Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218508
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8115218508.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanej:
Bc. B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX J., právne zastúpenej JUDr. Marekom Tkáčom,
advokátom so sídlom Námestie sv. Martina 39, 082 71 Lipany, o zaplatenie 1.948,96 eur s prísl., o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24C/31/2015-258 zo dňa 4. decembra
2019 a jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.948,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z dlžnej sumy od 07.08.2015 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 30 Eur
splatných vždy do 15.dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do
úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.

II. Žalovaná m á vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,46 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 446, § 447, § 451 odsek 1, odsek 2, §
458 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 9 odsek 1
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania
24C/31/2015-199 zo dňa 07.02.2018 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 4.710,68 eur s
príslušenstvom, vo zvyšnej časti súd žalobný návrh žalobcu zamietol a rozhodol, že žalovaná má vo
vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcu v časti
o zaplatenie 4.710,68 Eur s príslušenstvom so súhlasom žalovanej, súd postupom podľa § 144 a 145

CSP konanie v tejto časti zastavil. Tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2018. Vo zvyšnej
časti súd žalobný návrh žalobcu zamietol a to z dôvodu, že námietku premlčania vznesenú žalovanou
považoval v celom rozsahu za dôvodnú.4. Uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania 8Co/61/2018 - 224 zo dňa 25.03.2019 súd zrušil
rozsudok súdu 1. stupňa vo výroku o zamietnutí žalobného návrhu vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách
konania, v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z

odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca vyplatil
žalovanej sumu 1.948,96 eur dňa 03.04.2014 potom, ako už mohol mať vedomosť o tom, že žalovaná
bola uznaná za invalidnú. No napriek tomu, že žalovaný mohol vedieť o invalidite žalovanej už v marci
2013, nemožno tento moment stotožniť so začiatkom počítania subjektívnej premlčacej doby, nakoľko v
uvedenomčase,t.j.vmarci2013kvznikuprípadnéhobezdôvodnéhoobohateniaeštenedošlo.Kvýplate

sumy vo výške 1.948,96 eur došlo až dňa 03.01.2014, to znamená uvedený dátum by mal byť totožný so
začiatkom plynutia prípadnej objektívnej premlčacej doby, ako aj subjektívnej premlčacej doby. Odvolací
súd považoval záver súdu prvej inštancie o skoršom plynutí subjektívnej premlčacej doby za nesprávny,
a preto rozsudok súdu 1. stupňa bol v tejto časti zrušený.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého na základe

oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.06.2012 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca
poukázal žalovanej sumu titulom straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od
01.02.2011 do 27.08.2011 sumu 3.623,74 eur. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.12.2012 mal
súd za preukázané, že titulom do likvidácie náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti
za obdobie od 28.08.2010 do 31.01.2011 vyplatil žalobca žalovanej sumu 2.717,52 eur. Na základe

oznámenia o poistnom plnení zo dňa 04.04.2014 žalobca vyplatil žalovanej náhradu straty na zárobku
počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 28.08.2010 do 31.08.2012 v celkovej výške 1.948,96
eur. Z rozhodnutia zo dňa 12.01.2012 číslo XXXXXXXXXX. Sociálnej poisťovne, Ústredie, mal súd za
preukázané, že žalovanej bol za obdobie od 28.08.2010 priznaný invalidný dôchodok v sume 182,90
eur mesačne. Žalobca k žalobe predložil výpočet straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti

alebo pri invalidite, z ktorého vyplýva, že za obdobie od roku 2010 do roku 2014 mala byť žalovanej
vyplatená suma vo výške 1.630,5709 eur, pričom jej bola vyplatená suma 8.290,22 eur. Rozdiel vo výške
6.659,6491 eur požaduje žalobca späť titulom prijatého bezdôvodného obohatenia. Výzvami zo dňa
22.01.2015 a 27.02.2015 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.

