Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117234587
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117234587.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobkyne:

P.. J. Q., V.. XX.X.XXXX, B. P. Q. T. XXX/XX, Ž., právne zastúpená: JUDr. Floriánom Karabinošom,
advokátom so sídlom Romanova 4. 851 02 Bratislava, proti žalovaným v rade 1/.: R. R., V.. XX.X.XXXX,
B. P. P. XXXX/XX, Ž., právne zastúpený: JUDr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom Národná
15, Žilina, v rade 2/ Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02
Bratislava, právne zastúpený: AK Relevans, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava,
o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný v rade 1/ má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný v rade 2/ má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde 29.12.2017 domáhala voči žalovaným v rade 1/ a
2/ určenia neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 6.5.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v rade
1/ ako spoludlžníkmi a žalovaným v rade 2/ ako veriteľom a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že na základe žiadosti žalovaného v rade 1/ mala
uvedenú zmluvu podpísať ako ručiteľ, nie ako spoludlžník. Uvedenú skutočnosť si pri podpise formuláru
neuvedomila a tiež jej ani zmluva o úvere nebola odovzdaná. Taktiež jej ju žalovaný v rade 1/ na jej
prosbuodmietoldať.Svojímkonanímjužalovanývrade1/uviedoldoomylu,atakztohodôvodunaneho
podala aj trestné oznámenie. Žalobkyňa sa dovoláva absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa jej názoru bola zmluva o úvere uzatvorená v rozpore s
dobrými mravmi a zároveň obchádzala zákon. Ďalej uviedla, že pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s jej

názorom o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, dovolávala sa relatívnej neplatnosti zmluvy o úvere
v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 49a Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaný v
rade 1/ splátky úveru neuhrádzal riadne a včas, žalovaná sa o tom dozvedela v roku 2015. Žalobkyňa
naliehavýprávnyzáujemnapodanejžalobeodôvodnilatým,žesakonanímžalovanéhovrade1/dostala
do finančných problémov a voči nej začala vymáhať dlh vymáhacia spoločnosť, pričom istina je viac ako
30.000,- Eur. Okrem toho poukázala na to, že konanie zo strany žalovaného v rade 2/ bolo v rozpore s
poctivým obchodným stykom, pretože nebola informovaná o všetkých podmienkach zmluvy o úvere a

neboli jej vysvetlené všetky obchodné podmienky. Okrem toho jej nebolo oznámené, že je spoludlžník,
a nie ručiteľ a celá zmluva jej nebola daná k nahliadnutiu, ale ju iba podpísala pri okienku v pobočke
banky. Preto žiadala preskúmať platnosť zmluvy, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa piatej hlavy
Občianskeho zákonníka.3. Dňa 16.3.2018 doručil vyjadrenie k žalobe žalovaný v rade 2/ (č.l. 49 a nasl.), v ktorom žiadal žalobu
zamietnuť, a to na základe toho, že postavenie žalobkyne ako spoludlžníka nebolo v zmluve žiadnym

spôsobom zamlčané ani utajované, pretože pri podpise žalobkyne v zmluve o úvere sa nachádza
označenie „podpis spoludlžníka“. Ďalej poukázal na vyjadrenie samotnej žalobkyne, že mala vôľu
pomôcť dlžníkovi a dobrovoľne s ním uzatvorila zmluvu o úvere, pričom samotný žalovaný v rade 2/ ju
žiadnym spôsobom nenútil ani neuviedol do omylu. Zmluvu tak žalobkyňa podpísala dobrovoľne, a tak
neodporuje zákonu ani ho neobchádza, dokonca sa neprieči dobrým mravom. Rovnako poznamenal, že

ani následky možného trestnoprávneho konania žalovaného v rade 1/ nemajú vplyv na platnosť zmluvy
o úvere. Podľa názoru žalovaného v rade 2/ žalobkyňa nepreukázala súdu, že by pred podpisom zmluvu
nevidela či nemohla ju prečítať a toto tvrdenie považuje za účelové. Ďalej poukázal na to, že priemerný
spotrebiteľ pozná svoje práva a ak sa rozhodne podpísať zmluvný dokument bez jeho preštudovania,
zodpovednosť nesie sám. Okrem toho poukázal na to, že z vyjadrenia a listín predložených žalobkyňou
vyplýva, že žalobkyňa si kedykoľvek mohla vyžiadať zmluvu o úvere, no urobila tak až 17.10.2017, i keď

o platobnej nedisciplinovanosti žalovaného v rade 1/ vedela minimálne od septembra 2015. Žalovaný v
rade 2/ súdu predložil a uviedol, že samotná žalobkyňa dostatočne poznala svoje práva a povinnosti zo
zmluvy, a to s poukazom na povinnosť oznámiť veriteľovi akékoľvek zmeny, nakoľko žalovanému v rade
2/ oznámila zmluvu adresy, čo vyplýva z bodu 8.3 Obchodných podmienok. V ďalšom žalovaný v rade
2/ poukázal na skutočnosť, že v postavení žalobkyne by nebol reálny rozdiel vtedy, keby bola ručiteľkou

v porovnaní s postavením spoludlžníka. Okrem toho namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu
na podanej žalobe, pretože stav objektívnej neistoty na účely posúdenia naliehavého právneho záujmu
bol daný v čase, keď ešte žalovaný v rade 1/ nebol v omeškaní. Okrem toho žalovaný v rade 2/
konštatoval, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená riadne a žalobkyňa mala vôľu zmluvu o
úvere uzatvoriť, čo potvrdila v samotnej žalobe.

