tom, že by právo zodpovedajúce vecnému
bremenu nebolo vykonávané oprávnene a že by oprávnený takéto právo skutočne aj nenadobudol.

Podľa súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi vo vyššie uvedenom období
súdna prax prelomila následky pozemnoknižnej sústavy, teda vpis vecných práv do pozemkovej
knihy v prospech nadobúdateľov práva mimo pozemkovej knihy a to práve z dôvodov, že takéto
nadobúdanie práva bolo veľmi časté a preto súdna prax poskytovala ochranu aj proti tomu, na koho bola
nehnuteľnosť neskôr prevedená s tým, že bolo ustálené, že každý, kto chce nadobudnúť nehnuteľnosť

má preskúmať nielen pozemnoknižné údaje, ale aj to, či niekto iný nie je v držbe nehnuteľnosti
na základe skôr nadobudnutého práva. Tak to bolo aj v tomto prípade, keď právo prechodu bolo
využívané bez akýchkoľvek rušení už od začiatku 19.storočia a samozrejme aj žalobkyňa predpokladá,
keď nehnuteľnosť kupovala a k nehnuteľnosti prišla po ceste, ktorá bola vyštrkovaná, udržiavaná obcou
a aj v katastri bola evidovaná ako cesta v správe MNV, že po predmetnej ceste je istý a bezpečný prístup

k rodinnému domu, keďže iný prístup, napr. motorovým vozidlom ani nebol. Poukázal na ustanovenie
§ 116 a nasl. Občianskeho zákona z roku 1950, ktoré ustanovenia umožňovali nadobudnutie vecných
práv obdobne ako vlastníckeho práva vydržaním, pričom v ustanovení § 145 ods.2 tzv. Stredného
Občianskeho zákona sa vychádzalo z predpokladu, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je
oprávnená. Aj takéto ustanovenie vo vzťahu k predchádzajúcej právnej úprave malo opodstatnenie a

to z dôvodu, že pri mnohoročných, dlhodobých výkonoch práv vyplývajúcich z ich držby bolo prakticky
nemožné preukazovať po mnohých desaťročiach titul vstupu do takejto držby.
Poukázala aj na výsluch svedka Y.. I. I., z ktorého výsluchu nemožno mať žiadnu pochybnosť o tom,
že on i jeho právni predchodcovia nerušene a už od obdobia kam mu pamäť siahala vykonávali právoprechodu po predmetnom pozemku, v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných, že iná prístupová cesta do
ich rodinného domu a to už pôvodného nebola a teda logicky možno jednoznačne usúdiť, že keď bol
postavený nový dom rodičmi I. I. a prístup k nemu bol len po predmetnej ceste, že vlastníci pozemku,

po ktorom cesta prechádzala, takýto prechod akceptovali, uznávali, že inak by nebolo možné ani vydať
stavebné povolenie na stavbu tohto domu.
Žalobkyňa k svojmu rodinnému domu sa nemôže dostať spolu s manželom motorovým vozidlom, čo súd
zistil aj na mieste samom, nemôže sa k rodinnému domu dostať ani sanitka, požiarnici, nie je možné
ani odviezť smeti, hoci za odvoz smeti musí platiť, má znemožnený prístup s dovozom dreva na zimné

obdobie, sú bezprostredne ohrozené životy jej rodiny, manžela a jej domácnosti, ale aj zdravie a preto
žiada, aby mohla ona a jej rodina využívať právo prechodu a žiť normálne.

35. Z čestného prehlásenia B.. B. M., bytom M. zo dňa 20.10.2016 vyplýva, že prehlasuje, že
navštevovala žalobkyňu v roku 1989, keď tento dom kúpila. Uviedla, že jediná prístupová cesta autom
k domu žalobkyne vedie z hlavnej cesty kopcom na vedľajšiu cestu, potom cesta vedie na poľnú cestu

a na parc. č. XXXXX/X, ktorá ide na parc. č. XXXXX/X a pokračuje až k jej rodinnému domu. V zime
ma poľnej ceste obec odhŕňa sneh.

36.Včestnomprehlásenízodňa31.10.2016A.B.,bytom M.prehlásila,žesrodinouchodínanávštevuk
žalobkynidoobceA.S.,č.domuXXXacestakjejrodinnémudomuvedieodhlavnejcestypodedinských

komunikáciách. Posledný úsek je poľná cesta na pozemku parc. č. XXXXX/X, ktorá pokračuje na
pozemku parc. č. XXXXX/X až k jej bráne. Cestu obec udržiava aj v zime.

37. V čestnom prehlásení zo dňa 5.10.2016 Q. B. vyhlásila, že jej starí rodičia v roku 1933 začali stavať
dom č. XXX a vlastnili pozemky č. XXXXX, č. XXXXX/X, č. XXXX/X, ktoré v roku 2015 od jej matky kúpili

pre svoju dcéru manželia V.. Cesta aj k tomuto rodinnému domu viedla okrem iných parciel aj cez parc.
č. XXXXX/X, cez brod potoka na pozemok parc. č. XXXXX/X a cesta končila na pozemku č. X.. Ako
občianka XX-tych S. vedela, že na laze pred vojnou mali postavené domy len D., I., U. a jej starí rodičia. V
80-tych rokoch začali stavať nové rodinné domy. Táto cesta okolo potoka bola zrealizovaná až v 90-tych
rokoch na návrh jej otca, lebo sa reguloval potok. Táto cesta končí na začiatku pozemku parc. č. XXXXX/

X, lebo p. W., ktorá zdedila pozemok č. XXXXX/X ho oplotila. Cez pozemky č. XXXXX/X, č. XXXXX a
č. XXXXX/X nikdy neviedla cesta, na týchto pozemkoch jej rodina sadila zemiaky, zeleninu a okrasné
stromy. Jej rodina dala súhlas prechádzať cez ich pozemky. Pani V. najskôr chodila cez pozemok W.,
ale X. N. mal výhrady, že chodí aj cez jeho pozemok, preto chodila na autobus cez pozemok jej matky.
Pozemky č. XXXXX, č. XXXXX/X a č. XXXXX/X chcel kúpiť od jej matky v roku 2015 A. N., ale pozemky

mu nepredala, preto postavil pred prístupový mostík k domu plot a na cestu rampu a zamedzil V. chodiť
po ceste.
V priebehu konania Q. B. oznámila súdu v písomnom čestnom vyhlásení, bez uvedenia dátumu, ale
zrejme napísané dňa 24.11.2016, lebo týmto dátumom je čestné vyhlásenie overené, že žiadne čestné
vyhlásenie pre súd a ani pre iné účely nenapísala a ani nepodpísala a údaje v čestnom vyhlásení

nezodpovedajú skutočnosti (č.l. 165).

38. Žalobkyňa do spisu predložila prostredníctvom právneho zástupcu čestné vyhlásenie zo dňa
6.3.2017 Y.. I. I., nar. X.X.XXXX, bytom M., z ktorého vyplýva, že má vedomosť o tom, že jeho otec D.
I. vždy používal ako jedinú prístupovú cestu na svoj pozemok, na ktorom postavil rodinný dom, ktorý

vlastní v súčasnosti Ing. A. V., cez pozemky parc. č. CKN XXXXX/X, cez brod potoka na parc. č. XXXXX/
X, parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X v k. ú. A. S. a to na chodenie pešo i povozmi. Na cestu využívali
aj ostatní obyvatelia lazu Y., t. j. rodina U. a I.. Iná cesta povozmi nebola možná. Po tejto ceste sa
dovážal aj stavebný materiál na stavby, drevo na kúrenie aj pre obyvateľov spodných domov, I. a H.í, pri
žatevných prácach po tejto ceste zvážali obilie, ktoré sa malo mlátiť. Zároveň priložil k tomuto čestnému

vyhláseniu aj mapku, kde je uvedená cesta používaná už v dobe od jeho detstva a je vyznačená zelenou
farbou. Cesta končila na pozemku parc. č. XXXXX/X. Týmto čestným vyhlásením doplnil svoje čestné
vyhlásenie zo dňa 15.6.2016.

39. Žalobkyňa listom bez uvedenia dátumu požiadala o odkúpenie časti pozemku CKN č. XXXXX v k.

ú. A. S. podľa priloženej mapy, lebo pozemok potrebuje pre drobné opravy a údržbu rodinného domu. Z
pečiatky Slovenského pozemkového fondu, ktorý prijal toto podanie vyplýva, že dátum podania žiadosti
bol 7.12.2015.40. Slovenský pozemkový fond dňa 20.6.2016 oznámil žalobkyni k žiadosti o jej odkúpenie pozemku
parc. č. XXXXX k. ú. A. S., že je možné odpredať len primeranú časť pozemku za jej rodinným domom
za účelom údržby, resp. opravy rodinného domu.

41. Z ďalšieho oznámenia Slovenského pozemkového fondu so sídlom Bratislava zo dňa 11.11.2016
ako odpoveď na sťažnosť žalobkyne fond okrem iného uvádza, že je možné odpredať len primeranú
časť z pozemku súvisiacu s rodinným domom žalobkyne a to za účelom údržby rodinného domu, resp.
jeho opravy. Vzhľadom na dve žiadosti o odpredaj vyššie uvedeného pozemku parc. č. XXXXX o výmere

XXX m2, orná pôda LV č. XXXX vo vlastníctve štátu v správe Slovenského pozemkového fondu, fond
navrhol, aby geometrickým plánom bola odčlenená okrajová časť pozemku, ktorá bude predmetom
kúpnej zmluvy pre žalobkyňu a manžela a zvyšná časť pozemku bude odpredaná pre žalovaných.

42. Žalobkyňa podaním zo dňa 11.11.2016, teda po podaní žaloby oznámila Obci A. S., že dňa
27.9.2017 pán I., ktorý má 92 rokov sa chcel presvedčiť a pozrieť prístup k jeho rodičovskému domu,

ktorý žalobkyňa od neho kúpila. Bol veľmi rozčúlený a povedal, že by nikdy neveril, že by bol niekto
schopný takého svinstva. Nechápal, prečo starosta obce nezabezpečil žalobkyni prístup k rodinnému
domu a pýtal sa, ako sa k jej rodinnému domu dostane sanitka alebo požiarnické auto alebo drevo,
ktoré by si musela doviezť. Jej manžel ho informoval, že starosta nezabezpečil prístup k domu sanitkou
ani po manželovej operácií chrbtice a manžela sanitka nemohla voziť na rehabilitáciu a to prispelo i

k tomu, že zostal invalidný. Pán I. uviedol, že ľudia na lazoch bývali už od 13. storočia a do všetkých
domov bol prístup vozom, aby si obyvatelia mohli voziť drevo, seno, obilie. Jeho rodičia, aj starí rodičia
bývali na laze L. ešte minulé storočie a oni a ostatní obyvatelia lazu využívali pozemok parc. č. XXXXX/
X ako cestu so súhlasom rodiny D.. S výstavbou rodinného domu súhlasili aj susedia, aj pán D., bolo
to v roku 1937, kedy bol postavený nový dom. Pán I. išiel dohovoriť manželom I., aby uvoľnili cestu,

no nič nevybavil. Dňa 13.10.2017 opäť prišiel navštíviť žalobkyňu, ktorý so slzami v očiach hovoril, že
nemôže ani spávať, lebo predal dom žalobkyni, ku ktorému nemajú cestu. Ospravedlnil sa, že v čase,
keď bol dom predávaný bol pozemok parc. č. XXXXX/X vo vlastníctve Československého štátu v správe
MNV a ostatné časti prístupovej cesty k domu č. XXX tiež spravoval MNV. Pán I. išiel opäť dohovoriť I.,
aby žalobkyni cestu uvoľnili a keď neuspel, išiel za rodinou N., ale starší pán N. začal do neho sácať a

preto ho manžel žalobkyne odviedol preč. Parcelu č. XXXXX/X využívali všetci občania lazu L. a mali na
to súhlas rodiny D. a pán I. sa informoval od starostu, prečo žalovaní oplotili cestu k domu žalobkyne.
Starosta vysvetlil, že ide o pozemok vo vlastníctve žalovaných a on nemôže nič urobiť.

43. Žalobkyňa vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 1.2.2018 uviedla, že pozemok parc. č. XXXXX/X

používali občania ako prístupovú cestu k svojím domom po vzájomnej dohode a s týmto prechodom tiež
súhlasil aj pán D.. Po II. svetovej vojne pozemok parc. č. XXXXX/X spravovala obec ako obecnú cestu.
Pán D. postavil bez stavebného povolenia hospodárske budovy aj na pozemku obce a v roku 1988 dala
obec potvrdenie pre pána D., keď predával svoj dom Slovenským lesom Žilina, že hospodárske budovy
sú jeho majetkom, hoci boli postavené bez stavebného povolenia a niektoré aj na pozemku obce. Ďalej

uviedla, že A. N. nepoznal otca pána I. a pomery na lazoch, lebo sa do obce nasťahoval až v roku 1983.
Pán I. bol ochotný prostredníctvom starostu obce vybaviť pre žalobkyňu prechod po pozemku č. XXXXX/
X, ale nič nevybavil. Žalobkyňa požiadala obec o riešenie prístupovej cesty podľa § 5 Občianskeho
zákona, lebo žalovaná oklamala obecné zastupiteľstvo a dala im prečítať falošný list od SPF Bratislava,
v ktorom sa uvádzalo, že žalobkyni SPF predáva časť pozemku č. XXXXX na prístupovú cestu. Tento

pozemok jej bol predaný za účelom opravy a údržby rodinného domu. Na iný účel sa ani pozemok
používať nemôže a nemôže sa používať ani ako prístupová cesta. Po tomto pozemku nie je možné
sa dostať osobným motorovým vozidlom k domu žalobkyne, ale žalobkyňa predovšetkým potrebuje,
aby sa k nim dostala sanitka, aby si mohli priviesť potraviny a krmivo pre zvieratá a garážovať auto
na ich dvore. V tomto vyjadrení okrem iného uvádza, že žalobkyňa mala pri predaji sporného pozemku

požiadať o zriadenie vecného bremena prechodu k svojmu rodinnému domu, teda mala podať námietky.
Tvrdila, že námietky podal jej manžel pred Y.. D., zamestnancom Slovenské lesy SR už pri ohliadke na
mieste samom, kde sa nehnuteľnosť predávala v roku 2015, pričom mohol Y.. D. dodatkom k zmluve
zakomponovať aj vecné bremeno prechodu cez pozemok žalovaných k jej nehnuteľnosti, ale neurobil
tak. Pritom Y.. D. videl a vedel, že parc. č. XX. Obecný je prístupová cesta k jej rodinnému domu.

44. Obecný úrad A. S. oznámil stanovisko k žiadosti žalobkyne o odpredaj parc. č. XXXXX v liste zo
dňa 21.9.2015 nesúhlasila s predajom tohto pozemku pre žalobkyňu, lebo v roku 1988 obec vydala
potvrdenie, že parc. č. XXXXX o výmere XXX m2 je záhrada k rodinnému domu č. XXX.K stanovisku pripojil i potvrdenie zo dňa 31.8.1988 vydané MsNV A. S.. Rodinný dom 451 bol v minulosti
vo vlastníctve Y. D..

