Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213217195
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213217195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o mal. D. E.
nar. XX.X.XXXX a mal. E. E. nar. X.X.XXXX zast. N. H., J. R. I. S. v P. ako kolíznym opatrovníkom, deti
rodičov P. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. na Q. J. XXX/X zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou
so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mäsiarskej ulici č. 4 a O.. S. E. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v P. na C. ulici č. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky aj otca proti rozsudku
Okresného súdu Košice II č.k. 45P 142/2013-74 z 22.11.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 22.11.2013 č.k. 45P 142/2013-74 zmenil rozsudok Okresného súdu

Košice II sp.zn. 15C 169/2010 zo 14.12.2011 tak, že zvýšil výživné otca pre mal. D. nar. XX.X.XXXX
zo 60,- € na 70,- € mesačne a na mal. E. nar. X.X.XXXX zo 40,- € na 70,- € mesačne počnúc dňom
22.7.2013 do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletých
detí. Dlžné výživné na mal. D. 37,30 € a na mal. E. 33,- € za obdobie od 22.7.2013 do 30.11.2013
zaviazal otca uhradiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka aj otec maloletých detí. Matka s

odôvodnením podľa ust. § 205 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p. písm. d/, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa písm. f/, podľa ktorého
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že i keď
súd prvého stupňa dospel k záveru, že zvýšenie výživného je dôvodné a výživu zvýšil. Nestotožňuje
sa s výškou zvýšenia o 10,- € na mal. D., ktorý je vo veku štrnásť rokov a 30,- € na mal. E., ktorý
je vo veku jedenásť rokov. Vyslovila presvedčenie, že odôvodnenie zmeny majetkových pomerov na
strane rodičov sa nepremietli do adekvátnej výšky výživného pre maloleté deti, ktorá by zodpovedala

skutkovým zisteniam a najmarkantnejšej zmene na strane povinného otca, získanie zamestnania s
trvalým a pravidelným príjmom, ktorú súd prvého stupňa aj vyhodnotil ako podstatné zlepšenie jeho
pomerov. Poukázala na rozsudok o rozvode manželstva, kedy súd schválil rodičovskú dohodu, ktorá v
tom čase zodpovedala majetkovej a finančnej situácie otca v tom čase nezamestnaného a evidovaného
na úrade práce. Zdôraznila skutočnosti, ktoré podľa jej názoru predstavujú zásadnú zmenu pomerov od
poslednej úpravy výživného, a to, že otec maloletých detí má trvalý pracovný pomer, zvýšený príjem,
býva v byte svojich rodičov, neplatí žiadnu odmenu za užívanie nehnuteľnosti, platí len štandardné

výdavky za služby spojené s užívaním bytu, zaniknutie povinnosti uhrádzať doterajší hypotekárny úver
150,- € mesačne, nie je nútený zabezpečiť si bývanie nákupom nehnuteľnosti čerpaním hypotekárneho
úveru, nadobudnutie nového osobného motorového vozidla M. J. za 8.500,- € a platenie lízingu 130,- €
mesačne. Poukázala na dobrovoľné vzdanie sa príjmu, nakoľko otec sa nedomáhal nároku na úhradumzdy z predchádzajúceho zamestnania, čo podľa jej názoru predstavuje sumu 21.642,48 €. V rámci
odvolacích námietok matka vytkla otcovi nedostatočný záujem o maloleté deti, laxný prístup k ich
potrebám, zdraviu, škole a záujmom. Na základe uvedených odvolacích námietok navrhla, aby odvolací

súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II tak, že vyživovaciu povinnosť
otca pre mal. D. a mal. E. zvýši na sumu zodpovedajúcu najlepšiemu záujmu maloletých detí.

Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal aj otec maloletých detí. Vyslovil presvedčenie, že zo zmeny
majetkovýchpomerov,čiužnastranematky,alebonastraneotca,ktorévzniklipoposlednomrozhodnutí

súdu, nevyplýva opodstatnenosť zvýšenia výživného na obidve maloleté deti na 140,- € mesačne, čo
predstavuje pre neho negatívne ovplyvnenie životných nákladov. Uviedol, že s obidvomi maloletými
deťmi udržiava pravidelný styk, je s nimi v každodennom kontakte, preto je toho názoru, že obidve deti
sú dostatočne intelektuálne vyspelé, aby ho samé informovali o svojom zdravotnom stave, prospechu v
škole, či svojich pocitoch, pretože on má s nimi vytvorený korektný a otvorený vzťah, a nie sú odkázané
na to, aby on, ako otec vyvíjal nadštandardnú iniciatívu ohľadom týchto informácií. V tejto súvislosti

