Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200497
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8118200497.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Y. Y., T.. X.X.XXXX, H. XXX
XX Š. G. XXX, o zaplatenie 8.433,55 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.002,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto
sumy od 31.3.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaná m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 16.1.2018 sa právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.
domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 8.433,55 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne od 31.3.2015 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.. Uviedol,

že so žalovaným uzatvorili spolu dňa 4.4.2014 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, za základe ktorej
poskytol žalovanému pôžičku vo výške 9.019,06 Eur („schválená výška pôžičky“).

3. Žalobca tvrdil, že podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 78 mesačných
splátkach v sume 159,52 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 12.442,56 Eur, a že do dňa
spísania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu
1.458,08 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp.

jednotlivépovinnésplátkyriadneavčas,t.j.vsúladesozmluvouapodmienkamikzmluve,dňa27.1.2015
listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil na možnosť
vyhláseniasplatnosticeléhoúveru.Nakoľkokúhradedlžnýchsplátokanivdodatočneposkytnutejlehote
nedošlo, dňa 19.3.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 25.3.2015 -
„oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Žalobca dodal,
že právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru upravuje bod 12.4 zmluvných podmienok, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ktorými sa žalovaný oboznámil pred podpisom zmluvy.

4. Žalobca tvrdil, že celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 8.433,55 Eur
(pozn. súdu: bez toho aby bolo zrejmé z čoho pozostáva). Uviedol, že zákonné úroky z omeškania si
uplatňuje od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nakoľkooznámenie bolo zasielané obyčajnou listovou zásielkou s tým, že v zmysle zmluvných podmienok čl.
15.2 - piatym dňom od podania na poštovú prepravu sa zásielka považuje za doručenú, a že zmluvnú
pokutu si v tomto konaní neuplatňuje. Ďalej uviedol, že ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný

uhradiť sumu 9.867,63 Eur s tým, že uvedenú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia
dlhu a suma po zosplatnení (pozn. súdu: zo žaloby nie je zrejmé z čoho táto suma po zosplatnení
pozostáva, resp. ako a na základe čoho ju žalobca vypočítal): 10x159,52 = 1.595,20 + 8.272,43 =
9.867,63. Zopakoval, že ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 1.458,08 Eur, ktoré
sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady,

ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si v tomto konaní uplatňuje vo výške 24,-
Eur (pozn. súdu: bez toho aby bolo zrejmé za čo a na základe čoho). Celkovú výšku dlžnej sumy tvorí
istina + náklady na vymáhanie - prijaté úhrady = žalovaná suma (9.867,63 Eur + 24,- Eur - 1.458,08
Eur = 8.433,55 Eur).

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť. Namietala to, že zmluva o úvere je v zmysle

ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/201 Z.z. bezúročná a bez poplatkov, a že žalobca neosvedčil dodržanie
dikcie zákona pri zosplatnení úveru podľa § 565 OZ o tom, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené, a podľa § 53 ods. 9 OZ o tom, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Tvrdila, že v zmluve sa o tomto práve po nezaplatení splátky výslovná
dohoda nenachádza a že výzva na zaplatenie pred domnelým zosplatnením úveru, ktorú žalobca k
žalobepripojil,malabyťpodľadoručenkyprevzatájejnebohoubabkou.Poukázalanato,ženormostrana
formátu A4 má podľa štandardov 30 riadkov, zatiaľ čo nepodpísané VOP ich obsahuje 3,8 krát viac,

konkrétne 113 riadkov s tým, že ich nečitateľnosť a nezrozumiteľnosť je tým preukázaná.

5. V replike k vyjadreniu žalovanej sa žalobca resp. jeho právny predchodca vyjadril nesúhlasne
k náležitosti rozpisu splátok, pre ktorú by mal byť podľa žalovanej úver bezúročný, vo vzťahu k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru však uviedol iba to, že platné právne predpisy neobsahujú

ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t.j. na prvú nesplatenú)
s tým, že žalobca ako veriteľ má tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie
ktorejkoľvek splátky, t.j. tej ktorú si sám určí, avšak k vyjadreniu žalovanej, že v zmluve sa o tomto
práve po nezaplatení splátky výslovná dohoda nenachádza, sa žalobca, hoci ho na to súd pri príprave
pojednávania podľa § 167 ods. 3 CSP vyzval a poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie konania,

konkrétne nevyjadril (§ 151 ods. 1 CSP). Vo vzťahu k platnosti uzatvorenej zmluvy žalobca uviedol
iba to, že sa jednalo o tzv. konsolidačnú pôžičku, teda pôžičku slúžiacu na pokrytie predchádzajúcich
záväzkovžalovaného,ažežalovanýbolspodmienkamizmluvyoboznámený,očompodľanehosvedčia
aj vykonané čiastkové úhrady v zmluvne dohodnutej výške (pozn. súdu: ktoré však boli uvedené v
zmluve, a nie v predložených zmluvných podmienkach).