45. K žiadosti ku kúpe parc. č. T. zaujali stanovisko aj Lesy SR š.p., o. z. Prievidza dňa 5.10.2015 a
oznámili žalobkyni, že ide o ornú pôdu o výmere XXX m2 v k. ú. A. S. evidovaná v LV č. XXXX, vlastník
SR v správe Slovenský pozemkový fond. Ide o pozemok patriaci do poľnohospodárskych pozemkov,
s ktorými štátne organizácie lesného hospodárstva nemôžu disponovať. V uvedenom stanovisku sa
uvádza, že parc. č. XXXXX nadobudli Lesy SR š.p. od organizácie Severoslovenské štátne lesy Žilina

kúpnou zmluvou zo dňa 13.9.1988 od Y. D.. Predmetom kúpnej zmluvy bol okrem uvedenej parcely aj
rodinný dom č. XXX a vedľajšie stavby, komora, šopa, dreváreň, samostatné objekty ako záchod, maštaľ
s holohumnicou, oplotením a vonkajšími úpravami a porastmi a záhradami a k nemu prislúchajúce
pozemky parc. č. XXXXX/X, č. XXXXX/X a č. XXXXX. K prístupu k nehnuteľnosti žalobkyne cez parc. č.
XXXXX/X ďalej uviedol, že tento pozemok je vedený ako ostatná plocha o výmere 405 m2 a definovaný
ako pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze, kamene, ktoré neposkytujú

trvalý úžitok a nie ako pozemok, na ktorom je miestna a účelová komunikácia, lesná a poľná cesta,
chodník a podobne. Tento pozemok bol predmetom predaja a žalobkyňa sa mohla tiež prihlásiť do
verejnej súťaže, resp. podať námietky voči predaju, resp., že s tým nesúhlasí s odôvodnením, že jedna
z parciel tvorí k jej nehnuteľnostiam prístupovú cestu a mohla žiadať o zriadenie vecného bremena
v práve prechodu a prístupu ešte pred ukončením súťaže. V závere tohto stanoviska je uvedené, že

žalobkyňa tesne pred podpisom kúpnej zmluvy kupujúcimi zistila, že nemá vyporiadaný prístup k svojím
nehnuteľnostiam a využíva dodnes túto parcelu č. XXXXX/X ako prístup, v čom ju nikto neobmedzuje.
V závere jej bolo oznámené, že je potrebné, aby komunikovala s novým vlastníkom uvedenej parcely.

46. X.XX.XXXXQ., nar. X.X.XXXX, t. č. bytom C. Q. vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa 2.11.2017

uviedla, že ona, jej rodičia a jej súrodenci, manželia I. a U. používali vždy ako jedinú prístupovú cestu
k svojím domom a pozemkom prechod cez pozemky parc. č. XXXXX/X cez brod potoka na parc. č.
XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X, cesta končila na pozemku parc.
č. XXXXX/X v k. ú. A. S.. Medzi vlastníkmi pozemkov bola ústna dohoda, že tieto pozemky môžu
používať všetci obyvatelia lazu L. ako prístupovú cestu k svojím domom a pozemkom. Obyvatelia lazu

C.si po tejto ceste zvážali drevo na kúrenie, obilie, stavebný materiál a ďalšie potrebné veci. Jej rodičia
mali najlepšie vzťahy s manželmi I. a D.. Jej rodina žila 13 rokov vo Francúzsku a tam pracovala na
jednom statku s manželmi D. a pánom I.. Pred II. svetovou vojnou sa vrátili na Slovensko a jej utkvelo
v pamäti, že bývali v pivnici rodinného domu pána I., kým jej rodičia nepostavili rodinný dom č. XXX.
Zodpovedne prehlásila, že pán D. dal ústny súhlas na používanie pozemku parc. č. XXXXX/X v k. ú. A.

S. na prístupovú cestu k domu pána I. i k rodinnému domu XXX, ktorý vtedy vlastnili jej rodičia.

47. K. Q. bývajúca v C. Q. písomne odpovedala na otázky súdu, nakoľko ju súd na pojednávanie
nepredvolal ako svedkyňu z dôvodu jej vysokého veku a zdravotného stavu. Vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 1.3.2018 uviedla, že žalobkyňu Y.. A. V. pozná ako susedu, ale nemá k nej žiaden

vzťah. Y. I. a Q. I., jeho manželku nepozná. Vedela, čo je predmetom sporu od žalobkyne. Laz L. pozná,
lebo tam vyrastala s rodičmi. Vedela uviesť, kde býva žalobkyňa, lebo jej dom je v blízkosti jej rodnej
bývalej chalupy. Prístup do jej bydliska bol v minulosti peši cez gazdovský dvor pána D. povozom, ale v
súčasnosti nevie, lebo od roku 1960 býva v Novej Dubnici. Vedela, že po smrti vlastníka pána D. sa dom
predal štátnym lesom, cesta bola voľná a potom ju odkúpila vnučka pani I. a nastal problém. V minulosti

jej rodičia a susedia chodili na O. na pitnú vodu cez dvory, lebo nebol tam vedený vodovod. Jej rodičia,
otec D. I., nar. XXXX a matka N. I., rod.U., nar. XXXX chodili peši cez spoločný dvor chodníkom okolo
chalupy jej matky, ktorá tam bývala. Po pozemkoch sa chodilo vozom pri zbere úrody. V tom čase patrili
pozemky rodičom jej matky, takže nebol žiaden problém. Poznala aj Y.. I. I., ktorý ako slobodný býval s
rodičmi. Rodičov poznala veľmi dobre a boli to dobrí ľudia aj susedia. Vedela, kde bývali rodičia Y.. I.

I., nevie presne, v ktorom období, asi v roku 1944 až 1970, kedy chodila do základnej školy. Y.. I. chodil
peši chodníčkami okolo potoka. Nevedela uviesť, či v minulosti niekto bránil alebo obmedzoval, alebo
mal výhrady voči jeho rodičom alebo Y.. I. I., alebo aj iným obyvateľom lazu L. v súvislosti s rodinným
domom z verejnej cesty. Nevedela uviesť, na základe čoho vzniklo právo prechodu do rodinného domu,
kde býval Y.. I. I. a jeho rodičia. Od 15-tich rokov bola málo doma, bývala na internáte aj na slobodárni,

potom sa vydala a od roku 1960 býva v Novej Dubnici.
Nevedela, či niekto dal súhlas na prechod alebo nesúhlas na prechod k rodinným domom jej rodičov
a Y.. I. I., bola to vec jej rodičov.48. Žalobkyňa v priebehu konania zaslala súdu niekoľko emailových podaní.
K svojmu stanovisku podané súdu emailom dňa 13.9.2018 pripojila zápisnicu (č.l. 292) a výmer (č.l.
293) vydaný Okresným úradom Prievidza, z ktorého vyplýva, že výmer bol daný D. I., obyvateľovi A.

S., ktorým výmerom sa udelilo žiadateľovi povolenie k užívaniu stavby vystavenej na základe tunajšieho
povolenia. Ide o nehnuteľnosť pozostávajúcu z jednej izby, jednej kuchyne, komory, jedného záchoda,
jednej chodby a dvoch pivníc vo A. S., ide o parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX.
V texte z 13.3.2018 žalobkyňa uviedla, že spornú cestu parc. č. XXXXX/X vyštrkovali a neskôr bola v
roku 2014 vyrovnaná, vyštrkovaná, aby tade mohla chodiť sanitka a voziť ju z domu na rehabilitáciu po

jej operácii bedrového kĺbu a starostovia brali túto parcelu ako obecnú cestu. Používanie ciest je na
ústnej dohode občanov a vlastníkov jednotlivých pozemkov.
Žalobkyňa chcela týmto poukázať, že Okresný úrad v Prievidzi týmto výmerom zo dňa 29.11.1937, ktorý
bol vydaný na základe stavebného štatútu udelil D. I. povolenie k užívaniu stavby, ktorá bola povolená,
ide o stavbu, ktorá pozostáva z jednej izby a príslušenstva v obci A. S., vrátane parc. č. XXXXX/X a parc.
č. XXXXX. Týmto chcela zdôrazniť, že týmto výmerom bolo udelené povolenie k užívaniu rodinného

domu, vrátane aj tejto parcely.

49. Žalobkyňa vo svojom emailovom podaní zo dňa 26.mája 2018 uviedla, že žalovaná oznámila na
polícií, že jej manžel chodí po jej pozemku parc. č. XXXXX/X, hoci tvrdí, že tento pozemok je ich
prístupová cesta k jej rodinnému domu. Začiatkom mája 2018 žalovaní postavili elektrické ohradníky

na pozemkoch parc. č. XXXXX/X, na pozemku parc. č. XXXXX a na pozemku parc. č. XXXXX a
elektrické drôty do ohradníkov previedli až cez pozemok parc. č. XXXXX/X, ktorý odkupuje žalobkyňa od
Slovenského pozemkového fondu. Oznámila, že žalovaní chovajú vo svojom objekte úžitkové zvieratá,
kačice, husi, v minulosti chovali zajace aj teliatko a chovajú i býkov. Na základe informácie, ktorú zistila
z knihy ( z ktorej niekoľko častí vo fotokópií založila do súdneho spisu), sa dočítala, že až do konca

I. svetovej vojny väčšinu pozemkov vo A. S. vlastnili U. a čo sa týka lazu L., je tu zakreslený len
starý dom I. a U.. U. D. žila na laze D.. U. D. postavila rodinný dom na laze L. až po I. svetovej vojne,
takže dohoda o používaní pozemku parc. č. XXXXX/X ako prístupovej ceste k svojím nehnuteľnostiam
uzavreli obyvatelia lazu ešte pred nasťahovaním rodiny D. na laz. Rodina D. musela súhlasiť s touto
dohodou, lebo v opačnom prípade by obyvatelia lazu nedali súhlas na stavebné povolenie domu Q..

Dala súdu k dispozícií i mapu z lazov z roku 1876. Žiadala súd určiť vecné bremeno k jej rodinnému
domu cez pozemok parc. č. XXXXX/X. Príloha k jej vyjadreniu tvorí č. l. 302 až 305 súdneho spisu.
Zaslala i fotodokumentáciu z knihy Vývoj osídlenia v 19. - 20.storočí A. S. (č.l. 326-327).

50. Žalobkyňa zaslala súdu dňa 13.3.2019 dom žalovaných č. 451 (fotodokumentáciu založenú na č.l.

330 - 338).

51. Žalobkyňa v ďalšom emailovom podaní zo dňa 6.mája 2019 oznámila súdu skutočnosti uvedené
viacmenej v predchádzajúcich jej podaniach, ide o odkúpenie pozemku parc. č. XXXXX. Pozemok parc.
č. XXXXX/X, ktorý vznikol odčlenením z parc. č. XXXXX nemôže využívať ako prístupovú cestu k jej

rodinnému domu, lebo by musela ísť cez pozemok parc. č. XXXXX a ten je vo vlastníctve pani I., na
ktorom pozemku je postavená časť prístavby jej domu a chodník. Po pozemku parc. č. XXXXX/X sa k
svojmu rodinnému domu autom nedostane. Uviedla, že pozemok parc. č. XXXXX/X je pozemok obce,
ktorý nemôže slúžiť ako prístupová cesta k jej rodinnému domu, hoci starosta v korešpondencii uviedol,
že pôjde o cestu, ktorá bude ako prístupová cesta k rodinným domom aj pre žalobkyňu. Žalobkyňa tvrdí,

že starosta dobre vedel, že sa k jej domu a k domu jej dcéry s. č. 449 nedostanú touto cestou. Táto
cesta je úzka a bolo to vidieť aj na mieste samom pri ohliadke, na čo upozornila prítomných. Žalovaní
si postavili na tomto pozemku elektrické hodiny, strechu svojho domu, na pozemku sa nachádzajú 2/3-
iny hospodárskej budovy i oporný múr. Vlastníci pozemkov parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X, parc.
č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX/X majú na tomto pozemku postavené ploty a vlastníci

týchtopozemkovbymuselidaťkvybudovaniucestyakoprístupsúhlas.Obecbymuselaodstrániťvšetky
terajšie ploty. Naviac obecné zastupiteľstvo na rok 2019 neodsúhlasilo výstavbu cesty na pozemku
č. XXXXX/X.

52. Žalobkyňa emailovým podaním zo dňa 20.8.2019 oznámila súdu, že pozemok parc. č. XXXXX patrí

do vlastníctva pani I., pričom sa k svojmu rodinnému domu dostane zo svojho pozemku parc. č. XXXXX/
X peši, alebo cez pozemok pani I. parc. č. XXXXX, ale pani I. jej prechod cez jej pozemok zakázala.Žalobkyňakúpilapozemokparc.č.XXX).,očomsvedčíirozhodnutieopovolenívkladuzodňa11.7.2019
Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom. Uvedený pozemok žalovaná s manželom kúpila
od Slovenskej republiky, zast. Slovenským pozemkovým fondom Bratislava.

53. Žalobkyňa súdu predložila fotodokumentáciu (č.l. 334 - 355), ktorou chcela preukázať, že v roku
1996 bolo možné bez problémov prejsť spornou parcelou, v zime sa na tejto ceste sánkovali manžel s
dcérou a rovnako aj otec žalovanej s jej rodinou išiel touto cestou koňmi s vozom. Žalobkyňa parkuje
svojím osobným motorovým vozidlom pred bránou, pred sporným pozemkom (č. l. 355).

54. Slovenská republika, zast. Slovenským pozemkovým fondom Bratislava ako predávajúci a XXXX, V.
a Y.. A. V., obaja bytom A. S. ako kupujúci uzatvorili dňa 2.mája 2018 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
je pozemok parc. č. KN-C parc. č. XXXXX/X, druh pozemku orná pôda vo výmere XXX m2 v k. ú. A. S.,
odčlenený geometrickým plánom zo dňa 7.7.2017 z parc. č. XXXXX, druh pozemku orná pôda o výmere
XXX m2 zapísaný v LV č. XXXX vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Ako dôvod uzavretia kúpnej zmluvy je v čl. IV. bod 2 uvedený na účely majetkového usporiadania
pozemku z dôvodov usporiadania vlastníctva k pozemkom zastavaným inými stavbám a primeraným
priľahlým pozemkom.

55. Z výpisu z katastra nehnuteľnosti zo dňa 1.8.2016 je zrejmé, že parcela registra „C“ evidovaná

na katastrálnej mape parc. č. XXXXX/X - o výmere XXX m2 ostatná plocha nie je na tento pozemok
založený list vlastníctva.

56. Z ďalšieho čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že parc. č.
XXXXX/X o výmere 670 m2 ostatná plocha je vo vlastníctve Obce A. S..

57. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že nárok žalobkyne neodvodzuje od nejakej
platnej zmluvy alebo nejakého platného právneho úkonu, na základe ktorého by v minulosti vzniklo
právo prechodu, ale nárok odvodzuje od vydržania toho práva prechodu, t. j. v podstate dlhodobého
nerušeného a dobromyseľného výkonu tohto práva nielen žalobkyňou, ale predovšetkým jej právnymi

predchodcami a pokiaľ v žalobe uvádzali, že počiatkom toho výkonu práva prechodu bolo obdobie roku
1937, kedy rodičia vypočutého svedka I. I. začali stavať rodinný dom, ktorý v súčasnosti vlastní po
úpravách žalobkyňa, tak samotným zisťovaním žalobkyne v dostupnej archivácií a správ týkajúcich
sa počiatku toho osídlenia vo A. S. bolo zistené a je to aj súdu doložené, že ešte starí rodičia už
vypočutého svedka I. I. a to A. I. aj s manželkou B. a svojimi deťmi už v roku 1869 bývali na tom

mieste, kde je teraz postavený rodinný dom žalobkyne, pretože v bezprostrednej blízkosti bol v tom
čase postavený starý rodinný dom, ktorý obývali. Uvádza to práve teraz z toho dôvodu, aby bolo
možné ustáliť, aké právne predpisy sa vzťahujú na počiatok výkonu toho práva prechodu, pretože tak,
ako žalobkyňa doložila je zrejmé, že právni predchodcovia žalovaných nadobudli nehnuteľnosti až v roku
1919 a to znamená, že aby mohla rodina I. vykonávať vlastnícke práva k domu a dostať sa k rodinnému

domu po tej istej ceste, ako sa neskôr už 100 rokov chodilo, tak z jeho pohľadu nepochybne musela
existovať dohoda, resp. súhlas vlastníka pozemku, ku ktorému sa domáha určenia práva prechodu o
tom, že vlastníci tohto rodinného domu, teda rodiny I. tadiaľ právo prechodu má. Aj z výsluchu I. I.,
aj z výsluchu svedka Q. a jeho matky je preukázané, že aj táto rodina, resp. ešte ich starí rodičia
takisto používali túto istú cestu na prechádzanie peši i povozmi, pretože iná cesta do domov do tohto

lazu nebola. V podstate na výkon alebo vydržanie práva prechodu je možné analogicky aplikovať tie
ustanovenia občiansko-právnych predpisov, ktoré upravuje aj inštitút vydržania vlastníckeho práva, aj
keď podľa jeho názoru na výkon práva prechodu stačilo aj podľa bývalého obyčajového práva platného
na Slovensku do roku 1950 privolenie vlastníka pozemku. Takúto informáciu čerpá z publikácie, ktorú
uviedol aj v žalobe Zaturecký, boli to právni odborníci, ktorí robili na NS SR a túto ich publikáciu podľa

jeho názoru je možné považovať za orientáciu pri výklade obyčajového práva na Slovensku v tomto
období. Doslova títo autori uvádzajú, že v tom čase sa na Slovensku dalo nadobudnúť právo prechodu,
ktoré sa terminologicky označovalo ako služobnosť a toto právo sa dalo nadobudnúť mimo pozemkovej
knihy, teda mimo platne uzavretej zmluvy o zriadení takéhoto práva, vyžadovalo sa len, aby bol daný
súhlas vlastníka k pozemku, na ktorom takéto právo malo viaznuť a aby toto právo bolo vykonávané

pokojne a nerušené a v čase pred 1.1.1951 sa vyžadovala vydržacia doba 32 rokov. Teda z toho, čo
doložiladospisu žalobkyňa,že toprávobolovykonávanénajmenejodtohoroku1869,pretožepozitívne
doložili doklady svedčiace o tom, že už v tomto roku tam na tých nehnuteľnostiach, ktoré teraz vlastní
žalobkyňa bývali A. I. a manželka B.. Považuje taktiež za preukázané, že aj v čase, keď rodičiaXXXX,I. stavali rodinný v roku 1937, bola táto stavba riadne povolená, doložili stavebné povolenie a aj z tohto
povolenia je preukázané, že žiadny zo susedov v tomto čase nenamietali už reálne vykonávané právo
prechodu, pretože inak sa ani k stavbe, ani k začatiu stavby ani k užívaniu tohto rodinného domu nedalo

pristúpiť,lenceztútoistúcestu.Žalobkyňadoložiladospisusnímkuzmapyzobdobiapredvybudovaním
terajšej asfaltovej cesty, ktorá končí niekde pri p. N. pod rampou a aj z tejto dokumentácie je vidno, že
tadiaľ žiadna cesta ani poľná, ani iná neviedla, takže tie skutkové tvrdenia žalovaných, že sa na prístup
k domu žalobkyne sa používala aj iná cesta nepovažuje za účelové a ani preukázané.
Pokiaľ ide o samotné vydržanie práva prechodu, nie je povinnosťou žalobkyne dokazovať alebo

preukazovať platný titul na nadobudnutie tohto práva, pretože v takom prípade by bolo zbytočné hovoriť
o vydržaní. Aj podľa súdnej praxe sa musí preukazovať dobromyseľnosť nadobudnutia, resp. výkonu
tohto práva a právna úprava v predchádzajúcich obdobiach bola prezieravá v tom, že Občiansky
zákonník z roku 1950 zrejme jednoznačne vychádzajúc, keďže zákonodarca prijímal, že v období,
keď platilo na Slovensku obyčajové právo, tak nebola taká gramotnosť občanov, aby mohli medzi
sebou bežne uzatvárať pred rokom 1850 písomné zmluvy alebo nejaké dokumenty, ktoré by sa z

tohto obdobia zachovali, tak aj v § 145 ods.2 Stredného Občianskeho zákonníka je ustanovenie, že pri
vydržaní, práva sa vychádza z predpokladu, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená.
Znamená to podľa jeho názoru, že ak existoval nejaký právny titul na dobromyseľnú držbu, to znamená
dohoda alebo privolenie vlastníka, ak takýto úkon bol urobený. Tak ako uvádzali niekedy pred rokom
1869, tak by v podstate nemohlo byť spravodlivé, aby v súčasnosti mali jednoznačne a nepochybne

preukazovať, že existovala konkrétna dohoda z konkrétneho dátumu v nejakej forme, keď vtedajší
vlastníci zaťaženého pozemku a oprávnený z výkonu práva tej služobnosti uzavreli takúto dohodu,
pretože to by bolo nemožné. Preto aj súdna prax, ktorá pokiaľ ide o inštitút vydržania je dostatočne
zhrnutá aj v Náleze ÚS č. III. ÚS 63/09 z 26.mája 2009 sa konštatuje, že nie je potrebné,
aby žalobca v takomto spore preukazoval platný titul nadobudnutia svojho práva, ale aby preukázal

dobromyseľnosťprinadobudnutí práva.Doslovacitoval,žejetrebapreukazovaťlenokolnostisvedčiace
o poctivosti nadobudnutia tohto práva. Nevie si predstaviť, že by rodičia I. I. alebo jeho starí rodičia
nejakým nepoctivým spôsobom toto právo boli nadobudli a vykonávali po dobu, ktorá je podľa neho
nesporná a siaha až do polovice 19.storočia, pretože by nepochybne boli vznikli spory medzi vlastníkmi
pozemku, po ktorom chodili k svojmu domu. Za obdobie posledných 150 rokov nebol produkovaný ani zo

strany žalovaných žiadny dôkaz, že by tento prechod bol býval sporný, spochybňovaný. Preto opätovne
poukázal na toto rozhodnutie, kde sa uvádza, že predpokladom vydržania, tak ako vlastníckeho práva,
tak ako práva prechodu je oprávnenosť držby a jej nepretržitosť počas zákonom stanovenej doby, ktorá
bola podľa jeho vedomostí vzniku tohto práva 32 rokov a ak by aj nebola uplynula pred 1.1.1951,
tak podľa Stredného Občianskeho zákonníka bola 10-ročná. Z výsluchu svedka I. I. aj pána Q. je

podľa právneho zástupcu žalobkyne preukázané, že ani v tomto období medzi 1951 a 1961- rokom
nevznikli nikdy žiadne problémy a ani výhrady voči používaniu tejto cesty. Zdôraznil, že aj podľa Nálezu
Ústavného súdu SR je oprávnenosť držby síce vyvrátiteľnou právnou domnienkou tak, ako uviedol,
aj keď zákon predpokladal oprávnenosť tejto držby, ale aj Ústavný súd SR konštatoval, že ten kto
popieral dobromyseľnosť tejto držby, čo činia žalovaní, tak na nich je dôkazné bremeno na preukázanie

neoprávnenej držby. Citoval, že dobromyseľnosť, na strane tých, ktorí toto právo vydržali a jednoznačne
tvrdí, že to boli starí rodičia Y.. I. I.. Dobromyseľnosť je taký vnútorný psychický stav, ktorý sa nedá
objektívne preukázať, priamo dokázať a tu aj ÚS v súlade s dlhoročnou právnou praxou konštatuje, že
o dobromyseľnosti možno usudzovať len z okolnosti, ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje.
Čiže tým kritériom podľa nálezu ÚS je, či ten vykonávateľ práva bol so zreteľom na okolnosti každého

jednotlivého prípadu poctivý pri nadobudnutí tohto práva. Ten akt na poctivosť nadobudnutia práva je
podľa jeho názoru rozhodujúci a domnieva sa, že poctivosť nadobudnutia tohto práva ani nikdy nebola
spochybňovaná. Žalovaní skôr pri dokazovaní kládli dôraz na to, že táto cesta nebola jedinou cestou, že
existovali nejaké iné cesty alebo, že v súčasnosti existujú nejaké iné cesty, čo podľa jeho názoru nie je
podstatnépreprávneposúdenienároku,ktorýuplatnili,pretože,akbyajvsúčasnosti,resp.vbudúcnosti,

ale skôr je to smerované na budúcnosť, by sa ukázala nejaká iná možnosť prístup pre žalobkyňu, tak
to by mohol byť len dôvod na podanie návrhu na zrušenie takéhoto práva pre jeho zrejmý nepomer vo
vzťahu k povinnosti zaťaženého toho vlastníka takéto práva strpieť.
Z vykonaného dokazovanie má za preukázané, že takýto stav ani dnes neexistuje, pretože je
nemysliteľné, aby sa nebolo možné k rodinnému domu po 150 rokoch riadneho prístupu v súčasnosti

nedostať, aby bol niekto nútený chodiť po potoku alebo využívať iné len nelegálne a nikdy používané
prístupové cesty po cudzích nehnuteľnostiach, len preto, že žalovaní nerešpektujú zaužívané právo, o
ktorom vedeli, pretože tá cesta, po ktorej žalobkyňa chodila bola vyštrkovaná, bola zreteľná v čase, keď
žalovaní nehnuteľnosťkupovaliapokiaľsimysleli,žetakácestatamnieje,tak konalineopatrne,pretožepri normálnej opatrnosti a ohliadnutí nehnuteľnosti bola cesta zrejmá. Aj v katastri nehnuteľnosti sa dalo
zistiť, že bola dokonca ako cesta predtým ako nehnuteľnosť kupovali evidovaná v katastri, že bola v
minulosti geometrickým plánom vytvorená práve preto, lebo bola prístupovou cestou aj na nehnuteľnosti

žalobkyne. Je úlohou súdu pri tejto jeho argumentácii zhodnotiť, že je v súčasnosti rozumné požadovať
od žalobkyne nejaký dôkaz, či žalobkyňa alebo I. I., alebo ešte jeho rodičia, alebo starí rodičia mohli mať
pochybnosti o tom, že toto právo prechodu vo forme služobnosti tak ako, uvádzal podľa obyčajového
práva platného na Slovensku nadobudli alebo nenadobudli, keď je nespochybniteľné, že toto právo
rušené najmenej po dobu 150 rokov nebolo. Teda, ak by niekto po žalobkyni chcel, aby preukázala, že

pred 150 rokmi, uzavreli nejakú dohodu písomnú alebo ústnu, ktorá sa nezachovala alebo sa zachovala,
tak to by bola podľa jeho názoru nerozumnosť požadovať niečo také s takýmto časovým odstupom,
pretože z dôkazov, ktoré vykonané boli, to znamená výsluch pána Klučku, prípadne ďalších svedkov,
ktorítadiaľchodili,možnousudzovať,žetaký úkonurobenýbyťmusela že muselbyťurobenýešte pred
rokom 1937, pretože inak by nebolo možné vydať stavebné povolenie pre postavenie rodinného domu,
pretože ten dom sa nedal inak postaviť ani užívať, len využívať tú zaužívanú cestu. Aj Ústavný súd SR

ako jeden z prameňov svojich právnych úvah používa aj tú publikáciu, ktorú v žalobe uvádzal, teda
publikáciu F. a takisto aj ďalšiu publikáciu od A. T., kde takisto zhodne s touto publikáciou sa pripúšťalo
nadobudnutie vlastníckeho práva aj práva zodpovedajúceho vecnému bremenu aj mimo pozemkovej
knihy, pričom aj podľa nálezu Ústavného súdu SR je na vydržiteľa daná len jediná požiadavka, že
musel byť presvedčený, že mu toto právo patrí, že ním nikoho neukracuje, čo by teda znamenalo, že

ak by mal byť presvedčený, že niekoho ukracuje, by sa musel tomuto právu brániť, čo preukázané
ako uviedol nebolo, pričom nestatočnosť tej držby musí preukázať vždy druhá strana. Žiadny dôkaz
o nestatočnosti držby v tomto období, o ktorom hovoril, ani druhá strana preukázať nemôže, nielen
preto, že nežili v tom čase, ale ani nemajú žiadne listinné ani iné dôkazy, teda ich neprodukovali, ktoré
by svedčali o nestatočnosti držby, teda výkonu toho práva prechodu právnymi predchodcami pána I..

Zastáva názor, že právo, ktorého sa domáha žalobkyňa preukázané bolo, preto aj trvá na tom, aby
súd žalobe vyhovel a určil, že tá konkrétna nehnuteľnosť žalovaných je zaťažená vecným bremenom
spočívajúcim v práve prechodu, keďže je v súčasnosti spor len medzi žalobkyňou a žalovanými v práve
prechodu práva nehnuteľnosti, ktorou v súčasnosti žalobkyňa je, pričom ide o vecné právo, ktoré nie je
viazané na osobu žalobkyne, ale je viazané na vlastníctvo k tým nehnuteľnostiam, pre užívanie ktorých

to právo prechodu slúži.
Žiadal priznať trovy konania.

58. Žalovaní na svoje skutkové tvrdenia predložili listinné dôkazy, z ktorých vyplýva nasledovné:

Z čestného prehlásenia X. B. zo dňa X.X.XXXX bývajúcej v obci A. S. vyplýva, že má vedomosť, že
prístup k stavbe rodinného domu súp. č. 450 k. ú. A. S. v súčasnosti vo vlastníctve žalobkyne bol od
jeho postavenia po miestnej komunikácií zo strany od pozemku parc. CKN č. XXXXX/X. Túto cestu
predchádzajúci vlastník rodinného domu D. I. využíval ako prístupovú cestu až do svojej smrti.

