Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011187
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115011187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.01.2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania prokurátora z r u š u j e v
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/111/2015 zo dňa 08.09.2016 výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému W.. O. V. - L.. XX.XX.XXXX E. D. Ľ., P. J.

G., M. Č.. XXXX/XX, D.T.
G., E. E. M. XX.XX.XXXX K.
XX.XX.XXXX

u k l a d á

podľa § 217 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu
4 (štyroch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/111/2015 zo dňa 08.09.2016 bol obžalovaný W.. O. V.
uznaný vinným v bode 1/ rozsudku z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla
podľa § 217 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona a v bode 2/ rozsudku z prečinu ohrozovania pod vplyvom
návykovej látky podľa 289 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1. v dobe od 07.04.2014 do14.05.2015 v Prešove a inde neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo

zn. E. E. K. X,X K., EČ: J. XXXFK, VIN:H., rok výroby 2010, modrej metalízy v hodnote 7.955,-Eur,
ktoré mu bolo zverené na základe zmluvy o úvere č. A. zo dňa 05.10.2013 spísanej medzi klientom
spoločnosťou O. D..O..M.. so sídlom B. Č.. XX/X, Č., IČO: XX XXX XXX a veriteľom spoločnosťou D.
S. D., D..O..M.., P. Č.. XX, J., IČO: XX XXX XXX, ktorá je vlastníkom predmetného vozidla aj napriektomu, že bol dňa 07.04.2014 písomne vyzvaný uvedenou spoločnosťou k odovzdaniu vozidla z dôvodu
omeškania úhrady splátky úveru po dobu dlhšiu ako 30 dní, čo však neurobil, čím tak pre spoločnosť
D. S. D., D..O..M.., A.. P.W. Č.. XX, J., W.: XX XXX XXX spôsobil škodu neuhradením splátok vo výške

9.912,78 Eur,

2.dňa21.04.2015včaseo22.10hod.viedolvPrešovepouliciMasarykovejpopožitíalkoholuakovodič
nákladné motorové vozidlo zn. C. J. XXX, EČ: E. XXXBX, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO
PZ Prešov - Juh, pričom následne vykonanou dychovou skúškou elektronickým meračom typu Alcotest

Dräger č. 7410, ev. č. prístroja ARFM-0060 na zistenie požitia alkoholu bolo menovanému v čase o
22.17 hod. namerané množstvo 0,52 mg/l alkoholu v dychu (miligramu etanolu na liter vydychovaného
vzduchu) a opakovanou dychovou skúškou v čase o 22.36 hod. namerané množstvo 0,53 mg/l alkoholu
v dychu (miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu,

za čo mu bol podľa § 217 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 a § 56 ods. 1 Tr. zákona uložený

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 300,- eur, pričom podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že
by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol ustanovený náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 1 roka.

Súčasne obžalovanému bol podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 2 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bola poškodená strana D. S. D., D..O..M.. D. D. E. XXX/A, J. so svojím
nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol oznámený obžalovanému, obhajcovi a prokurátorovi jeho vyhlásením,
podal odvolanie prokurátor dňa 21.09.2016 proti výroku o treste a to v neprospech obžalovaného.
V dodatočne predložených dôvodoch odvolania odvolateľ najprv zrekapituloval výroky napadnutého
rozsudku a následne vyslovil, že uložený trest napadnutým rozsudkom považuje za neprimeraný.
Poukázal pritom na to, že súd bral do úvahy najmä to, že obžalovaný sa dopustil oboch prečinov

v priebehu plynutia skúšobnej doby pre iné odsúdenie, kde možno oprávnene očakávať premenu
podmienečného trestu, a tak mal za to, že navyšovanie výkonu trestu by v danom prípade bolo
neprimerane prísne, najmä s prihliadnutím na to, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu a
tak mu uložil úhrnný peňažný trest vo výške 300,- eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov. Uvedený trest mal súd za primeraný berúc do úvahy, že obžalovaný urobil vyhlásenie

o vine vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby a išlo o množstvo alkoholu v krvi takmer na samej
hranici, kedy už je uvedené množstvo sankcionované normami trestného práva pri vedení motorového
vozidla, a skutok 1/ má základ v obchodnoprávnych vzťahoch. S uvedeným konštatovaním súdu sa
nemožno stotožniť. Obžalovanému bol uložený minimálny peňažný trest a minimálny trest zákazu
činnosti za spáchanie dvoch úmyselných trestných činov, teda bol mu uložený trest, ktorý by sa mal

