Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, June 28, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214201775
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2214201775.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: C. S., rod. H., nar. XX. E.
XXXX, trvalý pobyt Y. L. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Laura Bíróová, Klincová 37/B, Bratislava,
proti žalovanej: Ing. H. Y., rod. J., nar. XX. G. XXXX, trvalý pobyt E. XXXX/X, X. - B., zastúpenej
advokátom: Mgr. Ján Polák, Miletičova 64, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 18. apríla 2018, č. k. 14C/40/2014-312, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zastavení konania o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20. februára 2012 p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o určenie, že výlučnými vlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území Y. L. sú žalobcovia m e n í tak,
že vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území Y. L., obec Y. L.,
okres Dunajská Streda ako parcely registra C: pozemok parcelné číslo 429/5, záhrada o výmere 1139
m2, pozemok parcelné číslo 429/16, ostatná plocha o výmere 1334 m2, pozemok parcelné číslo 429/17,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 143 m2, pozemok parcelné číslo 429/21, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 337 m2, pozemok parcelné číslo 429/22, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14
m2, pozemok parcelné číslo 429/23, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40 m2 a stavby: rodinný
dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcelné číslo 429/17, hospodárska budova súpisné
číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo 429/22 a hospodárska budova súpisné číslo XXXX,
postavená na pozemku parcelné číslo 429/23, v celosti, sú žalobkyňa a ku dňu smrti bol vlastníkom S. S.,
narodený X. E. XXXX, zomrelý dňa XX. G. XXXX, v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

III. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v plnom rozsahu.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalobkyňou, jej nebohým manželom S. S. ako predávajúcimi a žalovanou ako kupujúcou
zo dňa 20. februára 2012, o prevode nehnuteľností (I.). Súčasne určil, že výlučnými vlastníkmi
nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území Y. L., obec Y. L., okres

Dunajská Streda ako parcely registra C: pozemok parcelné číslo 429/5, záhrada o výmere 1139 m2,
pozemok parcelné číslo 429/16, ostatná plocha o výmere 1334 m2, pozemok parcelné číslo 429/17,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 143 m2, pozemok parcelné číslo 429/21, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 337 m2, pozemok parcelné číslo 429/22, zastavaná plocha a nádvorie o výmere14 m2, pozemok parcelné číslo 429/23, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40 m2 a stavby:
rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcelné číslo 429/17, hospodárska budova
súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo 429/22 a hospodárska budova súpisné číslo

XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo 429/23, sú žalobkyňa a jej manžel S. S., medzi sebou v
bezpodielovom spoluvlastníctve (II.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovia (žalobkyňa a
jej manžel S. S.) majú nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 137 písm. c), § 144, § 145 ods. 1, 2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015
Z. z. v znení neskorších predpisov), článkom 20 Ústavy SR (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení

neskorších zmien a doplnení), § 3 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39, § 49a O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že podľa žaloby sa žalobkyňa
a jej manžel dostali do tiesnivej finančnej situácie, ktorú chceli riešiť pôžičkou, ktorú im sľúbil vybaviť E.
J., na ktorého získali cez inzerát kontakt, vo výške dlhu v S. banke. E. J. vzal žalobkyňu a jej manžela
k notárovi v Dunajskej Strede za účelom podpisu zmluvy o pôžičke, ktorú nečítali. Bolo im povedané,
že zmluvu musia na mieste podpísať a je v nej len to, čo si povedali. Nachádzali sa v tiesnivej situácii

a preto E. J. dôverovali. Zmluvu o pôžičke mali dostať neskôr, avšak ju neobdržali. Po podpise listín
u notára žalobkyňa a jej manžel šli s E. J. do S. banky v G. R., kde im odovzdal sumu 34.011,78 eur,
ktorú žalobkyňa vložila na účet ako splátku celkového dlhu na úvere (synovej priateľky), zabezpečeného
predmetnými nehnuteľnosťami. Pred nejakým časom sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaná bola v
katastrinehnuteľnostízapísanáakovlastníčkanehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXY.L.,vovlastníctve

žalobkyne a jej manžela, na základe kúpnej zmluvy. Žalobkyňa a jej manžel svoje nehnuteľnosti však
predať nechceli a nie sú si vedomí toho, že podpísali kúpnu zmluvu, ani inú zmluvu s následkom prevodu
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Je zrejmé, že u notára nepodpisovali zmluvu o pôžičke, ako sa
domnievali, ale tú ktorá im bola podstrčená. Podľa kúpnej zmluvy im mala byť vyplatená suma 110.000
eur v hotovosti, žalobkyni a jej manželovi však okrem sumy 34.011,78 eur neboli vyplatené iné peniaze.