4. Žalobkyňa dňa 3.5.2018 doručila súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v rade 2/ (č.l. 78 a nasl.),
v ktorom opätovne poukázala na dôvody neplatnosti zmluvy, ktoré uviedla v žalobe a spočívajú v
konaní žalovaného v rade 1/. V tomto smere zdôraznila, že žalovaný v rade 1/ žalobkyňu uviedol do
omylu, prostriedky z úveru použil na iný účel ako jej uviedol (nepoužil na splatenie úveru vo VÚB).

Žalobkyňa tiež poukázala na omyl, ktorý vyvolal žalovaný v rade 2/ voči žalobkyni, keď ona smerovala
k získaniu postavenia ručiteľa, no na zmluve je v postavení spoludlžníka. Zároveň uviedla, že rozdiel
medzi postavením dlžníka a ručiteľa je odlišný, nakoľko spoludlžník má nárok na regres vo výške 1-
ice, pričom ručiteľ má nárok na regres vo výške 1/1-iny úhrady úveru. Žalobkyňa poukázala na to,
že z výpisu z účtu žalovaného v rade 1/ vyplýva, že suma 8.890,85 Eur bola poukázaná na účet,

ktorým bol vyplatený skorší úver žalovaného v rade 1/ v Poštovej banke. Ďalej suma 20.509,15 Eur
bola poukázaná na bežný účet žalovaného v rade 1/ a suma 600,- Eur bola poukázaná na žalobkyni
neznámy účet, pričom uvedený prevod spochybnila a poukázala na to, že to navodzuje dojem odplaty
za úver pre žalovaného v rade 2/. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že zmluva o úvere jej nebola poskytnutá k
nahliadnutiu a samotná zmluvné dojednanie, ktorým žalobkyňa udelila plnomocenstvo žalovanému v

rade 1/ na prevzatie originálu zmluvy, považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná.
Na preukázanie svojich tvrdení žiadala výsluch žalovaného v rade 1/, poskytnutie videozáznamu z
pobočky žalovaného v uvedený deň, nakoľko z neho by malo vyplynúť tvrdenie žalobkyne, že sa so
zmluvou nemohla oboznámiť. Zotrvala tiež na tom, že ju žalovaný v rade 2/ uviedol do omylu, keď je
na zmluve vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ v postavení spoludlžníka, nie ručiteľa. Žalobkyňa tiež

poukázala na tvrdenia žalovaného v rade 2/ o tom, že by mohlo dôjsť k zastretému právnemu úkonu
v zmysle § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka a na základe toho uviedla, že predmetná zmluva o
úvere je v časti týkajúcej sa žalobkyne neplatná. V ďalšom poukázala na to, že neodovzdanie jedného
vyhotovenia zmluvy o úvere je rozpore s § 9 ods. druhá veta zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase
podpisu zmluvy. Aj z uvedeného dôvodu považovala žalobkyňa zmluvu o úvere za absolútne neplatnú

v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

5. Dňa 9.5.2018 doručil vyjadrenie k žalobe žalovaný v rade 1/ (č.l. 92), v ktorej potvrdil, že spolu so
žalobkyňou uzavrel zmluvu o úvere dňa 6.5.2014 na sumu 30.000,- Eur. S argumentáciou žalobkyne
nesúhlasil a uviedol, že v sume 16.000,- Eur použil úver na vyplatenie záväzkov vo VÚB, a.s., pričom

ostatné prostriedky boli použité pre vlastné účely. V čase podpisu zmluvy tvoril žalovaný v rade 1/ so
žalobkyňou 6 rokov pár a išlo o mimomanželský vzťah, pričom hlavným dlžníkom bol on a žalobkyňa
je v zmluve vedená ako ručiteľ. Ďalej namietal, že celý úver použil pre vlastné potreby, pretože zo
zvyšnej sumy vyplácal on aj žalobkyňa svoje záväzky (Profi Credit, Slovenská Požičovňa, Provident).Predmetný úver čerpala aj žalobkyňa za účelom vyplatenia vlastných záväzkov, pretože jej manžel
nevedel o jej iných existujúcich úveroch. Z toho dôvodu žiadali o úver spoločne. K okolnostiam uzavretia
zmluvy poprel, že by žalobkyňa podpísala formulár a neuvedomila si, a v akom postavení je v danom