uložiť páchateľovi, ktorý do odsúdenia viedol riadny život. Obžalovaný oba žalované trestné činy spáchal
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný trestný čin a jedná sa o obžalovaného, ktorý bol
doposiaľ 7-krát súdne trestaný. Hrozba výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody mala
byť u obžalovaného tou skutočnosťou, ktorá by zaručovala, že dôjde k jeho náprave v jeho doterajšom
správaní a povedie riadny život. Vzhľadom na uvedené, ako aj na osobu obžalovaného, je uložený

peňažný trest vo výške 300,- eur absolútne neprimeraný. Aj uložený trest zákazu činnosti v trvaní 1 roka
považuje za neprimerane nízky aj napriek zistenému množstvu alkoholu v krvi. Účelom trestu zákazu
činnosti je predovšetkým zabrániť páchateľovi opakovaniu trestného činu, a preto jeho uloženie je
odôvodnené vtedy, ak páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo
spôsobilosti viesť motorové vozidlo. U obžalovaného ide o nedisciplinovaného vodiča, ktorý porušuje

zákon o cestnej premávke, za čo už bol viackrát v minulosti právoplatne odsúdený, naposledy trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/1/2012 zo dňa 31.01.2012, ktorým bol uznaný vinným zo
spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a bol
mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov a súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá všetkých druhov na dobu 30 mesiacov a peňažný trest vo výmere 300,- eur. Uložený trest, ktorý
bol napadnutý, neplní ani funkciu individuálnej a generálnej prevencie, preto navrhol, aby súd druhého
stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. poriadku zrušil výrok o uloženom treste av zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku uložil mu nepodmienečne trest odňatia slobody a súčasne sprísnil
trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou
krajskýsúd,nezistiacdôvodyzrušenianapadnutéhorozsudkupostupompodľa§316ods.3Tr.poriadku,
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť tých výrokov napadnutého
rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
napadnutému rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom zistil, že odvolanie je opodstatnené.

Odvolací súd v prvom rade preskúmaval postup konajúceho súdu z pohľadu, či tento netrpí takými
podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nutné napadnutý rozsudok zrušiť bez preskúmavania
správnosti napadnutých výrokov. Zistil pritom, že konajúci súd postupoval pri prijatí vyhlásenia
obžalovaného, že je vinným zo skutku 2/, podľa procesného predpisu a dôkazy vo vzťahu ku skutku

1/ a k výroku o treste vykonal v súlade s pravidlami stanovenými v Trestnom poriadku. Okrem toho je
potrebné konštatovať, že predpísané procesné lehoty boli zachované, právo obžalovaného vyjadriť sa
k žalovanému skutku, či k dôkazom vykonaným v súdnom konaní bolo dodržané, pričom obžalovaný
mal možnosť predniesť argumenty o jeho nevine a vyjadriť sa k podstatným skutočnostiam nielen v
záverečnej reči, ale aj v poslednom slove. Preto odvolací súd nezistil porušenie práva na obhajobu u

obžalovaného a postup konajúceho súdu považuje za súladný s procesným predpisom.

Odvolanie bolo obmedzené iba na výrok o treste, preto odvolací súd svoju pozornosť upriamil na tento
namietaný výrok.

Konajúci súd pri rozhodovaní o ukladaní trestu prihliadal na zistené priťažujúce okolnosti, za ktoré
považoval zistenie, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, čo zodpovedá § 37 písm. h/ Tr. zákona,
ako aj skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za trestné činy, čo zodpovedá § 37 písm.
m/ Tr. zákona. S týmto záverom konajúceho súdu sa stotožnil aj odvolací súd, keďže uvedené závery
majú svoj podklad vo vykonaných dôkazoch. Obžalovaný bol v minulosti 4-krát súdne trestaný, ostatne

rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/34/2012 zo dňa 20.01.2014 k trestu odňatia slobody
vo výmere 3 rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného
dohľadu a bola mu určená skúšobná doba na 4 roky, pričom mu bol uložený aj peňažný trest vo výmere
300,- eur a trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel na dobu 30 mesiacov,
za dva prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a zločin

podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona.