Žalovaná vyzývala žalobkyňu a jej manžela, aby platili nájomné alebo sa vysťahovali. Žalovaná so
žalobou nesúhlasila. Kúpnej zmluve predchádzala komunikácia medzi ňou a B. P., o ktorej vedela, že sa
venuje realitám a ktorá jej ponúkla predmetné nehnuteľnosti začiatkom januára, tiež ukázala ich fotky.
Žalovaná prejavila záujem ale s tým, že sumu 110.000 eur nemá. Pani P. navrhla, že skúsi získať aspoň
50.000 eur a rodinný dom kúpia spoločne, pričom nehnuteľnosti by boli napísané na žalovanú, keďže

P. je v rozvodovom konaní a bolo by to pre ňu náročné. Dohodli sa, že po roku sa následne vzájomne
vyplatia. Vo februári sa žalovanej ozvala pani P., že má 50.000 eur a môžu nehnuteľnosti kúpiť. Dňa 20.
februára 2012 prišla ráno za žalovanou, doniesla jej rovnopisy kúpnej zmluvy, dve vyhotovenia návrhu
na vklad, ktoré žalovaná podpísala a vystavila doklad na 50.000 eur pre pani P., aj ju vyplatila. Vyplnila
aj príjmový pokladničný doklad na sumu 110.000 eur, ktorú mala vyplatiť ona žalobkyni a jej manželovi.

O dva dni prišla pani P., odovzdala žalovanej notársky overenú kúpnu zmluvu a podpísaný príjmový
pokladničný doklad od manželov S., ako aj návrh na vklad. Neskôr sa vzťahy medzi žalovanou a pani
P. zhoršili, prestali komunikovať a v máji 2013 si žalovaná šla osobne pozrieť rodinný dom žalobkyne
a jej manžela, kde sa prvýkrát so žalobkyňou a jej manželom stretla. Dozvedela sa, že žalobkyni
a jej manželovi nebola vyplatená kúpna cena, že obdržali len 40.000 až 45.000 eur na vyrovnanie

pôžičky.Spredmetnýminehnuteľnosťamisažalovanáoboznámilapredkúpouprostredníctvomfotografií
(pani P. jej ukázala 10 až 15 fotiek). Žalovaná uzavrela nájomnú zmluvu na čas, kým žalobkyňa a jej
manžel nezoženú peniaze na vyplatenie kúpnej ceny, pričom nájomná zmluva bola písaná na syna
žalobkyne. Žalovaná na návrh žalobkyne a jej manžela uviedla, že so spätným prevodom nehnuteľností
nemôže súhlasiť, ak jej nebude vrátená kúpna cena. Žalovanou bola vyplatená kúpna cena v hodnote

50.000 eur, ktorú odovzdala B. P. v hotovosti. Z kúpnej zmluvy z 20. februára 2012 mal súd prvej
inštancie preukázané, že predávajúci sa zaviazali odovzdať predmet kúpy kupujúcej, ktorá sa zaviazala
predmet kúpy prevziať a zaplatiť predávajúcim dohodnutú kúpnu cenu vo výške 110.000 eur. Lehota na
odovzdanie prevádzaných nehnuteľností bola dohodnutá v trvaní deväťdesiat dní od podpísania zmluvy.
Z potvrdenia o vklade hotovosti z 20. februára 2012 bolo zistené, že uvedeného dňa žalobkyňa vložila v

hotovosti sumu 34.011,78 eur v prospech označeného účtu. Z výpisu z Obchodného registra obchodnej
spoločnosti FC Real, s.r.o., vyplývalo, že svedok E. J. a B. P. boli spoločníkmi uvedenej spoločnosti
v období od 20. júla 2011 do 12. septembra 2012, aj štatutárnymi orgánmi tejto spoločnosti, pričom
predmetom činnosti tejto spoločnosti bolo poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov
získaných výlučne bez verejnej výzvy a ponuky majetkových hodnôt, sprostredkovanie poskytovania

úverovalebopôžičiek,akoajsprostredkovaniepredaja,prenájmuakúpynehnuteľností.Upovedomením
Krajského prokurátora v Žiline o podaní obžaloby dňa 26. februára 2008 na Okresný súd v Žiline, bolo
preukázané podanie obžaloby vo veci obvinených E. J. a B. P. pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin
podvoduvspolupáchateľstve,vktoromkonanížalobkyňaajejmanželvystupujúakopoškodenésubjektyvo veci týchto obvinených. Svedok E. J. vo svojej výpovedi potvrdil, že pracoval pre B. P., ktorá riešila
situácie tak, že nehnuteľnosť ponúkla investorom, tí to odkúpili a potom následne sa to mohlo odkúpiť
späť. Jeho úlohou bolo dať podpísať kúpne zmluvy a vyplatiť dlh banke, ostatné mala riešiť B. P..

