Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/98/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119227302
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119227302.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: SetCar
sk, a. s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného splnomocneným
zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom T. X, C., proti žalovanej: KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,

zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom K. L. X/A,
J., o zaplatenie 260,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
sp. zn. 41C/55/2019 zo dňa 20. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom sp. zn. 41C/55/2019 zo dňa 20. 01. 2020 uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 260,40 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi
voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
260,40 eur titulom náhrady škody.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 20. 01. 2020, na ktorom o žalobe žalobcu v zmysle §
274 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) rozhodol na základe návrhu žalobcu rozsudkom

pre zmeškanie žalovanej.
Súd konštatoval, že žalovaná sa na pojednávanie dňa 20. 01. 2020 nedostavila, hoci predvolanie na
pojednávanie jej bolo riadne a včas doručené a žalovaná bola poučená o následku nedostavenia sa na
pojednávaníe, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 C. s. p. I keď žalovaná
podaním doručeným súdu dňa 17. 01. 2020, ktoré súd vyhodnotil ako včasné, ospravedlnila svoju
neúčasť neodkladnými pracovnými povinnosťami, pracovnou vyťaženosťou a hospodárnosťou konania,

nepovažoval súd uvedené okolnosti za vážne okolnosti v zmysle § 274 C. s. p. Okresný súd mal za to, že
neodkladné pracovné povinnosti a pracovná vyťaženosť žalovanej a jej právneho zástupcu v rozhodnom
čase nie sú bez ďalšieho vážnou okolnosťou, ktorá by objektívne znemožnila žalovanej a jej právnemu
zástupcovi účasť na vytýčenom termíne pojednávania. Vážnou okolnosťou podľa názoru okresného
súdu nie je ani iba všeobecné konštatovanie o hospodárnosti konania (nenavyšovanie trov konania),
keď primárnym je záujem na hospodárnom a zároveň efektívnom prejednaní veci bez zbytočných

prieťahov a tiež záujem žalujúcej, ale aj žalovanej strany, ktorý sa môže podľa názoru súdu docieliť
najmä prítomnosťou oboch strán konania na pojednávaní.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi,
ktorýbolúspešnoustranousporu,priznalvočižalovanejnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná z dôvodu podľa § 356 písm. b) C. s. p. odvolanie, ktorým sa

domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.Mala za to, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie na jej strane. V prvom rade
poukázala na to, že vychádzajúc z dôvodovej správy k zakotvenému inštitútu tento slúži ako procesná
sankcia za pasivitu žalovaného, ona však vo vedenom súdnom konaní nebola nečinná.

Poukázala tiež na to, že podaním zo dňa 17. 01. 2020 jej splnomocnený zástupca ospravedlnil svoju
i jej neúčasť na nariadenom súdnom pojednávaní, v ktorom ospravedlnení zároveň uviedol, že nemá
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj vyhlásením rozsudku, v
jeho neprítomnosti.
Žalovaná nesúhlasila ani s vyhodnotením ňou uvádzaných dôvodov neprítomnosti ako vážnych

okolností, pričom o uvedenom posúdení ospravedlnenia sa dozvedela až z napadnutého rozsudku. Mala
zato, že ak súd posúdil jej ospravedlnenie ako nedôvodné, mal v zmysle čl. 4 C. s. p. per analogiam
postupovať inter alia podľa § 183 ods. 4 C. s. p. a bezodkladne ju upovedomiť, že ňou uvádzané dôvody
ospravedlnenia,vrátanesúhlasusprejednanímvecivjejneprítomnosti,nemieniakceptovať.Odhliadnuc
od uvedeného poznamenala, že ak v zmysle právnej teórie a praxe je vážnosť okolností ospravedlnenia
vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu, potom je kauzálnou povinnosťou súdu bezodkladne informovať

dotknutú stranu o posúdení uvádzaných dôvodov ospravedlnenia.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Mal za to, že boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle
§ 274 C. s. p. Žalovanou napadnutý rozsudok považoval za zákonný a dostatočne odôvodnený.

Poukázal na to, že v prípade rozsudku pre zmeškanie žalovanej podľa § 274 C. s. p. je jeho vydanie
obligatórne, za podmienky, že žalobca explicitne navrhol túto formu rozhodnutia. Súd po vyhodnotení,
že sú splnené všetky zákonné podmienky, nemá inú možnosť ako kontumačný rozsudok vydať. Takéto
rozhodnutie predstavuje sankciu za nedostavenie sa na vytýčené pojednávanie a nie sankciu za pasivitu
počas celého konania.

Pokiaľ ide o dôvody ospravedlnenia, a to pracovnú vyťaženosť a hospodárnosť konania, ide o okolnosť,
ktorá je žalovanej vopred známa, a teda žalovaná mala dostatok času uskutočniť úkony za účelom
odstránenia tejto okolnosti tak, aby sa mohla vytýčeného pojednávania zúčastniť. Skutočnosti, ktoré jej
údajne mali brániť v účasti na pojednávaní navyše v ospravedlnení bližšie nešpecifikovala.
Podľa žalobcu je po splnení zákonných predpokladov možné kontumačným rozsudkom podľa § 274 C.