Vzhľadom k tomu, že skúšobná doba obžalovanému podľa vyššie citovaného rozsudku uplynula dňa
22.10.2015, možno konštatovať, že prerokúvané skutky obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe určenej
mu pri podmienečnom odklade uloženého trestu odňatia slobody v trestnej veci konajúceho súdu pod

sp. zn. 33T/34/2012. Na veci nič nemení ani fakt, že v rámci odvolacieho konania bolo zistené, že
citovaný rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/34/2012 zo dňa 20.01.2014 bol rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/64/2016 zo dňa 02.08.2016, právoplatného toho istého dňa, zrušený
v rámci ukladania súhrnného trestu, pretože týmto ďalším rozsudkom, ktorým bol obžalovaný W.. O.. V.
uznaný vinným zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea druhá, ods. 3 Tr.

zákona účinného do 30.09.2012 za skutok spáchaný dňa 26.04.2011, tomuto obžalovanému bol uložený
podľa § 277 ods. 3 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 5 rokov za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti výkonu
podnikateľskej činnosti na 5 rokov a 6 mesiacov, trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkých druhov na 30 mesiacov, peňažného trestu vo výmere 300,- eur so stanovením náhradného

trestu na 3 mesiace a uloženia povinnosti zabezpečiť navrátenie veci do pôvodného stavu. Skúšobná
doba určená pri podmienečnom odsúdení totiž začala plynúť dňom 22.10.2011 a to jej započítaním,
keďže vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu boli zrušené rozhodnutia Okresného súdu Prešov pod
sp. zn. 41T/58/2011 zo dňa 15.06.2011, sp. zn. 6T/1/2012 zo dňa 31.01.2012 a sp. zn. 33T/34/2012 zo
dňa 20.01.2014 vrátane všetkých rozhodnutí obsahovo

na nich nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili svoj podklad, v dôsledku čoho
skúšobná doba uplynula dňa 22.10.2016.Na tomto mieste je potrebné ešte uviesť, že aj napriek vyhláseniu rozsudku vo veci Okresného súdu
Prešov sp. zn. 1T/64/2016 dňa 02.08.2016 v posudzovanom prípade neprichádzalo do úvahy uloženie
súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, pretože k spáchaniu prerokúvaných skutkov (v dobe od

07.04.2014 do 14.05.2015 a dňa 21.04.2015) došlo po doručení trestného rozkazu vo veci Okresného
súdu Prešov sp. zn. 41T/58/2011 dňa 07.07.2011, s ktorým dátumom sú spojené účinky vyhlásenia
rozsudkuvzmysle§353ods.8Tr.poriadku,atedaideorecidívupáchaniatrestnýchčinovobžalovaným.

Úvahy konajúceho súdu o tzv. navyšovaní výkonu trestu, keďže možno dôvodne očakávať premenu

podmienečného trestu z dôvodu, že obžalovaný spáchal obidva prečiny v priebehu plynutia skúšobnej
doby pre iné odsúdenie, nepovažuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce účelu trestu. Ak
obžalovanému pri predchádzajúcom odsúdení bolo umožnené, aby svojím správaním preukázal, že
výkontrestuodňatiaslobodyvjehoprípadeniejenevyhnutným,malvyužiťtútomožnosťaspolupodieľať
sa tak na svojej náprave. Ak obžalovaný nedodržiaval zákonom stanovené podmienky a počas určenej
skúšobnej doby spáchal dva úmyselné prečiny, túto okolnosť je potrebné brať do úvahy a hodnotiť ju v

tom smere, že uložením trestu odňatia slobody obžalovanému, ktorý bol podmienečne odložený, nebol
dosiahnutý jeho účel minimálne v tom, že mu nezabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Uloženie
prísnejšej sankcie, ktorú obžalovaný mohol dôvodne očakávať za protispoločenské konanie spáchané
v skúšobnej dobe, nemožno hodnotiť ako tzv. navyšovanie výkonu trestu z dôvodu možného nariadenia
výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený. Obžalovaný v čase páchania

skutkov vedel, že mu plynie skúšobná doba určená pri podmienečnom odložení výkonu uloženého trestu
odňatia slobody vo výmere 3 rokov na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/34/2012
a mohol preto predpokladať aj to, že v prípade uznania viny z prerokúvaných trestných činov mu môže
byť nariadený výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Ostatne, v prerokúvanej veci bol
obžalovaný uznaný vinným z dvoch úmyselných prečinov, takže nejde uňho o ojedinelé vybočenie z

riadneho správania sa.

