Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 16, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218201556
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8218201556.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu D. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. P.
XXX, XXX XX P., zastúpeného: JUDr. Alžbeta Boriková, advokátska kancelária s.r.o., Dolné Rudiny 3,
010 01 Žilina, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava -
Karlova Ves, zastúpenému MST PARTNERS s.r.o., Laurinská 3, 811 01 Bratislava, o náhradu škody s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.07.2020, č.
k. 1C/26/2018 - 211 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie náhrady za bolesť
v sume 838,- eur s príslušenstvom. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.013,04 eur
s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal
žalobcovivočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,ovýškektorýchsarozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania je náhrada škody,
a to bolestné, uplatnené žalobcom v sume 1.280,- eur, ako rozdiel sumy 11.965,- eur a sumy 10.685,-
eur, avšak len pri skutkovom tvrdení o spornosti položky 90b - poranenie sleziny, iné položky a bodové
hodnoty sporné neboli, nevyplýva to ani zo žaloby a ani zo skutkového vymedzenia nárokov žalobcu.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby o zaplatenie 838,- eur s
príslušenstvom. Predmetom konania ostala suma 442,- eur, sťaženie spoločenského uplatnenia v sume

2.736,- eur (za nepriznaných 150 bodov po 18,24 eur) a náklady spojené s liečením - cestovné náhrady
108,38 eur a náklady za lekársky posudok 10,- eur. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil,
že žalobca utrpel poškodenie zdravia pri dopravnej nehode 01.06.2016 a ako poškodený si uplatnil svoje
nároky na náhradu škody voči žalovanému, a to v sume 11.965,- eur titulom bolestného, 12.768,- eur
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, tiež si uplatnil 108,38 eur titulom cestovných výdavkov na
cesty na lekárske kontroly a sumu 10,- eur za lekársky posudok.

3. Za účelom odstránenia rozporov medzi stranami sporu ohľadom bodového ohodnotenia bolestného,
len pokiaľ ide o poranenie sleziny a sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie vykonal
znalecké dokazovanie súdnym znalcom E.. R.I.. Zistil, že žalobca má nárok na náhradu škody v
súvislosti s touto dopravnou nehodou a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi takto vzniknutú
škodu v celkovej výške 3.013,04 eur. Uviedol, že táto suma pozostáva z náhrady za bolestné v

sume 177,- eur a pri určení výšky tejto náhrady súd prvej inštancie vychádzal z bodového hodnotenia
poranenia sleziny podľa položky 91 v hodnote 25 bodov. Z dôvodov, že toto poranenie už raz žalovanýv hodnote 15 bodov pri položke 87 priznal a vyplatil náhradu, rozsah bodov 25 ponížil o sumu 15 bodov
a týmto priznal len rozdiel v rozsahu 10 bodov. Žalobcovi priznával náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 2.736,- eur, to všetko v zmysle v konaní zabezpečeného znaleckého posudku ako

rozdielu sumy uplatnenej pri hodnote 700 bodov a sumy priznanej v hodnote 550 bodov, náhradu
nákladov v sume 10,- eur vynaložených na lekársky posudok E.. E., ktoré sa v konečnom dôsledku
žalovaný zaviazal uhradiť, keďže boli vynaložené účelne z dôvodu riadneho uplatnenia nároku na
náhradu SSÚ (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a rovnako žalobcovi priznával náhradu cestovných
výdavkov súvisiacich s liečením a lekárskymi kontrolami v sume 90,04 eur, podľa § 449 Občianskeho

zákonníka. Prvoinštančný súd rozhodol o príslušenstve tejto pohľadávky a o trovách konania strán sporu
rozhodol podľa § 250 ods. 1 CSP, žalobcovi priznal náhradu trov v rozsahu 100 %, keďže v konečnom
dôsledku rozhodnutie súdu o veci záviselo od výsledkov znaleckého dokazovania.