Dlh v banke sa vyplatil z prostriedkov, ktoré B. P. odovzdala svedkovi J. od žalovanej, aby sa z neho
vyplatil dlh v banke. Okrem vyplatenia dlhu v banke iná peňažná hotovosť žalobkyni a jej manželovi ako
predávajúcim odovzdaná nebola (pri podpise kúpnej zmluvy nebola vyplatená hotovosť, tá bola zložená
v banke na úhradu dlhu). Z výpovedí svedkýň (C. L., V. K., U. Y. a R. Y.) bolo preukázané obdobné
konanie svedka E. J. a B. P., keď svedkyne reagovali na inzerát E. J., ktorý sa zaoberá pôžičkami, za

účelom refinancovania úverov, ktoré ako dlžníčky mali, pričom pri podpise zmluvy mali túto iba podpísať,
bez prečítania a po obržaní výpisu z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností zistili, že nehnuteľnosti,
v ktorých bývali, boli predané, pričom v niektorých prípadoch došlo následne aj k ďalším prevodom
a vo veciach boli podané aj trestné oznámenia. Svedkyňa A. L. vo výpovedi uviedla, že nadobudla
vedomosť o súdnom konaní v ďalších štyroch prípadoch, ktorých nadobúdateľom nehnuteľností sa takto
stala žalovaná, ktorá sa mala vyjadriť, že v Nitrianskom kraji vlastí tri nehnuteľnosti. Svedkyňa T. K.

vo výpovedi uviedla, že jej nehnuteľnosť bola prevedená na spoločnosť CASH REÁL a následne na
pána F., ktorý bol podmienečne odsúdený. Súd prvej inštancie konštatoval, že esenciálnou náležitosťou
každého právneho úkonu je, že musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný Vôľa je psychický stav konajúceho človeka k zamýšľanému dôsledku. Existencia vôle sa pri jej
prejave posudzuje predovšetkým podľa objektívnych skutočností, teda okolností za ktorých bol prejav

urobený, pričom sa prihliada k dobrej viere adresáta prejavu. Na základe vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným,
z dôvodu absencie vôle žalobkyne a jej manžela uzavrieť túto zmluvu. Absolútna neplatnosť právneho
úkonunastávabezďalšiehopriamozozákona(exlege),vdôsledkučohosahľadínatakýtoúkontak,ako
keby nebol nikdy urobený. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa a jej manžel neiniciovali

právny úkon kúpnej zmluvy, keďže ich vôľou bolo zaobstarať pôžičku na splatenie dlhu, zabezpečeného
nehnuteľnosťami v ich vlastníctve. Predmetný právny úkon neodzrkadľoval skutočnú vôľu žalobkyne
a jej manžela, ktorí nikdy nemali v úmysle svoje nehnuteľnosti predať žalovanej, teda osobe, ktorú
vôbec nepoznali a s ktorou sa nikdy dovtedy nestretli. Svedok E. J. podvodným konaním za účelom
získania majetkového prospechu, dosiahol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam

na žalovanú, čím došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne a jej manžela.
Kúpna zmluva je právnym úkonom, na základe ktorého vzniká predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú kúpnu cenu. Na vznik kúpnej zmluvy je potrebný zhodný prejav vôle zmluvných strán
(konsenzus), na základe akceptácie návrhu (oferty), obsahujúceho obligatórne obsahové náležitosti

kúpnej zmluvy (predmet kúpy a kúpna cena). V posudzovanej veci záväzok predávajúcich predmet kúpy
odovzdať kupujúcej nebol vôbec naplnený, ako ani záväzok žalovanej predmet kúpy prevziať a zaplatiť
predávajúcim dohodnutú kúpnu cenu. Žalovaná sa nedomáhala odovzdania nehnuteľností do svojej
držby. Žalobkyňa a jej manžel nadobudli vedomosť o prevode nehnuteľností až po vklade vlastníckeho
práva na žalovanú. Žalovaná uzatvárala kúpnu zmluvu bez predchádzajúcej obhliadky nehnuteľností

a bez osobného stretnutia s predávajúcimi, čo nie je pri kúpe nehnuteľnosti štandardné. Súd prvej
inštancie ako ďalší dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy uviedol potom aj rozpor s dobrými mravmi,
vzhľadom na omyl žalobkyne a jej manžela vyvolaný ľsťou svedka E. J.. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastáva zo zákona, nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať
ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Návrh žalovanej na spätné odkúpenie nehnuteľností

nebolo možné podľa názoru súdu prvej inštancie akceptovať a súd by nemohol schváliť takýto zmier
medzi stranami konania. V dôsledku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy súd žalobe vyhovel a určil, že
výlučnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností je žalobkyňa s manželom (v tom čase žalobcom 1/), v
režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V dôsledku späťvzatia žaloby o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi

žalobkyňou a jej manželom a žalovanou zo dňa 20. februára 2012 o predaji nehnuteľností je neplatná.
Rozhodnutie o náhrade trov konania bolo odôvodnené ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 CSP, na základe ktorých úspešnej žalobkyni a jej manželovi (pôvodne žalobca 1/) priznal náhradu trov
konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, keďže žalobkyňa a jej manžel boli v spore v plnom rozsahu
úspešní. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zmenu
zamietnutím žaloby a priznaním náhrady trov konania. Namietala, že vyhláseniu rozsudku súdu prvej
inštancie predchádzalo vydanie uznesenia zo dňa 10. apríla 2018 o pripustení zmeny žaloby, doručenéprávnemu zástupcovi žalovanej krátkou cestou na súdnom pojednávaní dňa 18. apríla 2018 (v deň
vyhlásenia rozsudku vo veci samej), z ktorého uznesenia žalovaná nadobudla vedomosť, že súd dňa
19. januára 2018 pojednával v jej neprítomnosti, ako i neprítomnosti jej právneho zástupcu, na ktorom

protistrana navrhla zmenu žaloby. Návrh na zmenu žaloby žalovanej doručený nebol a nemala preto
možnosť sa k nemu vyjadriť, čím bola ukrátená na procesnom práve. Žalovaná podala voči uzneseniu o
pripustení zmeny žaloby sťažnosť, v dôsledku čoho rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby nenadobudlo
právoplatnosť. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol pred právoplatnosťou uznesenia
o zmene žaloby, porušil zásadu viazanosti súdu petitom vyjadrenú v ustanovení § 216 ods. 1 CSP.

Až z rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná dozvedela aj o späťvzatí žaloby v časti o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré taktiež žalovanej doručené nebolo a preto nemohla sa k nemu vyjadriť,
čím opäť bola ukrátená na svojom procesnom práve. Tým, že súd pojednával dňa 19. januára 2018
bez plnenia podmienok podľa § 183 ods. 4 CSP, znemožnil žalovanej uskutočniť jej procesné práva
v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces (právny zástupca žalovanej zastupoval iného klienta
vo väzobnej trestnej veci, v dôsledku čoho vznikla kolízia súdnych pojednávaní, ktorú bol povinný

súd prvej inštancie riešiť, vzhľadom na žiadosť žalovanej o odročenie súdneho pojednávania dňa 19.
januára 2008, pričom súd podľa § 183 ods. 4 CSP na návrh žalovanej nereagoval). Žalovaná ďalej
namietala správnosť skutkových zistení súdu, vzhľadom na absenciu hodnotenia viacerých skutočností
významných pre rozhodnutie vo veci samej a nevyvážené hodnotenie dôkazov v prospech žalobcov.
Súd prvej inštancie sa vyhol hodnoteniu výpovede manžela žalobkyne ako žalobcu 1/, keď na súdnom

pojednávaní 18. apríla 2018 uviedol, že z pôžičky doposiaľ nikomu nič nevrátil, pretože ohľadne
pôžičky nič nepodpisoval a súčasne poprel podpis akejkoľvek inej zmluvy. Argumentácia žalobcov bola
pritom založená na tvrdení o uzatváraní zmluvy o pôžičke. Svedok J. J. vyvrátil tvrdenia žalobkyne
a jej manžela, keď uviedol, že sa oboznámili s obsahom kúpnej zmluvy a nehnuteľnosti prevádzali
s vedomím, že neskôr budú mať možnosť tieto nadobudnúť do vlastníctva a rovnako aj ich syn, za

pomoci hypotekárneho úveru. Tvrdenia žalujúcej strany vyvracia aj zmluva samotná a tiež správanie
tejto strany po uzavretí zmluvy. Žalobkyňa a jej manžel boli gramotní občania, podpisovali zmluvu
minimálne v štyroch vyhotoveniach u notára, ako aj návrh na vklad do katastra nehnuteľností, ako aj
pokladničný doklad. Z výpovede manžela žalobkyne vyplývalo, že od syna žalobkyne sa dozvedel,
že svedok J. pracuje ako realitný agent a táto skutočnosť vyvracia tvrdenia žalujúcej strany o úmysle

