Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200880
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8220200880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci manžela: T.I. D., narodený
XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX F. a manželky, ktorá návrh nepodala: O. D., narodená
XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX F., o rozvod manželstva, o odvolaní manželky, ktorá návrh
nepodala, proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 7Pc/6/2020-31 zo dňa 29.07.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov. Manžel, ktorý návrh podal, poukázal na to, že
nežije v spoločnej domácnosti s manželkou. Majú rozdielne názory a rozdielne životné ciele, ako aj na
to, že nadviazal mimomanželský vzťah s inou ženou, s ktorou plánuje uzavretie manželstva. Manželka,
ktorá návrh nepodala, s návrhom nesúhlasila. Mala za to, že manželstvo bolo šťastné a harmonické XX
rokov,poukázalanaskutočnosť,žeplnoletýsynjepostihnutýzávažnoupsychickouchorobouavyžaduje
si neustálu starostlivosť oboch rodičov. Berie to ako nezodpovedné správanie manžela s úmyslom

vyhnúť sa tejto zodpovednosti a žiť si bezstarostný život.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom č. k. 7Pc/6/2020-31 zo dňa
29.07.2020 rozhodol tak, že:

„Súd manželstvo T.G. D., nar. XX.X.XXXX a O. D., F.. C., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX,
ktoré je zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru v C., vo zväzku X, ročník XXXX, na
strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodňuje s poukazom na ustanovenie § 18, § 19, §

22, § 23 Zákona o rodine a čl. 1 Základných zásad Zákona o rodine.

4. Súd rozhodnutie odôvodnil tým, že zo skutočného stavu vyplynulo, že medzi účastníkmi konania
bolo XX.XX.XXXX uzavreté manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Miestneho národnéhovýboru v C., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Obaja manželia
mali aj v čase začatia konania o rozvod manželstva trvalý pobyt v obci F., okres N.. V prerokúvanej
veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov už v súčasnej dobe neplní svoj

spoločenský účel. Manželia pomerne dlhú dobu, t.j. 2 až 3 roky spolu vôbec nežijú, vzájomne
nekomunikujú, nezdieľajú vzájomné radosti a starosti, neradia sa o riešení v živote človeka pravidelne
vznikajúcich problémov a výziev, finančne spolu nehospodária, nepomáhajú si pri prekonávaní prekážok
a spolu, teda vo vzájomnej zhode, sa nestarajú ani o svoje dospelé deti, vrátane chorobou postihnutého
syna. Manžel od počiatku v priebehu konania priznával trvajúci mimomanželský pomer, vo vzťahu ku

ktorému prezentoval rozhodnutie, že tento nemieni ukončiť. Túto okolnosť je tak potrebné považovať
za najpodstatnejšiu príčinu rozvratu ich manželstva. Uvedené svedčí pre záver, že predovšetkým
manžel v manželstve porušil vzájomné povinnosti definované v § 18 Zákona o rodine, konkrétne, že si
manželia majú byť v manželstve verní a žiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si
a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z postojov manželov vyplýva, že vzájomné odlúčenie účastníkov
znamená odcudzenie oboch manželov v každej oblasti manželského života. Pre odmietanie vynaloženia

akéhokoľvek úsilia zameraného na prekonanie manželských rozporov, a to predovšetkým zo strany
manžela, tak nemožno očakávať vytvorenie zdravého rodinného prostredia. Zistené skutkové okolnosti
sú podľa názoru súdu príčinou rozvratu medzi manželmi, riešenie ktorého by si vyžadovalo zásadný
ústupok na strane oboch manželov, ku ktorému však predovšetkým manžel nie je žiadnym spôsobom
ochotný pristúpiť.

5.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadkutak,žežiadenzúčastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniam

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie manželka, ktorá návrh nepodala. V odvolaní
uviedla, že nemôže súhlasiť s tým, ako súd rýchlo rozhodol o rozvode manželstva. Súd neprihliadol na
psychický stav syna O. a situáciu, v ktorej sa nachádza. Zdravotný stav O., ktorý nesúhlasí, aby ho otec

zobral do starostlivosti k cudzej žene však vyžaduje, aby sa o neho starali obidvaja rodičia, pričom s
návrhom nesúhlasí aj preto, že manželstvo trvalo XX rokov.