6. Žalovaná súdu uviedla, že v roku 2009 vykonávala prácu opatrovateľky v Rakúsku na dvoch miestach.
V roku 2009 začala pracovať v J., kde robila 1,5 roka. Potom starká zomrela, XX.XX.XXXX nastúpila do
C. a pracovala tam až do minulého roku 2015. Prácu vykonávala s láskou, robila si aj bakalára, robila na
úrade. Dňa 28.08.2010 sa vracali domov, šofér pravdepodobne zaspal na stopke, potom už len počula
ranu do jej strany, silný úder. Pamätá si vrtuľník. Bola oživovania dvakrát v aute, 2,5 mesiaca nehybne

ležala na lôžku vo B.. Utrpela sedemkrát zlomeninu panvy, hrudníka, roztrieštenú lopatu platničky pravej,
roztrieštenú sedaciu kosť. Každý sa čuduje, že prečo nechala živnosť do roku 2012, ale vždy verila, že sa
z toho dostane. Postupne sa jej zdravotný stav začal zhoršovať. Bola roztrhnutá močová rúra, začal jej
unikať moč, stolica, stáča jej panvu do ľavej strany, má silné bolesti v krížovej oblasti, nosí bedrový pás.
Nemôže dlho sedieť ani stáť. Je odkázaná na pomoc. Zároveň poukázala na to, že invalidný dôchodok

jej bol priznaný vo výške 174 Eur, pričom zarábala v Rakúsku v čistom 800 Eur. Zrazu nemá ani na
živobytie, ani na lieky, ani na benzín. Práceneschopná bola od 28.08.2010 do 31.05.2012, má o tom
všetky doklady.

7. Svedkyňa U. U. súdu uviedla, že žalovanú pozná od roku 2008, nakoľko boli bývalé kolegyne. V roku

2010 znovu pracovali, keď im pacienti zomreli. Vie, že mala úraz a je to veľmi dobrý človek. Keby sa jej
nebola stala nehoda, pracuje dodnes, nakoľko je pracovitý človek. Spolu so žalovanou pred dopravnou
nehodou pracovali v mestečku C. v Y.. Žalovaná dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 700, 800
až 900 eur pri dvojtýždňovom turnuse.

8. Žalovaná súdu predložila Znalecký posudok číslo X/XXXX znalca MUDr. Y. E., z ktorého vyplýva
prehodnotený stupeň invalidity žalovanej. Tento lekársky posudok je zo dňa 07.03.2013, bol doručený
žalobcovi.

9. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu, zároveň na

preukázanie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania súdu predložila sprievodku, ktorú zasielal
predchádzajúci právny zástupca žalovanej zo dňa 20.02.2012 žalobcovi, kde v rámci uplatnenia nároku
na náhradu škody titulom bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo žalobcovi doručené
aj rozhodnutie o priznanom invalidnom dôchodku žalovanej. Zároveň právny zástupca žalovanej súdupredložil list adresovaný žalovanou žalobcovi zo dňa 19.10.2012, kde žalobcu upozorňuje na to, že bola
nútená odísť do invalidného dôchodku, preto si uplatňuje zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

10. Súd viazaný právnym názorom vyjadreným v uznesení Krajského súdu v Prešove číslo konania
8Co/61/2018-224 zo dňa 25.03.2019 vec prejednal, pričom predmetom tohto sporu zostalo zaplatenie
sumy vo výške 1.948,96 eur, ktorá bola zo strany žalobcu vyplatená žalovanej. Z bodu 16 odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že po vrátení veci bude potrebné sa vysporiadať s ďalšími
relevantnými argumentmi žalovanej, ktorými sa súd prvej inštancie vzhľadom na konštatovanie

premlčania nezaoberal. Súd 1. stupňa sa bude zaoberať dôvodnosťou nároku, námietkou týkajúcou sa
rozhodného práva, či namietanej protiústavnosti ustanovenia § 447 Občianskeho zákonníka.

11. Žalobca v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Mal za to, že vo zvyšnej časti je žalobný
návrh v celom rozsahu dôvodný. Právny zástupca žalovanej žiadal vo zvyšnej časti žalobu žalobcu
zamietnuť, a to z dôvodu, že na strane žalovanej nemohlo dôjsť a ani nedošlo k vzniku bezdôvodného

obohatenia. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.11.2016, kde
Ústavný súd rozhodol tak, že v prípade iného okruhu subjektov a to ohľadne subjektov, ktoré vykonávajú
podnikateľskú činnosť, pod ktorú je možné zaradiť aj žalovanú, ktorá túto podnikateľskú činnosť
vykonávala do 31.08.2012, pri tomto okruhu subjektov sa postupuje podľa zákonného ustanovenia § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka a týmto osobám sa má dostať náhrada vo výške skutočného rozsahu

