Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7Csp/171/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617206719
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2021:2617206719.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Bratislava, Mýtna 48, P.O. BOX 205, proti žalovanému: L. M., O.. X.X.XXXX, V. F., E. XXX/
XX, Š. D. F., o zaplatenie sumy 885,59 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 885,59 €, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania súd prvého

stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 2.885,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
2.000,- € od 18.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Dňa 19.12.2019 Okresný súd Senica rozhodol vo veci rozsudkom č.k. XCsp/XXX/XXXX-XXX, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- €, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 2.000,- € od 18.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Ohľadom zmluvných úrokov vo výške 798,75 € a poplatkov za správu úveru vo výške 86,84 € súd žalobu
zamietol. Súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

3. Proti proti zamietajúcej časti a časti o náhrade trov konania rozsudku podal žalobca dňa 4.2.2020
odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 h) zákona č. 160/2015 Z. z.- Civilného sporového poriadku.
Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, tj. splátku istiny, úrokov a poplatkov; pričom

tento názor je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne
záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred
zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo
dňa 9.11.2016 v právnej veci N.-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s. c/a M. V., ktorým sú slovenské
súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny
prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie,
ktoré podľa článku 7 odsek 2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ je tak právne záväzný aj pre všeobecné súdy SR. Súdny
dvor EÚ rozhodol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice stanovuje, že zmluva musí uvádzať iba
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Z článku 10 ods. 2 písm. i) a článku 10 ods. 3. uvedenej
smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas dobytrvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Vzhľadom na jasné znenie týchto
ustanovení je potrebné konštatovať, že Smernica 2008/48/ES nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy
o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o možnosť členských štátov stanoviť

takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, je dôležité zdôrazniť, že pokiaľ ide o zmluvy
patriace do pôsobnosti Smernice 2008/48/ES, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám
povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v
oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti. Ustanovenie článku 10 ods. 2 písm. u) Smernice 2008/48/ES
sa nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili

povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2
uvedenej smernice. Na základe vyššie uvedeného sa má článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice
2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

Súdny dvor EÚ rozhodol, že voľba režimu sankcií je ponechaná na zváženie členského štátu avšak ich
tvrdosť musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú. Sankcia spočívajúca v strate nároku
veriteľa na úroky a poplatky je primeraná v prípade, že zmluva o úvere neobsahuje najmä náležitosti
ako je ročná percentuálna miera nákladov, počet a frekvenciu splátok, prípadne existenciu notárskych
poplatkov a prípadne požadované záruky a poistenia, tak ako to upravuje článok 10 ods. 2 Smernice,

teda tie náležitosti zmluvy o úvere, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku. Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade,
že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky, tj na časť istiny, časť
úrokov a časť poplatkov, podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu náležitosť úverovej
zmluvy v zmysle Smernice 2008/48/ES a tak ani o takú náležitosť, ktorej absencia by bola spôsobilá

spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Žalobca preto žiadal, aby odvolací
súd prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 885,59 € a
zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č.k. XXCoN. - XXX zo dňa 23.10.2021 odvolaniu

žalobcu vyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov
konania zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom odvolania žalobcu nebola
istina v sume 2.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.000,- € od 18.12.2016
do zaplatenia, preto v tejto časti rozsudok Okresného súdu Senica č.k. XCsp/XXX/XXXX-XXX zo dňa
19.12.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 6.2.2020. Predmetom ďalšieho konania tunajšieho súdu tak

zostalo príslušenstvo istiny, a to úroky vo výške 798,75 € a poplatky vo výške 86,84 €, teda suma 885,59
€.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany nedostavili, právny zástupca žalobcu
ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu. Predvolanie

zasielané žalovanému dňa 17.5.2021 nebolo listinne doručené z dôvodu, že adresát zásielky je
neznámy. Podľa aktuálnej lustrácie evidencie v Reg. obyv. SR bolo zistené, že žalovaný má evidovanú
adresu trvalého bydliska zhodnú s adresou doručovacou, a to Železničná 327/17, Senica, z dôvodu čoho
súd považoval predvolanie žalovanému za doručené fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 v spojení s
§ 106 ods. 1 písm. a) CSP.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, a to zmluvou o splátkovom úvere,
zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, produktovými obchodnými
podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, špecifikáciou pohľadávky, výpisom z úverového
účtu žalovaného, prehľadom platieb žalovaného, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,

výzvami na úhradu dlžnej sumy. Na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný
skutkový stav veci:

7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2017 medzi Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu.

8. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.), ako to vyplýva aj z údajov obchodného
registra verejne dostupného na internetovej stránky www.orsr.sk mal aj má v
predmete činnosti okrem iných zapísané aj poskytovanie úverov. Žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzickáosoba - občan, nie ako osoba oprávnená na podnikateľskú alebo inú obdobnú činnosť a ani na výkon
svojho povolania. Opak zo zmluvy nevyplýva. Z pripojenej písomnej zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako

spotrebiteľ a dlžník uzavreli podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000,- €. Zmluvné strany sa dohodli, že
dlžník úver uhradí v pravidelných rovnomerných 84 mesačných splátkach v sume po 51,24 €. Priemerná
ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 19,35 %. Právny predchodca žalobcu vyzval
žalovaného výzvou zo dňa 26.10.2016 na úhradu dlžnej sumy do 15 kalendárnych dní od doručenia

tejto výzvy. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, a preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 22.11.2016
mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu po zosplatnení predstavuje istinu 2.000,- €, zmluvné
úroky vo výške 798,75 € a poplatky za správu úveru vo výške 86,84 €.

9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

11. Podľa § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12.Podľa§9ods.2)písm.k)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňu
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

14. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné

15. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny

záver, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Medzi stranami sporu nebolo sporné a vyplynulo to aj
z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver, ktorý má spotrebiteľský
charakter. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s dojednaným úrokom, v mesačnýchsplátkach. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom
(keďže žalobca ako veriteľ konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaný naopak pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti),

jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Súd za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: medzi
žalobcom - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným bola dňa 9.12.2013 uzatvorená Zmluva o splátkovom
úvere v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe takto uzatvorenej zmluvy bol
žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 84

mesačných splátkach po 51,24 €. Deň konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 15.12.2020.
Celkovásumaúveru,ktorúspotrebiteľmusízaplatiťbolavyčíslenánasumu4.301,75€.Priemernáročná
percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 19,35 % a ročná úroková sadzba úveru bola 22,90 %.

17. Ďalším preskúmaním obsahu úverovej zmluvy súd konštatuje, že táto neobsahuje presný rozpis
splátky úveru v tom zmysle, že neobsahuje čo pripadá v splátke na istinu, úroky a iné poplatky.

Avšak túto skutočnosť nie je možné považovať za okolnosť, ktorá má za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosťposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Tentozáversúdprijalvzhľadomnačl.2Civilného
sporového poriadku a vzhľadom na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo/146/2017 z 22.02.2018, ktorý rovnakú okolnosť (právnu otázku) posudzoval a aj rozhodol. Podľa
uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu „pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú

uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné
mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k
záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej
skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na
splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo,

aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť
bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné
platby. Aj v zmysle Rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. proti M. V., zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po
sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej

splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky
podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo
forme amortizačnej tabuľky. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) bráni
členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o

úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v
praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu
„zmluvaoúverezrozumiteľneastručneuvádzavýšku,početafrekvenciusplátokspotrebiteľaaprípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text

„zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené,
úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010
Z.z.,bolotransponovaťSmernicuvcelomrozsahu.Zámeromzákonodarcutedabezpochybynebolo,aby

novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.
2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej
únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných
opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom

plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice
vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť
a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad

zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.
To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a
zaručuje jej úplnú účinnosť. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010Z.z.,ktorýjevdanomprípadenielenmožný,aleajpotrebný,dospeldovolacísúdkzáveru,ževzmluvách
uzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu,

úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“,
alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je nutné za použitia eurokonformného
výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“ Súd sa s
vyššie uvedeným právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý predstavuje jednu z
najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike, stotožňuje.

18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o
úvere obsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto vyhovel žalobe žalobcu a priznal mu
aj príslušenstvo istiny, teda uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 798,75 € a
poplatky vo výške 86,84 €, t.j. spolu sumu 885,59 €.

19. O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a žalobcovi, ktorý bol v prvostupňovom aj odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370
a nasl.CMP.