59. Čestné prehlásenie zo 7.7.2016 X. D., bytom A. S. je po obsahovej stránke totožné s čestným
prehlásením X. B..

60. Z čestného prehlásenia zo dňa 9.7.2016 vyplýva, že Y. V., občan Obce A. S. má vedomosť o tom,
že Y..A. V. chodila k rodinnému domu súp. č. 450 v k. ú. A. S. z miestnej komunikácie zo strany od domu

X. N.. O uvedenej skutočnosti vie z dôvodu, že svoje auto parkovala pri dome vo vlastníctve N. a S. W.,
alebo pri dome vo vlastníctve W. A. a jej auto videl na týchto miestach pravidelne.

61. Z čestného prehlásenia B., V. a V. spísané 10.7.2016 vyplýva, že títo občania Obce A. S. prehlásili,
že sú členmi Urbárskeho spoločenstva A. S. a urbárske spoločenstvo je vlastníkom pozemku parc. CKN

č. XXXXX/X zapísanom v LV č. XXXX pre k. ú. A. S.. Cez parc. č. CKN č. XXXXX/X je z poľnej cesty na
parc. CKN č. XXXXX/X vyjazdená cesta, ktorá ústí na pozemok parc. CKN č. XXXXX/X vo vlastníctve
manželov I.. Cesta cez parc. CKN č. XXXXX/X nie je zapísaná v KN, nie je nikomu zverená do správy,
nie je udržiavaná a väčšiu časť zimy neprejazdná.
Rovnakého obsahu je spísané aj čestné prehlásenie dňa 9.7.2016 občanmi A. N., A. I. a D..

62. XX.XX. U., W. I. a W. D., obyvatelia L. A. S. spísali dňa 19.10. 2016 čestné prehlásenia, ktorých
obsah je totožný. Z týchto čestných prehlásení vyplýva, že žijú v obci A. S. a nepamätajú si prístup k
nehnuteľnostiam súp. č. XXX a č. XXX a č. XXX a pamätajú si, že prístup k nehnuteľnostiam č. XXX,XXX a XXX bol zo spodnej strany od W. cez pozemky CKN parc. č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/
X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X a č. XXXXX/X po vozovej ceste cez brod potoka a nie z opačnej strany
cez pozemky CKN pozemok parc. č. XXXXX/X - lesný pozemok a CKN pozemok parc. č. XXXXX/X -

ostatné plochy, kadiaľ bol najrýchlejší a najjednoduchší spôsob prepravy.

63. Žalovaní predložili do súdneho spisu aj fotodokumentáciu (č.l. 52 - 55).

64. Podľa potvrdenia Obecného úradu A. S. zo dňa 6.7.2016 žalobkyňa má trvalý pobyt v obci A. S.

č. s. 450 od 12.10.2011.

65. Z výpisu z LV č. XXXX je zrejmé, že parc. č. XXXXX/X - o výmere XXX m2, zastavané plochy a
nádvoria sú vo vlastníctve X. N. 1 a S. W. 1.

66. Z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že parc. č. XXXXX/X- o výmere XXX m2 zastavané plochy a

nádvoria, parc. č. XXXXX/X - o výmere XXX m2 záhrady, parc. č. XXXXX/X - o výmere XXX m2 orná
pôda, parc. č. XXXXX - o výmere XXX m2 orná pôda, rodinný dom súp. č. 449 na parc. č. XXXXX/
X je vo výlučnom vlastníctve I. V..

67. Žalovaní predložili do súdneho spisu aj stavebné povolenie L. A. S. zo dňa 7.9.2016, z ktorého

vyplýva, že požiadali o stavebné povolenie na zmenu stavby - Prestavba a nadstavba rodinného domu
umiestnená na pozemku parc. č. XXXXX k. ú. A. S.. Stavebné povolenie žalovaným bolo vydané aj s
určenými podmienkami v tomto rozhodnutí. K stavebnému povoleniu pripojili snímku z mapky.

68. Žalovaní predložili aj výpis z LV č. XXXX, z ktorého je zrejmé, že parc. č. XXXXX o výmere XXXXXX

- lesné pozemky sú vo vlastníctve urbárnikov.
K týmto listom vlastníctva je pripojený aj snímok (č.l. 135 - 136) ako sú situované parcely jednotlivých
občanov.

69. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX je zrejmé, že parc. č. XXXXX/X - o výmere XXX m2, zastavané

plochy a nádvoria sú vo vlastníctve SR SPF, Bratislava. K uvedenému je pripojený vytyčovací náčrt (č.l.
139-141).

70. Právna zástupkyňa žalovaných vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 28.septembra 2017 uviedla,
že pozemok parc. CKN č. XXXXX/X prešiel do vlastníctva štátu v správe Lesov SR v roku 1988 a nebol

zaťažený žiadnym právom tretích osôb.
Žalobkyňa kúpila svoje nehnuteľnosti v roku 1989. Tieto nadobudla od dediča predchádzajúceho
vlastníka, ktorý nehnuteľnosť neužíval. Preto pri predaji nemohol tvrdiť, že existuje nejaké právo k
parc. CKN č. XXXXX/X, ktoré navyše nikdy nebolo zapísané. V zmuve, ktorou žalobkyňa nehnuteľnosti
nadobudla nie je uvedené žiadne právo k cudzím nehnuteľnostiam. Právo k cudziemu pozemku do roku

1992 podľa vtedy platnej legislatívy bolo možné zriadiť len zmluvou.
Okolnosť, že žalobkyňa voľne prechádzala cez sporný pozemok, právny záver o vydržaní práva
vecného bremena neumožňuje. K naplneniu podmienky dobrej viery podľa platnej právnej úpravy
§ 134 v spojení s § 130 ods.1 Občianskeho zákona nestačí, keď tvrdené právo k nehnuteľnosti
bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník jeho výkonu bránil prípadne, že bolo vykonávané

od nepamäti, napr. aj inými osobami a podobne. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží, že nejedná bezprávne, musí byť podložené dôvodom
oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia. Cez
cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napr. o záväzkový
vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí bez toho,

aby im k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo) alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku
ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný obsah
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, napr. prechádzať cez cudzí pozemok ešte neznamená,
že je držiteľom vecného práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na
všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo

zodpovedajúce vecnému bremenu. Držiteľ práva dovolajúci sa domnelého právneho dôvodu držby, by
mal uviesť, o ktorý inak spôsobilý titul nadobudnutia práva z vecného bremena by v jeho prípade malo
ísť. Tento titul však žalobkyňa doposiaľ neuviedla.Pokiaľ sa právo prechodu a prejazdu cez sporný pozemok realizovalo, tak bez právneho titulu, ktorý
tým pádom spochybňuje dobromyseľnosť žalobkyne v súvislosti s držbou predmetného práva.
Z listín doložených do spisu žalobkyňou vyplýva, že si bola vedomá, že vecné bremeno práva prechodu

cez sporný pozemok jej nepatrí. Z emailovej korešpondencie so štátnymi lesmi je zrejmé, že žiadala
o zápis vecného bremena na sporný pozemok do katastra nehnuteľnosti. Toto jej bolo odmietnuté, že
takéto právo na pozemku nie je a ani nebolo. To, že je problém s prístupom k nehnuteľnostiam na lazoch
vo všeobecnosti, je tiež zrejmé zo zápisníc doložených do spisu a z vyjadrenia svedkov uvedených v
konaní. Rovnako bolo preukázané to, že z dôvodov zabezpečenia prístupu k svojmu domu, žalobkyňa

kúpila susediace nehnuteľnosti, avšak, keď sa nedohodla so susedmi na prechode, lebo nesúhlasila s
prechodom cez časť svojho pozemku so susedmi, účelovo previedla túto nehnuteľnosť na svoju dcéru
L..
Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi
nevyhnutnými pre vydržanie vlastníctva (§ 130, § 134 Občianskeho zákona). Ako je predpokladom
dobrej viery u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak

predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je
presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží. Toto presvedčenie musí byť
podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Takéto skutočnosti žalobkyňa v
konaní nepreukázala.
Poukázala na § 129 ods.1 Občianskeho zákona, v zmysle ktorého držiteľom je ten, kto s vecou nakladá

ako s vlastnou alebo ten, kto vykonáva právo pre seba.
Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva mu patrí, lebo riadne vzniklo
alebo na neho riadne prešlo. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť
objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy

treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu
dobu dôvodnej pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Treba zdôrazniť, že dobrá viera vyjadruje
vnútorný psychický stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania, avšak toto
vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, čo už

ale predmetom dokazovania a posudzovania byť môže.

71. Právna zástupkyňa žalovaných v ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 7.februára 2018 uviedla,
že žalobkyňa do súdneho spisu doložila listiny preukazujúce, že SPF požiadalo o odkúpenie časti
pozemku parc. CKN č. XXXXX k. ú. A. S. a účel kúpy odôvodňuje opravou a údržbou domu. Jedná

sa o pozemok, o kúpu ktorého žiadali aj žalovaní. Po schválení žiadosti na odkúpenie boli žalovaní
predvolaní na rokovanie a bolo im oznámené, že o kúpe tohto pozemku následne požiadala aj žalobkyňa
a vzhľadom na opakované sťažnosti žalobkyne má SPF záujem predísť prípadných sporom. Žalobkyňa
požiadala o kúpu za účelom prístupu k svojím nehnuteľnostiam. Žalovaným bolo navrhnuté, aby sa z
pozemku odčlenila časť pozemku vo veľkosti, ktorá by mohla slúžiť na účel prechodu a prejazdu pre

žalobkyňu. Z tohto dôvodu bol vyhotovený geometrický plán, ktorý zohľadňoval požiadavku žalobkyne.
Veľkosť odčlenenia a zameranie bolo vyhotovené v súčinnosti so žalobkyňou. SPF dal žalovanej aj
písomné stanovisko k účelu schválenia odpredaja tejto časti pozemku žalobkyni.
Ďalej uviedla, že pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, že túto časť pozemku odkupuje na účel
opráv a údržby svojho domu, nechcela by odkúpiť aj časť pozemku, ktorá nadväzuje na parc. CKN

č. XXXXX/X k. ú. A. S. a nežiadala, aby šírka tejto časti pozemku bola vo veľkosti možnosti prejazdu
vozidlom tak, ako pri zameraní na tom trvala žalobkyňa. Doložili do súdneho spisu vytyčovací náčrt
z 22.10.2015 vyhotoveného za účelom vytýčenia spornej parcely a v tomto náčrte je červenou farbou
zakreslené oplotenie žalobkyne v rozsahu, v akom žalobkyňa zaberá časť spornej nehnuteľnosti, ktorú
oplotením pričlenila k svojím pozemkom.

Ďalej uviedla, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že pán I. ako predchádzajúci vlastník nehnuteľností, ktoré mal
vo vlastníctve, resp. jeho otec mal nejaké právo k spornému pozemku, tak toto v konaní nepreukázala.
Navyše, žalobkyňa kúpila svoje nehnuteľnosti v roku 1989. V zmluve, ktorou žalobkyňa nehnuteľnosti
nadobudla nie je uvedené žiadne právo k cudzím nehnuteľnostiam.
Právo k cudziemu pozemku do roku 1992 podľa vtedy platnej legislatívy bolo možné zriadiť len zmluvou.

Preto má za to, že žalobkyňa nemohla nadobudnúť žiadne právo od predchádzajúceho vlastníka.
Právne úkony treba posúdiť podľa práva platného v čase, keď sa robia.
Pokiaľ žalobkyňa spochybňuje výpoveď svedka Ing. D., tieto svoje tvrdenia ničím nepodložila. Pri predaji
sporného pozemku opakovane podávala sťažnosti v súvislosti s predajom na rôzne orgány verejnejsprávy. V prípade, ak by neboli dodržané zákonné podmienky predaja, tento predaj by bol príslušnými
orgánmi zrušený. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že Ing. D. mohol pri uzatváraní zmluvy zriadiť na spornom
pozemku vecné bremeno, toto tvrdenie nie je pravdivé. Boli všetky podmienky zmluvy dohodnuté a

bola stanovená cena pozemku. V prípade zaťaženia pozemku vecným bremenom, by sa cena zmenila.
Hodnota pozemku by v dôsledku ťarchy na pozemku klesla a to by sa muselo prejaviť v kúpnej cene.
Meniť podmienky zmluvy nebolo v kompetencii Ing. D.. Tvrdenia, že žalovaní sa nemali ako o predaji
dozvedieť, lebo neovládajú internet sú účelové a ničím nepodložené. Žalovaní používajú internet bežne,
či už na kontakt s úradmi alebo na udržiavanie osobných kontaktov. Žalovaných dcéry dlhšiu dobu žili

v zahraničí a s dcérami sa mohli kontaktovať najmä cez internet.
Vzhľadom na opakované sťažnosti žalobkyne, štátne orgány prešetrovali každú vec a v čase podania
tohto vyjadrenia bolo vedené aj priestupkové konanie voči žalobkyni za zneužitie cudzej emailovej
adresy.
K tomuto vyjadreniu pripojila aj vytyčovací náčrt.

72. Slovenský pozemkový fond listom zo dňa 6.12.2016 oznámil žalovaným, že im bolo doručené dňa
29.11.2016 ich elektronické podanie, predmetom ktorého je vysporiadanie pozemku parc. KN „C“ č.
XXXXX zapísané v LV č. XXXX vo vlastníctve SR, v správe SPF. Z obsahu tohto oznámenia SPF je
zrejmé, že žalovaní chceli informáciu, z
akého dôvodu a za akým účelom požiadali manželia V. o odčlenenie okrajovej časti parcely a za akým

účelom bude časť parcely využívaná. Zároveň prejavili záujem o dohodu o odkúpenie vyššie uvedenej
parcely. SPF navrhlo ústretové riešenie a vzhľadom na dve žiadosti o odkúpenie vyššie uvedenej parcely
navrhli, že fond môže predať primeraný priľahlý pozemok k zastavanému pozemku, resp. primeranú
časť pozemku na prístup k nehnuteľnosti podľa odborných útvarov fondu. Navrhnuté odčlenenie je
adekvátne k deklarovaným potrebám žiadateľov.

73. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX z 24.9.2019 je zrejmé, že parc. č. XXXXX/X - o výmere XXX
m2, ostatná plocha je vo vlastníctve Obce A. S..

74. Dňa 27.2.2018 uzatvorili kúpnu zmluvu predávajúci Slovenská republika, zast. Slovenským

pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava a kupujúci Y. I. a Bc. Q. I., bytom A. S.. Predmetom kúpnej
zmluvy bol predaj pozemku parc. KN „C“ p. č. XXXXX/X, druh pozemku orná pôda vo výmere XXX m2
nachádzajúci sa v k. ú. A. S.. V čl. IV. bod 2 je uvedené, že predávajúci predáva kupujúcemu predávaný
pozemok na účely majetkového usporiadania pozemku z dôvodu usporiadania vlastníctva k pozemkom
zastavaným inými stavbami a primeraným priľahlým pozemkom.

75. Rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, katastrálnym odborom zo dňa 22.3.2019 bol povolený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v k. ú. XX. Právna S. pozemok
registra CKN parc. č. XXXXX/X, orná pôda o výmere 527 m2 v prospech Q. I. a Y. I..

76. Právna zástupkyňa žalovaných vo svojom záverečnom vyjadrení zo dňa 12.marca 2020 uviedla, že
žalobkyňa sa žalobou domáha o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku parc.
CKN č. XXXXX/X v k. ú. A. S..
Právne úkony treba posúdiť podľa práva platného v čase, keď sa robia. Novela Občianskeho zákonníka
účinná od 1.1.1992 umožnila nadobúdať na základe vydržania aj pozemky, pričom umožnila oprávnenej

osobe započítať si čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred
účinnosťou tohto zákona. Podľa ustanovenia § 116 ods. 2 z. č. 141/1950 Zb. Občiansky zákon, ako aj
podľa§134 ods.4vsúčasnostiplatnéhoObčianskehozákonníkaplatilaaplatízásada,žektonadobudol
oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Žalobkyňa kúpila svoje nehnuteľnosti v roku 1989. V zmluve, ktorou žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla,

nie je uvedené žiadne právo k cudzím nehnuteľnostiam. V tejto zmluve sa vôbec nič nespomína o
existencii vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez susediace pozemky.
Nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla od dediča predchádzajúceho vlastníka. Ako vyplýva z výpovede
svedka Y.. I. v konaní, tento nehnuteľnosť dlhú dobu pred predajom neužíval. Preto pri predaji nemohol
tvrdiť, že existuje nejaké právo k parc. CKN č. XXXXX/X, ktoré navyše nikde nebolo zapísané. Vo svojej

výpovedi v konaní, ani vznik takéhoto práva nepotvrdil.
Právo k cudziemu pozemku do roku 1992 podľa vtedy platnej legislatívy bolo možné zriadiť len zmluvou.
Pozemok parc. CKN č. XXXXX/X prešiel do vlastníctva štátu (v správe Lesov SR) v roku 1988 a pri
prevode vlastníctva na štát, nebol zaťažený žiadnym právom tretích osôb. Teda nehnuteľnosť bola odroku 1988 predmetom socialistického vlastníctva (§ 102 zák. č. 140/1950 Zb., § 8 ods.2 zák. č. 109/1964
Zb. a § 6 ods.1 zák. č. 88/1988 Zb.).
Vychádzajúc z obsahu ustanovenia § 135a ods.3 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991,

nebolo možné nadobudnúť vlastníctvo vydržaním k veci, ktorá tvorila predmet socialistického
vlastníctva, alebo ku ktorej veci mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných
predpisov.
Z vyjadrenia svedka pána V., manžela žalobkyne vyplynulo, že vedeli komu sporný pozemok patrí, teda,
že prechádzajú cez cudzí pozemok. Podľa jeho vyjadrenia vec neriešili, lebo ich nikto neoslovil. Bolo

zaužívané, že cez sporný pozemok prechádzali aj iné osoby z obce a nikto im v prechode nebránil.
Z výpovedí svedkov navrhnutých žalobkyňou v konaní vyplynulo len to, že do doby, dokedy nadobudli
vlastníctvo žalovaní, mohli cez sporný pozemok voľne prechádzať a nikto im v prechode nebránil. Žiadne
podstatné skutočnosti, na základe ktorých sa mohla žalobkyňa dôvodne domnievať, že jej patrí právo
cez sporný pozemok prechádzať neuviedli.
Naopak, svedok Ing. D., zástupca Lesov SR uviedol, že nemali vedomosť o tom, že niekto sporný

pozemok používa k prechodu k svojej nehnuteľnosti. V prípadoch, v ktorých im bola takáto žiadosť
podaná, vždy vec riešili. V tomto prípade nikto o zriadenie práva prechodu vlastníka pozemku Lesy
SR nepožiadal.
Okolnosť, že žalobkyňa voľne prechádzala cez pozemok, právny záver o vydržaní práva vecného
bremena neumožňuje.

Ďalej uviedla, že subjektom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa môže stať ktorýkoľvek zo
subjektov občianskoprávnych vzťahov. Môže to však byť iba tá osoba, ktorá požíva ochranu podľa §
129 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, t. j. tá, ktorá vykonáva právo zodpovedajúce vecnému
bremenu pre seba (§ 129 ods.1), pričom je vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere o tom, že jej
takéto právo patrí (§ 130 ods.1), t. j., že je oprávneným držiteľom. Ďalej musí ísť o spôsobilý predmet

vydržania, pričom držba musí trvať po určitú dobu (10 rokov) nepretržite a je možné do nej započítať
aj dobu oprávnenej držby právneho predchodcu držiteľa.
Právne účinky vydržania nastávajú priamo zo zákona, čo znamená, že splnením uvedených podmienok
nielen vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ale vzniká aj jemu korešpondujúca povinnosť z
vecného bremena. Týmto okamihom sa menia právne vzťahy držby zodpovedajúcej vecnému bremenu

na právny vzťah z vecného bremena.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno

s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za

vlastníka veci, resp. práva. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby
veci patrí aj okolnosť, ako vec - právo nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul.
Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.
Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti pri jej nadobudnutí uspokojil iba s ústnym oznámením prevodcu,

že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, resp., že takéto
právosavykonáva,pričomtátookolnosťniejeuvedenávzmluveoprevodenehnuteľnostianadobúdateľ
sa o existencii takéhoto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu toto právo prislúcha, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať,
by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik, overil. (rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp. Zn. 5Cdo 260/2008 zo dňa 10.decembra 2008).
Pokiaľ sa teda realizovalo právo prechodu a prejazdu cez susediaci pozemok, patriaci teraz žalovaným,
tak bez právneho titulu, ktorý tým pádom spochybňuje dobromyseľnosť žalobkyne v súvislosti s držbou
predmetného práva.
Vzhľadom k uvedenému sú žalovaní toho názoru, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno

a nepreukázala, že na sporných nehnuteľnostiach viazne vecné bremeno v jej prospech.
Žaloba bola podaná podľa § 80 písm. c/ O.s.p., teraz § 137 písm. c/ CSP. Žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, pokiaľ vyplýva z osobitného predpisu. Cieľom
zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nezmyselné žaloby, ktoré môžu vyvolať ďalšie spory a účelu určovacej
žaloby sa míňajú.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý. Pri
skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak

by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo, ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám
praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára
pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná
(prípadne) i iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha

(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať
na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť
súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba
je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania
alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

Žalobkyňa však v tomto konaní naliehavý právny záujem na určení práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu nepreukázala. Sporný pozemok (teda pozemok, ktorý je predmetom sporu) neústi priamo k
verejnej komunikácii. Prístup z verejnej komunikácie k spornému pozemku je možný len cez ďalšie iné
pozemky, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb. Žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala,
že má nejaké právo k týmto pozemkom a teda, že má zabezpečený prístup k spornému pozemku.

Nepreukázala, že sa s vlastníkmi týchto pozemkov dohodla. Argumentácia, že tadiaľ chodia všetci,
nepostačuje.Pokiaľbysúdprávožalobkyni svojimrozhodnutímpriznalprávo,ktoréhosavtomto konaní
domáha, následkom by mohli byť ďalšie súdne spory v súvislosti s právami k ďalším pozemkom, cez
ktoré je prístup k spornému pozemku.
Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,

aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo
na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.
Poukázala na ustanovenie § 151o ods.3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Žalobkyňa nepodala návrh, ktorým sa domáha, aby súd vecné bremeno zriadil. Súd je viazaný žalobným
návrhom. Podľa súčasnej právnej úpravy je súd zákonom splnomocnený, aby aj bez návrhu účastníkov
konania rozhodol o zriadení vecného bremena v prípade, keď rozhoduje o právnych vzťahoch k
neoprávnenej stavbe, ktorá bola postavená na cudzom pozemku podľa ustanovenia § 135c OZ alebo
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti na základe

ustanovenia § 142 OZ.
Avšak ani v prípade, ak by sa žalobkyňa návrhom domáhala, aby súd vecné bremeno zriadil podľa §
151o ods. 3 OZ je potrebné skúmať, či prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.
Vecné bremeno cesty súd nemôže zriadiť, ak žalobca na prístup k stavbe môže využiť iné pozemky,
ktoré má vo vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo, že by
sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam.
Žalobkyňa do spisu ako dôkaz doložila potvrdenie o zápise vlastníckeho práva k pozemku parc. CKN
č. XXXXX/X k. ú. A. S., ktorý nadobudla od Slovenského pozemkového fondu. Z listinných dôkazov
bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa požiadala o kúpu pozemku pre účely zabezpečenia prístupu

k svojím nehnuteľnostiam. Uvedený pozemok je priamo napojený na parc. CKN č. XXXXX/X k. ú. A.
Belá, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX vo vlastníctve obce a zároveň slúži ako prístupová komunikácia,
cez ktorú má žalobkyňa prístup k nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve.
Zároveň súd pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do úvahy tú skutočnosť, že ide o vážny zásah do
práva vlastníka pozemku. Preto musí vždy zohľadniť spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo

cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty vlastníkovi zaťaženého
pozemku.Súdbymalvždyprihliadaťnato,abystavbubolomožnériadneužívaťaabyvlastníkpozemku,
cez ktorý má právo cesty viesť bol obmedzený čo najmenej. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí
byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia(najkratšia) a súčasne, aby splnila svoj hlavný účel, aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať
na verejnú komunikáciu. Nie je prípustné cestu viesť cez pozemok takým spôsobom, že by sa tým
nadmerne zasahovalo do súkromia vlastníka pozemku.

V rozhodnutí o zriadení vecného bremena cesty je potrebné určiť kadiaľ povedie cesta cez priľahlý
pozemok (vymedzenie trasy cesty). Preto by súčasťou rozsudku, ktorým sa žalobe vyhovuje musí byť
geometrický plán vytyčujúci, kadiaľ cesta vedie.
Zákon výslovne nerieši otázku, či právo cesty možno zriadiť odplatne alebo bezodplatne. Podľa
judikatúry súdov vecné bremeno cesty môže súd zriadiť len za náhradu. Náhradu za zriadenie vecného

bremena by mal určiť súd aj bez návrhu vlastníka stavby. Je len samozrejmé, že výška odplaty za vecné
bremeno cesty musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia tohto práva v
prospech vlastníka stavby utrpí.
Vzhľadomkuvedenémužiada,abysúdžalobuvcelomrozsahuzamietolažalobkyňuzaviazalknáhrade
trov konania.

77. Súd vo veci nariadil dve ohliadky na mieste samom.
Z ohliadky zo dňa 10.mája 2017 vyplynulo, že k nehnuteľnostiam žalovaných a žalobkyne je možné sa
dostať cez parcelu patriacu do vlastníctva urbáru, parc. č. XXXXX/X, ide o nehnuteľnosť, parcelu, cez
ktorú prechádza žalobkyňa, aby sa mohla dostať do svojho rodinného domu č. 450, kde býva spolu s
manželom B. V.. Žalobkyňa je vlastníkom parc. č. XXXXX - zastavaná plocha a parc. č. XXXXX/X -

orná pôda v bezprostrednej blízkosti jej rodinného domu. Ide o prvý prístup, ktorým sa môže žalobkyňa
dostať do svojho rodinného domu.
Poprejdenícezparcelupatriacudovlastníctvaurbáru,jemožnésadostaťcezspornúparceluč.XXXXX/
X,parcelužalovanýchažkrodinnémudomužalobkyne.Aksažalovaníajžalobkyňachcúdostaťksvojím
nehnuteľnostiam, musia prejsť lavičkou vedúcou cez potok a až následne sa postupuje po pozemku

patriaci do vlastníctva urbáru. Žalobkyňa, ak ide osobným motorovým vozidlom, toto zaparkuje pred
parc. č. XXXXX/X a postupuje peši, ak je to možné a dostane sa cez spornú parcelu až k svojmu
rodinnému domu. Žalovaní si parc. č. XXXXX/X patriacu im do vlastníctva a parc. č. XXXXX/X oplotili,
takže sa žalobkyňa nemôže vždy dostať svojím vozidlom k svojím nehnuteľnostiam, vrátane rodinného
domu. V takomto prípade zaparkuje pred touto parcelou a peši sa môže dostať, ak brána nie je

zatvorená a zamknutá žalovanými až k svojmu rodinnému domu. Žalovaní na ohliadke tvrdili, že si
pozemky oplotili, vrátane sporného pozemku z dôvodu, aby si chránili svoj majetok a z dôvodu, že na
pozemku mali umiestnený stavebný materiál. Žalobkyňa má problém sa dostať k svojmu motorovému
vozidlu, ak sa nachádza vo svojom rodinnom dome, ak žalovaní brány zatvoria a ona má zaparkované
vozidlo pred ich bránou. V prípade, ak je brána zatvorená žalovanými, žalobkyňa musí ísť poza letnú

kuchyňu, ide o objekt, kde sa nachádza kurín a drevená šopa. Ide poza tieto objekty a tak sa dostane
k svojmu motorovému vozidlu. Prechod poza tieto objekty je obtiažny.
Aj žalovaní, ak sa chcú dostať k svojím nehnuteľnostiam, k budovám, ktoré sa nachádzajú za plotom,
musia prejsť cez spornú parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X.
Žalobkyňa, ako ďalší vstup do svojho rodinného domu má z hlavnej cesty, kde sa nachádza

autobusová zastávka. Z tejto cesty prejde chodníkom situovanom dolu kopcom a musí prejsť cez lavičku
prechádzajúcu cez potok. Tento prechod využíva vtedy, keď ide na autobusovú zastávku z rodinného
domu alebo z hlavnej cesty do domu.
Žalobkyňa by mohla využívať ako prístup do svojho rodinného domu aj cestu svojej dcéry, ktorá v
blízkosti vlastní rodinný dom, ale v čase ohliadky to nebolo aktuálne, lebo pozemok bol zastavaný.

Na ohliadke bolo zrejmé, že žalovaní mali na spornej parcele parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/
X umiestnený stavebný materiál - piesok a miešačku. Sú vlastníkmi aj hospodárskej budovy a aj
iných objektov, ktoré nie sú obývania schopné. Žalovaní nebývajú v lokalite, kde sa nachádza sporná
parcela parc. č. XXXXX/X, ale bývajú v rodinnom dome č. XXX, ktorý sa nachádza neďaleko od týchto
nehnuteľností. Na ohliadke tvrdili, že sa žalobkyňa môže dostať do svojho rodinného domu okrem

parcely č. XXXXX/X aj cez záhradu jej dcéry a tiež cez pozemok rodiny N..
Ohliadkou na mieste samom bolo tiež zistené, že neďaleko sa nachádza rodinný dom rodiny N., kde pred
domom sa nachádza rampa, ktorú tam dal občan N. z dôvodu, aby žalobkyňa nemohla prechádzať do
svojho rodinného domu cez jeho pozemok. Rodinné domy nachádzajúce sa za rampou sú vo vlastníctve
rodiny N..