škody. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku, ako je to pri škode, ale stratou očakávaného
prínosuaktív.Práveužalovanejnastalastrataočakávanéhoprínosu,atovpodoberozmnoženiamajetku
v dôsledku škodnej udalosti a protiprávneho konania škodcu, ku ktorému došlo. Ústavný súd vyslovil
nesúladnosť zákonného ustanovenia § 446 a § 447 Občianskeho zákonníka s Ústavou SR. Zároveň z
rozhodnutí žalobcu nevyplýva, podľa akého práva vyplácali plnenie a rovnako z listiny, ktorá je v súdnom

spise vyplýva, že došlo ku kráteniu plnenia na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne. To znamená,
že argumentácia žalobcu, že nemali vedomosť o rozhodnutí Sociálnej poisťovne, na základe ktorej bola
žalovanej priznaná invalidita sa nezakladá na pravde.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca vyplatil žalovanej

dňa 12.06.2012, 20.12.2012 sumu po 3.623,74 Eur, ako aj sumu 2.717,52 Eur. Rovnako z vykonaného
dokazovania a predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 04.04.2016 poukázal
žalobca žalovanej sumu 1.948,96 Eur titulom náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti,
a to za obdobie od 28.08.2010 do 31.08.2012. Táto suma ostala predmetom tohto sporového konania.

13. Podľa názoru súdu prvej inštancie žaloba žalobcu vo zvyšnej časti o zaplatenie 1.948,96 eur, ktorú
si uplatnil vo vzťahu k žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia, je dôvodná. Súd sa nestotožňuje
s názorom odvolacieho súdu, že nárok žalobcu nie je premlčaný, avšak súd je viazaný vysloveným
názorom odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie je presvedčený, že žalovaná dostatočným spôsobom
na základe predložených dôkazov súdu preukázala, že rozhodnutie o invalidite doručila žalobcovi,

čím podľa názoru súdu mal žalobca o tejto skutočnosti vedomosť a svoj nárok si neuplatnil v rámci
subjektívnej premlčacej doby. Súd však je viazaný názorom odvolacieho súdu, a preto sa zaoberal
ďalšími pokynmi odvolacieho súdu k ustáleniu skutkového stavu.

14. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaná prijala predmetné plnenie od žalobcu, čím dosiahla

neoprávnený majetkový prospech, nakoľko na vyplácanie náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti vo výške 1.948,96 eur, ktorá jej bola vyplatená v čase jej výplaty už na to nebol právny
dôvod. Za plnenie bez právneho dôvodu sa okrem iného považuje rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca
zaplatil žalovanej a sumou, na ktorú mala žalovaná v zmysle platnej právnej úpravy nárok, a teda sumou,
ktorú jej žalobca zaplatiť mal. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným právnym

vzťahom, ktorého podstatou je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.

15. Bolo potrebné si v tomto spore ustáliť, že predmetom a základom tohto sporu je zaplatenie
sumy 1.948,96 eur, ktorú žalobca žaluje titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo žalovanej

vyplatené a na ktoré už s poukazom na to, že bola uznaná za invalidnú nemala nárok. Predmetom
tohto sporu nie je nárok na náhradu škody. Otázka miesta vzniku škody a rovnako aj postup podľa
Všeobecného rakúskeho občianskeho zákonníka, ktorý namietal právny zástupca žalovanej, je v tomto
spore irelevantná pre posudzovanie žalobcom uplatneného nároku voči žalovanej. Podľa názoru súduv žiadnom prípade sa nejedná o právny vzťah s cudzím prvkom, a preto nie je namieste ani otázka
skúmania použitia rozhodného práva. V prejednávanej veci súd postupuje podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky, nakoľko je toho názoru, že k vyplateniu sumy, t. j. k bezdôvodnému obohateniu

došlo na území Slovenskej republiky. Akékoľvek prednesy žalovanej, resp. jej právneho zástupcu o
voľbe rozhodného práva, respektíve o tom, že sa v tomto prípade jedná o právny vzťah s cudzím
prvkom sú bezpredmetné, nakoľko predmetom tohto sporu nie je otázka náhrada škody. Súd je toho
názoru, že v oznámení o poistnom plnení, ktoré žalobca zasielal žalovanej je jasne uvedené, v akej
výške poukazuje žalovanej poistné plnenie a z akého právneho dôvodu a to náhrady straty na zárobku

