Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Miriam Boborová Sninská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/110/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610202556
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6610202556.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Janky Boroškovej, v
exekučnej veci oprávneného WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921
01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpeného JUDr. Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, proti povinnej 2/ R. T., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpenej D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, XXX XX A., o vymoženie
pohľadávky 1.437,88 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 48008/18, o odvolaní
povinnej 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 5Er/165/2010-119 zo dňa 30. júna 2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 5Er/165/2010-119 zo dňa 30. júna 2021 v napadnutej časti

prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie povinnej proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Lučenec sp.zn.
5Er/165/2010-119 zo dňa 30. júna 2021 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec uznesením sp.zn. 5Er/165/2010-119 zo dňa 30. júna 2021 prvou výrokovou

vetou návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD. pod sp.zn. EX 48008/18 zamietol a druhou výrokovou vetou námietkam povinnej 2/ proti
trovám exekúcie nevyhovel.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním zo dňa 21.12.2019, doručeným súdu prvej inštancie
dňa 09.01.2020 sa povinná 2/ domáhala zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) a f) Exekučného

poriadku nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej
sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

3.Vposudzovanejvecisúdprvejinštanciekonštatoval,žeprávooprávnenéhoboloprávoplatnepriznané
rozsudkom sp.zn. 14Cb/2/2006 zo dňa 06.02.2006, na základe ktorého podal oprávnený u súdneho
exekútora dňa 16.02.2010 návrh na vykonanie exekúcie, t.j. pred uplynutím 10-ročnej premlčacej

doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko uplatnením práva na súde došlo k
zastaveniu plynutia premlčacej doby, premlčacia doba neplynie, teda ani nemohlo dôjsť k premlčaniu
tohtopráva.Keďžeoprávnenýpodalusúdnehoexekútoranávrhnavykonanieexekúciedňa16.02.2010,
t.j. pred uplynutím 10 ročnej premlčacej doby, pričom premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie, nedošlo k premlčaniu pohľadávky, ktorej vymoženia sa domáha v exekučnom konaní
oprávnený. Povinná 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a ani iný zákonnýdôvod na zastavenie exekúcie. súd prvej inštancie návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie ako
nedôvodný zamietol.

4. O námietkach povinnej 2/ proti trovám exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 50 ods. 1
Exekučného poriadku. Konštatoval, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej 2/ doručené dňa
14.01.2013, námietky proti trovám exekúcie povinná 2/ doručila súdnemu exekútorovi dňa 03.01.2020.
Z uvedeného mal súd prvej inštancie za zrejmé, že lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie
nebola dodržaná. Preto námietkam povinnej 2/ proti trovám exekúcie ako oneskorene podaným

nevyhovel.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná 2/.
Odvolanie odôvodnila tým, že sa súdneho pojednávania, na ktorom bol vyhlásený exekučný titul
nezúčastnila, nakoľko nemohla prevziať predvolanie, nakoľko dlhodobo žije mimo územia Slovenskej
republiky. Taktiež nikdy neprevzala exekučný titul, a preto nemala možnosť brániť sa. Z uvedeného mala

za to, že exekučný titul nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Vyslovila názor, že súd prvej
inštancie dostatočne nepreveril všetky možnosti zastavenia exekúcie aj bez návrhu, nakoľko je jeho
povinnosťou v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania. Poukázala na článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, článok 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, najmä

na písm. a) a b). K trovám exekúcie uviedla, že zo strany súdneho exekútora nie je preukázateľné,
ani uvedené, z čoho tieto trovy, ktoré si uplatňuje pozostávajú, nakoľko v exekučnom konaní voči nej
vedie úkony neodôvodňujúce takú výšku trov exekúcie v podobe zaslania písomností poštou na adresu
povinného, ako i ďalších úkonov. Navrhla, aby odvolací súd exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal, povinnej neuložil povinnosť náhrady trov exekúcie a oprávnenému

uložil povinnosť uhradiť trovy konania.

6. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený. Plne sa stotožnil s napadnutým uznesením a považoval
ho za vecne správne a vydané v súlade so zákonom. Skutočnosti uvádzané povinnou v odvolaní
považoval za zmätočné a značne zavádzajúce. Vyslovil názor, že povinná neuviedla žiadne relevantné

skutočnosti,ktorébymalizanásledokzastavenieexekučnéhokonania,atedaneexistujezákonnýdôvod
na zastavenie exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne
správne.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie povinnej 2/ v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc
svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie
povinnej 2/ proti prvej výrokovej vete napadnutého uznesenia, ktorou návrh povinnej 2/ na zastavenie
exekúcie zamietol nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti prvej výrokovej vety ako vecne správne potvrdil. Ďalej dospel k záveru, že odvolanie

povinnej2/smerujeajprotirozhodnutiu,protiktorémuodvolanieniejeprípustné,apretopodľa ust.§386
písm. c) CSP odmietol odvolanie povinnej 2/ proti napadnutej druhej výrokovej vete, ktorým námietkam
povinnej 2/ proti trovám exekúcie nevyhovel.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 16.02.2010 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh

na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 03.03.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 14Cb 2/2006 zo dňa
06.02.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2006 a vykonateľnosť dňa 03.03.2006. Podaním
zo dňa 21.12.2019 povinná 2/ podala návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) a f)

Exekučného poriadku a námietky proti trovám exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila tým,
že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné skutočnosti,
pre ktoré je exekúcia neprípustná. Poukázala na znenie § 100, 110 Občianskeho zákonníka, článok 46
ods.1,2ÚstavySlovenskejrepublikyačlánok6Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.
Vyslovila názor, že súd je povinný skúmať, či sú splnené podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne

splnené. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie zamietol
a námietkam povinnej 2/ proti trovám exekúcie nevyhovel.9. Podľa ust. § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekučné
konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

10. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa ust. § 110 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa
rozhodnutia plniť.

12. Podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a zistil, že exekučným titulom, ktorým
v predmetnom prípade je rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 14Cb 2/2006 zo dňa 06.02.2006
bola žalovanej 1/ C. V., žalovanému 2/ I. V. a žalovanej 3/ R. T. (súčasnej povinnej X/) uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.437,88 Eur (43.317,50 Sk) s 11,10 %
úrokom zo sumy 1.394,89 Eur (42.022,50 Sk) od 13.08.2005 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania
v sume 71,86 Eur (2.165,-- Sk) v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom povinná 2/
proti tomuto rozsudku nepodala odvolanie. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 28.02.2006
a vykonateľným dňa 03.03.2006. Podľa citovaného § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo

právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov
odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. V danom prípade bolo právo priznané rozsudkom
Okresného súdu Lučenec, ktorý sa stal právoplatným dňa 28.02.2006 a vykonateľným dňa 03.03.2006.
Z uvedeného dôvodu desaťročná premlčacia lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie na
základe tohto exekučného titulu podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka by uplynula

až dňa 03.03.2016. Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa
16.02.2010, ktorým dňom podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné
konanie, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty na jeho vykonanie. Odvolací súd preto
dospelkzáveru,žesúdprvejinštancievsúladescitovaným§110ods.1Občianskehozákonníkaposúdil
plynutie desaťročnej premlčacej lehoty a na základe toho dospel k záveru, že pohľadávka priznaná

právoplatným a vykonateľným exekučným titulom nie je premlčaná.

14. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ si oprávnený v premlčacej dobe uplatnil svoje právo
vyplývajúce z exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 14Cb 2/2006 zo dňa
06.02.2006 v tomto exekučnom konaní, podľa § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčacia doba od

tohto uplatnenia po dobu tohto konania (do skončenia tohto exekučného konania) neplynie. Odvolací
súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že povinná 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku a ani iný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Odvolací súd preto dospel k
záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie

je nedôvodný.

15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

16. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 účastník konania môže
vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám
exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám
exekúcie nie je prípustné odvolanie.

17. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.18. Odvolací súd uvádza, že pre exekučné konanie bolo zákonodarcom zakotvené pravidlo (zásada),
podľa ktorého odvolanie proti uzneseniu v tomto druhu konania o nútenom výkone súdnych rozhodnutí
a iných rozhodnutí nie je prípustné, a že výnimka z tohto pravidla sa uplatní len tam, kde osobitný zákon

(Exekučný poriadok) výslovne odvolanie pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu, ktorým súd
rozhodol o námietkach proti trovám exekúcie osobitný zákon (Exekučný poriadok) nepripúšťa.

19. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti prvej výrokovej vety, ktorou návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie zamietol

podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil a odvolanie povinnej 2/ proti druhej výrokovej
vete napadnutého uznesenia, ktorou súd prvej inštancie námietkam povinnej 2/ proti trovám exekúcie
nevyhovel podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné.

20. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.