Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 27, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318207486
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2318207486.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: 1./X.

F., O.. X.X.XXXX, F. XXXX/X, P., 2./ I. F., O.. XX.X.XXXX, F. XXX/XX, F., proti žalovanému: U. E.,
O.. XX.X.XXXX, E. XXX/X, F., JUDr. Lýdia Rácková, advokátka, Lichnerova 72, Senec, o určenie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou podanou na tunajší súd 2. novembra 2018 žiadali súd, aby po vykonanom
dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým určí, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1/2 -ci na

nehnuteľnostiach evidovaných Okresným úradom T., katastrálnym odborom, zapísaným na Liste
vlastníctva / ďalej len LV / č. XXX, katastrálne územie L., okres L., obec L. parcely registra „C“ parcela
č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX - záhrada vo výmere XXX
m2 a uplatnili si náhradu trov konania.
2. Žalobcovia žalobu skutkovo vymedzili tak, že predmetné nehnuteľnosti sú evidované v
pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie L.. Žalovaná si odvodzuje svoje vlastnícke právo
oveľkosti10/12titulomdedičstvaposvojejmatkeU.R.,ktoránehnuteľnostizdedilaposvojommanželovi

C. R.. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10-iny po nebohom X. R. nadobudla kúpnou zmluvou vedenou
pod X.-XXX/XXXX, vedené na Okresnom úrade T., katastrálnym odborom. Nehnuteľnosti sú zapísané
na LV č. XXX. Žalobcovia sú právny nástupcovia / vnuci / R. P. R. R. P. E.. M. a právny nástupcovia / deti /
R. F. E.. E.. Svoje vlastnícke právo si žalobcovia odvodzovali na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli
jehoprávnypredchodcoviaR.P.ajehomanželkavrokoch1954-1958odC.R..Okremtohopoukazovali
na Rozhodnutie č. Výst. XXXX/XXXX K. X. L. XXXX, ktorým Okresný národný výbor / ďalej len ONV /
v F. povolil postaviť rodinný dom na parcele č. XXXX. Podľa názoru žalobcov nadobudli vlastníctvo k

nehnuteľnostiam na základe vydržania. Naliehavý právny záujem na podaní žaloby videli v tom, že je
potrebné zosúladiť faktický/reálny / stav vlastníckeho práva so stavom právnym a iba súdne rozhodnutie
môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti.
3. Žalobcovia spolu so žalobou súdu doručili Osvedčenie o dedičstve sp. zn. D XXX/XX, Dnot XXX/XX,
XXD/X/XXXX, Dnot XX/XXXX, D XXXX/XX, Dnot XX/XX, Rozhodnutie ONV v F., potvrdenie Obce L.,
pozemnoknižnú vložku č. XXX.
4. V priebehu konania žalobcovia zmenili žalobný petit a žiadali, aby súd určil, že predmetné

nehnuteľnostipatriadodedičstvapoporučiteľochR.P.ajehomanželkeR.P.,E..M..Súdnapojednávaní
konanom 27. januára 2020 za prítomnosti strán a ich zástupcov pripustil navrhovanú zmenu žalobného
nároku v súlade s ustanovením § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku / ďalej len CSP /, pretože
výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.5. Žalovaná sa písomne vyjadrila k žalobe podaním z 2. januára 2019 a žiadala žalobu zamietnuť z
dôvodu, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Podľa jej názoru žalobcovia nepreukázali naliehavý
právny záujem na podaní žaloby, pretože žalobcovia nepreukázali, že ich právny predchodcovia

nadobudli sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Poprela tvrdenie žalobcov, že ich právny
predchodcoviamaliuzavrieťkúpnuzmluvusjejotcomadokoncamuvyplatiťkúpnucenuajpreostatných
spoluvlastníkov. Ďalej poukázala na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v konaní a nepreukázanú
oprávnenú držbu pozemkov, pretože osobne bola prítomná pri rozhovore jej otca a manželov P., ktorí sa
domáhali podpísania kúpnej zmluvy, ktorú však jej otec odmietol podpísať, pretože pozemky ponechal

otec žalovanej právnym predchodcom žalobcov iba na bezplatné užívanie. Na parcele č. XXXX sa
nachádzala schátralá stavba súpisné č. XX, ktorú právny predchodcovia žalobcov zbúrali a postavili si
nový rodinný dom súpisné č. XX. V danom prípade žalobcovia a ani ich právny predchodcovia nemohli
byť dobromyseľní, že sú vlastníkmi nehnuteľností z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nikdy nedošlo
a už vôbec nie za účasti všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, nebola vyplatenú kúpna cena a
okrem toho sama právna predchodkyňa žalobcov vlastnícke právo dala riešiť advokátovi U., ktorý mal