počas pracovnej neschopnosti. Zároveň je tam presne uvedené, na základe akého právneho predpisu
a to Občianskeho zákonníka plní. Rovnako je tam uvedené, že daňový základ pre výpočet náhrady
straty na zárobku bol vypočítaný z daňového priznania žalovanej. Plnenie poisťovne nebolo plnením
titulom ušlého zisku, ale titulom straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti, na ktorú žalovaná
stratila nárok, a to od doby, kedy jej bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok.
Žalobca súčasne uviedol, a to medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovanej okrem nároku na

stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vyplatil aj ďalšie nároky titulom škody na zdraví, a
to bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej výške 49.278,70 eur. Rovnako žalobca vo
svojom písomnom podaní zo dňa 05.08.2019 uviedol, že zo strany žalobcu boli refundované rakúskemu
partnerovi všetky liečebné náklady, ktoré žalovanej vznikli v Rakúsku a naďalej sú refundované nároky
Sociálnej poisťovne, ktorá žalovanej poskytuje mesačnú rentu.

16. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd sa má zaoberať aj protiústavnosťou zákonného
ustanovenia § 446 a § 447 Občianskeho zákonníka. Súd poukázal na to, že plénum Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo svojom Náleze spisová značka ÚS 10/2016 zo dňa 10.10.2018 rozhodol o
nesúlade § 446 Občianskeho zákonníka s článkom 12 ods. 2 a článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky. Za nesúladné ustanovenie Občianskeho zákonníka bolo v zmysle tohto nálezu vyhlásené
ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka a nie ustanovenie § 447 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila prijatím plnenia v zmysle ustanovenia § 446
Občianskeho zákonníka vo výške, na ktoré v tom čase nemala nárok, je irelevantné posudzovanie
prípadnej neústavnosti aj ustanovenia § 447 Občianskeho zákonníka. Súčasne za dôležité považuje súd

uviesť, že dôsledkom rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o nesúlade právneho predpisu
je strata účinnosti napadnutého právneho predpisu a následne po márnom uplynutí zákonom stanovenej
lehoty aj jeho platnosti. Zároveň je potrebné skonštatovať, že otázkou účinkov nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sa zaoberalo plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky vo svojom Uznesení
spisová značka PL ÚS 13/98 zo dňa 17.02.1999, kde bolo bez rozporov vyslovené, že rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo vydané podľa článku 125 písm. a) Ústavy Slovenskej
republiky má účinky len ex nunc, ako aj v Uznesení spisová značka III. ÚS 24/06, v ktorom Ústavný
súd Slovenskej republiky uviedol, že „účinky nálezu Ústavného súdu o nesúlade právneho predpisu s
ústavou vznikajú do budúcnosti ex nunc, nie spätne.“ Teda nález Ústavného súdu o nesúlade právnych
predpisov nemá účinky do minulosti ex tunc. Žalobca poukázal žalovanej dňa 04.04.2014 sumu 1.948,96

Eur a to titulom náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti, pričom Ústavný súd rozhodol
o nesúladnosti ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka s ústavou až nálezom zo dňa 10.10.2018,
ktoré nie je možné posudzovať podľa názoru súdu spätne.
17. K právnej argumentácii právneho zástupcu žalovanej, že súd má v tejto súvislosti postupovať podľa
Všeobecného rakúskeho občianskeho zákonníka, a to § 1325 Rakúskeho všeobecného občianskeho

zákonníka, súd uvádza, že § 4 ods. 5 Zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu, v odseku 5 tohto zákona upravuje možný konflikt medzi limitom poistného
plnenia podľa slovenskej legislatívy s limitmi poistného plnenia v iných členských štátoch Európskej únie.
Pokiaľ motorové vozidlo evidované v Slovenskej republike spôsobí škodu na území iného členského
štátu Európskej únie, slovenský poisťovateľ ručí za škodu spôsobenú jeho poisteným podľa legislatívy