7. K odvolaniu manželky podal vyjadrenie manžel, ktorý uviedol, že zotrváva na rozvode manželstva,
pretože so svojou priateľkou žije v spoločnej domácnosti už viac ako 2 roky a chce si s ňou založiť

rodinu a uzavrieť manželstvo. Má za to, že manželka cielene predlžuje manželstvo, ktoré už viac rokov
neplní svoj účel.

8. Manželka podala vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žili spolu šťastne v manželstve XX rokov, a preto
ho prosí ona, ako aj deti, o návrat do rodiny, aby si nezakladal nový vzťah. Manžel podal vyjadrenie, v

ktorom uviedol, že manželka zavádza súd nesprávnymi údajmi. Jeho city k manželke ochladli, nemieni
sa vrátiť, trvá na rozvode manželstva.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre

potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svojerozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(porovnajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyII.ÚS78/05).

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.

12. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľka ani netvrdila.

13. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol konštatujúc hlboký
a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, bez reálnej možnosti na obnovenie spolužitia.

14. Odvolateľka namietala nenaplnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva tvrdiac, že súd

neprihliadol na zdravotný stav plnoletého syna O.V., ktorý si vyžaduje starostlivosť oboch rodičov a na
dĺžku trvania manželstva XX rokov, ktoré bolo harmonické a šťastné.

15. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu, odvolací
súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania, keďže je dostatočne zrejmé, že právne

závery o naplnení hmotnoprávnych predpokladov na rozvod manželstva účastníkov, založil súd prvej
inštancie na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dôvodil z konkrétnych zistení,
ktoré majú pôvod v dostatočne vykonanom dokazovaní, za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle
zásad uvedených v ust. § 191 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v
súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§
387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a
prihliadnutím na obsah odvolania, uvádza odvolací súd nasledovné.

16.Zvykonanéhodokazovaniavkonanínepochybnevyplynulo,žemanželstvoúčastníkovbolouzavreté

v roku XXXX. Z manželstva účastníkov pochádzajú dnes už plnoleté deti. V roku 2014 bol manžel
nútený ukončiť pracovný pomer, začať pracovať v zahraničí, kedy začalo dochádzať k nezhodám pri
spoločnom hospodárení a k vzájomnému citovému ochladnutiu. Mimomanželský vzťah, ktorý nadviazal,
trvá už 4 roky, pričom manžel sa s manželkou nekontaktuje už viac ako 2 roky. Syn O.Š. má zhoršený
zdravotný stav, trpí ako to vyplynulo z lekárskej správy paranoidnou schizofréniou a epizódou stredne

ťažkej depresii. Syn O. žije v spoločnej domácnosti s manželkou. Manžel nepopiera mimomanželský
vzťah s inou ženou, čím kategoricky vylučuje obnovenie spolužitia .

17. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje podmienky, splnenie ktorých má za následok
opodstatnenosť záveru o existencii dôvodov pre jeho rozvod. Vychádzajúc z neho, vzťahy medzi

manželmi musia byť tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a
od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je v právomoci súdu, aby posúdil
vážnosť rozvratu medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu
manželstva biologickej, výchovnej, hospodárskej, funkcie vzájomnej pomoci, ktoré všetky vytvárajú
zdravé rodinné prostredie, bezpečie a istotu dieťaťu pochádzajúceho z manželstva. Prechodný a

krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva.

18. V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie založenom na
výsledkoch vykonaného dokazovania, že v prípade účastníkov sú splnené hmotnoprávne podmienky
dané zákonom pre rozvod, keďže pre vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť ich rozvratu,

si manželstvo nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
pretože za jednoznačne odmietavého postoja navrhovateľa k ďalšiemu pretrvávaniu toho času
nepochybne len formálneho zväzku, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Otázka
trvalého rozvratu musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne a nie je stanovenádoba, bez uplynutia ktorej by konštatovanie v trvalom rozvrate nebolo možné. Podstatné je, či trvalý
rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. Jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľa, ktorý už v
manželstve nemieni zotrvať, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu na jeho rozvod.

Nič na tom nemení ani nesúhlas manželky navrhovateľky s rozvodom manželstva.