formulári vedená, pretože úver bol podpísaný po asi 45 minútovom vysvetlení všetkých podmienok
pracovníčkou banky. Predmetný úver splácal žalovaný v rade 1/ do roku 2016, následne v priebehu
roka 2017 ho splácala jeho manželka, ktorá v novembri 2017 požiadala o rozvod. So žalobkyňou sa
žalovaný v rade 1/ rozišiel v októbri 2017, pričom uvedenú skutočnosť nevedela akceptovať a jeho novej
priateľke strpčovala život dva mesiace. Po ukončení pracovného pomeru na Mestskej polícii v Žiline pre

zlévzťahysožalobkyňousinašielnovúprácuvroku2018,kdejejehomzdapribližne110,-Eurvhrubom.
Čo sa týka predmetného úveru, pohľadávku Poštovej banky prevzala spoločnosť R Collectors, s.r.o.,
s ktorou uzavrel dohodu o mesačných splátkach po 150,- Eur, ktorá je hradená z účtu jeho priateľky.
Ďalej uviedol, že žalobkyňa si dáva posielať poštu k ich spoločnému kamarátovi, u ktorého prevzala aj
výzvu na zaplatenie úveru. Tento kamarát bol svedkom toho, ako žalovaný v rade 1/ dával časť peňazí z
úveru a investovali ich spoločne. Žalovaný v rade 1/ zastáva názor, že nie sú dané dôvody na vyslovenie

neplatnosti zmluvy o úvere, pretože išlo o poctivý obchodný styk, dostatočne bola poučená o všetkých
podmienkach zmluvy, čo sama podpísala. Ako dôkaz o tom, že žalovaná vedela o nesplácaní úveru
dostatočne včas, predložil súdu vyjadrenie žalovaného v rade 2/ zo dňa 17.8.2016, v ktorom reaguje
na jej žiadosť o prehodnotenie splátok úveru. Ďalej doložil poštové poukazy na úhradu sumy 150,- Eur
pre spoločnosť R Collectors.

6. Dňa 25.5.2018 doručil vyjadrenie žalovaný v rade 2/ (č.l. 107), v ktorom opätovne poukázal na to, že
predmetnázmluvaoúvereniejeneplatnýmprávnymúkonom,atoanivprípade,žedlžníknevyužijeúver
na splácanie konsolidovaných úverov. V zmysle zmluvy je v prípade takéhoto zistenia veriteľ oprávnený
vyhlásiť úver za predčasne splatný, k čomu nepristúpil. Ďalej poukázal na tvrdenie samotnej žalobkyne,

že chcela pomôcť žalovanému v rade 1/ a uzatvoriť zmluvy o úvere, t.j. zmluvu uzatvorila dobrovoľne a
nebola k tomu nútená. Opätovne konštatoval, že v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere a žiadal žalobu zamietnuť.

7. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného v rade 1/ vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 4.6.2018 (č.l.

132), v ktorom poprela tvrdenie žalovaného v rade 1/ o svojej zlej finančnej situácii, rovnako poprela,
že by predmetný úver využila akokoľvek ona, pričom poukázala na výpis z účtu žalovaného v rade 1/.
Ďalej poprela aj tú skutočnosť, že by v danom čase tvorila so žalovaným pár. Žalobkyňa tiež spochybnila
tvrdenie žalovaného v rade 1/, že z prostriedkov úveru vyplatil úver vo VÚB, keď z Výpisu z bankového
registravyplýva,žetenbolvyplatenýažvoktóbri2014,t.j.5mesiacovpozískaníúveru.Rovnakopoprela

existenciu iných úverov, ktoré by mala ona sama a bola nútená ich vyplatiť z prostriedkov predmetného
úveru. Okrem toho poukázala na to, že žalovaný nesplácal úver už v roku 2015, a teda jeho tvrdenie o
splácaní až do roku 2016, resp. 2017 sa nezakladá na pravde.

8. Žalovaný v rade 1/ sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným dňa

15.6.2018. Vo vyjadrení konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že by si zmluvu pred jej podpisom
neprečítala, prípadne jej to bolo znemožnené. Z obsahu zmluvy, ktorý je prehľadný, vyplýva, že je v
zmluve uvedená ako spoludlžníčka, pričom svoj podpis na zmluve nespochybnila. Zároveň konštatoval,
že žalobkyňa má vysokoškolské vzdelanie a má poznať svoje práva a legálne možnosti, pričom pri
podpisovaní zmluvy mala zachovať bežnú bdelosť a opatrnosť, inak musí niesť následky svojho

nedbanlivostného konania. K námietke absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere žalovaný v rade 1/ uviedol,
že žalobkyňa nepreukázala žiadne konanie žalovaného v rade 1/, ktoré by rozporovalo dobrým mravom.
K námietke relatívnej neplatnosti vzniesol námietku premlčania v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade premlčacia lehota začína plynúť
urobením právneho úkonu, t.j. 6.5.2014, pričom žalobkyňa podala žalobu až 29.12.2017, t.j. po 3 rokoch

a 7 mesiacoch. Na základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu
trov konania.

9. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 19.9.2018, ktoré odročil na žiadosť žalobkyne zo
zdravotných dôvodov. Následne súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 19.11.2018, na ktorom vec

prejednal a rozhodol za prítomnosti strán sporu (s výnimkou žalovaného v rade 2/) a ich právnych
zástupcov. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a poukázala na skutočnosť, že zmluva o úvere
je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ, ktorý sa prieči nielen zákonu, ale aj
dobrým mravom. Právny zástupca poukázal na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka vzťahujúcesa na úpravu úverových vzťahov, pričom podľa jeho názoru, nemôže žalobkyňa vystupovať na strane
spoludlžníka. Spochybnil písomné vyjadrenia žalovaného v rade 2/ na ustanovenie § 511 OZ, avšak
ani toto ustanovenie nie je možné aplikovať na postavenie žalobkyne. Úverový vzťah, je obchodno-

právny vzťah, ktorý upravuje vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. V zásade preto legitimácia žalobkyne
mala vychádzať z ustanovenia § 261 ObZ, kde však nie je úprava vo forme spoludlžníka, t.j. v
takej forme, akej bola podpísaná úverová zmluva. Spoludlžníkovi môže vzniknúť toto právo už iba k
existujúcemu dlhu. To znamená, pristúpením toho, že by bol zodpovedný, resp. by mal zaplatiť dlh, ak
nezaplatí pôvodný dlžník. Pokiaľ sa týka obchádzania zákona, resp. neplatnosti právneho úkonu, tvrdil,

že účelom úverového vzťahu je obdržanie finančných prostriedkov, pričom v danom prípade žalobkyňa
nedostala žiadne finančné prostriedky a nebola teda účastníčkou žiadneho úverového vzťahu a nemôže
vystupovať a nemá právne postavenie dlžníčky. Úverová zmluva je v rozpore a obchádza ustanovenia
§ 497 Obchodného zákonníka, to znamená hmotno-právne ustanovenie, pretože úverovou zmluvou,
pretože nebol dosiahnutý účel a cieľ, ktorý ňou bol stanovený. Pokiaľ sa týka samotnej úverovej zmluvy a
úverovéhovzťahu,právnyzástupcažalobkynepoukázalnaznenieúverovejzmluvy,zktorejjenesporné,

že mala byť uzavretá poistná zmluva, s ktorou žalobkyňa nebola oboznámená, nebola oboznámená so
všeobecnými obchodnými podmienkami a úverová zmluva jej nebola ani doručená a toto si žiadala až
následne po tom, ako podala trestné oznámenie na políciu. Právni zástupcovia žalovaných zotrvali na
svojich písomných vyjadreniach, pričom žalovaný v rade 1/ opätovne poukázal na námietku premlčania
vo vzťahu k relatívnej neplatnosti zmluvy o úvere, pričom žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu trovy

konania. Právny zástupca žalovaného v rade 2/ rovnako vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k
relatívnej neplatnosti zmluvy o úvere a vo vzťahu k absolútnej neplatnosti konštatoval, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno ohľadom jednotlivých tvrdení, pričom konštatoval, že tvrdenia žalobkyne
sú účelové a nemajú voči nemu žiadne právne následky. Súd následne nariadil výsluch strán sporu. Z
výsluchu žalobkyne vyplynulo, že k podpisu zmluvy o úvere došlo po dohode so žalovaným v rade 1/ v

apríliroku2014.Samotnážalobkyňauviedla,žesobsahomzmluvysaneoboznamovala anepovažovala
to ani za potrebné, pretože žalovaný v rade 1/ jej sľúbil, že dlh uhradí do 2-3 rokov. Tvrdila, že celý
proces v pobočke banky trval asi 10 minút a po prefotení občianskych preukazov došlo k podpisu zmluvy.
Namietala, že zo zmluvy o úvere jej neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky, nebola oboznámená
so všeobecnými obchodnými podmienkami a nebol je predložený ani rovnopis samotnej zmluvy. Ďalej

uviedla, že v čase podpisu zmluvy mala iba jeden ďalší záväzok, a to spoločný úver s manželom.
Žalobkyňa poprela, že by z úveru poskytnutého žalovaného v rade 1/ vyplácala ona svoje vlastné
záväzky. Z výsluchu žalovaného v rade 1/ zhodne vyplynulo, že k podpisu zmluvy o úvere v pobočke
žalovaného v rade 2/ so žalobkyňou došlo po vzájomnej dohode. V ďalšom uviedol, že na účet mu
prišlo 30.000,- Eur, z ktorých si následne Poštová banka stiahla iný jeho nevyplatený úver vo výške viac