štátu, na území ktorého došlo k nehode. Pokiaľ by bol limit poistného plnenia v zahraničí podľa
tamojšieho zákona vyšší ako ustanovuje slovenský zákon, slovenský poisťovateľ bude za škodu ručiť
podľatohtovyššieholimitu.Zapoistenéhobudetedamusieťzaplatiťnáhraduškodypodľatohtovyššieho
limitu poistného plnenia, nie podľa limitu poistného plnenia, ktorý dohodol so svojim klientom. Ak nastane
opačný prípad, slovenský poisťovateľ bude ručiť za škodu v rozsahu dojednaného limitu poistného

krytia, respektíve podľa slovenského práva. Táto úprava bola zavedená v záujme zvýšenej ochrany
poškodených osôb na území členských štátov Európskej únie. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie
sa týka limitov poistného plnenia, ktoré môže byť na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2009/103 ES zo dňa 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorovýchvozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti v jednotlivých členských štátoch
Európskej únie dojednané odlišne, pričom smernica upravuje minimálnu hranicu možného dojednania
limitu poistného plnenia.

18. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že argumentácia právneho zástupcu žalovanej je nesprávna
a nie je možné v tomto prípade použiť ustanovenie § 1325 Rakúskeho všeobecného občianskeho
zákonníka, ktoré je v rozpore so znením predmetného zákonného ustanovenia § 4 ods. 5 zákona
o povinnom zmluvnom poistení. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaná si predsa sama uplatnila svoje

nároky podľa slovenského právneho poriadku, respektíve sociálneho systému, a to nárok na stratu na
zárobku počas pracovnej neschopnosti. Podľa názoru súdu by bola úplne iná situácia, ak by žalovanej
vznikol nárok aj zo zahraničného sociálneho systému a tento by si v Rakúsku riadne uplatnila. V
takomto prípade si rakúska inštitúcia, ktorá by vyplatila plnenie musela uplatniť nárok na refundáciu
tohto plnenia vyplateného buď priamo u Slovenskej poisťovne alebo v Rakúsku prostredníctvom
likvidačného zástupcu. Keďže žalovaná si uplatnila nárok iba zo slovenského sociálneho systému, je

zrejmé, že v Rakúsku jej takýto nárok vôbec nevznikol, preto jej argumentácia je v celom rozsahu
irelevantná. Podľa bodu 3, bodu 4 Smernice číslo 2009/103 ES: Každý členský štát by mal prijať
opatrenia potrebné na zabezpečenie krytia zodpovednosti za škodu vzhľadom k používaniu vozidiel
normálne sa nachádzajúcich na svojom území. Rozsah krytej zodpovednosti a podmienky poistného
krytia budú stanovené na základe tých opatrení. Podľa bodu 4 Smernice 2009/103/ ES: Na účely

vylúčenia možného nesprávneho výkladu tejto smernice a uľahčenia získania poistného krytia vozidiel
s dočasnými evidenčnými číslami by sa definícia územia, na ktorom sa vozidlo obvykle nachádza,
mala vzťahovať na územie štátu, ktorého evidenčné číslo má vozidlo bez ohľadu na to, či je evidenčné
číslo stále alebo dočasné. Motorové vozidlo, evidenčné číslo W., v súvislosti s ktorého prevádzkou
žalovaná utrpela škodu na zdraví bolo evidované na území Slovenskej republiky. Žalovaná bola v čase

škodovej udalosti štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky a pokiaľ ide o otázku príjmov žalobkyne,
kedy právny zástupca poukazuje na skutočnosť, že žalovaná pracovala v Rakúsku, súd poukazuje na
skutočnosť, že žalovaná v roku 2010 platila daň z príjmov fyzickej osoby na území Slovenskej republiky,
pričom základ dane žalovanej predstavoval sumu 6.390 eur, a teda jej nárok na stratu na zárobku
počas pracovnej schopnosti sa jej určoval podľa právnych predpisov platných na území Slovenskej

republiky, čo vyplýva priamo z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby
za rok 2010. V tomto spore je si potrebné uvedomiť a rozlíšiť medzi nárokom na stratu na zárobku
počas pracovnej neschopnosti, na náhradu na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti,
ako aj dávkami invalidného dôchodku. Žalovanej je však v súčasnosti vyplácaný invalidný dôchodok
a tieto dávky žalobca refunduje Sociálnej poisťovni. S poukazom na skutočnosť, že žalovanej vznikol

nárok na invalidný dôchodok, tento je jej vyplácaný a naďalej poberala popri invalidnom dôchodku
aj dávku za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ktorá jej už v tom čase podľa názoru
súdu neprislúchala, došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu v sume 1.948,96 eur, ktorú
je povinná vydať a túto sumu žalovanú zaviazal žalobcovi v celom rozsahu vydať. K argumentácii
žalovanej, že súd má túto prijatú dávku posúdiť ako ušlý zisk, ktorý patrí žalovanej, súd uvádza, že tento

nárok je si potrebné uplatniť voči subjektu, ktorý za škodu zodpovedá, žalobca týmto subjektom nie je.