6. Počas konania žalobca oznámil, že pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania,
bola spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkovi, a navrhol, aby súd pripustil
jeho vstup do konania namiesto pôvodného žalobcu. Súd o tomto návrhu rozhodol uznesením č.k.

13Csp/4/2018-53 vydaným vyšśím súdnym úradníkom dňa 28.5.2018 tak, že tomuto návrhu vyhovel a
vstup nového žalobcu na miesto pôvodného žalobcu pripustil.

7. Písomným podaním doručeným súdu elektronicky 11.6.2021 zobral žalobca svoju žalobu späť v časti
o zaplatenie istiny 1.002,57 Eur s príslušenstvom a uplatňoval si už len sumu 7.430,98 Eur s úrokom z

omeškania od 31.3.2015, a zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.

8. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť však
ospravedlnil, a preto súd vec v zmysle ust. § 180 CSP prejednal v jeho neprítomnosti, a prihliadol pritom
na obsah spisu a vykonané dôkazy.

9. Žalovaná na pojednávaní zhrnula, že úkon zosplatnenia nebol vykonaný riadne, výzva nebola riadne
žalovanej doručená, a taktiež nebolo preukázané platné dojednanie možnosti zosplatnenia dlhu, a z
toho dôvodu nemohla byť pohľadávka platne postúpená na súčasného žalobcu. Poukázala na to, ževšeobecné obchodné podmienky nie sú nikým podpísané a sú napísanej aj veľmi malým drobným
písmom, preto nemožno uznať takéto dojednanie za platné, a z tohto dôvodu nebolo tiež možné
pohľadávku, ktoré je predmetom tohto konania, postúpiť pred termínom konečnej splatnosti, ktorá mala

nastať až v roku 2020, a terajší žalobca nie je preto v tomto spore aktívne legitimovaný. Uviedla tiež, že
z obsahu spisu a predložených príloh nie je tiež zrejmé, že by žalobca, resp. jeho právny predchodca
skúmal bonitu klientky, nahliadal do nejakých úverových registrov a podobne, čím postupoval hrubo
nedbanlivo pri starostlivosti a vyhodnocovaní možnosti splácania úveru, a aj z toho dôvodu mu zákon
nedovoľoval vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru (a nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky).

10. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

11.Podľa§146ods.1CSPsúdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. V danom prípade žalobca zobral žalobu čiastočne späť, a keďže tak urobil skôr než sa začalo
predbežnéprejednaniesporualebopojednávanie,tedavčase,keďsanaprípadnýnesúhlasžalovaného

so späťvzatím žaloby v zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP neprihliada a jeho vyjadrenie k čiastočnému
späťvzatiu preto nie je ani potrebné, súd konane v rozsahu späťvzatia žaloby postupom podľa § 145
ods. 2 CSP v tejto časti zastavil.

13. V súvislosti so zvyškom žaloby súd poukazuje na to, že v návrhovom konaní je výlučne na

žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom
konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a
úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda
vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca

teda procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je
preto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej
a obsahovej § 132 ods. 1 CSP. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi

skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

15. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno
tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový
stav aplikovať.

16. Podľa Čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách

jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

17.PodľaČl.5CSPzjavnézneužitieprávanepožívaprávnuochranu.Súdmôževrozsahuustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie

práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.18. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky

19. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania.

20. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

21. „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú
spôsobilébyťpredmetomdokazovania.Takétonesubstancovanéprejavyžalobcusúdvkonanílegitímne

opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. ... žalovanému musí byť
umožnené vyjadriť sa k všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Toto svoje právo
nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré samo o sebe
vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a zrozumiteľnosti.
Pokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle § 129 ods. 3 CSP,

nie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval svoje skutkové
tvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti sa však prejavia
v ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený skutkový stav a pod.)
a v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania), za čo nesie plnú
zodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného úspechu vyžaduje

sporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti a dôslednosti“ (in:
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670)

22. V súvislosti s dopĺňaním skutkových tvrdení (ako podkladu zisťovania skutkového stavu) súd

tiež pripomína, že podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, pričom podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v
spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

23. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie predloženými listinami, ktorých

odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp.
nespochybnených) resp. preukázaných tvrdení strán (§ 132 ods. 2, § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP) -
v ich rozsahu, a vykonaných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