ako 8.000,- Eur. Ostatné peniaze minul on spolu so žalobkyňou na hazardné hry. Na otázku právneho
zástupcu žalobkyne, či si je vedomý, že súčasťou zmluvy bola aj poistná zmluva a na aký účel slúžila,
oznámil, že mala byť použitá napríklad pre prípad straty zamestnania. Nakoľko však nemal peniaze,
poistné neuhradil, a preto už poistná zmluva neplatí. Právny zástupca žalobkyne po predbežnom
právnom posúdení zo strany súdu oznámil, že netrvá na zabezpečení dôkazu - kamerovaného záznamu

z pobočky banky, avšak žiadal pripojiť vyšetrovací spis ČVS: ORP 583/3-VYS-ZA-2017, z ktorého by
vyplývali záväzky žalovaného v rade 1/ v čase podpisu Zmluvy o úvere a jeho nutnosti splácať uvedené
záväzky v rozhodnom čase, čím by preukázal rozpor s dobrými mravmi v konaní žalovaného v rade 1/
voči žalobkyni. S ohľadom na to, že obsah vyšetrovacieho spisu podľa názoru súdu nemá priamy vplyv
na preukázanie konania žalovaného v rade 1/ voči žalobkyni vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy

o úvere, súd uvedený návrh na vykonanie dôkazu zamietol. Súd následne na pojednávaní vykonal
dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,
vyjadreniami strán sporu a vec posúdil podľa nižšie uvedených zákonných ustanovení:

10. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba OZ) neplatný je právny úkon, ktorý

svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa ust. § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.12. Podľa § 41a ods. 2 OZ ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho

úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

13. Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala

úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba OZ) pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz.

16. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17. Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

18. Podľa § 511 ods. 2 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmidohodnutéinak,súpodielynadlhuvšetkýchdlžníkovvovzájomnompomererovnaké.Dlžník,
protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladu
upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke.
Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto

rozsahu dlhu inak zbavili.

19. Podľa § 511 ods. 3 OZ ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený
požadovaťnáhraduodostatnýchpodľaichpodielov.Pokiaľnemôženiektorýzdlžníkovsvojpodielsplniť,
rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

20. Podľa § 261 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej iba ObZ) touto časťou zákona
sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa
spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam
prizabezpečeníprávspojenýchsdlhopismiazáložnéprávokcennýmpapieromvrozsahuustanovenom

osobitným zákonom.

21. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 11 ods. 4 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

23. Prioritne sa súd zaoberal tým, že je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe na určenie
neplatnosti zmluvy o úvere, a to s ohľadom na ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku. V
danom prípade súd konštatuje, že predmetná zmluva o úvere je typickou spotrebiteľskou zmluvou, na
ktorú je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 11 ods. 4 predmetného zákona s účinnosťou
od 1.1.2018 vyplýva, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe je daný práve na základe tohto
ustanovenia v spojení s § 137 písm. c) a d) CSP. Nakoľko ide o procesnú úpravu, je možné ju aplikovať

aj na žaloby podané pred účinnosťou tejto novely zákona, ktorá je účinná v čase rozhodovania súdu.
24. Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné skutkové zistenia súdu: Medzi stranami bolo
nesporné, že dňa 6.5.2014 uzatvorili zmluvu o úvere lepšia splátka, ktorej predmetom bolo poskytnutie
sumy 30.000,- Eur zo strany žalovaného v rade 2/ ako veriteľa žalobkyni a žalovanému v rade 1/, pričom
žalovaný v rade 1/ bol v postavení dlžníka a žalobkyňa v postavení spoludlžníka.

25. V ďalšom sa súd zaoberal argumentáciou žalobkyne týkajúcej sa relatívnej neplatnosti zmluvy o
úvere, voči čomu vzniesol námietku premlčania žalovaný v rade 1/ a následne na pojednávaní dňa
19.11.2018 aj žalovaný v rade 2/. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 6.5.2014, pričom uvedené je medzi
stranami nesporné. Žalobu podala žalobkyňa na súde dňa 29.12.2017, t.j. po uplynutí všeobecnej 3-
ročnej premlčacej doby. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčí v zmysle §

101 OZ, pričom premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu. (ZSP
4/2008 z.1, rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo 37/2007, ÚS SR sp.zn. I ÚS 148/2013)

26. V ďalšom sa súd preto zameral na argumentáciu žalobkyne týkajúcou sa absolútnej neplatnosti
právneho úkonu v zmysle § 39 OZ. Absolútna neplatnosť právnych úkonov vyjadruje verejný záujem,

pričom za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť charakter chránených
záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré tieto záujmy vyjadrujú.
Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy je pritom charakteristické, že
nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej
povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť ratihabície či konvalidácie vadného

právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolať každý,
pretože táto neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga omnes). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa
môže dovolávať dokonca aj ten, kto ju sám spôsobil. Takto koncipovaná absolútna neplatnosť právnych
úkonov je mimoriadne závažným zásahom do právnych vzťahov jednotlivcov realizovaných na základe
ich zmluvnej slobody a z viacerých hľadísk odporuje zásadám právnej istoty, ochrany dobrej viery,

nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní.

