Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/85/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215011005
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7215011005.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich Márie

Hegedüšovej a Márie Kiš-Bodnárovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.9.2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
T. W., nar. X.X.XXXX v P.,
trvale bytom P., ul. P. č. XX,
prechodne P., ul. L. č. XXX/XX;

u ktorého bol uznesením Krajského súdu Košice sp. zn.: 4To/147/2019 zo dňa 5.2.2020, po odvolaní

prokurátorazrušenývýrokotresteuloženýmurozsudkomOkresnéhosúduKošiceII,sp.zn.:6T/85/2015
zo dňa 12.9.2019 s tým, že výroky o vine, právnej kvalifikácii a náhrade škody uvedené v napadnutom
rozsudku ostali nezmenené a nadobudli právoplatnosť;

s a o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím

na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j) Trestného zákona a okolnosti prípadu podľa § 39 ods.
1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 50 ods. 1 Trestného zákona súd výkon
uloženého trestu obžalovanému podmienečne odkladá a stanovuje skúšobnú dobu vo výmere 18
(osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 6T/85/2015 zo dňa 12.9.2019 súd uznal obžalovaného
T. W. vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom

základe, že
v presne nezistenom čase od 18.30 hod. dňa 26.3.2003 do 09.00 hod. dňa 27.3.2003 v Košiciach na
ul. Palackého za čerpacou stanicou AGIP doposiaľ nezisteným spôsobom odcudzil tam zaparkované
nákladné motorové vozidlo zn. A. XXX V. B. XXX Q., číslo motora 80029, číslo podvozku TNT
260R11VK030260 vybaveného hydraulickou rukou zn. PENZ 16000 HL-CE, EČ XX/XXXX, čím tak pre
spoločnosť L. s.r.o. B. spôsobil škodu vo výške cca 2.214.622,- Sk (73.512,- EUR).
Bol mu za to uložený podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného

zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l) Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 3 (troch) rokov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon
uloženého trestu obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona stanovil
skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok s uložením probačného dohľadu.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú spoločnosť L. s.r.o. so sídlom T. 1, B.,
I.: XX XXX XXX s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obžalovaný, čo do viny a trestu
a prokurátor do výroku o treste.
Na podklade podaného odvolania prokurátora bol uznesením Krajského súdu B. sp. zn.: 4To/147/2019

zo dňa 5.2.2020 napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušený vo výroku o
treste. V ostatných výrokoch ostal napadnutý rozsudok nedotknutý. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec
vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd okresnému súdu vytýkal, že vo výrokovej časti o treste u obžalovaného uviedol poľahčujúcu
okolnosť v § 36 písm. l) Trestného zákona, (že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a
trestný čin úprimne oľutoval) a v odôvodnení už okresný súd uviedol zistenú poľahčujúcu okolnosť v §

36 písm. j) Trestného zákona, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
K tejto výhrade krajského súdu je potrebné poznamenať, že označenie poľahčujúcej okolnosti vo výroku
pred tým vyhláseného rozsudku podľa § 36 písm. l) Trestného zákona bolo možné považovať za zrejmú
nesprávnosť a pisársku chybu. Je zrejmé, že obžalovaný spáchanie prejednávaného trestného činu
nikdy nepriznal. Preto správne mala byť poľahčujúca okolnosť označená ustanovením § 36 písm. j)

Trestného zákona tak, ako bolo uvedené aj v odôvodnení rozsudku.
Podľa názoru krajského súdu mal okresný súd pri rozhodovaní o treste prihliadať na neprimeranú dĺžku
konania, ktorú obžalovaný nezavinil. Uložený trest považoval odvolací súd za nezákonný, neprimerane
prísny a riadne neodôvodnený. Okresný súd mal neprimeranú dĺžku trestného konania zohľadniť pri
ukladaní trestu obžalovanému a postupovať s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona vzhľadom na

okolnosti prípadu.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.9.2020 bol oboznámený priebeh predchádzajúceho konania,
boli doplnené dôkazy týkajúce sa osoby obžalovaného a jeho pomerov s tým, že ďalšie návrhy obhajoby
na vykonanie dôkazov týkajúcich sa rozhodnutia o vine boli odmietnuté. V danom štádiu konania
pred súdom už nebolo možné opätovne rozhodovať o vine, keďže tento výrok sa stal právoplatný dňa

