Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Marek Koščo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/20/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200460
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315200460.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobkyne Q. P., nar.
XX.XX.XXXX,bytomT.XX/XX,XXXXXV.,právnezastúpenáJUDr.IgoromŠafrankom,advokátom,Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 160,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd u r č u j e za absolútne neplatnú neprijateľnú zmluvnú podmienku uzavretú v zmluve medzi
účastníkmi konania, číslo zmluvy XXXXXXX a to v bode 13 vo všeobecných podmienkach poskytovania
úveru v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie, uzatvorenie
zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 16,50
eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 509,11 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa podala dňa 16.01.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal určiť, že zmluvná podmienka v
zmluve o úvere č. XXXXXXX, uzavretej medzi účastníkmi konania, bod 13) o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súčasne žiadala
zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 160 eur a zaplatenie náhrady trov
konania.
Žalobuodôvodnilatým,ženazákladeZmluvyoúvereč.XXXXXXX,jejžalovanýakoveriteľ,poskytolako
dlžníkoviúvernaobdobie9mesiacovvovýške200eurzapoplatok160eur.Spolutedamalžalobcavrátiť
žalovanému 360 eur, z čoho poplatok predstavoval 118,94 % ročne. Žalobkyňa uhradila žalovanému
celkovú čiastku 360 eur. Uhradený poplatok však považuje za úžerný a neprimeraný, odporujúci dobrým
mravom a teda za neplatný. Preto žalobkyňa žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
tohto poplatku a zároveň o určenie neplatnosti bodu 13) zmluvy. Žalobkyňa mala zato, že ide o úžerný
poplatok, v rozpore s dobrými mravmi pre jeho neprijateľnosť. Žalovaný žalobkyni neposkytol reálne
plnenie za takto poplatok, a preto je podľa ustanovenia § 53 odsek 1 OZ neprijateľný. Naviac je
neurčitý predmet administratívneho poplatku, zo zmluvy nie je možné určiť, o aké administratívne
plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad naplatnosť administratívneho poplatku. Poukazovala pritom na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu
v Karlsruhe z 3.mája 2010 č.k. H. XX D. XXX/XXXX, ktorý potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je
pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú vykonávané vo vlastnom záujme
dodávateľa. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že predmetný úver je neplatný, odporuje dobrým
mravom podľa ustanovenia § 39 OZ, ako i na to, že boli porušené jej spotrebiteľské práva, pretože
žalovaný v zmluve neuviedol RPMN. Bezdôvodné obohatenie vyčíslila ako rozdiel medzi jeho platbami
a výškou úveru, t.j. na sumu 160 eur.
Dňa02.02.2015došlonasúdpodaniežalovaného,ktorýsavyjadrilvovecisamej.Zároveňvšaknamietal
miestnu príslušnosť tunajšieho súdu s poukazom na ustanovenie §105 O.s.p. v spojení s ustanovením
§84 O.s.p.. Má za to, že žalobkyni nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a preto žiadal vec odstúpiť
miestne príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Bratislava I.
Súd uznesením zo dňa 31.03.2015, č.k. 11C/20/2015-31 určil, že na konanie je príslušný Okresný súd
Humenné. Predmetné uznesenie dňa 28.04.2015 nadobudlo právoplatnosť i vykonateľnosť.
Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 08.10.2015 sa nedostavil žalovaný, hoci predvolanie na
pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
podaním doručeným súdu dňa 05.10.2015, pričom súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
Nedostavila sa ani žalobkyňa, ktorej neúčasť jej právny zástupca zo zdravotných dôvodov ospravedlnil.
Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 160 eur titulom bezdôvodného obohatenia v súlade
s ustanovením § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a určenie absolútnej neplatnosti neprijateľnej
zmluvnej podmienky v zmluve č. XXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi tohto konania, vo Všeobecných
obchodných podmienkach o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcu žalobkyne a oboznámením sa s obsahom žaloby
zo dňa 11.11.2014 na čl. 1-2, splnomocnením na čl. 3, zmluvou o úvere na čl. 4, vyjadrením žalovaného
zo dňa 02.02.2015 na čl. 20-26, s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento
skutkový stav.
