Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, August 4, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sa/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200250
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4020200250.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: K.. T. T., nar.

XX. XX. XXXX, Z. č. XXX/XX, M., zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, Sibírska č. 4,
Bratislava 3, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava,
o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX 0
zo dňa 19. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že žalobcovi bol právoplatným
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29. 11. 2018 podľa § 82
a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 01. 01. 2019 zvýšený starobný
dôchodok na sumu 273,40 eur mesačne.

2. Žalobca si žiadosťou zo dňa 03. 07. 2019 uplatnil nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na
sumu minimálneho dôchodku. Namietal, že sa pri posudzovaní nároku na sumu minimálneho dôchodku
prihliadalo aj na sumu výsluhového dôchodku, keď nie je poberateľom výsluhového dôchodku, ale iba
výsluhového príspevku, rovnako mal za to, že nebol dodržaný § 50 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení a jeho dôchodkový vek bol v roku 2005, žiadal o vysvetlenie, prečo mu neboli hodnotené roky od
2005 do 2012, kedy mu mala vzniknúť čakacia doba a toto sa musí počítať do dôchodkového poistenia.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 11. 07. 2019 rozhodnutie, ktorým vyslovila, že žalobcovi
podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. od 03. 07.
2019 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

4. Proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa (a zároveň rozhodnutiu č. XXX XXX
XXXX 0 zo dňa 29. 11. 2018 o zvýšení starobného dôchodku od 01. 01. 2019) podal žalobca v zákonom
stanovenej lehote odvolanie podaním zo dňa 13. 08. 2019, v ktorom namietal správnosť posúdenia

sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a správnosť zvýšenia sumy starobného
dôchodku od 01. januára 2019.5. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobcovi podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých
služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov bol od 01. 10. 1993 priznaný výsluhový
príspevok, ktorý sa podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok s

účinnosťou od 01. 05. 1998, pričom v súlade s ustanovením § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z.
sa takto priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok od 01. 07. 2002 považuje naďalej za výsluhový
dôchodok a je žalobcovi vyplácaný podľa tohto zákona, preto sa pri posudzovaní nároku na sumu
minimálneho dôchodku prihliada aj na tento dôchodok.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej

6. Rozhodnutím č. 500 522 3360 0 zo dňa 19. 03. 2020 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa
§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v ďalšom texte len „zákon č. 461/2003 Z.

z.“) odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo
dňa 11. 07. 2019, vo veci nezvýšenia starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, zamietol
v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie potvrdil.

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotožnil so závermi Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len ako

„správny orgán prvého stupňa“) uvedenými v predmetnom rozhodnutí. Správny orgán prvého stupňa
v ňom poukázal na to, že žalobca k 03. júlu 2019 získal 12 859 dní kvalifikovaného dôchodkového
poistenia, teda v súlade s § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. získal 35 rokov a 84 dní kvalifikovaného
obdobia dôchodkového poistenia. Suma minimálneho dôchodku je v súlade s § 82b ods. 1 citovaného
zákona146%zosumyživotnéhominima205,07eurza35rokovkvalifikovanéhoobdobiadôchodkového

poistenia, čo znamená 299,50 eur mesačne.

8. Od 03. 07. 2019 teda patrí žalobcovi starobný dôchodok v sume 273,40 eur mesačne a výsluhový
dôchodok v sume 721,80 eur mesačne. Keďže úhrnná suma dôchodkov je 995,20 eur mesačne a teda
je vyššia ako suma minimálneho dôchodku 299,50 eur mesačne, žalobcovi nevznikol nárok na zvýšenie

sumy starobného dôchodku podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

9. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 19. 03. 2020 podal žalobca správnu žalobu zo dňa 22. 05. 2020,

ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 25. 05. 2020.

10. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žalobe uviedol, že napísal žalovanej najskôr žiadosť
v roku 2007 a potom dve žiadosti v roku 2008 o priznanie civilného starobného dôchodku, ktorými
naštartoval dôchodkový proces o priznanie tejto dávky. Starobný dôchodok mu bol nakoniec priznaný

až dňa 17. 05. 2009. Uplynutím takmer 10-tich rokov si podal aj žiadosť dňa 03. 07. 2019 na zvýšenie
sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