vysporiadať ich vlastnícke práva.
6. Žalobcovia sa písomne vyjadrili podaním z 22. mája 2019, v ktorom preukazovali aktívnu legitimáciu,
naliehavý právny záujem na podaní žaloby zhodne so žalobou. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
okrem iného odvodzovali od Rozhodnutia vydaného bývalým MNV v F. a zápisnice z 3. júla 1958, v
ktorej predseda stavebnej komisie ONV v F. konštatoval, že novostavba bude prevedená na vlastnom

pozemku žiadateľa R. P. na parcele č. XXXX X. L..
X. Za účelom zistenia skutkového stavu vo veci súd vypočul žalobcu v 2. rade, žalovanú, zástupcu
žalobcov, právnu zástupkyňu žalovanej, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil tento
skutkový stav vo veci.
8. Zástupca žalobcov žiadal žalobe vyhovieť, pretože právny predchodcovia žalobcov nadobudli

vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy s právnym predchodcom
žalovanej, ktorému zaplatili kúpnu cenu. Okrem toho poukázal na rozhodnutie ONV v Senci, na základe
ktorého si právny predchodcovia žalobcov postavili rodinný dom na parcele č. XXXX. K uzavretiu kúpnej
zmluvy malo dôjsť v rokoch 1954 - 1958, od ktorej doby dobromyseľne došlo k užívaniu nehnuteľnosti,
za ktoré nehnuteľnosti žalobcovia platia daň.

9. Žalovaný v 2. rade si pamätal, ako jeho matka hovorila, že pozemky kúpili od otca žalovanej, ktorému
bola vyplatená kúpna cena. Otec žalovanej nevyplatil kúpnu cenu ďalším spoluvlastníkom, z ktorého
dôvodu sa jeho matka obrátila na advokáta JUDr. U., ktorý mal dať veci do poriadku v roku 1970. Advokát
pripravil kúpnu zmluvu a išiel za otcom žalovanej, ktorý nikdy nebol doma a k podpisu kúpnej zmluvy
nedošlo.

10. Právna zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania nadobudnutia titulu
vydržania. Poukázala na to, že žalobcovia nevedeli presne určiť dátum uzavretia kúpnej zmluvy, s kým
uzavreli kúpnu zmluvu, za akých okolností, vyplatenie kúpnej ceny a v akej výške. Žalobca vo svojej
výpovedi dokonca potvrdil, že kúpna zmluva mala byť uzavretá v roku 1970.
11. Žalovaná si pamätala, ako právny predchodcovia žalobcov prišli za jej otcom a chceli, aby im dovolil

bývať v jeho rodičovskom dome z dôvodu, že nemajú kde bývať. Otec žalobkyne súhlasil s tým, že sa
jedná o starý dom a bude ho potrebné opraviť. Po smrti manželov P. Y. F. prišla za ňou matka žalobcov
za účelom podpísania nejakej listiny s tým, aby si dala veci do poriadku. Žiadnu listinu nepodpísala a
nakoniec bola vyzvaná notárom JUDr. M., aby uviedla komu patrí do vlastníctva rodinný dom. Notárovi
žalovaná odpovedala, že jej otec súhlasil s opravou rodinného domu a bývaním.

12. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parciel registra „C“ parcela č. XXXX vo výmere XXX m2 zastavané
plochy a nádvoria, parcely č. XXXX vo výmere XXX m2 záhrady, evidované na LV č. XXX pre okres T.,
obec L., katastrálne územie L. v podiele 1/1 na základe deidičského konania D XXX/XX pozemnoknižnej
vložky č. XXX, kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX, vklad povolený XX. D.Ó. XXXX, V XXXX/XXXX vklad
povolený XX. D. XXXX, V XXX//XXXX vklad povolený XX. U. XXXX.

13. Rozhodnutím ONV v F. značka: Výst. XXXX/XXXX bola povolená stavba na parcele č. XXXX
stavebníkovi R. P. K. X. L. XXXX.
14. Obec L. potvrdila, že žalobca v 1. rade je daňovníkom - užívateľom rodinného domu, dvora a záhrady
v katastri L., ul. X. Č.. XX a od roku 1993-2015 platil daň z nehnuteľnosti za dom, dvor, záhradu parcely
č. XXXX, XXXX. Pred tým za nehnuteľnosť platil daň R. P..