24. Dňa 4.40.2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu spoločnosť spoločnosti Consumer Finance

Holding a.s. ako veriteľ so žalovanou ako klientom písomnú zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe
ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku v sume 9.019,06 Eur, a žalovaná sa
zaviazala ju splácať v pravidelných mesačných splátkach. Nad rámec stranami dodaných tvrdení (§ 295
CSP) súd z tejto zmluvy zistil, že termín konečnej splatnosti (mesiac/rok) bol: 10/2020. Podľa obsahu
zmluvy ide nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

25. Listom označeným ako predžalobná upomienka zo dňa 27.1.2015 právny predchodca žalobcu
oznamoval žalovanej, že na tejt zmluve eviduje nedoplatok s tým, že ak v stanovenej lehote nedôjde
k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11.2014, bude oprávnený úver zosplatniť. Podľa nespochybnených
skutkovýchtvrdenížalovanej(§151ods.1CSP)všaktakétoprávoveriteľavsamotnejzmluvedojednané

nebolo. Žalobcom predložené zmluvné podmienky boli napísané malým drobným písmom, a neboli
nikým podpísané.

26. Z hľadiska vymedzenia rozhodovanej veci súd osobitne zdôrazňuje, že žiadne iné než vyššie
uvedené podstatné skutočnosti v konaní stranami konkrétne uvedené a ani zákonom stanoveným

procesným postupom súdu (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) zistené neboli a ani nevyšli najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

27. V danom prípade ide v zmysle ust. § 290 CSP nepochybne o tzv. spotrebiteľský spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskouzmluvou. Podanej žalobe, ktorou je súd viazaný, vychádzajúc zo skutočností v nej uvedených, však
nemožno vyhovieť.

28. Podľa § 565 zák. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase výzvy na úhradu dlžnej sumy 27.1.2015
(ďalej len „OZ“) - ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky

29. Podľa § 53 ods. 9 OZ - ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

30. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmení účinnom v čase

postúpenia (13.11.2017, tak ako to vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok) - práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

31. V danom prípade nebolo zistené, žalobca to vo vzťahu k obrane žalovanej netvrdil a ani nepreukázal,

že by v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo medzi zmluvnými stranami platne dojednané
právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca vo vzťahu
k tomu iba všeobecne poukázal zmluvné podmienky napísané malým drobným písmom, ktoré neboli
nikým podpísané a mali tvoriť prílohu zmluvy. Pre úplnosť pritom treba uviesť, že časť obsahu zmluvy
sícemožnourčiťajodkazomnaobchodnépodmienky,nemalobysatovšaktýkaťpodstatnýchdojednaní

dôležitých pre správne rozhodnutie spotrebiteľa (ale len dojednaní technického a vysvetľujúceho
charakteru), o ktorých by mal spotrebiteľ nepochybne vedieť, a nič by preto, v prípade poctivého prístupu
veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný
nižšie). Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky
nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože

ak má byť súčasťou zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky,
rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom
na obchodné podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ)
tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na inom
mieste (napr. v obchodných podmienkach), písomne (§ 9 ods. 1 ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom

ako iná časť takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak nebolo.

32. V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ako dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných
podmienok napísaná drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných

zmluvných náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti
súd zdôrazňuje, že v prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné
poskytnúť vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom
je potrebné posúdiť aj úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa

podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak
učiní, čo sa stalo aj v tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno
priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

33. K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp.

zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (a podobne
ani o iných podstatných dojednaniach súvisiacich s jej porušením, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť
súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú
spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi,ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu
ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v
oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

34. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že právo veriteľa na predčasné zosplatnenie
spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 565 OZ a s tým súvisiaca skoršia splatnosť spotrebiteľského
úveru, o ktorý v danom prípade ide - pred termínom jeho dohodnutej konečnej splatnosti 10/2020, teda
preukázané nebolo. Tým však žalobca netvrdil a nepreukázal ani výnimku zo zákazu prevodu práv
vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu pred termínom jeho konečnej splatnosti
zakotveného v ust. § 17 zák. č. 129/2010. Táto skutočnosť má však zároveň za následok, že žalobca

tak nie len že nepreukázal, ale ani len netvrdil jeden zo základných predpokladov pre platné (§ 39
OZ) postúpenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (postúpenie pohľadávky až po
konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti), a teda ani predpoklady pre ich nadobudnutie. Súčasný žalobca žalovanej
žiadne peňažné prostriedky neposkytol a svoje práva v tomto konaní odvodzuje iba z prevodu práv na

jeho osobu, a keďže oprávnenosť tohto prevodu (postúpenia) a tým i jeho aktívna vecná legitimácia v
konaní preukázaná nebola, súd žalobu zamietol.

35. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255

ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, a preto jej súd voči žalobcovi v zmysle ust. § 255
ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.