11. Poukázal na to, že v administratívnom spise žalovanej sú zaznamenané aj jeho predchádzajúce
súdne spory súvisiace s priznaním starobného, resp. invalidného dôchodku, napr. na Krajskom súde

v Nitre sp. zn. 23Sd/201/2012 zo dňa 19. 12. 2012, Krajský súd v Nitre sp. zn. 23Sd/56/2013 zo dňa
03. 02. 2014, Najvyšší súd SR sp. zn. 10So/56/2014 zo dňa 10.12.2014, Najvyšší súd SR sp. zn.
10Sd/61/2015 zo dňa 27. 07. 2016 (ktorý zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre), pričom v konaní sp.
zn. 23Sd/56/2013 bol Krajský súd v Nitre zaviazaný znovu nariadiť pojednávanie a vo veci rozhodnúť.
Žiadal, aby tieto súdne spisy a rozhodnutia Krajského súdu v Nitre a NS SR tvorili súčasť tohto nového

správneho konania.

12. Uviedol, že kontrolou priebehu všetkých jeho zamestnaní zistil, že Krajský súd v Nitre ani žalovaná
neprihliadli na dlhodobý pracovný záväzok žalobcu 577 dní, t. j. 1 rok a 212 dní na prácach (v štátnom
záujme) v Ponitrianskych tehelniach v Zlatých Moravciach v čase od 03. 04. 1970 do 31. 10. 1971 v I.

kategórii funkcií práve tak, ako mali baníci v podzemí (tu odkázal na obdobné oznámenie „Úradného
listu“ zverejneného v čiastke č. 41/1958, podľa ktorého boli povolaný k výkonu vojenskej služby len
vtedy, ak by o to požiadali). Mal za to, že tento fakt podcenili a preto opätovne žiadal, aby sa posudzovali
na dôchodkové účely a odstránili nezrovnalosti. Analogicky poukázal na oznámenie MNO ČSR aMinisterstva palív ČSR: „Úprava povolávaní baníkov uhoľných baní k výkonu základnej (náhradnej)
služby“, ktoré odkazuje aj na uznesenie vlády ČSR č. 229 zo dňa 12. 03. 1958 ktoré má charakter
interného pokynu. Bol názoru, že obdobne treba riešiť aj jeho dôchodkovú situáciu, k čomu poznamenal,

že od 01. 11. 1971 mu bola v Ponitrianskych tehelniach v Zlatých Moravciach priznaná III. pracovná
kategória.

13. S poukazom na ustanovenie § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. zdôraznil, že rok dôchodkového
poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Podotkol, že dňa 22 .05. 2005 dosiahol vek 55 rokov, bol

zamestnanýnajmenej25rokovavtomčaseodslúžil7337dní,t.j.20rokova37dnívslužbeI.kategórie,
ďalej 5 523 dní, t. j. 15 rokov a 48 dní v zamestnaní III. pracovnej kategórie, čo znamená dokopy 12
860 dní, t. j. 35 rokov a 85 dní. Invalidným dôchodcom bol od 04. 03. 2006 do 21. 05. 2012, teda 2
271 dní. Uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ho v čase od 01. 04. 2001 do 03. 03.
2006 na dobu 1 125 dní, z podľa neho vymysleného dôvodu, vyradil z evidencie nezamestnaných s tým,
že poberá výsluhový príspevok, preto žiadal, aby aj toto obdobie bolo posudzované ako odpracované

obdobie. ÚPSVaR Levice zaujal stanovisko zo dňa 18. 11. 2013 k dôvodu jeho nezaradenia do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, s ktorým nesúhlasil. Mal za to, že úrad mal postupovať podľa ustanovenia §
105 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a že žalovaná porušila ustanovenie § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.

14. Ďalej poukázal na to, že dňa 08. 05. 2015 utrpel mozgovú príhodu, ležal asi 1 rok v nemocnici a to

bol dôvod k priznaniu jeho invalidnému dôchodku od 04. 03. 2006 do 21. 05. 2012; klasický starobný
dôchodok žalobcovi bol priznaný (zmenou invalidného dôchodku na starobný dôchodok) rozhodnutím
žalovanej č. 500 522 3360 0 zo dňa 04. 12. 2012 odo dňa 22. 05. 2012.

15. Namietal žalovanou ustálenú dĺžku odpracovanej a odslúženej doby v I. kategórii funkcií 35 rokov

a 85 dní a poznamenal, že mu tam chýba zápočet 577 dní, t. j. 1 rok a 212 dní v I. kategórii funkcií na
prácach (v štátnom záujme) v Ponitrianskych tehelniach v Zlatých Moravciach v čase od 03. 04. 1970
do 31. 10. 1971.

