Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010756
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117010756.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jána Bobora v trestnej veci obžalovaného O. T. stíhaného pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 17. mája 2018,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/73/2017 zo dňa
07.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. T. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/73/2017 zo dňa 07.12.2017 bol obžalovaný
O. T. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm.c/ Tr.zák. na tom
skutkovom základe, že

dňa 13. 10. 2016 v čase asi okolo 18.00 h v W. W., G. XX, v byte na X. poschodí spolu s poškodeným
G. T., nar. XX. XX. XXXX popíjali alkoholické nápoje, kde počas toho sa obvinený okolo 20.30 h začal
správať agresívne, robiť krik a začal slovne urážať poškodeného a jeho rodinných príslušníkov a potom,
ako mu poškodený povedal, aby z bytu vypadol, tak ho fyzicky napadol tak, že ho rukou zovretou v
päsť udrel do ľavej strany do oblasti hrudníka, pričom poškodený v dôsledku úderu stratil rovnováhu a
padol na dlážku tak, že celým svojim telom dopadol na ľavú nohu, v ktorej mu zaprašťalo a ako sa snažil

postaviť, tak sa snažil zachytiť obvineného, ktorý ho rukami odsotil smerom dozadu na dlážku, čím mu
spôsobil zlomeninu ihlice v jej hornej časti pod kolenom vľavo, roztrhnutie väzivového spojenia medzi
píšťalou a ihlicou nad členkom vľavo a odlomenie zadnej hrany píšťaly v dolnej časti v oblasti členku,
ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia nad 42 dní.

Okresný súd za toto konanie obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, pričom výkon

trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu tri roky a súčasne mu uložil povinnosť nahradiť
poškodeným G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, W. W., náhradu škody vo výške 2 384,10 €
a UNION ZP, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, na jej účet vedený v
štátnej pokladnici IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v.s. XXXXXXXXXXX, KS: XXXX (pri
úhrade bankovým prevodom) alebo XXXX (pri úhrade poštovou poukážkou) škodu vo výške 2 271,87 €.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný O. T., ktoré aj prostredníctvom
svojho obhajcu dodatočne písomne odôvodnil. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo,
že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí. Súd v danom prípade nesprávne vyvodil záver pri
hodnotení dôkazov na základe výpovede poškodeného T. a ostatných svedkov, údajne prítomných,
ktorí sú v príbuzenskom vzťahu s poškodeným a preto napriek povinnosti vypovedať pravdivo a nič
nezamlčovať, možno mať pochybnosti o hodnovernosti ich výpovedí. Obžalovaný od začiatku trestného

konania odmietal, že sa mal dopustiť alebo podielať na ublížení na zdraví poškodeného. V tomto smere
obhajoba poukázala na to, čo je spravodlivé meritórne rozhodnutie súdu.Obžalovaný nepoprel, že medzi ním a poškodeným G. T. došlo k určitému fyzickému kontaktu, avšak
odmietol, že k tomu došlo tak, ako je to uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Bol to práve

poškodený, ktorý zaútočil na neho po tom, čo mu odmietol požičať finančné prostriedky. Z jeho strany to
bola reakcia na fyzický útok poškodeného. Podľa obhajoby z vykonaných dôkazov v prípravnom konaní
a na hlavnom pojednávaní jednoznačne a nesporne nevyplynulo, že by sa obžalovaný dopustil trestnej
činnosti, ktorá mu je kladená za vinu. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS SR (R 14/1964, R
71/1971). V závere odvolania obžalovaný poukázal na to, že poškodený je jeho rodinný príbuzný a nikdy

sa voči nemu nedopustil žiadneho obdobného konania.

Preto požiadal krajský súd, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vo veci rozhodol sám tak,
že obžalovaného spod obžaloby oslobodí v zmysle § 285 písm. a/ Tr.por.

Obžalovaný sám súdu doručil svoju písomnú obhajobu, ktorou poukazoval na skutočnosti, ktoré súvisia

s hodnotením dôkazov, najmä výpovedí svedkov v tomto prípade. V tejto súvislosti opísal situáciu v
byte poškodeného zo svojho pohľadu, vyjadril sa ku vzťahu s poškodeným, ktorému 20 rokov pomáhal
a nikdy mu neublížil. Tak isto popísal priebeh fyzického kontaktu s poškodeným a v tomto smere sa
vyjadroval k jednotlivým výpovediam svedkov.