poukázal na komunikáciu s matkou maloletých detí, s ktorou nie je v bližšom kontakte, nakoľko je
to osoba, ktorá ho v živote sklamala a v súčasnej dobe zhadzuje všetku vinu na neho, hľadí len na
seba a rieši veci vo svoj prospech odvolávajúc sa pritom na maloleté deti. Zdôraznil, že na výchove
a starostlivosti o maloleté deti sa podieľa najlepšie ako vie v rámci svojich možností a vyživovaciu
povinnosť plní riadne a včas. V súvislosti so svojimi súčasnými majetkovými pomermi uviedol, že od

právoplatnosti rozsudku od rozvodu manželstva mesačne platil celú sumu hypoúveru 150,- € mesačne
na byt, v ktorom nebýval fakticky už šesť mesiacov, ďalej šesť mesiacov platil 20,- € za televíziu K.,
poistenie deťom 29,- € pre D. a 8,- € pre E., športové aktivity 16,- € pre E., mobil v hodnote 120,- € a
paušál 5,- € pre E., čo bolo spolu 208,- € mesačne za obdobie šestnástich mesiacov to predstavuje sumu
3.448,- €. Zdôraznil, že túto finančnú ťarchu mohol ponechať na matku maloletých detí a tváriť sa, že

sa ho to netýka, avšak jeho postoj bol podľa jeho názoru poctivý a seriózny. V marci 2012 sa zamestnal
ako referent investícii na N. P. J. P. s mesačným priemerným zárobkom 654,88 €. Z uvedeného dôvodu,
preto zmenu pomerov týkajúcich sa jeho mesačného príjmu nepovažuje za podstatnú, keďže v čase
poslednej úpravy výživného poberal podporu v nezamestnanosti 600,- € mesačne. V tejto súvislosti
poukázal na zmenu na strane príjmov matky maloletých detí, u ktorej priemerný mesačný zárobok v čase

poslednej úpravy bol 1.562,40 € a v súčasnej dobe je 1.809,- €. V odvolaní konkretizoval svoje mesačné
výdavky, ktoré spočívajú predovšetkým v úhrade nájomného 250,- €, zaplatení výživného 100,- €, strava
150,- € (5,- € na deň), strava + výdavky pre maloleté deti ďalších 50,- €, doprava do zamestnania 40,-
€, hygiena 150,- €, mobil 40,- €, synov mobil 7,- €, internet a televízia 20,- €, čo predstavuje celkové
mesačné výdavky vo výške 672,- €. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa, výživné na mal. D. ponechal v pôvodnej výške 60,- € mesačne a u mal. E. znížil
vyživovaciu povinnosť otca na 60,- € mesačne, t.j. celkové 120,- € mesačne.

Otec maloletých detí sa písomne vyjadril aj k odvolaniu matky, konkrétne k námietkam týkajúcich
sa vyporiadania bezpodielového vlastníctva a predovšetkým vlastníctva bytu. Vyslovil názor, že

vyporiadanie majetku po rozvode manželstva je už uzatvorené a nemá nič spoločné s určením
výživného. Predovšetkým uviedol, že sumu, ktorú mu matka vyplatila za spoločný štvorizbový byt nie
je možné považovať za súčasť jeho mesačného príjmu, z ktorého sa počíta výživné. Zdôraznil, že
rozhodnutie o vyplatení finančnej sumy zo spoločného majetku bolo rozhodnutím samotnej matky, i
keď on navrhol, že vyplatí on ju, avšak túto alternatívu matka odmietla. K odvolacej námietke matky

poukazujúcej na dobrovoľné vzdanie sa príjmu tým, že si nevymáha vyplatenie mzdy od posledného
zamestnávateľa uviedol, že u tohto zamestnávateľa ešte v čase pred rozvodom podal výpoveď. Suma
nevyplatenej mzdy, ktorú uviedla matka je vymyslená, nereálna a ničím nepotvrdená. Tak isto, ako aj
tvrdenie matky, že sa nesnaží o jej získanie. Zdôraznil, že bol to predovšetkým on, ktorý zabezpečoval
finančne rodinu počas manželstva a matka maloletých detí nemala fakticky päť rokov žiaden príjem,

on pracoval od rána do noci, pričom ona ako manželka mu bola niekoľkokrát neverná. Aj vďaka
jeho pracovnej vyťaženosti a zárobku si mohli dovoliť kúpiť štvorizbový byt a pomerne nadštandardné
zariadenie bytu. Vyslovil presvedčenie, že je absurdné žiadať zvýšenie výživného na základe fiktívnych
peňazí, ktoré si predstavuje matka, a ktoré on reálne nemá.