16. Poznamenal, že ako vojakovi z povolania, prepustenému zo služobného pomeru podľa § 26 ods.

1 písm. a) až c) a e) až g) a ods. 2, mu patrí výsluhový príspevok odo dňa 01. 10. 1993 priznaný
podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. Mal za to, že výsluhový príspevok nie je rovnocenný
výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., zostáva naďalej výsluhovým
príspevkompodľazákonač.73/1998Z.z.azavýsluhovýdôchodokpodľazákonač.328/2002Z.z.sana
účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznanú podľa predchádzajúcich predpisov

(napr. § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z.) iba považuje.

17. Taktiež v podrobnostiach namietal, že žalovaná porušuje jeho ľudské práva a základné slobody tým,
že si nevšíma ani okolnosti súvisiace so služným a deputátnymi benefitmi poslucháčov RDŠ. V tejto
súvislosti podotkol, že finančné a naturálne príjmy dostávali poslucháči v súlade s § 2 v nadväznosti na

§ 6 ods. 1 zákona č. 88/1952 Zb. a neskôr podľa § 1 písm. a) v nadväznosti na § 2 ods. 1 zákona č.
480/1992 Zb., s tým, že tieto oficiálne príjmy počas celého roku štúdia a služby im vôbec nepripísali v
ich prospech pri výpočte výsluhového, resp. starobného dôchodku.

18. Okrajovo poznamenal, že podľa ustanovenia § 142 ods. 3 sociálneho zákona NZ ČSSR č. 101/1964

Zb. existovala v rukách ministra národnej obrany ČSSR možnosť odstraňovania tvrdostí, pričom táto
možnosť existovala i v zmysle ďalších noviel až po dnešný zákon č. 461/2003 Z. z., kde už takáto
možnosť neexistuje, čo považuje za nešťastné riešenie. Vyjadril sa aj k princípu právnej istoty a jemu
prináležiacej zákonnej úprave a judikatúre. V podrobnostiach sa tiež vyjadril k procesu znižovania
počtu vojakov na našom území a napokon i jeho prepusteniu dňa 30. 09. 1993 personálnym príkazom

ministerstva, ku ktorému malo dôjsť pod hrubým nátlakom a nie na vlastnú žiadosť, ako bolo v príkaze
uvedené.

19. V závere zotrval na tom, že generálny riaditeľ žalovanej neoprávnene odmietol jeho zákonnú
požiadavku o priznanie starobného dôchodku v objektívnej výške, respektíve jeho nové prepočítanie a

jeho zamietavé rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku v sume minimálneho dôchodku považoval
za nesprávne. Požadoval posudzovať jeho dôchodkové nároky aj spätne.20. Navrhol, aby krajský súd po nariadení pojednávania napadnuté rozhodnutie žalovanej i s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec tomuto orgánu vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie, tiež aby zaviazal žalovanú náhradou trov právneho zastúpenia.

IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe

21. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že námietky žalobcu uvedené v správnej
žalobe sú v zásade totožné s námietkami, ktoré uviedol v odvolaní podanom proti rozhodnutiu žalovanej
- ústredie. Podotkla, že žalobca obšírne popísal priebeh celého konania o jeho starobnom dôchodku,
avšak neuviedol konkrétne námietky, pre ktoré považuje rozhodnutie za nezákonné a nesprávne.

22. Uviedla, že žalobca si žiadosťou zo dňa 03. 07. 2019 uplatnil nárok na zvýšenie sumy starobného

dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Žalobca získal 12 859 dní kvalifikovaného obdobia
dôchodkového poistenia, čo v súlade s § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. predstavuje 35 rokov
a 84 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, do ktorého obdoba boli zhodnotené všetky
doby poistenia, ktoré získal pre 01. januárom 1993, v kalendárnom roku, do ktorého patrí deň, od
ktorého bol priznaný starobný dôchodok a z ostatných dôb poistenia sa započítalo len to obdobie

dôchodkového poistenia, ktoré bolo získané v kalendárnych rokoch, za ktoré sa osobný mzdový bod
určilnajmenejvhodnote0,241.Keďžezískal35rokovkvalifikovanéhoobdobiadôchodkovéhopoistenia,
suma minimálneho dôchodku je 146 % zo sumy životného minima 205,07 eur mesačne, čo je 299,50
eur mesačne.