Hoci sa nachádza rodinný dom žalobkyne neďaleko rampy osadenej rodinou N. a rodinného domu jej
dcéry aj s pozemkom, jej dcéra sa dostane do rodinného domu rovnakým spôsobom ako ona. Žalovaná
navrhla, aby si žalobkyňa urobila cestu cez pozemok svojej dcéry a mohla by chodiť povedľa potoka,
kde by si odkúpila pozemok.Žalobkyňa na ohliadke tvrdila, že rodina Hlinková osadila rampu pred svoje nehnuteľnosti z dôvodu, lebo
mali záujem kúpiť rodinný dom jej dcéry.

78. Z ďalšej ohliadky na mieste samom uskutočnenej dňa 18.septembra 2019 vyplynulo, že podstatné
skutočnosti týkajúce sa prístupu žalobkyne do jej rodinného domu sa nezmenili. Po pravej strane sa
nachádza rodinný dom č. 452 vo vlastníctve manželov, ktorých žalobkyňa meno neuviedla.
Po prejdení spornou parcelou č. XXXXX/X, je osadená ďalšia menšia brána, ktorú tam osadili žalovaní
pred dvomi mesiacmi, ktorá býva zväčša uzamknutá. Po prejdení druhou bránou žalovaní uviedli, že

parc.č.XXXXX jerozdelená,kúpiličasťtejto parcelyodSlovenskéhopozemkovéhofondu,ideoparc.č.
XXXXX/X, ktorá sa nachádza za veľkou hospodárskou budovou žalovaných a je označená betónovými
stĺpikmi a nepriesvitným zeleným pletivom. Toto pletivo oddeľuje žalovaných od parcele žalobkyne.
Druhúčasťparcelyoznačenáakoparc.č.XXXXX/Xkúpilažalobkyňa,ktorúvyužívanasadeniezeleniny.
Touto parcelou sa dostane aj do jej rodinného domu.
Od brány žalovaných po pravej strane vedie cesta parc. č. XXXXX/X vo vlastníctve Obce A. S., ktorá

je situovaná do kopca. Hneď po ľavej strane smeruje na pozemok patriaci do vlastníctva žalobkyne už
uvedenej parc. č. XXXXX/X v šírke cca 3,5 m, ktorou sa môže žalobkyňa dostať do rodinného domu, ale
len pešou chôdzou. Ide o terén, ktorý nie je prispôsobený na prístup osobným motorovým vozidlom. Na
pozemku žalobkyne parc. č. XXXXX/X boli už zasadené ovocné stromy. Uvedený pozemok žalobkyňa
kúpila za účelom údržby a opravy rodinného domu, lebo podľa jej tvrdenia by sa inak do rodinného domu

nedostali. Tesne za rodinným domom žalobkyne sa nachádza pozemok pani I. a vedľa pani I. pozemok
pani M..Najejpozemkujeosadenábrána.VminulostipaniM.dovolilažalobkyni,abysi cezjejpozemok
zabezpečila dovoz dreva na zimu až k jej rodinnému domu. Podľa vyjadrenia starostu obce by bolo
možné posunúť plot vedľa parc. č. XXXXX/X vo vlastníctve obce na rozšírenie prístupovej cesty, ktorá by
na tento účel mohla slúžiť pre žalobkyňu, ak by odkúpila parcelu od pani M.. Podľa vyjadrenia starostu

je možný prístup k rodinnému domu žalobkyne aj z vrchnej časti, ide o pozemok vo vlastníctve obce,
ale táto parcela nie je upravená ako cesta a ani ako prístup vozidlom k rodinnému domu žalobkyne.
Žalobkyňa na ohliadke uviedla, že využívajú prístup do rodinného domu tromi prístupovými cestami a z
obecného pozemku parc. č. XXXXX/X sa dostanú cez svoj pozemok parc. č. XXXXX/X patriaci im do
vlastníctva do ich rodinného domu, ale len pešou chôdzou.

79. Predmetom tohto konania je žalobkyňou uplatnený nárok na určení, že na nehnuteľnosti v k. ú. A.
S., zapísanej v katastri nehnuteľnosti vedeným Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom
v LV č. XXXX parc. CKN č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere XXX mX viazne vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu peši a povozmi cez túto nehnuteľnosť pre vlastníka nehnuteľnosti v k. ú. A.

S., zapísaných v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom v
LV č. XXX, rodinný dom s. č. XXX na parc. CKN č. XXXXX, parc. CKN č. XXXXX - zastavaná plocha
a nádvoria vo výmere 295 m2 a parc. CKN č. XXXXX/X - orná pôda vo výmere XXX m2.

80. Zásadnú otázku, ktorú musel riešiť procesne konajúci súd bolo posúdenie, či je alebo nie je

daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala o určenie, že na
nehnuteľnosti v k. ú. A. S., zapísanej v katastri nehnuteľnosti vedeným Okresným úradom Prievidza,
katastrálnym odborom v LV č. XXXX parc. CKN č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere 405 m2 vo
vlastníctve žalovaných viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši i povozmi cez túto
nehnuteľnosť pre vlastníka nehnuteľnosti v k. ú. A. S., zapísaných v katastri nehnuteľnosti vedenom

Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom v LV č. XXX, rodinný dom s. č. XXX na parc. CKN
č. XXXXX, parc. č. CKN č. XXXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 295 m2 a parc. CKN č.
XXXXX/X - orná pôda vo výmere XXX m2, t. j. vo vlastníctve žalobkyne.

81. Od 1.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. OSP v znení neskorších zmien a doplnkov.

82. Podľa § 470 ods.1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

83. Podľa § 470 ods.2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

84. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a/ splnení povinnosti,

b/ nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán a ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

85. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je (určovacia
žaloba), sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je
naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je,
má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem

na určení je daný hlavne tam, kde by sa bez tohoto určenia jeho právne postavenie stalo neistým, alebo,
kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu.
Naliehavýprávnyzáujemnaurčovacejžalobejedanývtedy,akexistujeaktuálnystavobjektívnejneistoty
medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.

Naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP sa viaže na konkrétny určovací petit, čoho
sa žalobca v konaní domáha a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobcom s daným určovacím petitom
môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Právny záujem žalobcu na určovacej žalobe musí podľa požiadavky zákona byť kvalifikovaný, t. j.
naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich

skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienkou na to, aby súd
mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude
pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný, teda má zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem
na určení práva preukázať.

86. Podľa § 143 z. č. 141/1950 Zb., držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo, kto vykonáva
právo pre seba.

87. Podľa § 144 cit. zákona, držať možno veci, ako i práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

88. Podľa § 145 ods.1 cit. zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávnený.

89. Podľa § 145 ods.2 cit. zákona, v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

90. Podľa § 146 cit. zákona, oprávnený držiteľ veci mal pokiaľ zákon neustanovuje ináč, rovnaké právo
ako vlastník, aj keď nie je vlastníkom. To platí obdobne o oprávnenom držiteľovi práva.

91. Podľa § 116 ods. 1 cit. zákona, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene

(§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec je potrebná vydržacia doba desaťročná.

92. Podľa § 562 cit. zákona, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené
inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú
skorším právom.

93. Podľa § 566 ods.1 cit. zákona, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento
zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára
1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.94. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo
zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť

faktické ovládanie (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že
držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej
viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť
objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba chápať ako
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický

stav,ovnútornépresvedčeniesubjektu,ktorésamoosebenemôžebyťpredmetomdokazovania.Možno
o nej usudzovať len z okolností, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo a to nielen
pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu dôvodné.
Držba práva je vlastne výkonom práva spôsobilého byť predmetom držby s vôľou držiteľa mať toto právo
pre seba (vo svojom mene). Naproti tomu sa nevyžaduje, aby toto právo skutočne patrilo osobe, ktorá
ho vykonáva. Držba práva sa nadobúda tak, že niekto vo vzťahu k inej osobe vykonáva právo vo svojom

mene a táto iná osoba sa správa tak, ako keby toto právo skutočne patrilo predpokladanému držiteľovi.
Ak právo spočíva v aktívnom konaní, vzniká držba práva. Ak osoba požiada inú osobu o plnenie a tá
plnenie uskutoční.
Držba práva - rovnako ako držba veci - môže byť oprávnená alebo neoprávnená. Držiteľ práva je
oprávneným držiteľom, ak je dobromyseľný so zreteľom na všetky okolnosti, že mu právo, ktoré

vykonáva pre seba, patrí. Inak by bol neoprávneným držiteľom. V pochybnostiach sa tu uplatňuje
vyvrátiteľná právna domnienka, že držba práva je oprávnená. Typickým reprezentantom držby práva je
držba práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. právo prechodu cez susedný pozemok a iné).
Akniektototoprávovykonávapresebaasozreteľomnavšetky okolnostiapovahukonkrétnehoprípadu
je v dobrej viere, že mu toto právo patrí, je oprávneným držiteľom práva. Len výkonom takéhoto práva

možno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním (pozri § 151n ods.1 a § 134
OZ).
Podľa súdnej praxe o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva nepôjde
tam, kde ten, kto právo vykonáva, sa domnieva, že pozemok vo vzťahu, ku ktorému sa toto právo
vykonáva, patrí obci a že pozemok navyše slúži na chôdzu a prejazd aj iným fyzickým osobám.

Ten, kto nie je vlastníkom veci sa považuje za oprávneného držiteľa vtedy, ak sa jeho držba opiera o
platný právny titul (iný ako vlastnícky) a prípadne aj vtedy, ak v dobrej miere opiera svoju držbu o
domnelý právny titul, na základe ktorej nadobudol vec. V opačnom prípade ide o neoprávnenú držbu.
Oprávneným držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou a je s prihliadnutím na všetky okolnosti
v dobrej viere, že mu vec patrí. Držiteľ tu má teda vôľu držať vec pre seba. Dobrá viera držiteľa

predstavuje psychickú kategóriu, ide o vnútorné presvedčenie subjektu, že nekoná protiprávne, keď si
prisvojuje vec alebo právo. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo
vykonané právo patrí, ale v skutočnosti tomu tak nie je. Ide o osobné presvedčenie držiteľa, nestačí
na preukázanie jeho dobrej viery len jeho tvrdenie, že mu vec alebo právo patrí. Dobrú vieru je vždy
potrebné hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia. Musí byť

podložené konkrétnymi okolnosťami, t. j. prihliadnutím na všetky okolnosti. Pri hodnotení dobrej
viery je vždy nevyhnutné brať do úvahy, či držiteľ nemal, resp. nemohol mať pri bežnej, normálnej
opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu, po
celú dobu držby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrú vieru nikdy bezpečne
nemožno preukázať, pretože ide o vnútorný psychický stav. Preto o jej existencii sa usudzuje vždy z

povahy konkrétneho prípadu, ako sa prejavuje navonok. Otázka, či bol držiteľ veci v dobrej viere, nie
je skutkovou, ale právnou otázkou. Dobromyseľnosť nadobúdateľa sa posudzuje v čase nadobudnutia
držby.
Domnienka oprávnenosti držby sa vzťahuje na držobnú vôľu a nevzťahuje sa na samotnú držbu, ktorú
musí dokázať ten, kto sa jej dovoláva. V prípade oprávnenej držby sa predpokladá, že držiteľ je

dobromyseľný v tom, že držbu získal pre seba na základe platného právneho dôvodu.
Dôkazné bremeno preukázania právneho dôvodu držby potom už zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo
k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o
existujúciprávnydôvod;stačí,abytuboldomnelýprávnydôvod,tedaide oto,abyboldržiteľsozreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.

Predpokladom vydržania nehnuteľností je spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a
nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej doby. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku v tom,
žedržbajeoprávnená. Vtakomprípadeten,ktopopieradobromyseľnosťdržiteľa,mádôkaznébremeno
na preukázanie neoprávnenej držby. Dobromyseľnosť, tak ako súd už uviedol je vnútorný psychickýstav,ktorýnemožnopriamodokázať.Možnoonejusudzovaťibazokolností,vktorýchsatentopsychický
stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva
pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho

požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo,
ktoré vykonáva patria. Tieto okolnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva,
to znamená nadobúdací titul, i keď neplatný, takže musí okrem iného preukázať okolnosti, z ktorých
možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu
nadobudnutia veci.

95. Súd považuje za potrebné uviesť, že do 31.12.1950 platilo na Slovensku obyčajové uhorské právo,
ktoré stanovilo tzv. „princíp intabulácie“ (zápisu), čo vlastne znamenalo, že k nadobudnutiu vlastníckeho
práva došlo iba v prípade zápisu do pozemkovej knihy.
Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti bez zápisu do pozemkovej knihy ten, kto má nehnuteľnosti ako svoju v pokojnej držbe po

dobu 32 rokov. Musel ju teda užívať vo svojom mene a nie v mene iného, ani nie ako nájomník, prípadne
ako požívateľ alebo užívateľ. Vydržanie sa prerušilo, keď sa pozemnoknižný vlastník v súdnom spore
úspešne domohol proti držiteľovi vydania nehnuteľnosti, ako aj vtedy, keď v priebehu vydržania bola
nehnuteľnosť v pozemkovej knihe prepísaná na základe odplatného prevodu na iného; vydržanie sa v
takomto prípade neprerušilo, ak nový pozemnoknižný vlastník vedel, že doba vydržania plynie, alebo

nevedel o tom, iba z hrubej nedbanlivosti. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol vydržať, kto nebol
dobromyseľný, teda, kto už na začiatku svojej držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne,
prípadne, že sa jej zmocní bez právneho dôvodu, lebo vedel, že patrí inému, no nevrátil ju. Pri skutočnej
držbe sa predpokladalo, že je podľa práva a poctivá; opak sa musel dokazovať.
Právo platné na Slovensku do 31.12.1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým

podľa z. č. 141/1950 Zb. bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby.
Predmetom vydržania môžu byť okrem nehnuteľných vecí aj práva, ako napr. právo zodpovedajúce
vecnému bremenu a iné majetkové hodnoty, ako napr. cenné papiere, obchodný podiel a iné.

