Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 15, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13P/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121201614
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2121201614.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci

starostlivostisúduomaloletédieťa:U.O.,O..XX.X.XXXX,vkonanízastúpenéprocesnýmopatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka M. O., O.. X.XX.XXXX, V. T. X, Z. a
otec Y. V., O.. X.X.XXXX, V. D. H. XX, Z., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletého U., O.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, počnúc dňom 25.3.2021.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. sumou 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 25.3.2021.

III. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletého za obdobie od 25.3.2021 do 31.7.2021 v sume
633,87 eur v pravidelných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody
splátok.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 25.3.2021 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému Maximiliánovi keď navrhovala, aby bol
maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi aby bola uložená povinnosť prispievať na výživu
dieťaťa sumou 150 eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý U. sa narodil z jej vzťahu s otcom dieťaťa, s ktorým žili v

spoločnejdomácnostidoaugusta2020.Porozchodesotcommaloletýzostalvjejstarostlivosti,následne
v novembri sa s otcom dohodli, že na výživu dieťaťa bude matke prispievať mesačne sumou 150 eur
vždy k 15. dňu v mesiaci. V zmysle tejto dohody jej otec platil výživné do januára 2021. Od februára
si však otec prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, preto podala návrh na úpravu rodičovských práv
a povinností voči dieťaťu, čo je v jeho záujme. Ako matka je plne schopná sa o dieťa riadne postarať,
preto žiadala o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti.

3. Návrh bol otcovi doručený dňa 2.7.2021 v súlade s § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
písomne sa k nemu nevyjadril, vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa a procesného opatrovníka, oboznámil sa
s listinnými dôkazmi založenými v spise, s rodným listom maloletého, s oznámením Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, so správou zo šetrenia pomerov v domácnosti matky a zistil nasledovný

skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového
poriadku na pojednávaní v neprítomnosti otca dieťaťa, ktorý mal predvolanie riadne doručené, pričom
svoju neúčasť riadne neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

5. Matka na pojednávaní uviedla, že voči maloletému U. práva a povinnosti rodičov doposiaľ upravené

žiadnym rozhodnutím neboli. Maloletý sa narodil z ich vzťahu, manželstvo s otcom dieťaťa uzavreté
nikdy nebolo. Do augusta 2020 otec dieťaťa s matkou žili v spoločnej domácnosti, následne ukončili
spolužitie, pričom dieťa zostalo v starostlivosti matky. V novembri 2020 rodičia uzavreli dohodu o výkone
rodičovských práv voči dieťaťu, na základe ktorej sa otec matke zaviazal prispievať na výživu dieťaťa
sumou 150 eur mesačne. Do januára 2021 otec matke riadne prispieval na výživu dieťaťa, od februára
jej prestal výživné platiť, tiež od tejto doby matka nemá vedomosť kde sa otec zdržiava, či je zamestnaný

a dosahuje nejaký príjem, prípadne kde je zamestnaný. Maloletého otec naposledy videl v septembri
2020, od tej doby záujem o dieťa neprejavil žiaden. Matka aj s dieťaťom žije od novembra 2020 v
spoločnej domácnosti s priateľom matky v podnájme. Poberá rodičovský príspevok vo výške 378,10
eur a prídavky na dieťa 25,50 eur, ďalší príjem nemá. Maloletý je zdravý, výdavky na jeho výživu sú
bežného charakteru. Pozostávajú z výdavkov na mlieko 70 - 80 eur mesačne, na stravu dieťaťa 80 eur,

na plienky 50 eur, ďalšie sú na drogériu a hračky. Matka má výdavky tiež len bežné, okrem toho spláca
úver na zakúpenie auta 116 eur mesačne. Na výdavkoch na domácnosť sa finančne podieľa aj priateľ
matky, ktorý je zamestnaný.

6. Procesný opatrovník dieťaťa s jeho zverením matke súhlasil, výživné navrhol určiť v závislosti od

schopností a možností otca.

7. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

8. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. V predmetnej veci mal súd preukázané, že maloletý U. sa narodil zo vzťahu svojich rodičov, ktorí

manželia nikdy neboli. Rodičovské práva vo vzťahu k dieťaťu doposiaľ žiadnym spôsobom upravené
neboli. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a ani spoločne nehospodária od
augusta 2020. Otec žije v súčasnej dobe na neznámom mieste, matka nemá vedomosť či je zamestnaný
a či má nejaký príjem. Rodičia dieťaťa uzavreli dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal platiť na výživudieťaťa sumou 150 eur a spočiatku výživné v takejto sume matke aj platil, a to až do januára 2021. Od tej
doby výživné neplatí, s dieťaťom sa nestretáva a ani oň nejaví záujem, pričom matka nemá vedomosť
kde sa otec v súčasnej dobe zdržiava. Matka maloletého U. poberá rodičovský príspevok a prídavky na

dieťa, ďalší príjem nemá, rovnako tak ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. O maloletého sa po celú
dobu od augusta 2020 stará matka, ktorá riadne zabezpečuje jeho výchovu, a pretože neboli zistené
žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa, súd nevidel dôvod aby menil jeho výchovné prostredie. Z toho
dôvodu maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, keď to takto matka žiadala a rovnako tak ani
procesný opatrovník nezistil pochybenia v starostlivosti matky o dieťa, pre ktoré by jej maloletý nemohol

byť zverený.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého
rodičia majú povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa v závislosti od svojich schopností a možností.
Zo skutočnosti, že otec v novembri 2020 uzavrel s matkou dohodu, na základe ktorej sa zaviazal
prispievať na výživu dieťaťa sumou vo výške 150 eur, v ktorej výške otec výživné v skutočnosti niekoľko
mesiacov aj platil, súd usudzoval, že je v schopnostiach a majetkových možnostiach otca, výživné v

takejto výške platiť, keď sa k takémuto výživnému dobrovoľne zaviazal.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrhu matky vyhovel, maloleté dieťa zveril do jej
osobnej starostlivosti a otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške, na ktorej sa s matkou dohodol a
v ktorej výške výživné dobrovoľne aj platil.

15. Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu odo dňa podania návrhu na súde, teda od
25.3.2021, a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné obdobie
z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu. Otec v tomto období
od podania návrhu na súde do rozhodnutia súdu vo veci samej, teda od 25.3.2021 do 31.7.2021, výživné

na dieťa neplatil vôbec, z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné v sume 633,87 eur ( za 4 mesiace
od apríla 2021 do júla 2021 výživné vo výške 150 eur mesačne spolu 600 eur a alikvótna časť za 7 dní
mesiaca marec 2021 vo výške 33,87 eur, teda výživné za celé obdobie v sume 633,87 eur ). Preto súd
uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné, v pravidelných mesačných
splátkachpo20eurmesačneaždojehoúplnéhozaplateniatak,abycelézročnévýživnéprijehoriadnom

splácaní bolo splatené do 3 rokov.

16. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku,
keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,

nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd
nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového
poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov
konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnej obranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a
styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).