Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520201790
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3520201790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. L., nar.
XX.X.XXXX a J. L., nar. XX.X.XXXX, v konaní maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce,sociálnychvecíarodinyNovéMestonadVáhom,detirodičov,matky:J.L.,rod.K.,trvalebytomH.,
J., a otca: Y. L., trvale bytom X. XX, zast. JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátkou so sídlom Inovecká
8, Nové Mesto nad Váhom, o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti a o uloženie výchovného
opatrenia, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16. októbra
2020, č.k. 4P/39/2020-51, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti
zamietol, výrokom II. nariadil rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu v S., pracovisko NC., so sídlom W., v
podprograme zameranom na podporu spolupracujúceho rodičovstva, a to ambulantnou formou každý

štvrtok v čase od 14.30 hodiny do 15.30 hodiny, a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe návrhu otca, ktorým sa domáhal zrušenia jeho vyživovacej
povinnosti k obom maloletým deťom, a to z dôvodu straty zamestnania. Naposledy bola určená otcovi
vyživovacia povinnosť k maloletej T. vo výške 80 eur mesačne a k maloletému J. vo výške 70 eur, a to
na základe rodičovskej dohody schválenej rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa

28.11.2019, č.k. 9P/44/2019-170. Matka s návrhom otca nesúhlasila.

3. Súd prvej inštancie posúdil zmenu pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom.

4. V čase posledného rozhodovania súdu bol otec zamestnaný v spoločnosti B., U. s priemerným
mesačným príjmom cca 1.700,35 eur.

5. Aktuálny priemerný čistý príjem otca za posledných 13 mesiacov predstavuje sumu 1.921,84 eur.
Priemerný čistý zárobok otca za obdobie 9/2019 - 8/2020 prestavoval sumu cca 1.619 eur, pričom v
mesiaci september mu bola zamestnávateľom vyplatená suma 4.639,41 eur zahŕňajúca aj 2-mesačné
odstupné z titulu skončenia pracovného pomeru otca zo strany zamestnávateľa. Otec bol v časerozhodovania súdu už evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a vznikne mu nárok na podporu v
nezamestnanosti vo výške cca 1.000 eur mesačne. Iné podstatné zmeny pomerov na strane otca súd
prvej inštancie nezistil, naďalej žije v rovnakej domácnosti na adrese X..

6. Matka bola v čase posledného rozhodovania súdu zamestnaná v spoločnosti U. s priemerným čistým
príjmom 1.171,56 eur a žila spolu s deťmi v domácnosti svojich rodičov na adrese J., X. XX.

7.Odvtedydošlonastranematkykpodstatnejzmenepomerov.Matkakvôlidochádzkedetídoškolských

zariadení v X. žije v prenajatom byte v L., kde hradí mesačne 500 eur nájomné a zároveň autom
dochádza do zamestnania v O.. Na pohonné hmoty vynakladá cca 200 eur mesačne. Jej priemerný
príjem zo zamestnania za posledných 12 mesiacov dosiahol sumu 1.122,32 eur, čiže sa od poslednej
úpravy mierne znížil, čo je však ovplyvnené skutočnosťou, že počas troch mesiacov matka poberala
pandemické ošetrovné.

8. Keďže pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav platný v čase vyhlásenia rozhodnutia, súd prvej
inštancie konštatoval, že nie je možné vychádzať z predpokladov o budúcom vývoji situácie účastníkov.
Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu neboli splnené
predpoklady pre zrušenie vyživovacej povinnosti otca. Jednak preto, že otec má v súčasnosti vyšší
príjem než mal v čase posledného rozhodovania súdu (pôvodne cca 1.700 eur, teraz cca 1.922 eur) a

na jeho zárobkové možnosti ešte nemá žiaden negatívny vplyv skutočnosť, že stratil zamestnanie. Bolo
mu totiž vyplatené odstupné za 2 mesiace a ešte mu vznikne nárok aj na podporu v nezamestnanosti.
Z tohto dôvodu k strate zamestnania otca súd prvej inštancie neprihliadal.