19. Z tejto dlžnej sumy súd zároveň priznal žalobcovi postupom podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy

od 07.08.2015 do zaplatenia, t. j. deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanej, ktorá jej bola doručená
dňa 06.08.2015.

20. Súd prvej inštancie zohľadnil nepriaznivú majetkovú a finančnú situáciu žalovanej, ktorá poberá
invalidný dôchodok vo výške 220,20 eur, ktorý je veľmi nízky a povolil jej z tohto dôvodu dlžnú sumu

zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 30 eur, majú zároveň za to, že majetková sféra
žalobcu nebude povolením splátok žalovanej dotknutá.

21. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1, odsek 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s § 256 C.s.p.. Žalobca v časti

o zaplatenie sumy 4.710,68 eur procesne zavinil zastavenie konania, keďže v tejto časti vzal žalobný
návrh späť bez uvedenia dôvodu. Úspech žalobcu v spore tak predstavoval 29,27 %, jeho neúspech
70,73 %. Z tohto dôvodu súd rozhodol o nároku žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 41,46 %
ako rozdiel medzi pomerom jej úspechu a neúspechu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnutésamostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom
podľa § 262 C.s.p.

22. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná včas. Odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., konanie má inú vadu.
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1

písm. f) C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobu zamieta a žalovaná má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
23. Uviedla, že súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o ustanovenia § 446 a § 447 Občianskeho
zákonníka, pričom sa vôbec nevysporiadal s ich protiústavnosťou. Podľa ustanovenia § 446

Občianskeho zákonníka platného a účinného od 01.12.2019 náhrada straty na zárobku počas pracovnej
neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným
zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému
vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov. Podľa ustanovenia § 879w
Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 446, § 447, § 447b a § 448 sa spravuiú ai právne vzťahy

vzniknuté pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych
vzťahovsaposudzujúpodľatohtozákonavzneníúčinnomdo30.novembra2019.Týmitoustanoveniami
sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní (04.12.2019) vôbec nespravoval, hoci sa vzťahujú aj na
právne vzťahy vzniknuté pred 01.12.2019. Podľa citovaného znenia ustanovenia § 447 Občianskeho
zákonníka nemá byť žalovanej vyplatená úrazová renta podľa všeobecných predpisov o sociálnom

poistení ako sa nesprávne domnieva žalobca a ako to nesprávne rozhodol súd prvej inštancie.

24. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani nevyplýva, akým výpočtom dospel súd prvej
inštancie k záveru, že žalovaná je povinná vydať, bezdôvodné obohatenie. Preto je v tejto časti
napadnutérozhodnutienepreskúmateľné.Novelouzákonaě.394/2019Z.z.saodstránilaprotiústavnosť

predošlýchznení§446Občianskehozákonníka,oktoromtovyslovilajÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky
a § 447 Občianskeho zákonníka, na čo žalovaná neustále poukazovala.

25. Podľa názoru žalovanej nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení plnením bez právneho dôvodu,
ak si poškodený, v tomto prípade žalovaná, uplatnil nárok na zaplatenie ušlého zárobku, označovaného

aj ako ušlý zisk, a poisťovateľ, v tomto prípade žalobca jeho peňažný nárok posúdi a označí ho, resp.
právne kvalifikuje ináč než poškodený, tomto prípade ako strata na zárobku. a nakoniec ho aj plní.
V danom prípade ide o plnenie poistnej udalosti, resp. uplatneného nároku z nej, preto nemôže ísť
o plnenie bez právneho dôvodu a tým vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Neboli
vôbec naplnené zákonné predpoklady na vyslovenie, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový

právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, zvlášť, ak súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná
dostatočným spôsobom na základe predložených listinných dôkazov súdu preukázala, že rozhodnutie
o invalidite doručila žalobcovi (bod 22 napadnutého rozsudku). Žalobca nijako nepreukázal súdu, žeby
žalovaná nedodala žalobcovi rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity, potom, čo by ju o to
žiadal, alebo vyzýval.