uzatvoriť len zmluvu o pôžičke a nie kúpnu zmluvu. Svedok P. P. nebol pritom schopný uviesť ani jeden
konkrétny parameter zmluvy o pôžičke, ako ani žalujúca strana (manžel žalobkyne poprel uzavretie
akejkoľvek zmluvy) Ako nepravdivé sa ukázalo aj tvrdenie žalujúcej strany o počte listín, ktoré podpísali u
notára, čo bolo vyvrátenie listinnými dôkazmi, hoci súd rezignoval na vykonanie dôkazu správou notárky.
Obdobne tvrdenie, že o zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa žalujúca strana dozvedela

po previerke na katastrálnom odbore, vyvracia rozhodnutie Správy katastra zo dňa 1. marca 2012 v
spojení s výpoveďou manžela žalobkyne zo dňa 8. augusta 2014, kedy priznal, že po dvoch týždňoch
dostali vyrozumenie z katastra nehnuteľností, že predali dom. Ďalším dôkazom je i zmluva o nájme
nehnuteľností uzatvorená medzi žalovanou a synom žalobkyne dňa 29. júla 2013, z ktorej vyplývalo,
že spolu so žalobkyňou a jej manželom užívali predmetné nehnuteľnosti s vedomím, že nie sú ich

vlastníkmi. Manžel žalobkyne priznal, že žalovaná voči nim nepostupovala hrozbou vysťahovania a
zaťaženia nehnuteľnosti úverom, ako to bolo tvrdené v žalobe, ale že ich kontaktovala žena menom
X., ktorá iniciovala začatie súdneho konania a podania trestného oznámenia, pričom z výpovede
žalovanej vyplýva, že rovnaká žena oslovila aj ju, od ktorej pýtala finančné prostriedky za to, že
zabezpečí späťvzatie žaloby a trestného oznámenia. Nesprávne bolo aj tvrdenie žalujúcej strany, že

B. P. je vo výkone trestu odňatia slobody. Tvrdenie manžela žalobcu, že kúpnu zmluvu nepodpisoval
bolo vyvrátené notársky overeným podpisom na zmluve, výpoveďou žalobkyne, ako aj ostatnými
dôkazmi. Žalovaná neporozumela zisteniu, že záväzok žalobcov, predmet zmluvy odovzdať kupujúcej
do vlastníctva nenastal, ako ani záväzok žalovanej predmet kúpy prevziať a zaplatiť žalobcom kúpnu
cenu. Žalobcovia sa nedomáhali určenia vlastníckeho práva po tom, čo im kataster doručil rozhodnutie

o vklade vlastníckeho práva na žalovanú. Učinili tak až po dvoch rokoch. Za nehnuteľnosti neplatia
dane, peniaze, ktoré obdržali prostredníctvom P. a J. použili na splatenie dlhu „nevesty“ a žalovanej nič
nevrátili. Žalovaná po zistení, že žalobkyňa a jej manžel nedostali od Z. P. celú kúpnu cenu, navrhla
vrátenie nehnuteľnosti oproti sume, ktorú odovzdala B. P.. Reakciou bolo, že od žalovanej žalobkyňa
a jej manžel nič nedostali. Žalovaná jednoznačne uviedla, že nikdy nemala záujem nehnuteľnosti

užívať a kupovala ich so zámerom následného predaja so ziskom, ktorý mala zabezpečiť Z. P.. Keď
sa tak nestalo, uzatvorila žalovaná zmluvu o nájme nehnuteľnosti so synom žalobkyne. Žalovaná
poznala nehnuteľnosti z fotodokumentácie a vychádzala z informácie od Z. P., ktorá mala vložiť druhú
časť kúpnej ceny a následne zabezpečiť predaj so ziskom. Žalovaná pritom nerozporuje skutkovézistenie, že žalobcovia mali finančné problémy, ako i záujem o poskytnutie pôžičky. Uvedené je však
nedostatočné pre záver súdu o tom, že žalobkyňa a jej manžel nemali vôľu previesť vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam za odplatu, potom čo sa im financie zaobstarať nepodarilo. Tvrdenia žalobcu súd prvej

inštancie povýšil nad priame listinné dôkazy. Žalovaná taktiež namietala záver súdu prvej inštancie o
neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, označujúc ho za nedostatočný a nepreskúmateľný.
Pokiaľ dospel súd k záveru o podvodnom konaní svedka J. a jeho majetkovom prospechu, túto úvahu
nerozviedol. Skutočnosť, že žalobkyňa a jej manžel žalovanú nepoznali nemôže viesť bez ďalšieho
k záveru, že nemali vôľu nehnuteľnosti za odplatu previezť do jej vlastníctva. Žalobcovia by potom

