Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 30, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/222/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214215148
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7214215148.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu
JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom, Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: N.
Q., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, so

sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Murgašova 3, pod sp. zn.: EX 408/2014, v konaní o vymoženie
1.520,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.
48Er/1862/2014-32 zo dňa 20.8.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví vyhlásil exekúciu
za neprípustnú, zastavil ju a povolil odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom
Sidorjakom so sídlom Murgašova 3, Košice pod sp.zn.: Ex 408/2014, a to do právoplatnosti uznesenia
o zastavení exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa
19.5.2014 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči
povinnému na základe exekučného titulu- právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
vydaného Slovenským rozhodcovským súdom Victoria v Žiline, č.k. RK-PC-19/14-EK zo dňa 27.1.2014.
Súd udelil dňa 10.6.2014 poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie predmetnej exekúcie. Dňa
30.9.2014súdnyexekútordoručilsúdupodnetnapreskúmanieexekučnéhotitulu,podnetnarozhodnutie

o čiastočnom zastavení exekúcie spolu s návrhom na odklad exekúcie v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného
poriadku, nakoľko priebehu exekúcie nadobudol pochybnosti o oprávnenosti vymáhania pohľadávky.
Súd prvej inštancie v odôvodnení citoval ustanovenia § 243d ods. 1, 2, § 57 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g),
§ 58 ods. 1, § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní,§52ods.1,§53ods.1,5,§54ods.1Občianskehozákonníkaauviedol,žeopätovnepreskúmal
exekučný titul a predovšetkým Zmluvu o revolvingovom úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami,

rozhodcovskou zmluvou č. 8300047384, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že riešenie sporov,
ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Podľa zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.5.2012, ktorú uzavrel oprávnený s povinným, a ktorá
bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, sa
veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi
(povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, revolvingový úver v sume

1.170 Eur. Dlžník sa zaviazal úver splácať v 42 mesačných splátkach po 62,69 Eur. Na základe vyššie
uvedeného, súd posúdil predloženú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú. Súd teda dospel k záveru,že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práce. Súd prvej
inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu, dokladmi v spise, no najmä obsahom predloženého
rozhodcovského rozsudku a predmetnej zmluvy o revolvingovej pôžičke spolu s ďalšími zmluvnými

dojednaniami, ktoré majú charakter všeobecných obchodných podmienok, zistil, že medzi oprávneným
a povinným bola dňa 22.5.2012 uzatvorená zmluva o revolvingovej pôžičke, ktorou sa povinný zaviazal
splácať úver v dohodnutých splátkach a lehotách. Súd ďalej zistil, že v ten istý deň oprávnený a povinný
uzavreli tiež rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej sa dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté v súvislosti
so zmluvou o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v

rozhodcovskom konaní pred niektorým z dvoch konkrétne určených stálych rozhodcovských súdov. V
zmysle zmluvy, výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva
na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Súd mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to tým, že de facto znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a tento
ponecháva výlučne na vôli dodávateľa. Z charakteru revolvingovej zmluvy vyplýva, že je dôvodné

predpokladať, že v prípade sporu vzniknutého v súvislosti s poskytnutým úverom bude žalobcom v
spore dodávateľ, preto možnosť zvoliť si spôsob riešenia sporu je v danom prípade pre spotrebiteľa
iba formálna. Za nerovnováhu považuje súd aj tú skutočnosť, že dodávateľ vopred formulovanou
zmluvou umožnil výber jedného z dvoch rozhodcovských súdov, pričom oba rozhodcovské súdy majú
sídlo neprimerane vzdialené od miesta bydliska povinného. S ohľadom na uvedené mal súd za to, že

formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd poukázal na judikatúru Európskeho
súdneho dvora (C-240/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98). Takýto postup je aj v súlade s rozsudkom
Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodriguez Nogueira. K
ustanoveniam právneho poriadku upravujúceho režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné

pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993. V konkrétnej exekučnej veci, vzhľadom na transpozíciu
tejto smernice zákonom č. 150/2014 Z.z. účinného od 1.4.2004, možno za nekalú podmienku, ktorej
zmyslom alebo účinkom je neposkytnutie spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil
spory výhradne arbitrážou. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa

výlučne rozhodcovskému konaniu. Keďže vyššie špecifikovaná rozhodcovská doložka, bola základom
na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, v takomto
prípade ide o výkon práv v rozpore so zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj

rozpor s dobrými mravmi a so zákonom. Vzhľadom na to súd uznal za potrebné predmetnú exekúciu
zastaviť a keďže mal súd za to, že predmetná exekúcia je neprípustná, tak v súvislosti s ochranou
povinného pokladal za potrebné povoliť odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom ex offo, až do
právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. O trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonnej lehote oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii. Zároveň si uplatnil
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v rozsahu 100%.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že uzatvorená Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa

22.5.2012, na základe ktorej sa dohodli na alternatívnom spôsobe riešenia prípadných budúcich
sporov, nie je rozhodcovskou doložkou, ale je samostatnou zmluvou, ku ktorej obe strany pristúpili
s vedomím, že nezakladá výlučnú povinnosť riešenia sporov touto formou. Medzi účastníkmi nebola
uzatvorená rozhodcovská doložka, ale samostatný právny dokument. Rozhodcovská zmluva obsahuje
aj ustanovenie o tom, že od nej možno odstúpiť do 14 dní od jej uzatvorenia. Ide o individuálne zmluvné

dojednanie, ktoré spotrebiteľovi umožňovalo oboznámiť sa a ovplyvniť jeho obsah. Oprávnený namieta
postup súdu, ktorý viedol k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy ako neplatného úkonu. Poukázal na
ustanovenie § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v prípade individuálnych dojednaní
je posudzovanie neprijateľnosti zo zákona vylúčené. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Čo podľa oprávneného vyplýva, z bodu 2 rozhodcovskej

zmluvy, ale aj práva na jednostranné odstúpenie od nej. Podľa oprávneného exekučný súd vychádzal
z ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie predtlačenej zmluvy súčasne so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere by automatický malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Je povinnosťou
spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom, čo jezákladný princíp spotrebiteľského práva. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, je nevyhnutné
jej akceptovanie písomným podpisom, pričom ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z
vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej odstúpiť. Oprávnený poukázal na to, že z formulácie

rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v
konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť
postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalosti, nárokov
medzi zmluvnými stranami. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom
je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval pred arbitrážou. Uplatňuje

sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ
nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. K výberu rozhodcu, resp. fóra, kde sa bude spor riešiť,
dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany majú
v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe.
Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú možnosť a postavenie v
rovnakej, resp. porovnateľnej situácii. Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa vzhľadom na

miesto rozhodcovského konania oprávnený uvádza, že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade
písomné. Ani v konaní pred všeobecným súdom sa nevychádza striktne z princípu dostupnosti súdu.
Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosiahnuteľné, t.j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť
sa do neho dostať. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn:
4CoE/37/2017 zo dňa 7.6.2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn: 17CoE/919/2015,

uznesenie sp.zn: 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn:
13CoE/52/2015 zo dňa 30.9.2015, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn: 13Co/111/2014 zo dňa
1.10.2015, uznesenie Krajského súd v Žiline sp.zn: 8CoE/4/2014 zo dňa 31.1.2014. Oprávnený má za
to, že rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje na úpravu
obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť veci

výhradne cestou arbitráže.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný, ktorý uviedol, že žiada exekúciu zastaviť pre existenciu
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná
a zároveň navrhol súdu exekúciu zastaviť pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijnym právom,

pretože mu boli odňaté ústavné práva v súlade s článkom 46 a následne Ústavy SR ako účastníkovi
konania, a pretože súd nepodrobil zmluvu, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného súdnej
kontrole v jeho prítomnosti a tak aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Povinný
žiada prihliadnuť na skutočnosť, že exekučný titul, na základe ktorého je vykonávaná exekúcia EX
48Er/1862/2014 je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný, a preto žiada exekúciu zastaviť.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 19.5.2014 kedy bol súdnemu exekútorovi

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ktorá v prechodnom
ustanovení § 243h ods. 1 prvá veta zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10.Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).11. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 22.5.2012 Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver, ktorý
sa povinný zaviazal vrátiť. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný

Stálym rozhodcovským súdom Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21,
Žilina, v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom zo dňa 27.1.2014, sp.zn: RK-PC-19/14-
EK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.4.2014 a vykonateľnosť dňa 5.4.2014. Oprávnený a povinný
uzavreli dňa 22.5.2012 Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej sa strany zaviazali, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s

ustanoveniami Zmluvy o úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a)
Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481 a b) Victoria
rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44826460. Výber
rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane

podávajúcej žalobný návrh.

12. Základnou podmienkou pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Pri
skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj

platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy, a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či

rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku

v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

13. V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi
zmluvnými stranami z Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Účastníci konania uzatvorili v rovnaký

deň ako zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, čo nenamietal ani oprávnený,
aj túto rozhodcovskú zmluvu. Podľa bodu 5 rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov

podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a) Slovenský arbitrážny súd zriadený
Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481 a b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici,
zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44826460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude
oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014, t.j. v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len
Občiansky zákonník), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. K odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovská zmluva je len alternatívna, a teda sa
nevyžadujeodspotrebiteľa,abypostupovallenpredarbitrážou,odvolacísúduvádza,žeodoložku,ktorá
vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto
doložkyzačalorozhodcovskékonanienanávrhdodávateľa,spotrebiteľbybolnútenýnezvratnepodrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul

v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

19. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka

nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje s
posúdením uvedenej zmluvy súdom prvej inštancie ako neplatnej, nakoľko praktickým dôsledkom takto
formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na
rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred

súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí

ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných
podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden
deň), čím oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený
nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že by si povinný osobitne vymienil jej
dojednanie.

21.Naopak,ideoformulárovúzmluvu,ktorúpovinnýnemoholnijakoovplyvniťamohollenrozhodcovskú
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa jej so všetkými obchodnými podmienkami, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by
nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

Z týchto dôvodov je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy vecne správny.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej

zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania

nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).