K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie aj matka maloletých detí. Vo svojom vyjadrení poukázala
predovšetkým na rozdiely týkajúce sa výdavkov otca, ktoré uviedol k návrhu v septembri 2013 a v
odvolaní v decembri 2013. Poukázala tiež na nezrovnalosti vyplývajúce z predloženého výpisu banky,
z ktorého vyplýva, že otec minul v mesiaci november 2013 o 165,- € viac ako bola jeho čistá mzda av mesiaci október 2013 o 143,- € viac ako bola jeho priemerná čistá mzda, pričom medzi mesiacmi
november a december 2013, okrem decembrovej výplaty, nie je zrejmý žiaden iný kreditný príjem.
Teda do decembrovej výplaty otec minul o 225,- € viac ako bola jeho novembrová mzda. Z porovnania

výdavkov uvedených vo vyjadrení k návrhu na zvýšenie výživného a v odvolaní proti rozsudku, preto
podľa jej názoru jednoznačne vyplýva fabulácia otca tak čo do priznania svojich skutočných výdavkov,
ako aj čo do výšky výdavkov. Vyslovila presvedčenie, že nie je spravodlivé, aby len ona ako matka
vzhľadom na výšku svojho príjmu hradila všetky podstatné potreby maloletých detí súvisiacich s
bývaním, rastom, školským a sociálnym vývinom, a zároveň aj zabezpečovala každodennú starostlivosť

s výnimkou dní realizácie styku maloletých detí s otcom.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a otca písomne nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. na základe odvolania otca a matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení zákona o rodine v
súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd

v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vyporiadal s námietkami otca aj matky uplatnenými v
odvolaní, ktoré tvorili ich obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa
a ani jeden z rodičov v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantne významné skutočnosti majúce za
následok iné rozhodnutie o zvýšení výživného otca pre maloleté deti. Odvolací súd dodáva, že zmenou
pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na

jednej strane alebo na strane druhej, t.j. na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a
musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o

návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú
zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a
5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je jej zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení, resp. zvýšení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného, t.j. maloletých detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd vychádzajúc
zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a uvedených úvah je toho presvedčenia, že
otec maloletých detí vzhľadom na súčasné majetkové a finančné pomery je schopný prispievať na

výživu maloletých detí tak, ako to určil súd prvého stupňa. Odvolací súd je ďalej toho presvedčenia, že
otcovi zostane z jeho príjmu aj po zaplatení zvýšeného výživného dostatok finančných prostriedkov na
upokojovanie jeho potrieb v rozsahu primeraného životného štandardu. V súvislosti s odvolaním matky
odvolacísúdzdôrazňuje,žeaniodvolacísúdnemoholzvýšiťvýživnévzmyslejejnávrhu,nakoľkodospel
k presvedčeniu, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil zák. ustanoveniami Zákona o rodine týkajúcich

sa určenia, resp. zvýšenia výživného, zohľadnil predovšetkým obdobie od posledného rozhodnutia o
výške výživného ku dňu podania návrhu (1,5 roka) a v tejto súvislosti poukazuje na súdnu prax, ktorá
ustálila, že k podstatným zmenám pomerov dieťaťa dochádza spravidla po uplynutí doby približne
troch rokov, a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné skutočnosti zvyšujúceodôvodnené potreby dieťaťa. Tak ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade nenastali
žiadne iné mimoriadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného v zmysle návrhu matky
a tiež je toho presvedčenia, že konajúci súd dostatočne zohľadnil aj majetkové a finančné pomery na

strane otca, predovšetkým jeho príjem, ktorý sa od poslednej úpravy zvýšil o sumu 55,- €, keďže v
čase posledného rozhodnutia poberal sociálne dávky 600,- € a súčasne jeho reálny priemerný mesačný
zárobok je 654,88 €. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne vyporiadal
so všetkými okolnosťami týkajúcich sa zmeny pomerov, a to tak na strane otca, ako aj maloletých detí,
rozhodol správne aj o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca a dlžnom výživnom. Preto odvolací

súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2
O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s ktorými sa v plnom
rozsahu stotožňuje.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.