27. Práve s ohľadom na závažnosť právnych následkov v prípade konštatovania absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, je súd povinný posúdiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu s ohľadom na jednotlivé
osobité okolností prípadu. V danom prípade žalobkyňa namietala absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere

zo dňa 6.5.2014 z viacerých dôvodov. Ohľadom rozporu s dobrými mravmi žalobkyňa uviedla, že k
nej došlo konaním žalovaného v rade 1/, keď ju uviedol do omylu ohľadom nielen jej postavenia v
záväzkovom vzťahu, kde mala vystupovať ako ručiteľ, ale aj samotným konaním žalovaného v rade 1/,
ktorýjejtvrdil,žepredmetnéfinančnéprostriedkypotrebujenaúhraduinýchúverov,ktorévšaknesplácal.
K uvedenému súd poznamenáva, že z prostriedkov úveru vo výške 30.000,- Eur uhradil žalovaný v

rade 1/ zostatok iného úveru v Poštovej banke, ktorý si samotný žalovaný v rade 2/ po pripísaní sumy
úveru na účet žalovaného v rade 1/ poukázal na sumu 8.890,85 Eur. Zvyšok úveru bol poskytnutý na
účet žalovaného v rade 1/. Samotná žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 4.6.2018 uviedla, že druhý úver
žalovaného v rade 1/ vo VÚB (na ktorého vyplatenie bol poskytnutý tiež úver zo dňa 6.5.2014) bol
vyplatený až v októbri 2014. Z vyjadrenia samotnej žalobkyne teda vyplýva, že žalovaný v rade 1/, ktorý

si požičal finančné prostriedky u žalovaného v rade 2/ na splatenie dvoch úverov (v Poštovej banke a
VÚB, a.s.) oba úvery vyplatil. Spochybnenia zo strany žalobkyne, že žalovaný v rade 2/ nepreskúmal
splnenie zmluvných podmienok, za ktorých účelom poskytol úver žalovanému v rade 1/, tak neobstoja.
Žalovaný v rade 1/ ďalej uviedol, že finančné prostriedky boli poskytnuté na jeho účet, pričom časť z nich
poskytol žalobkyni a spoločne ich utratili na hazardné hry a splatenie iného záväzku žalobkyne. Uvedené

tvrdenie však žalovaný v rade 1/ nepreukázal a súd s ohľadom na predmet sporu v tomto smere tieto
tvrdenia nepovažoval za potrebné dokazovať.

28. Právny zástupca žalobkyne v ďalšom poukazoval na to že žalovaný v rade 2/ nedostatočne skúmal
bonitu oboch dlžníkov, keď žalovanému v rade 1/ poskytol úver vo výške 30.000,- Eur pri jeho mesačnom

príjme740,-Eur,rovnakompríjmežalobkyneajejzáväzkochvčasepodpisuzmluvypresahujúcichsumu
2.000,- Eur. V tomto smere súd konštatuje, že z vyjadrení žalobkyne a žalovaného v rade 1/ vyplynulo, že
žalobkyňa mala byť súčasťou záväzkového vzťahu práve z dôvodu, že samotnému žalovanému v rade
1/ by nemohol byť poskytnutý úver v požadovanej výške. Ďalej zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobcamal v danom čase dva úvery, na ktorých vyplatenie si predmetný úver zobral, jeho príjem bol 740,-
Eur, iné úvery a pôžičky nemal. Žalobkyňa ako spoludlžníka mala príjem 700,- Eur, pričom mesačné
splátky iných úverov a pôžičiek u nej predstavovali sumu 2.580,- Eur. Úver bol poskytnutý na 10 rokov

s mesačnou splátkou 390,- Eur. V tomto smere súd poznamenáva, že v prípade solidárneho záväzku
dvoch dlžníkov, rozpor so zákonom pri uzavretí zmluvy nevzhliadol.

29. Žalobkyňa v konaní zotrvala na tom, že na predmetnej zmluve mala byť uvedená ako ručiteľ, nie
spoludlžník, čím ju uviedli žalovaní do omylu. Žalobkyňa v spore namietala, že finančné prostriedky z

úveru jej neboli poskytnuté, a tak nemohla byť splnená zákonná podmienka jej zmluvného postavenia
ako spoludlžníka, pričom poukázala na to, že na uvedené je nutné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, a to § 261 a 497, pretože ide o obchodno-právny záväzkový vzťah, na ktorý sa musia
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Okrem toho od počiatku tvrdila, že so žalovaným v
rade 1/ sa dohodla, že v zmluve bude v postavení ručiteľa, nie spoludlžníka, čím ju žalovaný v rade
1/ spolu so žalovaným v rade 2/ uviedli do omylu, keď na zmluve vystupuje v postavení spoludlžníka.