Obyčajové práva platné na území Slovenska do 31.12.1950 rozoznáva :

1. pozemnoknižné vydržanie - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníckeho práva na základe protiprávnej
pozemnoknižnej držby trvajúcej 32 rokov; takýmto vydržaním mohol nadobudnúť pozemnoknižné
vlastníctvo ten, kto bol neplatne vpísaný do pozemkovej knihy, keď tento stav neplatného vkladu trval
nerušene 32 rokov; mohol vydržať aj vtedy, ak bol „obmyseľný“,

2. zápis skutočného držiteľa do pozemkovej knihy - išlo o zápis skutočného držiteľa ako vlastníka bez
preukázania vkladového povolenia vystaveného osobou, ktorá bola v pozemkovej knihe zapísaná ako
posledný vlastník na základe skutočnej mimopozemnoknižnej držby,

3. vydržanie mimo pozemkovej knihy - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníctva na základe dlhotrvajúcej,
pokojnej a statočnej držby; vydržiteľ musí byť presvedčený, že svojou mimopozemnoknižnou držbou
nikoho neukracuje, jeho nestatočnosť musí preukázať druhá strana, s výnimkou, že držiteľ nadobudol
násilím, tajne alebo zneužitím výprosy, lebo preukázaním tohto spôsobu nadobudnutia je dokázaná aj
nestatočnosť držby.

(Luby, Š; Základy všeobecného súkromného práva, III. vydanie, Heuréka, Šamorín 2002, s.107 a nasl.)

Pre naplnenie dobrej viery nestačí, keď tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonané bez
toho, aby sa vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti“,

napr. aj inými obyvateľmi obce a podobne. Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať po celú zákonom
predpísanú dobu potrebnú na vydržanie.
Plynutie vydržacej doby nezakladá právny titul na získanie vlastníckeho práva, ale priamo zriaďuje
vlastnícke právo.
Podľa § 134 ods.3 Občianskeho zákona sa do vydržacej doby počíta aj oprávnená držba právneho

predchodcu vydržiteľa.
Z hľadiska započítania doby držby právnych predchodcov do vydržacej doby nie je sama o sebe
rozhodujúca vedomosť oprávneného držiteľa veci o nemožnosti vydržania vlastníckeho práva jeho
právneho predchodcu, podstatné je to, či títo predchodcovia boli sami so zreteľom na všetky okolnostiv dobrej viere, že im vec patrí. V praxi sa zápočet vydržacej doby právneho predchodcu vydržateľa
týka prípadov držby veci, ktorá sa vykonáva od nepamäti. V takých prípadoch je možné, že podmienky
vydržania boli splnené už pred rokom 1950, 1983 a 1992. Za právneho predchodcu vydržateľa sa v

zmysle § 134 ods.3 Občianskeho zákona považuje ten, kto držbu vykonával nezávisle od vydržateľa. Aj
v prípade právneho predchodcu aktuálneho držiteľa musí byť splnená podmienka, že ide o oprávneného
držiteľa, u ktorého sú splnené podmienky uvedené v § 130 Občianskeho zákona.

96.Zákonč.141/1950 Zb.(tzv.„strednýobčianskyzákonník“),ktorýnadobudolúčinnosťdňom1.januára

1951stanovilnavydržanievlastníctvaknehnuteľnostidobudesaťrokov(§116ods.1cit.zákona),pričom
pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej
lehoty, najneskôr však do 31.12.1960, vrátane (§ 566 cit. zákona). Druhou podmienkou bolo, že držiteľ
pri vstupe do držby musel byť dobromyseľný podľa z. č. 141/1950 Zb. počas celej vydržacej doby,
pričom za dobromyseľného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť
presvedčený, že mu vec patrí ( § 145 ods.1 a 2 cit. zákona).

Zákon č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákon) platný do 31.3.1983 spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
titulom vydržania nepoznal. Preto je potrebné zdôrazniť, že k vydržaniu vlastníckeho práva mohlo dôjsť
len do 31.3.1964, po tomto dni vydržacia doba neplynula.
Na základe novely Občianskeho zákona účinnej od 1.4.1983 bol znova zavedený inštitút držby a
vydržania, pričom ale vlastníkom takto vydržaného pozemku sa stal štát a tento bol potom povinný

uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania k pozemku (zásadne len do výmery 800 m2).
V súčasnosti platí Občiansky zákon účinný od 1.1.1992, ktorý zakotvuje inštitúty držby a vydržania v
ustanoveniach § 129 - 131 a § 134 - 135c. Podľa tejto právnej úpravy je držiteľom ten, kto s vecou
zaobchádza ako s vlastnou, alebo ten, kto vykonáva právo pre seba. Držať je možné veci, ako aj práva.
Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe tri roky, ak ide o hnuteľnú vec

a desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť, pričom do tejto doby sa započíta i doba, počas ktorej mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 145 ods.1 z. č. 141/1950 Zb., ktorý je obsahovo zhodný s § 130 ods.1 z. č. 40/1964 Zb. v znení
novely vykonanej z. č. 509/1991 Zb., ak je držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Rovnaký je aj výklad § 132 ods.1 Občianskeho

zákona v znení novely vykonanej z. č. 131/1982 Zb., resp. § 132a Občianskeho zákona v znení platnom
do 31.decembra 1991, podľa ktorého je oprávneným držiteľom ten, kto s vecou zaobchádza ako so
svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je
ustanovené inak - obdobné práva na ochranu ako má vlastník.

97. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo
vykonanie práva patria. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, taký držiteľ sa domnieva, že mu vec
vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať
po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú

spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti
nadobudnutia, t. j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby).
Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby bol daný aj domnelý
(putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v
dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.

Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe
skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec (právo) patrí.

98. Podľa § 868 Občianskeho zákona (v znení platnosti od 1.1.1992), pokiaľ nie je uvedené inak,

spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.januárom 1992; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.januárom 1992 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

99. Podľa § 872 ods.6 Občianskeho zákona, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa

tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie
dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny
predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.100. Podľa § 166 z. č. 141/1950 Zb., vecné bremená obmedzujú vlastníka veci v prospech niekoho
iného a to tak, že vlastník je povinný buď niečo trpieť alebo sa niečoho zdržať, alebo niečo robiť.

101. Podľa § 167 cit. zákona, práva zodpovedajúce vecným bremenom sú buď spojené s vlastníctvom
k určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.

102. Podľa § 168 ods.1 cit. zákona, o tom, ako sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám,
platia primerane ustanovenia o nadobúdaní vlastníctva (§ 111 a nasl.).

103. Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákona, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

104. Vecné bremená sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď za
účelomprospešnejšiehovyužívanianehnuteľnosti,alebokonkrétnehovlastníka,alebovprospechurčitej
konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vecné bremeno predstavuje vždy záťaž pre konkrétnu
nehnuteľnosť alebo jeho vlastníka. Vecné bremená predstavujú obmedzenie vlastníckeho práva
vlastníka nehnuteľnosti a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

105. Obsah vecných bremien je v platnom Občianskom zákone podstatne zúžený oproti Občianskemu
zákonu č. 141/1950 Zb. alebo uhorskému právu, ktoré poznali právny inštitút služobnosti. Služobnosti
vzniknuté v dobe platnosti uhorského práva sa podľa § 562 Občianskeho zákona z roku 1950 zmenili
k 1.1.1951 na vecné bremená upravené v § 166 a nasl. Občianskeho zákona. Vecné bremená

nepotrebovali po 1.1.1951 pre svoj vznik zápis do pozemkovej knihy. Dovtedy vzniknuté služobnosti
zostali zachované a nezrušil ich ani Občiansky zákon č. 40/1964 Zb. Ak medzitým nedošlo k právnej
skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú zánik vecného bremena, trvajú vecné bremená založené
ako pozemkové služobnosti podľa uhorského práva dodnes a svedčia súčasnému vlastníkovi panujúcej
nehnuteľnosti.

106. Práva zodpovedajúce vecným bremenám môžu vzniknúť aj na základe vydržania. Predmetom
vydržania je v tomto prípade právo, ktoré je podľa § 129 ods.1 Občianskeho zákona spôsobilým
predmetom držby. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže toto právo
vydržať. Vydržanie je podľa Občianskeho zákona jedným zo základných spôsobov vzniku práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vydržanie je prípustnosť iba vo vzťahu k oprávnenej držbe
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Ak v konaní o určenie existencie vlastníckeho práva, ktoré
malo byť nadobudnuté vydržaním, sa nepreukáže oprávnená, t. j. dobromyseľná držba veci, nie je táto
okolnosť prekážkou pre možnosť preukázania oprávnenej držby práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu k tej istej veci tým istým subjektom. Právo zodpovedajúceho vecnému bremenu prechádza na

nadobúdateľa len, čo boli splnené podmienky vydržania.

Podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú:

a/ subjekt práva vykonáva práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na všetky

okolnosti, je dobromyseľný, že mu toto právo patrí;

b/ právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa vykonáva nepretržite po dobu desať rokov pri
nehnuteľnosti;

c/ do desaťročnej doby sa započíta i doba, po ktorú právny predchodca držiteľa práva vykonáva právo
zodpovedajúce vecnému bremenu;

d/ na plynutie vydržacej doby sa primerane použijú predpisy o premlčaní;

e/ vydržaním nemožno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k veciam, ktoré nemôžu
byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb.Vydržanie vecného bremena je možné aj spôsobom contra tabulas, t. j. v rozpore s údajmi v katastri
nehnuteľnosti, ak sú splnené podmienky vydržania dané ustanovením Občianskeho zákona.
Pokiaľ ide o dĺžku vydržacej doby, táto vyplýva z ustanovenia § 151o ods.1 druhá veta Občianskeho

zákona a z ustanovenia § 134 ods.1 cit. zákona. Vydržacia doba je tu daná v trvaní desať rokov,
pretože právo vecného bremena je svojou povahou blízke nehnuteľnej veci. Do vydržania sa započíta
aj predchádzajúca oprávnená držba právneho predchodcu držiteľa.
Ústny súhlas vlastníka s prechádzaním cez jeho pozemok nemôže byť právnym dôvodom oprávnenej
držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

107. Ak teda žalobkyňa odvodzovala svoje právo vecného bremena spočívajúce v prechode cez parc.
č. XXXXX/2, ktoré právo malo vzniknúť vydržaním pred rokom 1950, pričom jej právni predchodcovia
museli mať (vzhľadom na všetky okolnosti prípadu) vedomosť, že túto nehnuteľnosť mala vo vlastníctve
rodina M., ktorá nemala výhrady s jej používaním, teda dala zrejme súhlas podľa žalobkyne k jej
používaniu, nemožno dospieť k záveru, že na nehnuteľnosti parc. č. XXXXX/X viazne vecné bremeno

spočívajúce v práve prechodu, ktoré malo vzniknúť vydržaním.
Preto žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

108. Žalobkyňa v žalobe aj počas konania tvrdila, že ona a jej právni predchodcovia používali ako
prístupovú cestu k nehnuteľnostiam, ktoré sú v súčasnosti jej vlastníctvom cestu cez parcelu č. XXXXX

už pred II. svetovou vojnou a tiež v dobe jej právneho predchodcu D. I. postavil rodinný dom na základe
stavebného povolenia v roku 1937.
Nielen XXXX., ale aj jeho právni predchodcovia používali vyššie uvedenú parcelu na prístup k svojím
nehnuteľnostiam.
V priebehu konania zadovážila do súdneho spisu archívnu dokumentáciu, z ktorej podľa nej vyplýva,

že už v roku 1869 rodičia svedka Y.. I. I. bývali na tomto mieste, teda na mieste v blízkosti rodinného
domu žalobkyne, predtým vo vlastníctve D. I.. Touto cestou právni predchodcovia (rodina I.) vykonávali
právo prechodu do svojich nehnuteľností.
Podľa žalobkyne musela existovať dohoda alebo súhlas vlastníka pozemku, ku ktorému sa domáha
určeniaprávaprechodu,inakbysavýkonprávanerealizoval,pričom žiadnenámietkyzostranyvlastníka

pozemku zaznamenané neboli. Okrem archívnej dokumentácie poukázala na výpoveď Ing. I. I., svedka
A. Q., písomné stanovisko jeho matky K. Q..
Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do roku 1950 na výkon práva prechodu stačilo
privolenie vlastníka pozemku, preto podľa žalobkyne toto právo vzniklo vydržaním, lebo viac ako 100
rokov sa po tomto pozemku chodilo. Toto právo bolo vykonávané pokojne a nerušené. Keďže sa

vyžadovala vydržacia doba podľa tohto zákona 32 rokov, doba vydržania bola splnená. Toto právo sa
dalo nadobudnúť mimo pozemkovej knihy, teda mimo platne uzavretej zmluvy o zriadení takéhoto
práva, ktorá zrejme uzavretá ani v tom čase nebola. Žalobkyňa nemusí preukazovať vydržanie, ale
len dobromyseľnosť. To znamená, že ak existoval súhlas alebo privolenie vlastníka na prechod, ide
o držbu dobromyseľnú. Podľa žalobkyne právni predchodcovia (rodina I.) právo prechodu nenadobudli

nepoctivým spôsobom. Toto právo vykonávali do polovice 19.storočia, žiadne spory medzi vlastníkmi
pozemkov neexistovali.
Domnieva sa, že právo prechodu vzniklo vydržaním, tak ako vlastnícke právo, lebo išlo o oprávnenú
a nepretržitú držbu počas zákonom stanovenej doby, ktorá bola podľa obyčajového práva platného na
Slovensku v tom čase 32 rokov.