19. Pokiaľ za týchto okolností súd vyhovel návrhu na rozvod manželstva účastníkov, rozhodol vecne
správne. Ani v odvolacom konaní neboli z podaní účastníkov zaznamenané také zmeny, ktoré by boli
spôsobilé viesť k odlišnému záveru, aký vo svojom rozhodnutí prijal súd prvej inštancie. Odvolací súd

vo vzťahu k námietkam manželky udáva.

20. Manželka poukazuje na to, že v manželstve žili XX rokov a išlo o harmonické a šťastné manželstvo.
Manžel však už viac ako 4 roky deklaruje vzťah s inou ženou a nadviazanie mimomanželského vzťahu a
teda aj svoju neveru vo vzťahu k manželke. Čím je len preukázané, že manželia nie sú si verní, pretože
porušenie tejto povinnosti nastalo zo strany manžela, nežijú spolu, nepomáhajú si spolu a spoločne

sa už nestarajú ani o plnoletého syna O.V.. Účastníci konania zhodne uviedli pred súdom, že nežijú
v spoločnej domácnosti dlhodobo. Nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nepomáhajú
si navzájom, nezabezpečujú potreby, nerealizujú svoje základné práva ani povinnosti ako manželia.
Ani v priebehu odvolacieho konania nezistil odvolací súd, aby došlo k zmiereniu medzi manželmi. Z
vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že účastníci konania nenapĺňajú svoj zväzok tým, že vytvárajú

a majú vzťah, ktorý je prejavom zhody, porozumenia. Nie je možné len cez nesúhlas manželky, ktorá
tvrdí, že išlo o harmonické a šťastné manželstvo konštatovať, že nie sú splnené predpoklady pre rozvod
manželstva.

21. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku manželky poukazujúc na to, že syn O. si vyžaduje starostlivosť aj zo

strany otca, tu je potrebné poukázať, že zdravotný stav dospelého a plnoletého syna O. je prejavom
toho, že daná starostlivosť o syna O. je potrebná. Ten je v starostlivosti matky, ktorá s ním žije v spoločnej
domácnosti. Manžel však dlhodobo nežije v spoločnej domácnosti a nevenuje sa ani synovi O., ktorý
potrebuje starostlivosť a opateru. Manžel deklaruje, že so synom O. sa veľmi rád stretne kedykoľvek mu
to bude umožnené. Postoj rodiča teda otca je na ňom samotnom a na jeho rodičovskej zodpovednosti

a prístupe manžela vo vzťahu k plnoletému synovi. Aj napriek zdravotnému stavu syna O. nevzhliadol
odvolacísúdexistenciuzávažnýchdôvodovadôvodovhodnýchosobitéhozreteľa,prektorébyponechal
naďalej manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné, ale právne existujúce.

22. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, poslaním ktorého je spolužitie vo vzájomnej

zhode, porozumení s cieľom vytvoriť zdravé a harmonické spoločenstvo pre všetkých, ktorých sa dotýka.
Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku,
ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je formálny, neplniaci si svoje funkcie, teda účel, pre ktorý bolo toto
spoločenstvo uzatvorením manželstva založené, ako tomu je tiež v preskúmavanej veci. Manželia sú si
v manželstve rovní v právach, ale aj v povinnostiach. Plnenie týchto povinností nemožno nijako právne

vynútiť. Ak sa však neplnia, majú za následok rozvrat manželstva, ku ktorému došlo tiež v posudzovanej
veci s vyústením do jeho rozvodu.

23. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy,
ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom

manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote,
o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať
jeho rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech, pokiaľ sa im podarí prekrývať oblasti
vzájomného príjemného prežívania a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Na vzťah medzi manželmi
možno hľadieť z rôznych uhlov. Predovšetkým, ako na citový emocionálny vzťah, ktorý predstavuje akési

osobné jadro vzťahov medzi manželmi, ako na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú
emočnú väzbu a napokon je aj právnym zväzkom.

24. Žiť spolu znamená pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné
spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo

osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť
úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s
týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je prirodzené, že vymenované funkcie rodiny
je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného,vrátane intímneho, ale i majetkového spoločenstva, vtedy keď spoločne zdieľajú radosti i problémy,
spoločne trávia voľný čas, osobnú starostlivosť o druhého manžela, spoločné nakladanie s finančnými
prostriedkami a podobne.

25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

26. Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle
§ 55 CMP.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).