15. Na základe dedičských rozhodnutí po právnych predchodcoch žalobcov / sp. zn. D XXXX/XX, Y. XX/
XX po nebohom R. P., K. XX. U. XXXX, sp. zn. D XXX/XX, Y. XXX/XX po nebohej R. P. E.. M., K. XX.
Y. XXXX a sp. zn. XXD/X/XXXX, Y. XX/XXXX P. O. R. F., K. XX. I. XXXX / sa žalobca v 1. rade stal
vlastníkom rodinného domu v L. súpisné č. 52 na parcele č. XXXX.16. Predmetné nehnuteľnosti boli evidované v pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálne územie L., v
ktorej je zapísaný: B5 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/12 v prospech T. /. L. /. R., B6 spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/12 v prospech X. R., B7 + B8 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/12 + 3/4 v prospech

C. R.. Vlastníctvo žalobcu v 1. rade je evidované na LV č. XXXX.
17. Žalovaná na dotaz notára JUDr. I. M. odpovedala v dedičskej veci sp. zn. D XXX/XX, Y. XXX/XX, že
nemá vedomosti o tom, že by jej otec dal súhlas k oprave zdemolovaného domu v L., ktorý zdedil po
svojich rodičoch, o čo ho žiadal p. P., ktorý dom obýval spolu so svojou manželkou.
18. Žalovaná listom z 9. decembra 2012 sa obrátila na matku žalobcov za účelom ponuky

spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti na odkúpenie z dôvodu, že sa rozhodla svoj podiel na
nehnuteľnostiach predať. Matka žalobcov listom žalovanej oznámila, že jej otec prebral peniaze za
pozemok a nevyplatil svojich bratov, tak neboli ochotní podpísať kúpnu zmluvu.
19. Právna zástupkyňa žalovanej vyzvala matku žalobcov listom z 9. júna 2015, aby jej zaslala,
ak disponuje akýmikoľvek dokladmi za účelom preukázania vlastníctva k rodinnému domu okrem
dedičských rozhodnutí po jej nebohých rodičov, vyjadrila sa k užívaniu pozemkov a navrhla jej

prenechanie domu dohodou a odkúpenie pozemkov.
20. Matka žalobcov v liste z 29. júna 2015 uviedla, že rodinný dom č. XX kúpil jej otec od otca žalovanej
v roku 1954 s tým, že jej otec vyplatil aj kúpnu cenu, pri čom spísali kúpnu zmluvu o predaji. Rodinný
dom postavil jej otec v roku 1958 a užívali aj pozemky s tým, že sa vždy správali ako oprávnení vlastníci
v dobrej viere.

21. Žalovaná podala na Okresný súd Pezinok 25. októbra 2017 žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia proti žalobcovi v 1. rade za užívanie parciel č. XXXX R. XXXX.
22.Žalobcoviapreukazovalinadobudnutievlastníctvavýpisomzosúpisuparciel,položkouvýkazuzmien
č. XXX/XXXX, kde vlastníkmi boli zapísaní právny predchodcovia žalobcov a čestným prehlásením P.
F., ktorý prehlásil, že má vedomosť o tom, že jeho strýko R. P. získal pozemok na stavbu rodinného

domu v L. X. X. H. kúpou od rodiny R..
23. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne uzatvára:
24. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ / držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s
vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
25. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená /
§ 130 ods. 1 O.Z./.
26. Podľa § 134 ods. 1, 2 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno
nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu

byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
27. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
28. V danom prípade žalobcovia podali určovaciu žalobu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia

CSP. V prípade úspechu v konaní žalobcovia museli preukázať naliehavý právny záujem na podaní
žaloby, v opačnom prípade by súd žalobu zamietol bez meritórneho prejednania veci. Naliehavý
právny záujem je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo
kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V tomto smere súd poukazuje na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. júla 2008, v zmysle ktorého

„ taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ktorá vo
svojich dôsledkoch znemožňuje poskytnutie súdnej ochrany postupom podľa tretej, resp. štvrtej časti
Občianskeho súdneho poriadku v otázke patriacej do primárnej právomoci všeobecných súdov, je
popretím samej podstaty základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj obdobného práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Účastník
konania má právo na to, aby platnosť sporného občianskoprávneho úkonu posúdil všeobecný súd podľa
tretej, resp. štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku „ . Súd sa zhoduje s vysloveným názorom
Ústavného súdu Slovenskej republiky, pretože žalobcovia nemajú inú možnosť domôcť sa svojho práva.
V opačnom prípade by súd odoprel súdnu ochranu žalobcom. Naliehavý právny záujem spočíva

v odstránení nezhody medzi skutočným stavom so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti a v
odstránení právnej neistoty.29. Žalobcovia sa domáhali určenia, že ich právny predchodcovia boli vlastníkmi nehnuteľností presne
určených vo výrokovej časti žaloby. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva zo zákona / ex lege /, pri splnení zákonom požadovaných predpokladov:

a/ spôsobilý predmet vydržania
b/ držba musí byť oprávnená
c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

30. Subjektom vydržania môže byť fyzická, právnická osoba, ale aj štát, pokiaľ je subjektom

občianskoprávnych vzťahov. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov
vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydražiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej
doby. Pri uplatňovaní inštitútu vydržania je potrebné rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej
úpravy, a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31. decembra 1950, potom
obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1. januára 1951 do 31. marca 1964,
obdobie platného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. od. 1. apríla 1964 so zreteľom na jeho novely,

najmä zákon č. 131/1982 Zb., účinný od 1. apríla 1983 a zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 1. januára
1992. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie, t. j. do 1. apríla 1983
neupravoval. Až novela O. Z. v § 132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou
započítaniačasupredchádzajúcejdržbypred1.aprílom1983stým,žetentočassaneskončilskôrnež1.
apríla 1984 / § 865 ods. 3 /. Vydržacia doba pri nehnuteľnostiach je desať rokov. Spôsobilým predmetom

vydržania je podľa zákona všetko, čo možno držať a aj vydržať, teda, čo môže takýmto spôsobom
nadobudnúť každý občan. Môže to byť nehnuteľnosť, ale aj hnuteľnosť. Z vydržania sú vylúčené, len
veci, ktoré môže vlastniť štát - nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje
a vodné toky / článok 4 Ústavy /. V danom prípade predmetom vydržania je nehnuteľnosť , ktorá je
spôsobilým predmetom vydržania. Oprávnenou držbou je treba rozumieť držbu veci vo vedomí, že som

vlastníkom držanej veci. Oprávnenou držbou sa rozumie držba veci, pri ktorej je držiteľ vzhľadom na
všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že vec drží ako jemu vlastnícky patriacu. Nestačí jeho subjektívne
presvedčenie, ale táto jeho dobrá viera v tom, že mu vec patrí, musí byť založená na objektívnych
okolnostiach. Držbou sa nerozumie faktické užívanie veci výhradne držiteľom, ale je možné, že vec ako
svoju zverí inému - napr. dá ju do užívania na základe nájomnej zmluvy. Súd uvádza, že nadobúdací titul

musí existovať pri vstupe do držby, aby bolo možné považovať držbu za oprávnenú. V danom prípade
žalobcovia uvádzali, že ich právni predchodcovia vstúpili do držby na základe uzavretej kúpnej zmluvy v
rokoch 1954 - 1958. Nadobúdací titul pri nehnuteľnostiach musí byť vždy písomný, najmä v prípade, ak
sa nehnuteľnosť nadobúda zmluvou. Nie je možné vydržať vec len samotnou držbou veci bez právneho
titulu. Nadobúdací titul nemusí byť platný, ale musí existovať / kúpna zmluva, dohoda o vyporiadaní

spoluvlastníctva, darovacia zmluva, zmluva o dielo a pod,. /.
31. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v
dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera / dobromyseľnosť / je podľa platnej úpravy daná
„ so zreteľom na všetky okolnosti „. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. V prípade,
že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní opatrnosti vedieť, alebo ak

to výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že titul
je, stane sa oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť
do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym / uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 28. marca 2011 sp. zn. 5 Cdo 87/2010 /. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie
svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne,

a nie iba zo subjektívneho hľadiska, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú
možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno
hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný
omyl je taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou mierou opatrnosti,

ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Vzhľadom na
všeobecne / aj v oblasti súkromného práva / uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat / neznalosť
zákona neospravedlňuje /, vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci
z neznalosti zákona, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, keď
znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

32. V danom prípade treba mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno
priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Základným rozlišujúcim kritérium je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec,ktorú fakticky ovláda, patria. Súd v tomto smere poukazuje na R 8/1991, podľa ktorého tvrdenie držiteľa
o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.