rovnako nemali vôľu uzavrieť so žalovanou ani zmluvu o pôžičke, hoci tvrdili, že túto uzatvárali. Z
odôvodnenianapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancieniejezrejmé,včombolovzhliadnutézavinenie
žalovanej na údajnom omyle žalujúcej strany, ako ho žalovaná vyvolala, prečo o ňom musela vedieť
a z čoho tento omyl vychádzal. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovanej zaťažil rozhodnutie aj
nedostatočným zdôvodnením, nevysporiadal sa s dôkazmi svedčiacimi v prospech žalovanej a dôkazy
hodnotil jednostranne, bez súvisu. Dôkazy vykonané na návrh žalobcov svedčia iba o tom, že svedkovia

sa vzájomne koordinujú pri postupe voči osobám J., P. s tým, že peniaze použili na úhradu vlastných
dlhov a nehnuteľnosti naďalej užívajú. Ani v jednom prípade zatiaľ nebola žiadna osoba uznaná
vinnou zo spáchania skutku odôvodňujúceho záver, že by sa jednalo o podvod pri zmene vlastníctva
predmetných nehnuteľností. Žalovaná pritom nie je obvinená, ani podozrivá z protiprávneho konania.
Je pravdou, že z vykonaného dokazovania sa javí ako pravdivé tvrdenie žalujúcej strany, že neobdržali

celú kúpnu cenu. Táto skutočnosť však nemá za následok neplatnosť zmluvy. Údaj v kúpnej zmluve,
že došlo k úhrade kúpnej ceny, má charakter tzv. kvitancie, teda potvrdenia o prijatí plnenia, ktorý je
od obsahu kúpnej zmluvy oddeliteľný, nemôže byť tak dôvodom neplatnosti ani v prípade úspešného
popretia pravosti kvitancie. Žalovaná namietala aj nesprávnosť výroku o náhrade trov konania, keď
žalujúca strana učinila späťvzatie žaloby v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, čím zavinila

zastavenie konania v tejto časti. Naviac sa v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza,
že žalobcovia boli so žalobou neúspešní. Žalovaná poukázala i na absenciu dôvodov pre aplikáciu
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 50/10 (ktorý sa zoberá otázkou nadobudnutia
vlastníckeho práva od nevlastníka). Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je
porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces. Požiadavka na presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu nemá len formálny charakter, ale má zamedziť vydaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých a nezrozumiteľných rozhodnutí. Nedostatok riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Žalovaná má tiež za to,
že žalujúca strana dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesla.

3. Žalobkyňa (spolu s manželom, ako pôvodným žalobcom 1/) vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej
navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, potvrdiť. Pri čiastočnom späťvzatí
žaloby žalujúca strana postupovala podľa záverov predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho senátu
(uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. mája 2017, č.k. 10Co/134/2016-229). Žalobkyňa a jej
manžel neboli schopní uviesť náležitosti údajnej zmluvy o pôžičke z dôvodu, že nemali možnosť sa

oboznámiť ani s obsahom zmluvy o pôžičke, keďže svedok J. ihneď po podpise podpísané dokumenty
zobral so sebou a rovnopis im neodovzdal. Takto postupoval aj voči ostatným poškodeným, a to
svedkyniam C. L., V. K., U. Y. a R. Y.. Po podpise vyhľadali záložného veriteľa v S. banke, svedok J. z
jeho vlastných finančných prostriedkov vyplatil hotovosť vo výške dlhu 34.011,78 eur (úhrada záväzku
záložného veriteľa). Takéto správanie svedka J. J. vyvolalo u žalobkyne a jej manžela dôveru a uistenie,

že podpísali zmluvu o pôžičke pred notárom. Žalobkyňa poukázala na odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie na strane 15 ods. 2. až 5. Už pred vyhlásením napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie došlo k podaniu obžaloby krajským prokurátorom v Žiline proti obžalovaným J. J.
a Z. P., pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin podvodu v spolupáchateľstve pod číslom KPR-14/2-
VYS-ZA-2004 a trestná vec je vedená na Okresnom súde v Žiline. Týmto spôsobom žalujúca strana

poukazovala na hodnovernosť výpovede svedka J. J., pričom z dvadsiatich skutkových podstát v
označenej trestnej veci a zo 41 poškodených, sa týka jedna skutková podstata aj predmetu sporu, ako
aj vypočutých svedkýň V. K., U. Y. a R. Y..