s. p. rozhodnúť aj vtedy, ak sa už žalovaný vyjadril k žalobe, teda v priebehu konania nebol pasívny
a skutkové tvrdenia žalobcu poprel. Tento názor odôvodnil samotným účelom zákona, t. j. eliminovať
akékoľvek obštrukcie zo strany žalovaného.
K povinnosti súdu informovať stranu o neakceptovaní dôvodu na odročenie pojednávania analógiou
podľa § 183 ods. 4 C. s. p. žalobca zdôraznil, že predmetné ustanovenie je možné aplikovať iba v

prípade, ak strana žiada o odročenie pojednávania, pričom s poukazom na čl. 4 základných princípov
C. s. p. nie je možné v tomto prípade postupovať analogicky, keďže Civilný sporový poriadok danú
problematiku jasne upravuje. Aj samotný súhlas s prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného je
pri naplnení zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa žalobcu irelevantný,
nakoľko v zmysle § 180 C. s. p. súd po vyvolaní veci zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na

pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v
ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie. To znamená, že súd bez ohľadu na to, či bol súhlas daný alebo
nie musí rozhodnúť o tom, či sa bude konať v neprítomnosti žalovaného. Súhlas neprítomnej strany sa
tak v danom prípade nevyžaduje.

4. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu nereagovala.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom /§ 356 písm. b) C. s. p./, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p.
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vyhodnotiac odvolanie žalovanej ako dôvodné.

6. Rozsudok pre zmeškanie podľa § 274 C. s. p. je procesný inštitút, ktorého účelom je zrýchliť

civilné sporové konanie v situácii, keď sa žalovaná strana, hoci riadne a včas predvolaná na
súdne pojednávanie, tohto pojednávania nezúčastní, pričom bola poučená o možnosti rozhodnutia
kontumačne.Vtakomprípadenanávrhžalobcusúdrozhodnerozsudkomprezmeškanie.Protirozsudkupre zmeškanie nie je odvolanie prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovanej, ktorým namietala práve
nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej a obsahu spisu mal preukázané,
že súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na 20. 01. 2020 o 11:00 hod., na ktoré
predvolalsplnomocnenéhozástupcužalobcuasplnomocnenéhozástupcužalovanej.Splnomocnenému
zástupcovižalovanejbolopredvolanienapojednávaniedoručenédňa25.11.2019.Podanímdoručeným

okresnému súdu dňa 17. 01. 2020 splnomocnený zástupca žalovanej ospravedlnil neúčasť na
nariadenom pojednávaní z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v
tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania. V ospravedlnení zároveň uviedol, že nemá
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci a vyhlásením rozsudku v jeho
neprítomnosti.

8. Pokiaľ ide o splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 C. s. p., odvolací
súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žiaden z dôvodov, ktoré žalovaná v ospravedlnení
neprítomnosti na pojednávaní uviedla, nemožno považovať za vážne dôvody podľa § 274 C. s. p.

9. Vo vzťahu k dôvodu neprítomnosti spočívajúcemu v neodkladných pracovných povinnostiach a

pracovnej vyťaženosti odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že tento nemožno
považovať za vážny dôvod pre ospravedlnenie neprítomnosti strany konania na pojednávaní, pokiaľ je
jej neprítomnosť nevyhnutná, keď správne súd prvej inštancie poukázal i na to, že žalovaná tieto dôvody
bližšie nešpecifikovala a ani nepreukázala.

10. Inak je tomu však v prípade dôvodu spočívajúceho v hospodárnosti konania (nenavyšovanie trov
konania), ktorý súd prvej inštancie rovnako nepovažoval za vážnu okolnosť, hoci sám konštatoval, že
primárnym je záujem na hospodárnosti a zároveň efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov.

11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zásada hospodárnosti je obsiahnutá v jednom

zo základných princípov Civilného sporového poriadku, konkrétne v čl. 17 základných princípov C. s.
p., podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

12. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je podľa názoru odvolacieho súdu splnomocneným
zástupcom žalovanej uvedený dôvod ospravedlnenia neúčasti - hospodárnosť konania, aby
nedochádzalo k zbytočnému navýšeniu trov konania, v prejednávanej veci vážnym dôvodom neúčasti
na pojednávaní. Predmetom sporu v prejednávanej veci je zaplatenie sumy 260,40 eur, pričom len v
súvislosti s účasťou splnomocneného zástupcu žalovanej, ktorého sídlo je v Bratislave, na pojednávaní,

by vznikli trovy konania dosahujúce, či dokonca prevyšujúce výšku uplatneného nároku, keď len náhrada
pri použití osobného motorového vozidla v súvislosti s cestou na nariadené pojednávanie (t. j. bez
náhrady pohonných hmôt) a náhrada za stratu času (§ 15, § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) sú vo výške cca 220,- eur,
a teda predstavujú cca 85 % hodnoty sporu. Na základe tohto pomeru je zásada hospodárnosti v

prejednávanom spore jednoznačne významnou, a teda ospravedlnenie neúčasti jej rešpektovaním je
ospravedlnením neprítomnosti na pojednávaní vážnymi okolnosťami.

13. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že účasť na pojednávaní je právom strany,
nie jej povinnosťou. Ak je strana presvedčená, že všetky relevantné argumenty (prostriedky procesného

útokučiobrany)užvsporeuplatnila,je„nútenie“jukprítomnostinapojednávaní,podhrozbouvpodstate
definitívnehoplnéhoneúspechuvspore,nahranicirešpektovaniaprincípukonaniasúdubezzbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán zakotveného v čl. 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku.

14. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, potom čo dospel k záveru, že v prejednávanom spore neboli
splnené kumulatívne podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej podľa § 274 C. s. p.,
rozsudok okresného súdu, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu vec ohľadom uplatnenéhonároku opätovne prejednať a rozhodnúť. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách konania,
vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)