Žalovaní nerešpektujú zaužívané právo, o ktorom vedeli, keď kupovali nehnuteľnosti, lebo žalobkyňa
touto prístupovou cestou k rodinnému domu chodila. Súhlas vlastníka pozemku musel byť pred rokom
1937, inak by nebolo vydané stavebné povolenie v roku 1937 pre D. I. na výstavbu rodinného domu,
lebo rodinný dom by sa nedal inak postaviť a užívať, len využívať zaužívanú cestu.
Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa je vlastníkom rodinného domu

č. 450 na parc. č. XXXXX, ktorý nadobudla na základe kúpnej zmluvy v roku 1989 od Y.. I. I., nar.
X.X.XXXX. Okrem toho je vlastníkom parc. č. XXXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 a parc. č. XXXXX/
X, ktorú nadobudla kúpou od Lesov SR š.p. v roku 2018 za účelom údržby a opravy rodinného domu,
čo vyplýva zo žiadosti o kúpu pozemku a stanoviska Lesy SR š.p.
Žalobkyňa rodinný dom hneď po kúpe neužívala, postupne ho opravovali spolu s manželom B. V. a v

roku 2011 sa prihlásila na trvalý pobyt v tomto dome a do domu sa presťahovala spolu s manželom.
Dovtedy rodinný dom užívali sporadicky a chodili tam viacmenej len na víkendy. Od kúpy rodinného
domu, teda od roku 1989 chodila do rodinného domu cez parc. č. XXXXX, ktorá patrila v tom čase do
vlastníctva Lesom SR š.p. až do roku 2015, kedy ju kúpili žalovaní. Odvtedy začali medzi stranami sporunezhody týkajúce sa prechodu týmto pozemkom, žalovaní naviezli na pozemok rôzny stavebný materiál,
osadili na parcelu bránu, ktorú zatvárali a zamykali. V dôsledku toho sa žalobkyňa nemohla dostať
svojím osobným motorovým vozidlom do rodinného domu. Musela vozidlo nechať pred bránou a peši

postupovala vedľa potoka a poza šopy a takto sa dostala do domu. Žalovaní tvrdili, že si bránu osadili
na pozemok, aby si chránili svoj majetok. Osadením brány na parc. č. 1XXXX/X zamedzili žalobkyni
prístup vozidlom k jej rodinnému domu a tiež peší prístup.
Manžel žalobkyne B. V. v roku 2015 na ohliadke za účasti zamestnanca Lesy SR š.p. Ing. O. namietal
predaj tohto pozemku žalovaným s tým, že ide o prístupovú cestu k ich rodinnému domu a žiadal, buď

zrušiť kúpnu zmluvu alebo do zmluvy uviesť vecné bremeno na tento pozemok. Vtedy zamestnanec
Lesov SR š.p. Ing. D. tvrdil, že to nie je možné a žalobkyňa sa mala zaujímať o kúpu tohto pozemku
a riešiť si prístup do rodinného domu. Spory medzi stranami sporu sa len stupňovali, hoci žalovaní na
Obecnom úrade vo A. S. prisľúbili, že nebudú robiť problémy žalobkyni s prístupom cez vyššie uvedenú
parcelu
Žalobkyňa na svoju obhajobu, že sa nezaujímala o kúpu prístupovej cesty k svojmu rodinnému domu

uviedla, že keby vedela, že sa pozemok predáva, prejavila by o kúpu záujem. Aktuálne sa žalobkyňa
dostane pešou chôdzou do svojho rodinného domu z hlavnej cesty, kde sa nachádza autobusovú
zastávka, prejde z hlavnej cesty dolu kopcom lavičkou cez potok a dostane sa do rodinného domu.
V zime je tento prístup obtiažny. Ďalší prístup žalobkyne pešou chôdzou je cez pozemok urbáru a
pozemok, ktorý si kúpila od Lesov SR š,p. v roku 2018, ide o parc. č. XXXXX/X, ktorá sa nachádza vedľa

pozemku obce parc. č. XXXXX/X. Prístup cez tento pozemok je možný pešou chôdzou, je pomerne
strmý a nie je možné sa týmto pozemkom dostať autom k jej rodinnému domu, lebo šírka pozemku
je cca 3,5 m.
Prístup žalobkyne cez parc. č. XXXXX/X už v súčasnosti nie je žiadny pre bránu, ktorú na pozemok
osadili žalovaní.

Žalobkyňa sa nemôže dostať do rodinného domu ani cez susediace pozemky patriace do vlastníctva
fyzických osôb, lebo si vlastníci rodinných domov urobili na svojich pozemkoch zábrany alebo žalobkyni
prístup zakázali. Predtým jej dovolili chodiť ich pozemkami.
Podstatnéprežalobkyňuje,abymalaprístupkrodinnémudomuvozidlom,hlavne,keďpotrebujedoviezť
na zimu drevo, doviezť si nákupy, krmivo pre zvieratá a podobne.

Vlastnícke právo k nehnuteľnosti podľa obyčajového práva platného na Slovensku do roku 1950 sa
mohlo nadobudnúť tak, ako súd uviedol už vyššie aj vydržaním na základe dlhodobej, pokojnej a
statočnej držby a vydržiteľ musí byť presvedčený, že svojou mimopozemnoknižnou držbou nikoho
neukracuje, jeho nestatočnosť musí preukázať druhá strana. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe.

Vlastnícke právo nehnuteľnosti nemohol však vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej
držby. Pri statočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je po práve a opak sa musel dokazovať.
Súd zameral dokazovanie na skutočnosť, či právni predchodcovia žalobkyne Y.. I. I. a jeho otec D. I. a
jeho starí rodičia, ktorí mali postavený rodinný dom v tej časti ako žalobkyňa, užívali sporný pozemok,
resp. ním chodili, aby sa dostali do svojich nehnuteľností, rodinného domu.

Archívna dokumentácia z obce A. S. z roku 1876 (č.l. 302-305 súdneho spisu) nepotvrdila, že rodina
I. užívala tento pozemok spôsobom držby, teda, že užívali pozemok ako vlastný v domnení, že im tento
pozemok patrí. Na snímke je vyznačené meno Trepacs, Penývz, Kuricz, Kriví, Lapco. Text a mapky k
textu tejto dokumentácie nepreukazujú, že rodina I. užívala nehnuteľnosti tak, ako tvrdila žalobkyňa.
Naviac tieto mapky sú pomerne nečitateľné.

Ani výpoveď svedka Y.. I. I. nepreukázala, že on, jeho rodičia, D. I. a jeho rodina užívali sporný pozemok
ako vlastný v domnení, že im patrí, týmto pozemkom chodili do svojho rodinného domu, ale ním chodili
aj iní občania. Týmto pozemkom chodila aj rodina U., I., lebo iná cesta nebola možná, ani peši ani
povozmi. Tento pozemok ako cestu používali viacerí občania na laze L.. Svedok Y.. I. I. používal túto
cestu do svojho rodinného domu v mladosti, kým nechodil na vysokú školu, po jej skončení sa do obce

už nevrátil (nar. 8.9.1925), takže užíval tento pozemok najviac do roku 1950, ale neužíval ho nepretržite.
Z listiny (založenej na č.l. 10-12 súdneho spisu) vyplýva, že D. I. požiadal dňa 5.apríla XXXX L. A. S.
o stavebné povolenie na stavbu domu. V stavebnom povolení sú uvedené čísla stavebných parciel -
parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX v obci A. S. a zastavaná plocha na stavbu domu je uvedená XXX
m2. Iné podstatné skutočnosti z tejto listiny nevyplývajú.

Svedok A. Q. potvrdil, že chodil cez pozemok I. (predtým pozemok rodiny D.), sporný pozemok do
rodičovského domu č. XXX, ktorý teraz vlastní dcéra žalobkyne, lebo iná cesta k tomuto domu nebola.
V rodinnom dome nebýval trvalo, ale bývali v ňom jeho rodičia a starí rodičia. Všetci, ktorí bývali v tejto
časti lazu chodili týmto pozemkom. Bolo možné sa dostať k nehnuteľnostiam aj cez pozemok rodinyN.. U. D. nemala námietky, aby rodina I. a ich rodina Q. chodila cez tento pozemok. V minulosti bol
považovaný prístup cez tento pozemok za cestu, ktorou chodili aj iní občania.
Tieto skutočnosti potvrdila aj jeho matka K. Q., ktorá vo svojom písomnom stanovisku, potvrdila prechod

rodiny I. a rodiny Q. cez pozemok rodiny D., doslova uviedla, že sa prechádzalo cez dvor gazdu D..
Keďže medzi občanmi boli dobré vzťahy, rodina D. nemala námietky, aby rodina I. a Q. chodili cez ich
dvor a nemala podľa tohto ani výhrady, aby týmto dvorom chodili aj iní občania.
Z týchto výpovedí vyplýva, že rodina I. a Q. vedela, že chodili cez pozemok pána D..
V tom čase občania v obci A. S. nemali ohradené pozemky, obec tvorili lazy a občania k svojím

nehnuteľnostiam chodili aj cez cudzie pozemky, čo si medzi sebou tolerovali, lebo dobre vychádzali.
Z podrobnej informácie Okresného úradu - katastrálneho odboru vyplýva, že sporná parc. č. XXXXX/X v
k. ú. A. S. bola v minulosti zapísaná v pozemnoknižnom stave a evidovaná v pozemnoknižnej vložke č.
XXX ako parc. č. XXXXX. Od roku XXXX až do roku 1988 bola vedená na rodinu D.. V roku 1988 ju Y. D.
previedol kúpnou zmluvou na Severoslovenské štátne lesy Žilina a bola zapísaná ako parc. č. XXXXX/X
a prepísaná do LV č. XXX bez tiarch a obmedzení. Z uvedeného potom vyplýva, že vlastníkom pozemku

zapísaným v liste vlastníctva bola od roku 1919 až do roku 1988 rodina D., ktorá nemala výhrady, aby
týmto pozemkom chodili občania, ktorí tam bývali.
V roku 2015 kúpili tento pozemok od Lesov SR š.p. žalovaní, pričom žalovaná v 2.rade bola vnučkou Y.
D.. Žalovaní sa stali vlastníkmi tohto pozemku, ktorý v minulosti používala rodina I. a Q. a aj iní občania
ako cestu do ich nehnuteľností. Pozemok bol vedený v evidencii ako „cesta“, neskôr ostatná plocha, lebo

kódyspôsobuvyužívaniapozemkovsamenilivsúladesplatnoulegislatívou.Pritejtoinformácií Okresný
úrad - katastrálny odbor vychádzal z najstaršieho dokumentu a to geometrického plánu vyhotovený v
roku 1968 a do evidencie nehnuteľností zapísaný v roku 1969 (bod č. 25 rozsudku).
Žalobkyňa kúpila rodinný dom č. 450 v roku 1989 od Y.. I. I., v ktorom nebývala od roku jeho kúpy, ale
chodila do domu sporadicky, hlavne cez víkend a presťahovala sa až v roku 2011, kedy rodinný dom

užívala a chodila cez parc. č. XXXXX/X, pričom musela vedieť v tom období, že táto parcela jej nepatrí,
lebo nebola predmetom kúpnej zmluvy. V tom čase boli vlastníkom pozemku Lesy SR š.p. a pozemok
bol verejne prístupný. Touto parcelou chodila až do roku 2015, kým pozemok nekúpili žalovaní.

109. Z vyššie uvedených dôkazov súdu vyplynulo, že nemohlo vzniknúť právo

vecného bremena, prechodu vydržaním cez parc. č. XXXXX/X, teraz patriaca do vlastníctva žalovaným,
lebo rodina I., Q., ale aj iní občania síce chodili cez tento pozemok, (cestu) ako prístup k rodinným
domom, pričom muselo im byť známe, teda vedeli, že pozemok patrí do vlastníctva rodiny D., ktorá
súhlasila, aby týmto pozemkom občania chodili. Vyplynulo to hlavne z výpovedí svedka Y.. I. I., A. Q. a K.
Q.. Preto nemohlo ísť o držbu dobromyseľnú, pretože pri naplnení dobromyseľnosti nestačí, keď tvrdené

„právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonané bez toho, aby sa vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone
bránil, prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti“, napr. inými občanmi obce a podobne, ako v danom
prípade rodina I. a iní občania. Po celú dobu ako chodila rodina I. týmto pozemkom „cestou“ a vedela,
že chodí cez pozemok rodiny D., hoci aj s jej súhlasom. Chýba dobromyseľnosť, ktorá sa pri nastúpení
držby vyžaduje od začiatku a musí trvať počas celej vydržacej doby. Právni predchodcovia žalobkyne a

žalobkyňa vedeli, že pozemkom, ktorým chodili k svojím nehnuteľnostiam im nepatrí, používali ju ako
prístupovú cestu a intenzívne ju používala žalobkyňa až od roku 2011.
Svedkovia B. V., Y.. B. J., Y. V., A. N. potvrdili, že sa chodilo cez sporný pozemok, chodili ním aj iní
občania,lebonemaliohradenépozemkyachodiliajcezpozemky,ktoréimnepatrili.Ažneskôrsiobčania
začali svoje pozemky ohradzovať.

Svedkovia Y.. O. N., Y.. B. J., B. V. len potvrdili, že prístup k rodinnému domu žalobkyne bol voľný, neboli
dané k prístupu k domu žiadne zábrany a prechádzalo sa cez parc. č. XXXXX/X.
Súd považuje za podstatné uviesť, že pri predaji spornej parc. č. XXXXX/X žalovaným v roku 2015
od predávajúceho Lesy SR š.p. mal byť predávajúci obozretný a zobrať do úvahy pripomienku manžela
žalobkyne B. V. prítomného na ohliadke na mieste samom, že sporná parcela je ich prístupovou cestou

do ich rodinného domu. Nemusela sa na mieste samom uzavrieť kúpna zmluva, ale túto pripomienku
podľa názoru súdu mal zobrať do úvahy predávajúci s tým, že mohol navrhnúť uviesť do kúpnej
zmluvy vecné bremeno prechodu cez spornú parcelu pre žalobkyňu alebo predaj tejto parcely z týchto
dôvodov pozastaviť, hoci bol celý predaj podľa jeho vyjadrenia zdĺhavý a náročný. Takto by sa predišlo
problémom, ktoré nastali po predaji tohto pozemku žalovaným.

Žalobkyňa sa aktuálne dostane do svojho rodinného domu pešou chôdzou z hlavnej cesty, kde sa
nachádza autobusová zastávka a cez parc. č. XXXXX/X, ktorú kúpila od Lesov SR š.p. v roku 2018,
ktorá sa nachádza vedľa parc. č. XXXXX/X vo vlastníctve obce. Žalobkyňa by si mohla upraviť túto
parcelu na prechod vozidlom po dohode s obcou.V súdenej veci neboli splnené predpoklady vydržania, lebo nešlo o oprávnenú držbu a absentuje
dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobkyne a tiež žalobkyne.
Dôkazy, ktoré predložila žalobkyňa nemajú podľa názoru súdu prvej inštancie majetkoprávnu hodnotu;

inak povedané nemajú zákonom požadovanú silu. Hoci je možné nadobudnúť vlastnícke právo
nehnuteľnosti vydržaním a je možné i nadobudnúť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu
vydržaním pre vlastníka nehnuteľností aj mimo zápis v pozemkovej knihe pred rokom 1950, ale
za splnenia podmienok dlhotrvajúcej držby nehnuteľnosti, ktorá musí byť dobromyseľná, pokojná a
statočná. Právni predchodcovia žalobkyne neboli dobromyseľní, rovnako ani žalobkyňa, pretože museli

vedieť vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, že pozemkom, ktorým chodili im nepatrí, lebo pred rokom
1950 bol vlastníkom tohto pozemkom rodina D. a pokiaľ by im aj súhlas na používanie tohto pozemku
rodina D. dala, z uvedeného nie je možné vyvodiť, že došlo k vydržaniu práva prechodu cez tento
pozemok.
Súd hodnotil dôkazy individuálne a vo vzájomných súvislostiach, pričom vychádzal pri posúdení otázky
dobromyseľnosti žalobkyne a právnych predchodcov, že vydržali vecné bremeno spočívajúce v práve

prechodu cez parc. č. XXXXX/X z právne významných okolností, ktoré vyšli v konaní najavo a prihliadol
na všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorých bolo možné usúdiť
oprávnenosť držby žalobkyne a jej právnych predchodcov. Právni predchodcovia a žalobkyňa nemohli
byť dobromyseľní s prihliadnutím na všetky okolnosti, pretože vedeli, že sporná nehnuteľnosť patrí do
vlastníctva rodiny D..

110. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.

111. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.1,2 CSP.

112. O trovách štátu rozhodol podľa § 259 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).