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrvala na podanom odvolaní v celom rozsahu. Proti

uzneseniu o pripustení zmeny žaloby bol prípustný opravný prostriedok, a to sťažnosť, ktorej podanie
má devolutívny účinok ako odvolanie. Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje písomnú formu
a žalobcovia by mali byť schopní uviesť, hoci zmluvu nečítali, v akom čase sa zaviazali pôžičku vrátiť a
za aký úrok. V opačnom prípade vyznieva ich tvrdenie o omyle nevierohodne, pričom manžel žalobkynepoprel aj uzavretie samotnej zmluvy o pôžičke. Konanie žalovanej bolo od počiatku dobromyseľné. B.
P. a E. J. neboli účastníkmi kúpnej zmluvy, a doposiaľ nebol nik právoplatne uznaný vinným v tejto veci
z trestného činu. Tvrdenia žalobcov žalovaná účinne namietala a ich spornosť žalobcovia neodstránili.

Na nové skutkové tvrdenia žalobcov v odvolacom konaní nemožno prihliadať.

5. V priebehu odvolacieho konania uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 12. februára 2020 č. k.
14C/40/2014-403, bolo rozhodnuté o zamietnutí sťažnosti žalovanej proti uzneseniu zo dňa 10. apríla
2018 č. k. 14C/40/2014-301 o pripustení zmeny žaloby (z dôvodu upresnenia parcelného čísla a výmery

nehnuteľností).

6. Žalovanej prostredníctvom jej právneho zástupcu, bola doručená zápisnica o súdnom pojednávaní
zo dňa 19. januára 2018, obsahujúca čiastočné späťvzatie žaloby žalujúcou stranou (v časti o určenie
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy), ako aj prednesený návrh na zmenu žaloby (z dôvodu upresnenia
parcelného čísla a výmery nehnuteľností).

7. Zo správy notárky JUDr. Jany Horváthovej zo dňa 10. marca 2021 a 31. marca 2021, poverenej
súdnej komisárky v konaní o dedičstve po zomrelom žalobcovi 1/ poručiteľovi S. S., nar. X. E. XXXX,
zomrelom XX. G. XXXX, sp. zn. 9D/123/2020, bolo zistené, že poručiteľ nezanechal závet a jedinou
dedičkou zo zákona je pozostalá manželka C. S., rod. H., nar. XX. E. XXXX, bytom Y. L. XXX. Poručiteľ

zanechal nepatrný majetok a dedičské konanie by bolo zastavené pre nemajetnosť, avšak vzhľadom na
prebiehajúci súdny spor ohľadom nehnuteľností, ktorých spoluvlastníkom je aj poručiteľ, dedičská vec
bola ponechaná otvorená do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/40/2020.

8. Žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne, podala návrh na prerušenie odvolacieho konania do

právoplatného skončenia dedičského konania po zomrelom žalobcovi 1/ S. S., ktorý však vzala späť a
navrhla ďalej pokračovať v odvolacom konaní. Doručila súdu podanie zo dňa 18. februára 2021, ktorým
reagovala na právnu skutočnosť úmrtia žalobcu 1/ (jej manžela S. S.), zomrelého v priebehu odvolacieho
konania dňa 26. decembra 2020, označujúc podanie za návrh na zmenu žaloby tak, že sa domáha
určenia, že je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/2 na predmetných

nehnuteľnostiach a druhá polovica nehnuteľností patrí do dedičstva po S. S.. Na súdnom pojednávaní
pred odvolacím súdom dňa 23. júna 2021 žalobkyňa upresnila formuláciu petitu žaloby, v dôsledku
úmrtia pôvodného žalobcu 1/ S. S. tak, že vlastníkmi nehnuteľností sú žalobkyňa a v čase smrti bol
vlastníkom S. S., v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z vyjadrenia právnej zástupkyne
žalobkyne nepochybne vyplývalo, že žalobkyňa sa nedomáha ďalších iných nárokov voči žalovanej

(teda kvantitatívnej zmeny žaloby), ako ani kvalitatívnej zmeny uplatňovaného nároku z iných dôvodov,
ako ani nerozšírila žalobu o ďalšie skutkové tvrdenia týkajúce sa predmetu sporu. Nejednalo sa preto
o zmenu žaloby, ale upresnenie formulácie výroku navrhovaného súdneho rozhodnutia, v dôsledku
úmrtia jedného zo žalobcov. Vzhľadom na charakter predmetu sporu, súvisiaci so zápisom vo verejnom
registri (kataster nehnuteľností), pretože sa fakticky nejednalo o zmenu žaloby, za účelom upresnenia a

úplného vymedzenia predmetu sporu odvolací súd rozhodol o formálnej, nie faktickej zmene žaloby tak,
že vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území Y. L. (pozemky,
rodinnýdomahospodárskabudova)vcelosti,súžalobkyňaavčasesmrtibolvlastníkomS.S.,narodený
X. E. XXXX, zomrelý XX. G. XXXX, v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (uznesenie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 23. júna 2021 č. k. 10Co/40/2020-516 v spojení s opravným uznesením

Krajského súdu v Trnave zo dňa 23. júna 2021 č. k. 10Co/40/2020-527).