9. Naopak na strane matky došlo z objektívnych dôvodov k zvýšeniu jej nákladov na bývanie, keďže

kvôli dochádzke detí do školy žije v nájomnom byte v L., kde hradí mesačne nájomné vo výške 500 eur
a navyše denne dochádza do práce v O., ktorý je vzdialený cca 52 km, s čím má zvýšené výdavky na
prevádzku motorového vozidla.

10. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh otca na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti zamietol.

11. V priebehu konania vyšlo najavo, že vzájomné vzťahy rodičov sú extrémne narušené a
konfliktné, najmä z dôvodu neschopnosti dohodnúť sa na vyporiadaní ich spoločného bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie poukázal v tejto časti na konkrétne nezhody rodičov.

12. Súd prvej inštancie na pojednávaní preto veľmi dôrazne napomenul oboch rodičov a upozornil
ich na krajne nevhodné správanie reálne ohrozujúce zdravý vývoj ich detí. Obaja rodičia následne
súhlasili s tým, aby im súd nariadil výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine,
spočívajúce v povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu v
S., pracovisko B., so sídlom W., v podprograme zameranom na podporu spolupracujúceho rodičovstva,

a to ambulantnou formou každý štvrtok v čase od 14.30 hodiny do 15.30 hodiny. Preto súd prvej inštancie
i takéto výchovné opatrenie nariadil.

13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

14. V zákonnej lehote proti výroku I. tohto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne.

15.Otecvodvolaníúvodomupozornil,žesprávnejevodôvodnenínapadnutéhorozsudkukonštatované,

že prišiel o zamestnanie a je poberateľom dávky v nezamestnanosti. Uviedol, že novú prácu si v
súčasnosti kvôli covid-19 a neľahkej situácií na trhu práce nájsť nevie. Je tak len poberateľom dávky
v nezamestnanosti, a teda má nižší príjem než bol doposiaľ zvyknutý, pričom náklady sa mu neznížili.
Pri ponechaní výživného, ktoré platí na maloleté deti doteraz, by sa mohol dostať do existenčných
problémov, čo by mohlo mať vplyv i na deti.

16. Otec odvolaciemu súdu navrhol, ak by nemal za splnené predpoklady na zrušenie jeho vyživovacej
povinnosti, aby ho zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti len v minimálnej výške, t.j. vo výške 30% sumy životného minima. Otec zároveň žiadal, aby žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na
náhradu trov konania.

17. K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka.

18. V tomto vyjadrení matka upriamila pozornosť súdu na pomery otca v čase posledného rozhodovania
o výživnom a na pomery terajšie. Učinila tak i vo vzťahu k sebe. Mala za to, že zrušením vyživovacej
povinnosti otca by sa sama dostala do ešte väčších finančných problémov, než v akých už je v dôsledku

správania otca. Preto žiadala o potvrdenie napadnutého rozhodnutia.

19. Otec v replike nesúhlasil s vyjadrením matky. V ostatnom sa argumentačne pridržal podaného
odvolania.

20. Matka v duplike zotrvala na svojej skoršej argumentácii.

21. Na výzvu odvolacieho súdu otec predložil doklad o svojom príjme zo obdobie od októbra 2020
doposiaľ. Otec predložil Potvrdenie o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, vydaného Sociálnou
poisťovňou zo dňa 4.6.2021. Z neho plynie, že v roku 2020 v októbri bola otcovi vyplatená dávka v
nezamestnanosti 1.113 eur, v novembri 1.077 eur, v decembri 1.113 eur, v roku 2021 v januári 1.113 eur,

vo februári 1.005,30 eur, v marci 1.113 eur, v apríli 1.077,10 eur, v máji dávka vo výške 1.113 eur má
byť vyplatená vo výplatnom termíne júnovom za splnenia zákonných podmienok.

22. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok

súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku I. a závislom výroku III. o trovách konania podľa
§ 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) potvrdiť ako vecne
správny.

23. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie nebol odvolaním napadnutý, preto je právoplatný a týmto

rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP).

24. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je
zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

25. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (či už schválením
novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím), je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu
vyživovacej povinnosti však môže byť iba skutočnosť, že sa závažnejším spôsobom zmena prejaví v

pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu
o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov
a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a
reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného preto treba
porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania,

a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je potrebné prihliadnuť na všetky
okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Tieto sa však môžu stať dôvodom na zmenu
vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

26. Pri zmene rozsudku súd už nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí
zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie už
prisúdených opakujúcich sa splátok (R 33/1967).

27. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného,

resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov v zmysle
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strana zamestnania
(súd je povinný skúmať príčiny), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríkladnadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí,
zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov
zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného alebo jeho

úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

28. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že výživné na maloleté deti bolo naposledy stanovené
rodičovskou dohodou schválenou rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
28.11.2019, č.k. 9P/44/2019-170. Na maloletú Michaelu bolo stanovené výživné vo výške 80 eur

mesačne a na maloletého J. vo výške 70 eur mesačne. V tom čase bol otec zamestnaný v spoločnosti
B., U., s priemerným mesačným zárobkom cca 1.700,35 eur. Matka v tom čase bola zamestnaná v
spoločnosti U. s priemerným mesačným príjmom 1.171,56 eur a žila spolu s maloletými deťmi u svojich
rodičov.

29. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. dňa 16.10.2020, po uplynutí cca jedného roka od

poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, vykonaným dokazovaním súdom prvej
inštancie bolo zistené, že otec za posledných 13 mesiacov pred rozhodnutím súdu prvej inštancie
dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 1.921,84 eur. O prácu však prišiel, odstupné bolo
otcovi vyplatené vo výške 4.639,41 eur, pričom od októbra do mája 2021 mu boli vyplatené dávky v
nezamestnanosti v priemere vo výške 1.090,55 eur. Matka v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žije

v L. v prenajatom byte, kde hradí nájomne 500 eur mesačne, zároveň dochádza do zamestnania do O..
Na pohonné hmoty vynakladá 200 eur mesačne. Jej príjem za posledných 12 mesiacov predstavoval
1.122,32 eur.

30. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nenastala na strane otca taká zmena

pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine, ktorá by odôvodňovala úplné zrušenie vyživovacej povinnosti
otca k maloletým deťom, resp. zníženie jeho vyživovacej povinnosti na minimálnu, zákonom stanovenú
výšku 30% životného minima. Bol toho názoru, že napriek skutočnosti, že otcovi sa znížil jeho príjem
oproti poslednej úprave výživného, stále jeho majetková situácia a celková životná úroveň je podkladom
na ponechanie doposiaľ stanovenej výšky výživného.

31. Je nutné upozorniť, že otcovi v súvislosti so stratou zamestnania bolo vyplatené odstupné vo výške
4.639,41 eur a zároveň je otcovi vyplácaná dávka v nezamestnanosti v priemernej výške 1.090,55 eur.
Uvedená zmena preto nie je významná na zrušenie, resp. zníženie otcovej vyživovacej povinnosti, ktorá
spočíva na obe maloleté deti vo výške 150 eur mesačne. Ak otec v odvolaní poukazuje na to, že súčasné

plnenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti ho môže dostať do existenčných problémov, odvolací
súd upozorňuje, že podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. V konaní okrem zníženia príjmu na strane otca (stále postačujúcemu na plnenie vyživovacej
povinnosti) nebola zistená iná nepriaznivá majetková, resp. sociálna situácia významná pre zníženie,
resp. celkové zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Iba samotný nižší príjem, než

na aký bol otec zvyknutý, podľa odvolacieho súdu sám o sebe neznamená, že došlo k takej zmene
pomerov, ktorá by zmenu posledného rozhodnutia o výživnom rozumne odôvodňovala. Ťarcha znášania
nákladov na potreby maloletých detí nemôže zostať za tejto situácie iba na pleciach matky, u ktorej
od posledného rozhodovania o výživnom preukázateľne narástli náklady (prenájom bytu, dochádzanie
za prácou). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou (§ 62 ods. 1

Zákona o rodine).

32. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Preto odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a závislom výroku III. o náhrade trov
konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

33. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak,
že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových
konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní
platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.