Zástupca žalobkyne vo svojej výpovedi uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Ďalej
uviedol, že v tejto spotrebiteľskej veci ide o úžerný poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi,
predovšetkým pre jeho neprimeranosť. Tento poplatok predstavuje dve tretiny z predmetného celkového
poplatku. Žalovaný neposkytuje reálne plnenie za tento poplatok a preto je v zmysle Občianskeho
zákonníka neprijateľný, navyše je tu neurčitý predmet tohto poplatku a nie je teda možné zistiť o aké
administratívne plnenie sa jedná. Okrem toho, sú porušené aj ďalšie spotrebiteľské práva žalobkyne,
pretože žalovaný v zmluve neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov, z toho dôvodu je úver
považovaný za bezúročný a bez poplatkov a nastupuje tu režim bezdôvodného obohatenia, to znamená
strany si musia vydať to, čo si navzájom plnili a nakoľko žalobkyňa istinu preplatila, je potrebné, aby
jej tento preplatok bol vydaný. Z toho dôvodu navrhol, aby súd určil, že žalovaný je povinný vydať
bezdôvodné obohatenie a taktiež určil, že predmetná zmluvná podmienka, obsahujúca poplatok, ktorý
zodpovedá dvom tretinám zahrňujúci náklady na vypracovanie uzatvorenie zmluvy je neprijateľná.
Uplatnil si trovy konania.
Dňa 04.06.2009 bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe
ktorej bol žalobkyňa poskytnutý úver vo výške 200 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalobcovi
zvýšený o príslušný poplatok vo výške 160 eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 360 eur, a to v 9 mesačných
splátkach po 40 eur počnúc dňom 23.07.2009.
Podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy o
úvere, poplatok predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Podľa tvrdení žalobkyne v žalobe poplatok vo výške 160 eur je neplatný, nakoľko je v rozpore s dobrými
mravmi pre jeho neprimeranosť podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň dojednaniepoplatku v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je absolútne neplatný aj ako neprijateľná
zmluvná podmienka podľa ustanovenia § 53 odsek 1 a ods.5 Občianskeho zákonníka. Preto sa žalovaný
na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, pokiaľ ide o sumu poplatku vo výške 160 eur podľa ustanovenia
§ 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.02.2015 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti
z dôvodu, že žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa. Vo vzťahu k uzavretej zmluve o úvere so
žalobkyňou uviedol, že táto patrí medzi absolútne obchodno-právne vzťahy v zmysle ustanovenia § 261
odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka, nie je ju možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzavretia,
nakoľko zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným nemohla obsahovať náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 4 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
V tomto zmluvnom vzťahu nebolo možné identifikovať napr. opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo
poskytnutej služby, identifikovať vlastníka a ani adresu predávajúceho. Ďalej tvrdil, že táto zmluva o
úvere nemusela obsahovať ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Podľa žalovaného tak nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, pričom akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha
zákonnej premlčacej lehote. Požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaný v objektívnej dvojročnej
premlčacej lehote dňa 06.06.2012, pričom žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 16.01.2015. Vo
vzťahu k neprijateľným podmienkam uviedol, že žalobkyni nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a
tým nemožno hovoriť ani o akýchkoľvek neprijateľných podmienkach.
Podľaustanovenia§80písmenoc)Občianskehosúdnehoporiadku,návrhomnazačatiekonaniamožno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Žalobkyňa vo svojej žalobe okrem práva na vydanie bezdôvodného obohatenia žiadala, aby súd určil
neprijateľnosť zmluvnej podmienky v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom súd
mázato,ženastranežalobkynejedanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneprijateľnostitejtozmluvnej
podmienky, nakoľko v prípade úspešnosti sa mieni domáhať primeraného finančného zadosťučinenia
podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva s spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 153 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý
sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania
bol založený záväzkový vzťah, a to na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 04.06.2009. Zožalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplýva, že jej bola poskytnutá finančná čiastka v zmysle
tejto zmluvy o úvere, ktorú mala splatiť v 9 splátkach spolu vo výške 360 eur a ktorú aj žalovanému
uhradila, čoho dôkazom je samotné potvrdenie vystavené žalovaným dňa 02.02.2015. Z neho je zrejmé,
že žalobkyňa uhradila dlžnú sumu v plnej výške dňa 15.03.2010. Ako už bolo uvedené vyššie, súd má
za to, že táto zmluva o úvere je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou v súlade s ustanovením § 52
odsek 1 Občianskeho zákonníka, pričom zároveň túto zmluvu súd považuje i za spotrebiteľský úver.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy
uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah
zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo
odmietnuť. Aj táto zmluva a podmienky bola vopred pripravená na formulári a zamestnanec žalovanej
len vyplnil prázdne kolónky, pričom žalobkyňa ich nemala možnosť zmeniť (vrátane tzv. dohodnutého
poplatku).