Toto konanie žalovaných považovala za konanie v rozpore s dobrými mravmi aj so zákonom. K tomuto
tvrdeniu o nevedomosti žalobkyne, v akom postavení je v rámci záväzkovo-právneho vzťahu súd
poznamenáva, že z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa je v postavení spoludlžníka.
Žalobkyňa v priebehu konania nespochybnila svoj podpis na úverovej zmluve, ktorý je práve v kolónke
„spoludlžník“. Zároveň vo svojej výpovedi opakovane uviedla, že si zmluvu neprečítala a podpísala ju,

pričom nepovažovala ani za potrebné sa s jej obsahom oboznamovať, keďže žalovaný v rade 1/ jej
sľúbil, že úver splatí do 2-3 rokov. V tomto smere súd poznamenáva, že žalobkyňa je vysokoškolsky
vzdelaná osoba a pri primeranej miere spotrebiteľského vedomia, musí mať dostatočný prehľad o tom,
aký dokument podpisuje. Pre prípad, že mala vôľu zmluvu o úvere podpísať ako ručiteľ, nie spoludlžník,
pri podpise v pobočke banky, resp. pri predložení zmluvy o úvere bola oboznámená s tým, že v rámci

zmluvného dokumentu má vystupovať ako spoludlžník, mohla uvedené namietať po predložení zmluvy a
nemalapristúpiťsvojimpodpisomkzmluvnémuzáväzku.Zprvotnéhopísomnéhovyjadreniažalovaného
v rade 1/ síce vyplýva, že ich cieľom bolo postavenie žalobkyne ako ručiteľa, avšak uvedené nič
nemení na skutočnosti, že ak takáto forma zmluvy o úvere a postavenia žalobkyne v tomto záväzkovo-
právnom vzťahu neboli možné, či akceptované žalovaným v rade 2/, žalobkyňa pri bežnej obozretnosti,

inteligenčnej úrovni, nemala k podpísaniu zmluvy pristúpiť, ak s jej obsahom nesúhlasila. Zo zhodných
tvrdení strán sporu totiž jednoznačne vyplýva, že k podpisu zmluvy pristúpila žalobkyňa dobrovoľne,
avšak bez náležitého oboznámenia sa s jej obsahom. Súd preto nemôže neopatrnosť a neoboznámenie
sa spotrebiteľa s obsahom zmluvy nahrádzať svojím zásahom a konštatovaním, že uvedené je v rozpore
so zákonom či dobrými mravmi, ak samotný spotrebiteľ (v tomto prípade žalobkyňa) o oboznámenie

sa s obsahom zmluvy nemá záujem a sám konštatuje, že zmluvu podpísal bez jej prečítania. Preto aj
následné tvrdenie žalobkyne, že jej neboli predložené všeobecné obchodné podmienky a nebola s ich
obsahom oboznámená, neobstojí, keďže sama uviedla, že nepovažovala za potrebné si ich prečítať a
oboznámiť sa s nimi. Rovnako tak preto súd považuje za irelevatné aj tvrdenia žalobkyne (a rozporné
tvrdenia žalovaného v rade 1/) o tom, ako dlho trvalo podpísanie zmluvy, keďže sama nemala záujem

o bližšie oboznámenie sa s jej obsahom. Nikoho nemožno nútiť, aby sa s obsahom predloženej zmluvy
oboznámil, pretože je vôľou zmluvnej strany, či sa s obsahom zmluvy oboznámi. V prípade, že tak
neučiní, i keď má na to právo a vytvorené podmienky (žalobkyňa v konaní nepreukázala, že zo strany
žalovaného v rade 2/ jej nebol poskytnutý dostatočný časový priestor na oboznámenie sa so zmluvou),
sama nesie zodpovednosť za následky svojho konania. Nedbanlivý prístup žalobkyne vo vzťahu k

obsahu zmluvy o úvere súd nemôže nahrádzať konštatovaním jej rozporu so zákonom či dobrými
mravmi.

30. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 19.11.2018 opakovane poukazoval na rozpor
zmluvy o úvere s hmotnoprávnymi ustanoveniami Obchodného ako aj Občianskeho zákonníka

týkajúcimi sa úpravy spoludlžníctva. Namietal, že žalobkyňa nemôže byť v zmluve v postavení
spoludlžníka, keď zákon takéto postavenie žalobkyne neumožňuje. V tomto smere súd poukazuje na
úpravu v § 511 Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že podstata pasívnej solidarity spočíva v
tom, že viac dlžníkov má splniť dlh tomu istému veriteľovi tak, že veriteľ je oprávnený požadovať
splnenie od ktoréhokoľvek z nich bez zreteľa na ich vnútorný podiel na dlhu. Ak celý dlh splní jeden