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalovaný, ktorý
navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žalobcovi bola priznaná náhrada

trov prvoinštančného konania v rozsahu 73 % a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, aj
keď žalobca nebol plne úspešný. Uvádza, že platná právna úprava v CSP neobsahuje ustanovenie
zodpovedajúce pôvodnému § 142 ods. 3 OSP s tým, že súd môže aktuálne priznať náhradu trov konania
v plnej výške, aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, ale nie v požadovanej výške s tým,

že ide o prípady, kedy výška nároku závisela od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy
v sporoch o ochranu osobnosti, diskriminačné žaloby a pod. Podobne sa v komentári v CSP uvádza,
že zásada úspechu sa uplatňuje aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo
od znaleckého posudku. Súd prvej inštancie vychádzal z tohto princípu, avšak nesprávne vyhodnotil
skutočnosť, či v tomto prípade jeho rozhodnutie záviselo od výsledku znaleckého dokazovania. Súd

prvej inštancie túto otázku posúdil nedôsledne, čo vyplýva už z neisto pôsobiacej formulácie, ktorú
použil. Svoj záver bližšie nevysvetlil. Podľa žalovaného tento princíp sa má uplatniť iba na prípady,
keď výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu, resp. od znaleckého dokazovania. To však nie je
prípad predmetnej veci, v ktorom sa výška plnenia odvíjala od lekárskeho posudku, ktorý bol čiastočne
nesprávny v časti hodnotenia poranenia sleziny žalobcu a znalecké dokazovanie bolo vykonané len

za účelom overenia správnosti hodnotenia poranenie žalobcu v lekárskych posudkoch, teda nie za
účelom stanovenia výška dovtedy neurčitého nároku. Na zjavnú nesprávnosť lekárskeho posudku v
časti hodnotenia poranenia sleziny žalobcu upozorňoval žalovaný od začiatku konania a argumentoval
aj stanoviskom svojho zmluvného lekára a túto nesprávnosť aj presne vysvetlil. Nárok žalobcu bol
neopodstatnený v určitej časti, zodpovedajúcej tomuto nesprávnemu ohodnoteniu poranenia sleziny a

v tejto časti by mal žalobca znášať svoj procesný neúspech. Po podaní znaleckého posudku napokon
žalobca vzal žalobu v časti späť o sumu 838,- eur s príslušenstvom. V časti 838,- eur a v časti, ktorú
žalobca nesprávne zahrnul do tejto sumy, bol žalobca v spore neúspešný spolu v rozsahu 27 %,
čomu mal zodpovedať súdom priznaný rozsah náhrady trov konania. Súd prvej inštancie však podľa
žalovaného vychádzal z nesprávneho záveru, že výška plnenia závisela od znaleckého dokazovania.

To, že súd pre svoje rozhodnutie použil aj znalecké dokazovanie ešte neznamená, že výška plnenia
závisela výlučne od znaleckého dokazovania. Podľa žalovaného nejednalo sa o prípad, kedy by žalobca
nemohol vopred presne určiť výšku, v ktorej je jeho nárok opodstatnený, a táto výška by závisela výlučne
od úvahy súdu alebo od znaleckého dokazovania. Postup súdu prvej inštancie bol nesprávny a viedol
k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky, či výška plnenia v tomto prípade závisela od znaleckého

dokazovania. Na základe týchto dôvodov žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti
potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca zdôrazňuje, že jeho
nárok jednoznačne závisel od odborného medicínskeho posúdenia, a teda znaleckého dokazovania.

Predmetom sporu nebolo právne posúdenie znaleckých posudkov predložených v konaní, ale výška
nároku žalobcu na náhradu za bolesť, o čom si súd nemôže urobiť úsudok bez predošlého znaleckého
dokazovania. Žalobca ďalej tvrdí, že v žiadnom prípade nezavinil zastavenie konania v časti sumy
838,- eur s prísl. Pri interpretácii ustanovení o náhrade trov konania, musia všeobecné súdy brať
do úvahy aj správanie žalobcu, a teda, či jeho nárok bol uplatnený svojvoľne, bezdôvodne alebo

špekulatívne. Žalobca však svoj nárok uplatnil na základe lekárskeho posudku, ktorý bol vyhotovený v
zmysle § 7 a nasl. zákona č. 437/2004 Z. z. a po vykonanom znaleckom dokazovaní netrval na priznaní
ním uplatneného nároku v celej výške, výlučne v dôsledku toho, že akceptoval závery znaleckého
dokazovania, žalobu preto sčasti vzal späť a v tomto smere nemožno hovoriť o jeho neúspechu.Žalobcovi nemožno pričítať na ujmu nesprávne ohodnotené bolestné, nakoľko žalobca nie je lekár a
nemohol vedieť, že v lekárskom posudku nie sú všetky položky uvedené správne.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle zásad
vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.

7. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi
stranami sporu a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie k takto
napadnutému výroku, na ktoré podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

8. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
stranealebostrane,ktorejtopriamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovej

súvislostiskonanímmuselaalebobudemusieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,ak
by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo
zásadyzodpovednostizavýsledok.Tátozásadasaneuplatnívtedy,aksúsplnenépodmienkyprepostup
podľa § 257 CSP. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania
a ako také, spadá pod čl. 46 ods. 1 ústavy, prostredníctvom ktorého sa zaručuje každému základné

právo na súdnu ochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže
postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo
strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl.
46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy), určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v
Civilnom sporovom poriadku. Procesné predpisy, ktoré upravujú rozhodovanie o náhrade trov konania,

preto treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu
ochranu. Trovy vynaložené sporovou stranou v konaní musia byť v príčinnej súvislosti s jej procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s
nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom

na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za
účelne vynaložené trovy považujú.

9. Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí
od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného

žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej
činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce.
Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom
druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosť

strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená;
jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže
mal plný úspech, čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto
jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu (rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
10Co/191/2017).

10. K odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal náhrady
škodynazdravívsúvislostisdopravnounehodouz01.06.2016,zavinenouvodičommotorovéhovozidla,
ktorého poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bolo v čase
dopravnej nehody uzatvorené u žalovaného.

11. Pred začatím konania uplatnil žalobca u žalovaného, okrem iného, aj nárok na náhradu bolestného
podľalekárskehoposudkuE..J.Í.P.,znalcazodboruzdravotníctvaafarmácie,traumatológie,zacelkovo
677,5 bodov. Žalovaný neakceptoval menovaným znalcom stanovenú položku 90b - pomliaždenie
sleziny v dolnom póle, asi 10 - 11 mmm, preto žalobca za takto neuznaných 80 bodov žiadal podanou

žalobou doplatiť rozdiel v sume bolestného 1.280,- eur s príslušenstvom. Zmenou žaloby v priebehu
konania žalobca uplatnil vo vzťahu k žalovanému opäť ním neakceptovanú časť náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (posudok E.. H. E. z 02.10.2017), a to v rozsahu 150 bodov pri položke č.
323c - porucha súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a funkcie dolnej končatiny vrozsahu 100 % zvýšenia tejto položky, opäť v rozsahu nevyplatenej istiny 2.746,- eur s prísl., spolu s
nákladmi na lekársky posudok a cestovnými nákladmi.

12. Za účelom odstránenia týchto rozporov, súd prvej inštancie ustanovil v konaní znalca E.. H. R.,
ktorý v znaleckom posudku č. X/XXXX posúdil zdravotný stav žalobcu a zodpovedal na otázky určené
súdom,pokiaľideozistenie,čižalobautrpelpridopravnejnehodezranenie-pomliaždeniesleziny,čitoto
zranenie zodpovedá bodovému ohodnoteniu bolestného podľa položky 90b, ako to vyplýva z lekárskeho
posudku E.. J. P., znalec mal stanoviť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu,

a to v namietanej položke 323c s prihliadnutím na znalecký posudok E.. H. E., pokiaľ ide o bodové
ohodnotenie a prípadné zvýšenie tohto bodového ohodnotenia.

13. Podľa menovaného znalca, hodnotenie pomliaždenia sleziny v lekárskom posudku E.. J. P. položkou
90b nebolo správne a za primerané tento znalec považuje taktiež 100 % navýšenie položky 323c
hodnotenej stredom rozpätia.

14. Žalobca nenamietal závery uvedené v znaleckom posudku č. X/XXXX a vzal späť žalobu čo do istiny
žiadaného bolestného vo výške 838,- eur s prísl., v jeho ostávajúcej časti bolo žalobe (s výnimkou časti
príslušenstva) vyhovené.

15. Je teda zrejmé, že žalobca nárok na náhradu škody uplatnil na základe predtým vypracovaných
lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, časť týchto nárokov žalovaný
neuznal a po vykonaní dokazovania v tomto spore, žalobca bol neúspešný len v časti o určenie výšky
náhrady škody, ktorej určenie záviselo od znaleckého dokazovania.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie o trovách konania ako
vecne správny, v dôsledku čoho bol takto napadnutý výrok rozsudku potvrdený postupom podľa § 387
CSP.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl.

CSP. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania patrí vo vzťahu k žalovanému náhrada
trov v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).