5.2.2020.
Prítomný prokurátor v záverečnej reči navrhol, aby súd rozhodol v zmysle uznesenia Krajského súdu
v Košiciach o treste s tým, aby aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom
znížení trestu vzhľadom na okolnosti prípadu.
Obhajcaobžalovanéhonesúhlasilsuloženímakéhokoľvektrestuobžalovanému.Poukázalnaporušenie

zásady rovnosti strán, keď v odvolacom konaní neboli braté do úvahy dôkazy svedčiace v prospech
obžalovaného a opätovne poukazoval na skutkové okolnosti, ktoré uplatnil v konaní o odvolaní proti
rozsudku zo dňa 12.9.2019 v predchádzajúcom odvolacom konaní. Obžalovaný spáchanie trestného
činu opätovne poprel a pripojil sa k záverečnej reči svojho obhajcu.
Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a

rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Podľa § 166 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok
bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novom
rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v

ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.
Za spáchanie trestného činu krádeže účinného v čase spáchania skutku bola stanovená sadzba
trestu odňatia slobody na 5 až 12 rokov. Podľa zákona účinného v čase rozhodnutia bolo konanie
obžalovaného kvalifikované ako zločin krádeže podľa § 212 od. 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré
umožňuje páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na 3 až 10 rokov, čo je pre neho priaznivejšie.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu

blízke osoby.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa§39ods.3písm.e)Trestnéhozákonapriukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbu
však súd nesmie uložiť kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na

zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného podľa

§ 36 písm. j/ Trestného zákona, (t. j. že viedol riadny život), na dobu, ktorá od spáchania trestného
činu uplynula a aj na následok, ktorý bol z väčšej časti napravený. (Odcudzené motorové vozidlo bolo
vrátené poškodenému).
Od spáchania skutku obžalovaný ďalšie trestné stíhanie nemal. Jeho predchádzajúce odsúdenia sú
s účinkami zahladenia. Pracuje v Anglicku ako vodič kamiónu. Jeho manželka a jeho tri deti žijú

na Slovensku. Dve dcéry študujú na gymnáziu, 23 ročný syn je študentom vysokej školy. Rodina
obžalovaného je na jeho príjem odkázaná.
Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom 18
mesiacov v súlade s pokynom krajského súdu prezentovaného v uznesení zo dňa 5.2.2020 a za použitia
zmierňovacích ustanovení uvedených v § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Tie sú dané najmä dĺžkou trestného konania, ktoré sa vedie od roku 2008. V danej trestnej veci skutok
sa mal stať v roku 2003, obvinenie T. W. bolo vznesené v roku 2008 a v tom istom roku bolo trestné
stíhanie prerušené vyšetrovateľom pre neprítomnosť svedkov. V trestnom stíhaní sa pokračovalo až od
1.10.2014.Odpodaniaobžaloby7.8.2015okresnýsúdkonalaždoroku2020,pričomobžalovanýsvojím
správaním dĺžku konania nezavinil. Časový úsek trestného konania nie je nikde presne definovaný.

Kritériom primeranosti lehoty, ktorá je zakotvená v čl. 6 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských
práv je zložitosť prípadu, spôsob, akým orgány prejednávajú prípad, správanie osoby proti ktorej sa
vedie trestné stíhanie, ktoré mohlo prispieť k prieťahom a zvláštne okolnosti odôvodňujúce prieťahy v
konaní. Ak majú byť splnené požiadavky generálnej a špeciálnej prevencie trestu, musí byť rozhodnutie
o vine a treste vynesené v primeranej lehote. Podľa judikatúry ESĽP, ktorý vyložil pojem v primeranej

lehote obsiahnutý v čl. 6 ods. 1, primeranou lehotou na skončenie trestného stíhania je doba 6 rokov.
Viaceré okolnosti, ktoré inak samy osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, v konkrétnom
prípade v súhrne nadobudli taký význam, že ich je možné posudzovať ako výnimočné okolnosti prípadu
v zmysle ustanovenia § 39 Tr. zák.
Vychádzajúc zo zásad uvedených v citovanom ustanovení § 34 Tr. zák. by bol trest odňatia slobody

uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby (3 roky) neprimeraný, a preto súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Uložený trest je spôsobilý zabezpečiť prevýchovný
účel u obžalovaného, je dostatočne represívny a vzhľadom na okolnosti prípadu a spôsob spáchania
trestného činu je postačujúci aj z hľadiska generálnej prevencie. Zároveň nebude mať výrazne negatívny
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na
Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.