26. Žalovaná v podanom odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie síce posudzoval nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa slovenského právneho poriadku, avšak v rámci neho
posudzoval škodu vzniknutú žalovanej, ktorá sa by mala spravovať, právom miesta, kde škoda
vznikla, čo bolo územie Rakúska, a preto nestačilo sa zo strany súdu prvej inštancie obmedziť iba

na posudzovanie ustanovenia § 446 a § 447 Občianskeho zákonníka, ktoré aj tak boli protiústavné.
Žalovaná má za to, že medzi škodcom a žalovanou vznikol právny vzťah s cudzím prvkom, a preto bola
namieste otázka skúmania použitia rozhodného práva vo vzťahu k posudzovaniu nároku žalovanej.

27. Žalovaná poukázala aj na ust. § 4 odsek 5 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení a

podľa jej názoru mala nárok na poistné plnenie, resp. na zaplatenie ušlého zárobku, bez ohľadu na jeho
právnu kvalifikáciu, v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na
ktorého území bola škoda spôsobená, t. j. Rakúska, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej
zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.28. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

29. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadomnavčaspodanéodvolanie,preskúmalrozhodnutievjehonapadnutomrozsahu,akoajkonanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

30. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a vo vzťahu k odvolacím
námietkam uvádza nasledovné:

31. Podľa ust. § 446 Občianskeho zákonníka účinného do 29.1.2019, náhrada za stratu na zárobku
počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako
úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

32. Podľa ust. § 447 Občianskeho zákonníka do 30.11.2019, náhrada za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako
ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

33. Podľa ust. § 879w Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 446, § 447, § 447b a § 448 sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z

týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. novembra 2019.

34. Podľa ust. § 451 odsek 1, odsek 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35.Žaloboudoručenousúdudňa10.7.2015žalobcažiadal,abyžalovanábolapovinnázaplatiťžalobcovi
istinu vo výške 6659,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej čiastky.

36. V žalobe tvrdil, že vyplatil žalovanej okrem iných plnení aj čiastku v celkovej výške 8290,22 eur ako
stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a to za obdobie od 28.8.2010 do 31.8.2012 s poslednou
úhradou dňa 3.4.2014.

37. V ďalšej časti žaloby tvrdil, že dňa 11.6.2014 bolo žalobcovi žalovanou doručené rozhodnutie o

priznaní invalidného dôchodku so začiatkom od 28.8.2010 ako dôsledok predmetnej nehody zo dňa
28.8.2010.

38. V zmysle uvedeného rozhodnutia pominuli dôvody na vyplácanie dávok za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti dňom, kedy bol žalovanej priznaný invalidný dôchodok, t.j. 28.8.2010.

39. Menovaná v zmysle uvedeného rozhodnutia má nárok za obdobie od 28.8.2010 do konca roku 2014
na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite v z,ysle § 447 Občianskeho
zákonníka.

40. Za uvedené obdobie, podľa tvrdenia žalobcu, mala žalovaná nárok na náhradu straty na zárobku
pri invalidite vo výške 1630,5709 euro.

41. Na základe uvedených skutočností bola žalovanej neoprávnene uhradená čiastka vo výške 6659,64
eur, ktorá vyplýva z rozdielu sumy, ktorá bola žalovanej vyplatená, a ktorú mala v zmysle zákona dostať.

42. V prípade nevrátenia žalovanej sumy by u žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle §
451 Občianskeho zákonníka, plnením bez právneho dôvodu.43. V prílohe žaloby žalobca predložil ako písomný dôkaz Oznámenia o poistnom plnení zo dňa
12.6.2012, 20.12.2012 a 4.4.2014.

44. Žalovaná na pojednávaní dňa 18.10.2016 uviedla, že podľa jej názoru bol uvedenými plneniami
uhradený ušlý zisk, keďže nemohla v období od 28.8.2010 do 31.87.2012 vykonávať činnosť
opatrovateľky.

45.Písomnýmpodanímdoručenýmsúdu7.11.2017žalobcazobralžalobuvčastiistinyvovýške4710,68

eur s prísl. späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

46. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 7.2.2018 konanie v časti o zaplatenie sumy 4710,68 eur s
prísl. zastavil. Vo zvyšnej časti žalobný návrh žalobcu zamietol.