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiavajú písomných dôvodov ich
odvolania. Zotrvali na závere, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a z toho dôvodu
obhajoba navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
opätovne prejednal a rozhodol.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a
správny vo všetkých jeho výrokoch a z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava návrhu svojho obhajcu. Na doplnenie

konštatoval, že skutok sa skutočne nestal, bolo to za iných okolností, ako je uvedené v obžalobe.
Nepopieral, že medzi ním a poškodeným došlo k fyzickému kontaktu, kedy ho chcel zbiť, urobil by to
úplne inde a za iných okolností, preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného O. T. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávanívšetkypotrebnéadostupnédôkazynaobjasnenieskutkovéhostavu vsúladesust.§2ods.
10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal

za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti

usvedčovali svedok poškodený G. T. a svedkovia P. F., T. T. a H. F.. Všetci zhodne konštatovali, že
zranenie poškodenému spôsobil obžalovaný, ktorý udrel poškodeného do hrude , na základe čoho
poškodený stratil rovnováhu a spadol na zem, pričom si prisadol nohu. Pri hodnotení svedeckých
výpovedí sa krajský súd nemohol stotožniť s tvrdeniami obhajoby o nedôveryhodnosti týchto výpovedí,
keďže jednotliví svedkovia ako aj poškodený vypovedali na hlavnom pojednávaní pod prísahou,

pričom ich výpovede jednoznačne korešpondovali so závermi znaleckého posudku o mechanizme
vzniku zranení poškodeného. Odvolací súd nemohol uznať argumentáciu obžalovaného a obhajoby, že
jednotliví svedkovia sú v príbuzenskom vzťahu s poškodeným a preto ich výpovede sú spochybnené.
Na tomto mieste krajský súd považuje za nutné uviesť, že samotný príbuzenský vzťah bez ďalšiehonespôsobuje nedôveryhodnosť výpovedí jednotlivých svedkov v príbuzenskom vzťahu, podstatné je, či
tvrdenia týchto svedkov zodpovedajú ďalším vykonaným dôkazom. V tomto prípade popis mechanizmu
vzniku zranení jednotlivými svedkami a poškodeným je v súlade so závermi znaleckého posudku znalca,

ktorý na hlavnom pojednávaní konštatoval okrem iného, že základnou príčinou zranenia poškodeného
bol pád poškodeného pri vnútornom vytočení nohy v oblasti členku vľavo a vzhľadom na to, že to bolo na
rovnom povrchu, muselo byť štartovacím mechanizmom len pôsobenie vonkajšieho násilia (sily) na telo
poškodeného. Vylúčil, že by k zlomenine mohlo dôjsť pri následnej manipulácii s telom poškodeného a
pri uvoľňovaní jeho nohy spod jeho tela. V tomto smere potom aj samotné tvrdenie obžalovaného, že

si zranenie poškodený spôsobil sám, je irelevantné, keďže nezodpovedá skutkovému deju a záverom
súdneho znalca. Navyše jednotliví svedkovia jednoznačne odmietli, že by oni fyzicky zasahovali do
konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným tak, ako sa to snažil prezentovať obžalovaný. Okresný súd
sa ďalej správne vysporiadal aj s otázkou prvotného ošetrenia poškodeného a jeho tvrdeniami pred
lekármi o tom, kto mu spôsobil zranenie.

Vzhľadom na vykonané dôkazy okresný súd správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm.c/ Tr.zák., pretože obžalovaný z nedbanlivosti
spôsobil svojím konaním poškodenému G. T. ťažkú ujmu na zdraví. V tomto smere okresný súd
uviedol dôvody svojho rozhodnutia v odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd nepochybil
ani pri ukladaní trestu obžalovanému. Pri jeho ukladaní prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré

podľa zákona bol povinný prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho
nápravy a pomery. Obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.j/ Tr.zák.,
teda že v minulosti viedol riadny život, na druhej strane obžalovanému nič nepriťažovalo. Vzhľadom
na tú skutočnosť, že obžalovaný sa v posledných 10 rokoch nedostal do rozporu so zákonom,
okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, s jeho podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu 3 roky. Takto uložený trest je aj podľa krajského súdu viac zameraný
na výchovné pôsobenie obžalovaného ako na represiu, pričom spĺňa podmienky individuálnej, tak
generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ani v tomto prípade okresný súd nepochybil, keď obžalovaného

zaviazal k úhrade spôsobenej škody za ublíženie na zdraví vo výške 2 384,10 € pre poškodeného G.
T., výšku škody v tomto prípade mal súd preukázanú znaleckým dokazovaním a predstavovala hodnotu
bolestného vo výške 135 bodov. Poškodenej UNION ZP, a.s., súd priznal náhradu škody pozostávajúcu
z vynaložených liečebných nákladov na ošetrenie a liečenie poškodeného G. T. vyplatenú poisťovňou
jednotlivým zdravotníckym zariadeniam v sume 2 271,87 €. Aj tieto liečebné náklady vyplynuli zo

spisového materiálu.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,

odvolanie obžalovaného O. T. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.