23. Podotkla, že žalobca je poberateľom výsluhovej dávky, vyplácanej z osobitného systému sociálneho
poistenia. Od 03. 07. 2019 patrí žalobcovi starobný dôchodok v sume 273,40 eur mesačne a výsluhový
dôchodok 721,80 eur mesačne, pričom ich úhrnná suma je 995,20 eur mesačne, a teda vyššia ako suma
minimálneho dôchodku 299,50 mesačne, zodpovedajúca získaným 35 rokom kvalifikovaného obdobia
dôchodkového poistenia, preto žalobcovi nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na

sumu minimálneho dôchodku.

24. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa ustanovenia znalca na účely určenia sumy
starobného dôchodku poznamenala, že o priznaní dávky rozhoduje žalovaná ako zákonom na to určený
orgán verejnej správy, ktorej výšku ustáli postupom v zmysle dispozícií vyplývajúcich z relevantných

ustanovení príslušnej právnej úpravy.

25. V závere uviedla, uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a žiadala, aby krajský súd
podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol žalobu ako nedôvodnú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

26. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril v podaní zo dňa 09. 08. 2020, v ktorom sa plne pridržal

obsahu predchádzajúcej korešpondencie a podanej žaloby a jednotlivé žalobné dôvody (už uvedené
vyššie) zopakoval.

27. Naďalej s poukazom na tieto dôvody mal za to, že zo strany žalovanej sa jednalo o nesprávne
a nedostatočné posúdenie veci a jej rozhodnutie nevychádza zo skutočného stavu veci, namietal, že

žalovaná nedodržala ustanovenia § 82b ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože roky sa mu mali
počítať rovnako ako pri výpočte invalidného dôchodku priznaného dňa 04. 03. 2006 a vyplácaného do
22. 05. 2012. Tiež zdôraznil, že mu nebol priznaný výsluhový dôchodok, ale výsluhový príspevok a v
tejto súvislosti poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So 112/2009 zo dňa 30. 06. 2010.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty28. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania
(ust. § 10, 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 19. 03. 2020, ako i konanie,

ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju na pojednávaní
konanom dňa 04. 08. 2021 zamietol podľa § 190 SSP.

29. Správnažalobažalobcujesprávnoužaloboufyzickejosobyvsociálnejveci.Správnysúdpritakomto
type správnej žaloby nie je viazaný len rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 a § 203 ods. 2 SSP).

Správny súd však ani nad rozsah žalobných námietok nezistil také dôvody, pre ktoré by bolo potrebné
správnou žalobou napadnuté rozhodnutie orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušiť.

30. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s návrhom žalobcu o nariadenie pojednávania prejednal
vecnapojednávanídňa04.08.2021,atovneprítomnostižalobcuvsúlades§114SSP,ktoréhoneúčasť
zo zdravotných dôvodov ospravedlnil prítomný právny zástupca žalobcu.

31. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dodal, že čo sa týka zaradenia žalobcu I. pracovnej
kategórie a III. pracovnej kategórie, v tom sa stotožňujú s rozhodnutím žalovanej, problém vidia v tom, že
žalobca nemá správne označenú pracovnú kategóriu za obdobie od 03. 04. 1970 do 31. 10. 1971 v dĺžke
577 dní. Poukázal na to, že pracovníci povolaní na mimoriadne práce v exponovaných zamestnaniach

mali v tom čase priznanú I. pracovnú kategóriu a žalobca ju nemá, v dôsledku čoho dochádza k jeho
výraznému dôchodkovému poškodeniu, ako nemá ani vyznačené finančné a naturálne príjmy, plus
hodnota 10-ročného záväzku v ďalšej vojenskej službe, čo už aj NS SR hodnotil vo svojom judikáte
ako neprimeranú podmienku. Tieto okolnosti žalobca nemal hodnotené do výšky starobného dôchodku.
Mal za to, že žalovaná sa vo svojom vyjadrení len okrajovo zmienila, že v žalobe sú nepresné údaje či

chiméry, ale nič kvôli tomu neurobila, aby to odstránila, čím porušil§ 196 ods. 6 zákona o sociálnom
poistení, lebo je povinná vykonať aj iné dôkazy ako i § 199 ods. 1 a mala žalobcu predvolať, aby si
vysvetlili nejasnosti a nezrozumiteľnosti, o ktorých sa žalovaná zmieňovala vo svojom vyjadrení.

32. Zástupkyňa žalovanej k prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalovaná

pri určení výšky starobného dôchodku žalobcu vychádzala zo všetkých dostupných informácií a šetrení
ňou vykonaných, z dostupných údajov z informačného systému, ako aj z podkladov poskytnutých
žalobcov a jeho zamestnávateľmi.

33. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, (ďalej len SSP), v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,

b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a), ods. 3 SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní
o všeobecnej správnej žalobe.34. Žalobca sa žalobou zo dňa 22. 05. 2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej, ktorého
nesprávnosť videl v posúdení jeho žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku (ktorý mu od 01.

01. 2019 prináleží v sume 273,40 eur mesačne podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX
XXX XXXX 0 zo dňa 29. 11. 2018) na sumu minimálneho dôchodku.

35. Právny základ pre riešenie predmetnej otázky poskytuje zákon č. 461/2003 Z. z. v znení príslušnej
novely č. 140/2015 Z. z. účinnej od 01. 07. 2015, a to ustanovenie § 82b, z ktorého vyplýva, že

poberateľovi dôchodku môže vzniknúť takýto nárok, ak z celkovej doby poistenia získal najmenej 30
rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a suma starobného dôchodku nedosahuje sumu
minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového
poistenia, čo v prípade žalobcu v súlade s § 60 ods. 10 citovaného zákona predstavuje 35 rokov a 84
dní (12 859 dní).

36. Podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z., výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 33
ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti
tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu
jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %. Ak však bol poberateľ tejto dávky prijatý do služobného
pomeru uvedeného v § 53 ods. 1, nárok na ňu zaniká dňom účinnosti tohto zákona.

37. Bolo preukázané, že žalobcovi patrí (v súlade s vyššie citovaným ustanovením) výsluhový dôchodok
v sume 721,80 eur mesačne a teda s jeho žalobnou argumentáciou spočívajúcou v tvrdení, že mu nie je
vyplácaný výsluhový dôchodok, ale iba príspevok, sa nemožno pre absenciu zákonnej opory takéhoto
tvrdenia stotožniť.

38. Podľa § 82b ods. 3 písm. c) 2. bod zákona č. 461/2003, suma starobného dôchodku
alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak,
aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho
dôchodku, ak suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma

invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného
dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného
výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku,
vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku
podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 82b ods. 1 zákona č. 461/2003, suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje
inak, je
a) 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k
1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného

dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového
poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo
b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o
1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní
obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov,

2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní
obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov.

40. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia prináleží žalobcovi za 35 rokov kvalifikovaného obdobia
dôchodkového poistenia 146 % sumy životného minima (sumy 205,07 eur), teda 299,50 eur.

41. Podmienkou zvýšenia výšky starobného dôchodku na výšku minimálneho dôchodku je, že výška
celkovéhodôchodkovéhopríjmupoberateľadôchodkujenižšiaakotentominimálnydôchodok.Zvýšenie
sa určí ako rozdiel medzi minimálnym dôchodkom a vyplácaným dôchodkom, respektíve celkovým
dôchodkovým príjmom poberateľa dôchodku.

42. Pre posúdenie nároku žalobcu na zvýšenie sumy starobného dôchodku na úroveň minimálneho
dôchodku je teda podstatnou výška jeho celkového dôchodkového príjmu, ktorá, ako už bolo ustálené
vyššie, predstavuje sumu 995,20 eur mesačne ako súčet jemu vyplácaného starobného dôchodku(273,40 eur) i výsluhového dôchodku (721,80 eur), teda je zrejmé, že ide o sumu presahujúcu výšku
minimálneho dôchodku, ktorý by žalobcovi za kvalifikované obdobie jeho dôchodkového poistenia
prináležal.

43. Čo sa týka argumentácie žalobcu spochybňujúcej označenie pracovnej kategórie za obdobie od 03.
04. 1970 do 31. 10. 1971 v dĺžke 577 dní a napokon ustálenú dĺžku odpracovanej a odslúženej doby
v I. kategórii funkcií, treba zdôrazniť, že tieto otázky už boli predmetom súdneho prieskumu v konaní
vedenom na Krajskom súde v Nitre pod zn. zn. 23Sd/56/2013 (a tiež v konaní vedenom na Najvyššom

súde SR pod sp. zn. 10So/61/2015 na podnet odvolania žalobcu, ktoré rozhodnutie zo dňa 27. 07.
2016 správny súd na pojednávaní dňa 04. 08. 2021 taktiež oboznámil) a teda kvalifikované obdobie
dôchodkového poistenia na účely priznania starobného dôchodku v jeho príslušnej výške bolo takto v
prípade žalobcu ustálené.

44. Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia správny súd dospel k záveru,

že skutkové a právne zistenia žalovanej obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí sú správne a
zákonu zodpovedajúce, teda nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

45. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd

žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo
súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná
len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.