47. Po podanom odvolaní žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 25.3.2019 zrušil rozsudok vo výroku

o zamietnutí žalobného návrhu vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

48. Následne na pojednávaní dňa 24.6.2019 právny zástupca žalovanej navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Podľa jeho názoru žalovaná sa nijako bezdôvodne neobohatila keďže žalobca plnil na

základe vzniknutej poistnej udalosti, teda nešlo o plnenie bez právneho dôvodu. Z jeho písomnosti
nevyplýva na základe akého zákonného ustanovenia žalovanej plnil a preto nie je vylúčené, že plnil na
základe právneho poriadku členského štátu, na území ktorého bola spôsobená škoda.

49. U žalovanej nastala strata očakávaného prínosu a to v podobe rozmnoženia majetku v dôsledku

škodnej udalosti a protiprávneho konania škodcu, ku ktorému došlo.

50. Žalobca vo vyjadrení k prednesu právneho zástupcu žalovanej uviedol, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu žalovanej plnením žalobcu z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Keďže predmetom konania
je nárok na bezdôvodné obohatenie a nie nárok na náhradu škody, tak otázka miesta vzniku škody

je bez akejkoľvek právnej relevancie pre posudzovanie žalobcom uplatneného nároku voči žalovanej.
Nejedná sa o vzťah s cudzím prvkom a preto nie je na mieste otázka skúmania rozhodného práva. V
prejednávanej veci je súd povinný postupovať podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko
na území Slovenskej republiky došlo k bezdôvodnému obohateniu.

51. Tvrdenia právneho zástupcu žalovanej uvedené na pojednávaní konanom dňa 24.06.2019, že z
písomnostižalobcunevyplýva,nazákladeakéhozákonnéhoustanoveniažalovanejplnil,sanezakladajú
na pravde. V oznámeniach o poistnom plnení, ktoré žalobca zaslal žalovanej je uvedené v akej výške
poukazuje žalovanej poistné plnenie, z akého titulu (náhrada straty na zárobku počas PN), na základe
akého právneho predpisu plní (Občiansky zákonní) a taktiež uvádza, že daňový základ pre výpočet

náhrady za stratu na zárobku bol vypočítaný z daňového priznania žalovanej.

52. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1948,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy od 7.8.2015 do zaplatenia, to
všetko v mesačných splátkach vo výške 30,- eur. Zároveň žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 41,46 %.

53. Žalovaná v podanom odvolaní navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne
a prizná žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

54. K odvolacím námietkam žalovanej sa žiada uviesť, že s týmito sa súd prvej inštancie náležitým
spôsobom vyporiadal.

55. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 451 odsek 1, odsek 2 Občianskeho

zákonníka a svoj postup v tomto smere náležitým spôsobom odôvodnil v bodoch 22., 23., 24. a 25
odôvodnenia napadnutého rozsudku.56. Žalovaná v priebehu konania nenamietala postup a výpočet žalobcu, akým dospel k ustáleniu
celkovej výšky vyplatenej žalobkyni v sume 8290,22 eur ani výpočet jej nároku na náhradu straty na
zárobku pri invalidite vo výške 1630,5709 eur, pričom rozdiel týchto súm žalobca uplatnil v žalobe. Len

so všeobecným tvrdením žalovanej, že súd sa nevyporiadal s protiústavnosťou ustanovenia § 446, § 447
Občianskeho zákonníka sa nemožno stotožniť, keďže súd vysvetlenie poskytol v bode 26 odôvodnenia
napadnutého rozsudku.

57. K argumentácii právneho zástupcu žalovanej k aplikácii ustanovenia § 1325 Rakúskeho

všeobecného občianskeho zákonníka podal súd prvej inštancie náležité vysvetlenie v bode 30.
odôvodnenia napadnutého rozsudku.

58. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé žalobcom predložené dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací
súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v

zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. potvrdil ako vecne správny.

59. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 odsek 1 C.s.p. a podľa
ust. § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 odsek 2 C.s.p. tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a žalobcovi ich náhrada sa nepriznáva. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola

skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní nemala úspech, preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nemá nárok a žalobcovi preukázateľne z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli.

60. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).