Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 26, 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22C/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120206479
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7120206479.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava,
IČO: 47 232 480, proti žalovanému: T., bytom R., o zaplatenie 156,20 EUR s prísl.

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobcovi v r a c i a súdny poplatok vo výške 9,80 EUR, ktorý bude žalobcovi vyplatený
prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. Košice do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.6.2020 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
156,20 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia mesačných predpisov v kontrolovanom období

1.9.2016- 31.3.2019. Zároveň požadoval náhradu trov konania.
2. Dňa 3.6.2020 vydal konajúci súd platobný rozkaz, sp.zn. 22C/14/2020, ktorý sa žalovanému
nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením sp.zn. 22C/14/2020 zo dňa 10.11.2020
zrušený.
3. V podaní doručenom konajúcemu súdu dňa 10.5.2021 žalovaný v predmetnom spore uviedol,
navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Svoj návrh odôvodnil tým, že bol evidovaný ako odberateľ

elektriny na adrese R. do 18.4.2017, kedy prišlo k ukončeniu zmluvy o združenej dodávke elektriny
dodávateľom. Nárok žalobcu by bol teda dôvodný len do 18.4.2017, ak by neprišlo k jeho premlčaniu.
Vo vzťahu k nároku žalobcu uplatňovaného za obdobie do 18.4.2017 vzniesol žalovaný námietku
premlčania. Záverom uviedol, že má za to, že nárok žalobcu od 18.4.2017 nie je oprávnený, z opatrnosti
vznáša námietku premlčania aj vo vzťahu k nároku žalobcu za obdobie od 18.4.2017 do 1.6.2017.
4. V podaní doručenom konajúcemu súdu dňa 16.6.2021, pred prvým pojednávaním o veci samej,

žalobca oznámil súdu, že berie žalobný návrh v celom rozsahu späť. Svoj návrh odôvodnil tým, že
žalovaný voči nároku žalobcu úspešne uplatnil námietku premlčania a doložil doklad o ukončení odberu
elektriny.
5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí.

Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
9. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.11. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý urobil pred prvým pojednávaním o veci samej, súd
rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil.
12. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa

vychádza zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. 1 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane
žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie
žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by

žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného,
a teda ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade by musel znášať (nahradiť)
trovy žalovaného žalobca.
13.Právnateóriaasúdnapraxsúzajednovtom,žeprocesnézavineniezazastaveniekonaniapodľaust.
§ 256 ods. 1 CSP (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, platného do 30.6.2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo

znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie,
ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom
jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, a
zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je
treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť

späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda
bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť
rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne.
14. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán súd odôvodňuje zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje

výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva,
a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
konania. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie sa strany sporu ( teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je
vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Naopak, pokiaľ

jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium
procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho
sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť.
Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd

povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Súd poukazuje aj
na skutočnosť, že aj náhrada trov konania priznaných podľa § 256 ods. 1 CSP sa vzťahuje na účelne
vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko
spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.
15. Súd mal za preukázané, že späťvzatie žaloby bolo v prejednávanom prípade odôvodnené neskorším

správaním žalobcu, ktorý na základe vyjadrenia žalovaného sám uznal ním vznesenú námietku
premlčania, ako prostriedok procesnej obrany žalovaného, a tieto tvrdenia žalobca nijako nerozporoval.
Z procesného hľadiska teda žalobca zavinil zastavenie konania a neboli zistené žiadne skutočnosti, pre
ktoré by bolo dôvodné žalovanému nepriznať nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

Súdny p o p l a t o k :
16. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
poplatoksplatnýpodanímžaloby,návrhunazačatiekonania,odvolania,žalobynaobnovukonaniaalebo
dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba
na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu

na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod
manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých
zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak
sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred

prejednanímveci.Podľaods.4vyššieuvedenéhozákona,okrempoplatkuvkonaníorozvodmanželstva
a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1
%, najmenej však 6,70 EUR. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.17. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) cit. zákona č. 71/1992 Zb., orgány uvedené v § 3, ktoré
sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý

poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.

18. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok v sume 16,50 EUR za žalobu o zaplatenie 156,20 EUR
s príslušenstvom a žalobu vzal späť ešte pred prvým pojednávaním vo veci, súd rozhodol, že súdny
poplatok vo výške 9,80 EUR (16,50 EUR - 6,70 EUR) vráti žalobcovi do 30 dní odo dňa doručenia
tohto právoplatného uznesenia prevádzkovateľovi systému t.j. Slovenskej pošte, a.s., ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v

odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.