Argumentáciu konajúceho súdu, ktorý bral do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu aj
skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine vo vzťahu ku skutku 2/, pričom išlo o množstvo
alkoholuvkrvitakmernasamejhranici,kedyužjeuvedenémnožstvosankcionovanénormamitrestného

práva pri vedení motorového vozidla, nie je tak významnou. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do
pozornosti, že obžalovanému sa kládlo za vinu spáchanie dvoch prečinov, pričom spáchanie jedného
z nich obžalovaný popieral, ktoré zistenie potom bolo zrejme podkladom aj záveru konajúceho súdu,
že nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti. Zistené množstvo alkoholu v krvi obžalovaného, ktoré bolo na
hranici trestnosti činu podľa Trestného zákona, by mohlo mať vplyv pri rozhodovaní o druhu a výmere

trestu za situácie, pokiaľ by u obžalovaného išlo o ojedinelé správanie sa. Z odpisu registra trestov však
vyplýva, že u obžalovaného ide o vodiča, ktorý nerešpektuje právne normy, na čo poukázal aj odvolateľ,
keď už v štyroch prípadoch bol sankcionovaný za spáchanie trestného činu marenia výkonu úradného
rozhodnutia, ktorého podstata spočíva vo vedení motorového vozidla počas uloženého zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Okrem toho z evidencie priestupkov je zrejmé, že obžalovaný

pred spáchaním prerokúvaných trestných činov bol opakovane postihnutý aj za priestupky na úseku
cestnej premávky, čo je potrebné hodnotiť ako opakované nedodržiavanie právnych noriem na úseku
cestnej premávky zo strany obžalovaného. Aj v tomto smere je potrebné prisvedčiť odvolateľovi.

Za daných zistení odvolací súd uzavrel, že uloženie peňažného trestu pri dolnej hranici zákonom

stanovenejvýmeryzasúčasnéhouloženiatrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlávšetkýchdruhov
na dobu 2 rokov (nesprávne odvolateľ uvádza 1 rok) je trestom miernym, ktorý nemôže zabezpečiť
zákonom predpokladaný účel vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona a to nielen zabrániť páchateľovi v
páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti viedol riadny život,
ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku zrušil
výrok o treste v napadnutom rozsudku a na podklade dôkazov vykonaných konajúcim súdom, ako aj v
rámci odvolacieho konania rozhodol vo veci sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku.

Pri ukladaní trestu odvolací súd prihliadal na existenciu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na
spôsob spáchania trestných činov, na jeho následky, na pohnútku obžalovaného, či jeho zavinenie a
tiež aj na možnosti nápravy a pomery obžalovaného. Vychádzajúc z úvahy, že uložený trest konajúcim
súdom je mierny, posudzoval odvolací súd preto možnosti nápravy obžalovaného, ktoré sú nepriaznivéso zreteľom na spáchanie prerokúvaných trestných činov počas skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia za obdobnú trestnú činnosť, pričom je potrebné zdôrazniť, že u obžalovaného ide o recidívu
v páchaní trestnej činnosti. Obidva prečiny sú úmyselnými trestnými činmi, ktoré obžalovaný spáchal

v priamom úmysle.

Najprísnejšie trestným činom je prečin podľa § 217 ods. 2 Tr. zákona, za ktorý je ustanovená sankcia
odňatia slobody vo výmere od šesť mesiacov až na tri roky. Pri priznaní dvoch priťažujúcich okolností
podľa § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona bolo potrebné aplikovať sprísňovacie ustanovenie § 38 ods. 4 Tr.

zákona, v dôsledku ktorého sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu hornej
a dolnej hranice, čo má za následok zvýšenie dolnej hranice na 16 mesiacov, na čo správne poukázal
aj konajúci súd v dôvodoch napadnutého rozsudku. Odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere 16 mesiacov, t. j. na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý s
prihliadnutím aj na spôsob spáchania trestných činov a ich následky považoval za primeraný.

Obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol, čo plynie z odpisu registra trestov a z
pripojených spisov, s ktorými sa odvolací súd oboznámil. Preto boli splnené podmienky na určenie
spôsobu výkonu trestu u obžalovaného jeho zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky po požití
alkoholu v súvislosti s vedením motorových vozidiel bol mu súčasne uložený aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere 4 rokov. Odvolací
súd sprísnil aj tento druh trestu a to s ohľadom na trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného za
účelom zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti tohto druhu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel odvolaniu prokurátora a na jeho podklade
obžalovanému W.. O.. V. sprísnil trest.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.