V prejednávanej veci táto zmluva o úvere je zmluvou, ktorá podlieha úprave zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, pričom poplatok za poskytnutie úveru predstavuje za obdobie 9 mesiacov, 118,94 % ročne.
Preto pri takýchto zmluvách je namieste skúmať, či predmetný právny úkon nie je právnym úkonom, pri
ktorom sa regulácia ohľadom neuvedenia „RPMN“ obchádza, a teda tento právny úkon by bol neplatný
aj pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). V zmysle vyššie uvedeného preto súd má
za to, že uvedený spotrebiteľský úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom takýto
úžerný poplatok vo výške 118,94 % ročne za poskytnutie úveru na obdobie 9 mesiacov súd považuje za
dôvod absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. V súlade s judikatúrou
a zákonom, sa za odplatu úveru považujú nielen dohodnuté úroky ako odmena, ale aj akákoľvek platby
zo strany spotrebiteľa žalovanému, bez ohľadu, či ju tento v zmluve alebo podmienkach označí, napr.
ako poplatok, náklady za vypracovanie, na administratívu a podobne.
Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi
spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné
historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Neprimerane dohodnuté úroky, či celková odplata za úver sú v rozpore s pravidlami správania
sa, a teda aj s dobrými mravmi a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Obdobne právne
užsúdyrozhodovali,atonapríkladrozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.6C/126/2012zo7.5.2013,
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009, rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012,
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/04 z 15.12.2004, rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011
z 12.10.2011, 3Co/67/2012 z 24.10.2012.
Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v bode 13 Všeobecných zmluvných podmienok, a to tej časti, ktorá
sa týka poplatku, ktorému zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, táto je absolútne neplatná aj z ďalšieho
samostatného dôvodu. V súlade s ustanovením § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka súd túto považuje
za neprijateľnú, nakoľko ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré spočíva v neprimerane vysokej výške poplatku 8,81 %
za obdobie troch mesiacov, pričom pre porovnanie banky dojednávajú obdobný poplatok za spracovanie
zmluvylenvovýške1%alebo2%zvýškyúveru.Navyšetakýtoneprimeranevysokýpoplatok,čiodplata
vo výške 118,94 % ročne, ako už bolo uvedené vyššie považuje za absolútne neplatný pre rozpor s
dobrými mravmi. Na základe uvedeného preto súd postupujúc v súlade s ustanovením § 153 odsek 3
Občianskeho súdneho poriadku vyslovil vo výrokovej časti neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.
Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôrsa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Keďže súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné
obohatenie, musí ho žalobkyni vydať žalobcovi. Výška bezdôvodného obohatenia je totožná s výškou
poplatku za poskytnutý úver, t.j. v sume 160 eur. Žalovaný však vzniesol námietku premlčania tohto
nároku žalobkyňou, pričom poukazoval na uplynutie dvojročnej premlčacej doby, ktorá podľa neho
uplynula dňa 06.06.2012. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza, že pri práve na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil,
a objektívna trojročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu,
resp. Desaťročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu
objektívna premlčacia doba desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za
úmyselné. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a
jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
Pretoakžalovanýpoužilneprijateľnúzmluvnúpodmienkuaobchádzalzákonospotrebiteľskýchúveroch
neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere odvolávajúc sa na ustanovenie §
1 odsek 2 písmeno f) zákona o spotrebiteľských úveroch, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako
úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Obdobne
premlčanie posúdil napr. aj Okresný súd Svidník v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v
rozsudku sp.zn. 2C/79/2010-260 z 23.10.2013.