dlžník, povinnosť ostatných zanikne (platí tu zásada „jeden za všetkých a všetci za jedného“). Pri
pasívnej solidarite sa teda vychádza zo zásady, že každý z dlžníkov je zaviazaný za celý dlh, pričom
ak veriteľovi poskytne celé plnenie jeden zo solidárne zaviazaných dlžníkov, solidárny záväzok zaniká
(singuli solidum, unum debent omnes). Dlžník, ktorý bol veriteľom vyzvaný na splnenie celého dlhu,nemôže sa brániť námietkou, aby sa dlh rozdelil medzi ostatných spoludlžníkov. Preto aj povinnosť
dlžníkov zaniká, len čo jeden z nich splnil celý dlh. Účelom pasívnej solidarity je zabezpečiť uspokojenie
pohľadávky veriteľa tým, že sa jej môže domáhať z majetku viacerých osôb (nemôže mu byť na ujmu

platobná neschopnosť niektorého z dlžníkov) a zároveň uľahčiť jej uplatnenie (veriteľ si môže zvoliť
taký postup a spôsob uplatnenia pohľadávky, ktorý považuje zo svojho hľadiska za najvýhodnejší).
Po uspokojení veriteľovej pohľadávky však spravidla môže dôjsť k vzájomnému vyporiadaniu medzi
jednotlivými solidárnymi dlžníkmi. Predmetom solidárneho dlhu je spravidla dediteľné plnenie. Ide najmä
o peniaze alebo veci určené podľa druhu. Zákon neukladá veriteľovi povinnosť poskytnúť plnenie obom

dlžníkom, ide o vec dohody zmluvných strán komu plnenie poskytne. Pojem spoludlžník je tak iba
slovnou definíciou pasívnej solidarity, t.j. situácie, kedy na strane dlžníka vystupuje viacero subjektov.
Spoludlžník je osoba, ktorá má voči veriteľovi (banke, nebankovej spoločnosti a pod.) rovnaké povinnosti
aj práva ako dlžník.

31. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že žalovaný v rade 2/ jej nevydal rovnopis zmluvy o úvere a musela

si oň požiadať, pričom jej bol vydaný až v roku 2017 na žiadosť jej právneho zástupcu. K uvedenému
súd poznamenáva, že rovnopis zmluvy bol vydaný dlžníkovi a žalobkyňa svojim podpisom na zmluve
súhlasila s tým, že žalovanému v rade 1/ ako dlžníkovi udeľuje plnomocenstvo na prevzatie rovnopisu
zmluvy. Uvedené zmluvné dojednanie však žalobkyňa považovala za neplatné, čím je podľa jej názoru
neplatná celá zmluva. V tomto smere poukázala na § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý sankcionuje

nesplnenie písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy o úvere za bezúročné a bez poplatkov, pričom
samotná žalobkyňa nedostatok vydania rovnopisu zmluvy o úvere považuje za neprijateľnú podmienku,
ktorá má za následok absolútnu neplatnosť celej zmluvy. Súd konštatuje, že zmluvná podmienka v bode
3.9 zmluvy, ktorým splnomocňuje spoludlžník dlžníka na prevzatie originálu zmluvy nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, nakoľko žalobkyňa sa mohla kedykoľvek s jej obsahom oboznámiť a toto právo

jej žiadnou zmluvnou podmienkou nebolo upreté. Zmluvná podmienka o udelení plnomocenstva na
prevzatie rovnopisu zmluvy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Tvrdenie, že poskytnutie rovnopisu zmluvy jej bolo poskytnuté až na žiadosť
jej právneho zástupcu nepreukázala. Naopak, zo žiadosti žalobkyne o zmenu úveru (v adrese na
doručovanie)jednoznačnevyplýva,žežalobkyňavedelaosvojichprávachapovinnostiachvyplývajúcich

zo zmluvy. Zo samotného tvrdenia žalobkyne v žalobe jednoznačne vyplýva, že vedela o tom, že
žalovanývrade1/neuhrádzalsplátkyúveruriadneužvroku2015,samauviedla,žeúverbolzosplatnený
v lehote 2016. Napriek tomu, žalobu podala až v roku 2017 a o rovnopis zmluvy tiež žiadala až v októbri
2017. Vo svetle týchto skutočností žaloba o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere vyznieva
účelovo, v snahe dodatočne napraviť svoje nepremyslené správanie, a tak sa zbaviť svojho záväzku. V

závere súd konštatuje, že zmluva o úvere zo dňa 6.5.2014 má všetky zákonom predpísané náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy o úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., a tak súd rozpor so zákonom
na účely konštatovania absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
nemohol konštatovať, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

33. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalovaných v rade 1/ a 2/,
ako procesne úspešnej strany, na náhradu trov konania podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na
plný úspech žalovaných vo veci, priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ podľa cit. ust. § 255 ods. 1 CSP proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.