33. Vzhľadom na tvrdenie žalobcov, že ich právny predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti do svojho
vlastníctvanazákladepísomnejzmluvyuzavretejvroku1954-1958súdmázato,ževdanomprípadeje
potrebnéaplikovaťOZč.141/1950Zb.platnýaúčinnýod1.januára1951do31.marca1964.Podľatohto
zákona vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite
po dobu desať rokov. Niet žiadneho dôvodu vyvodzovať nadobudnutie vlastníckeho práva na základe

vydržania v tých prípadoch, keď sa stratila zmluva o prevode vlastníckeho práva / ak sa jej existencia
preukáže inak /, ktorá bola platne uzavretá v čase platnosti OZ č. 141/1950 Zb. Zápis nadobudnutia
vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nebol v období od 1. januára 1951 do 1. apríla 1964 podmienkou
prevodu vlastníctva, ale mu zostal význam deklaratórny.
34. V prejednávanej veci v žalobe žalobcovia tvrdili, že nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam ich
právny predchodcovia na základe písomnej zmluvy, ktorú dohľadávajú v archívoch. Potom tvrdili, že

kúpna zmluva bola uzavretá ústne s právnym predchodcom žalovanej a bola mu vyplatená aj kúpna
cena. Žalovaná všetky tvrdenia ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy a vyplatenia kúpnej ceny poprela.
Kúpna zmluva mala byť uzavretá v rozpätí rokov 1954 - 1958. V tom čase v zmysle pozemnoknižnej
vložky č. 145 nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve otca žalovanej a jeho dvoch bratov. Pokiaľ
otec žalobcov mienil uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností, musel by ju uzavrieť so všetkými

podielovýmispoluvlastníkmi.Žalobcoviasúdunepredložilianijedendôkazouzavretejzmluve.Dôkazom
o uzavretí zmluvy nie je predložené čestné prehlásenie P. F., pretože z čestného prehlásenia vyplýva,
že ho podpísal menovaný, avšak kto vyhotovil čestné prehlásenie a či vôbec menovaný chápal význam
prehlásenia nie je zrejmé vzhľadom na vek menovaného s poukazom na jeho podpis. Žalovaná v tomto
smere poukázala na to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy menovaný bol vo veku asi 4, maximálne 8

rokov, takže nebol schopný chápať význam uzavretia kúpnej zmluvy. Okrem toho žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno ohľadne vyplatenia kúpnej ceny, ani v akej výške, v ktorom smere súdu nepredložili
ani jeden dôkaz. Naopak výsluchom žalovaného v 2. rade súd zistil, že právna predchodkyňa žalobcov
v 70-tich rokoch chcela vysporiadať vzťahy s právnym predchodcom žalovanej a požiadala advokáta o
uzavretie kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti. Ďalšie dôkazy predložené žalobcami svedčia o

tom,žeprávnemupredchodcovižalobcovbolovydanéstavebnépovolenienastavburodinnéhodomuna
parcele č. XXXX X. roku 1958. K predloženej identifikácii parciel súd uvádza, že táto listina nepreukazuje
vlastníctvo právnych predchodcov žalobcov, ale uvádza, že sú držiteľmi týchto nehnuteľnosti. V prípade,
že by právny predchodcovia boli vlastníkmi nehnuteľností bola by uvedená poznámka odkazujúca na
LV. Pokiaľ sa jedná o súpis parciel a listiny o zmenách tieto listiny sú pre daný spor irelevantné, pretože

rodinný dom nie je predmetom konania.
35. Žalobcovia nepreukázali jeden z predpokladov vydržania, a to nadobudnutie nehnuteľnosti,
dobromyseľné užívanie nehnuteľností vzhľadom na opísané v bode 34 s tým, že právna predchodkyňa
žalobcov si bola vedomá, že pozemky nie sú vysporiadané, z ktorého dôvodu sa obrátila na advokáta
za účelom uzavretia kúpnej zmluvy s právnym predchodcom žalovanej. Vzhľadom na všetky okolnosti

je vylúčené, aby právny predchodcovia žalobcov dobromyseľne užívali pozemky v dobrej viere, že
sú ich vlastníkmi, keď mali vedomosť o tom, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve troch
spoluvlastníkoch a o kúpe pozemkov rokovali len s otcom žalovanej, ktorému mala byť vyplatená aj
kúpna cena, ktorú skutočnosť žalobcovia nepreukázali ani jedným dôkazom.
36. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s

nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán /

porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a
pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak
nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
37. Z hore uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala plný úspech

v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.