Na základe uvedeného, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 160 eur titulom
bezdôvodného obohatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vyššie uvedené
zmluvné dojednanie o poplatku a odplate za úver súd považuje za absolútne neplatné, pretože ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.1,5 OZ a aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39
OZ. Zároveň súd určil vo výroku neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 v spojení s § 151 odsek 1
Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa mala v tomto konaní plný úspech, preto má právo na
náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho práva. Trovy konania žalobcu pozostávajú z
trov jeho právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom z piatich úkonov právnej služby
(1. Príprava a prevzatie zastúpenia, 2. Písomné podanie na súd - žaloba, 3. Účasť na pojednávaní
dňa 15.06.20105 - odročené 1, 4. Účasť na pojednávaní dňa 31.08.2015 - odročené, 1, 5.Účasť na
pojednávaní dňa 08.10.2015), pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
bola určená podľa ustanovenia § 13 odsek 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), a to ako tarifná odmena vo výške 67,40 eur za rok 2014 a za rok 2015 70,07,
určená ako 1/13 výpočtového základu podľa ust. § 11 odsek 1 písm. a) vyhlášky z hodnoty veci, ktorú nie
jemožnévyjadriťvpeniazoch,t.j.61,87eurzvýšenejo1/3odmeny,ktorábyprávnemu zástupcovipatrila
v ostatnej veci, t.j. 1/3 zo sumy 16,60 eur z hodnoty predmetu sporu 59,09 eur, t.j. o 5,53 eur ( 61,87 +
5,53 za rok 2014 a za rok 2015 64,54 + 5,53 ). Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú z paušálnej
náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa ustanovenia § 16
odsek 3 vyhlášky za štyri úkony právnej služby, pričom odmena vrátane paušálnych náhrad sa zvyšuje
o daň z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je jej platiteľom. Trovy
právneho zastúpenia predstavujú na odmene za 5 úkonov právnej služby sumu 287,90 eur (2 x 67,40
eur, 2 x 17,52 eur, 70,07 eur + 20 % DPH) a na paušálnych náhradách sumu 49,50 eur (2 x 8,04 eur
+ 3 x 8,39 + 20 % DPH).
Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú v zmysle ustanovenia § 15 odsek 1 vyhlášky z náhrady
cestovného na trase Svidník - Humenné a späť t.j. 142 km osobným automobilom značky Škoda Yeti s
evidenčným číslom PO 020 DO pri priemernej spotrebe 6,27 l/100 km a to za účasť na pojednávaní v
dňoch 15.06.2015, 31.08.2015 a 08.10.2015.
Za cestu na pojednávanie dňa 15.06.2015 pri cene pohonných hmôt 1,409 eur/1 l (z predloženého
dokladu o kúpe PHM dňa 21.05.2015) a paušálnej náhrade 0,183 Eur/1 km (v zmysle ustanovenia §
1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 632/2008 Z.z.) má
navrhovateľ právo na náhradu cestovného vo výške 38,52 eur (cestovné vo výške 12,54 eur + paušálnanáhrada vo výške 25,98 eur + DPH), pričom si uplatnil len 1/3, t.j. vo výške 12,84 eur +20% DHP, t.j.
15,41 eur.
Za cestu na pojednávanie dňa 31.08.2015 pri cene pohonných hmôt 1,239 eur/1 l (z predloženého
dokladu o kúpe PHM dňa 27.08.2015) a paušálnej náhrade 0,183 Eur/1 km (v zmysle ustanovenia §
1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 632/2008 Z.z.) má
navrhovateľ právo na náhradu cestovného vo výške 37,01 eur (cestovné vo výške 11,03 eur + paušálna
náhrada vo výške 25,98 eur + DPH), pričom si uplatnil len 1/2, t.j. vo výške 18,50 eur +20% DHP, t.j.
22,2 eur.
Za cestu na pojednávanie dňa 08.10.2015 pri cene pohonných hmôt 1,264 eur/1 l (z predloženého
dokladu o kúpe PHM dňa 21.05.2015) a paušálnej náhrade 0,183 Eur/1 km (v zmysle ustanovenia §
1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 632/2008 Z.z.) má
navrhovateľ právo na náhradu cestovného vo výške 37,11 eur (cestovné vo výške 11,13 eur + paušálna
náhrada vo výške 25,98 eur + DPH), pričom si uplatnil len 1/2, t.j. vo výške 18,55 eur +20% DHP, t.j.
22,26 eur.
Ďalej trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z náhrady za stratu času vo výške 1/60
výpočtovéhozákladuzakaždúajzačatúpolhodinuvzmysleustanovenia§17odsek1citovanejvyhlášky
za 5 polhodín za cestu na pojednávanie dňa 15.06.2013 na trase Svidník - Humenné a späť, 83,88 eur
(5 x 13,98 eur + 20 % DPH), žiadal priznať 1/3, t.j. 27,96 eur, dňa 31.08.2015 2013 na trase Svidník -
Humenné a späť, 83,88 eur (5 x 13,98 eur + 20 % DPH), žiadal priznať 1/2, t.j. 41,94 eur, dňa 08.10.2015
2013 na trase Svidník - Humenné a späť, 83,88 eur (5 x 13,98 eur + 20 % DPH), žiadal priznať 1/2,
t.j. 41,94 eur.
Spolu na trovách konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 509,11 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Keďže žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno za) zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vznp., súd preto uložil
žalovanému v súlade s ustanovením § 2 odsek 2 zákona o súdnych poplatkov povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 16,50 eur podľa položky 1 písmeno a) Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, a to tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.