9. Zmenou žaloby je: a) návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena); b) návrh,
ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena) a c) podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe (vo vzťahu k predmetu konania). Prekročením návrhu a porušením

dispozičného princípu by bolo priznanie iného plnenia, ako toho, ktoré žalobca v žalobnom petite
požaduje alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu, ako toho, ktorý tvrdil žalobca a bol
predmetom dokazovania v súdnom konaní (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,
516 s.).

10. V prípade, že žaloba obsahuje všetky náležitosti, je úplná a zrozumiteľná, súd môže aj sám
modifikovať žalobný petit. Súd je síce v sporovom konaní viazaný žalobným návrhom, nie je ním však
viazaný doslovne. Najvyšší súd SR v rozhodnutí uviedol, že požiadavku, aby zo žaloby bolo známe,čoho sa žalobca domáha, nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ (žalobca) bol povinný urobiť súdu
návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho
rozhodnutia, prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri

formulácii výroku rozhodnutia súd samozrejme musí dbať o to, aby vyjadroval z obsahového hľadiska
to, čoho sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo/8/2005). Súd musí už v základnom konaní dbať na to, aby bolo rozhodnutie vykonateľné,
inak by jeho práca vyšla na zmar. Petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie
konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo z materiálneho hľadiska

vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/8/2005).

11. Variabilita procesných situácií v praxi prináša rôzne situácie, kde je potrebné nájsť správnu mieru
sudcovského aktivizmu. V záujme ochrany práva a poskytnutia adekvátnej súdnej ochrany súd môže
vyzvať žalujúcu stranu, aby upresnil formulovaný petit, aby vyjadroval z obsahového hľadiska to, čoho

sa žalobca žalobou domáha, ako tomu bolo v danom prípade. Žalobkyňa v odvolacom konaní svojim
podaním označeným ako návrh na zmenu žaloby reagovala výlučne na právnu skutočnosť úmrtia jej
manžela ako žalobcu 1/, pričom upravený petit formulovala s prihliadnutím na skutočnosť, že v dôsledku
úmrtia jedného zo žalobcov došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré však
doposiaľ vyporiadané nebolo. Aj keď k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo, nedošlo

ale k jeho vyporiadaniu. Za účelom zosúladenia obsahu podania žalobkyne (sledujúceho upresnenie
formulácie výroku navrhovaného súdneho rozhodnutia v dôsledku úmrtia jedného zo žalobcov) a
navrhovaného výroku súdneho rozhodnutia v tomto podaní, bola žalobkyňa prostredníctvom právnej
zástupkyne, vyzvaná na jeho upresnenie, aby bolo jednoznačné čoho sa domáha. Zásada iura novit
curia neznamená len vyjadrenie toho, že súd pozná právo, ale má priniesť odpovede na otázku, do

akej miery môže súd poskytnúť ochranu porušenému právu, do akej miery môže byť v konaní aktívny,
ak strana nevie realizovať svoje procesné práva dostatočne. Rámcom vymedzujúcim rozmer uvedenej
zásady je vysoká odpornosť a dobromyseľnosť sudcov. Úprava návrhu súdom tak, aby sa predmet
sporu stal zmysluplným v merite veci, je výsledkom sudcovského aktivizmu. Je preto namieste ustúpiť
od formalistického prístupu, ktorý sa javí ako najjednoduchší a pristúpiť k materiálnej ochrane práva a k

trendomnastolenýmEurópskymsúdompreľudsképráva,konkrétnekaplikáciizásadyiuranovitcuriado
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck,
2016, 519, 520 s.). Na základe vyjadrenia žalobkyne prostredníctvom právnej zástupkyne, s cieľom
minimalizácie upresnenia vyhovujúceho výroku napadnutého súdneho rozhodnutia (II.) v dôsledku

úmrtia jedného zo žalobcov, bolo rozhodnuté v odvolacom konaní o formálnej, nie faktickej zmene žaloby
(súd prvej inštancie rozhodol určovacím výrokom, že „výlučnými vlastníkmi nehnuteľností sú žalobcovia
1/ a 2/ a medzi sebou v bezpodielovom spoluvlastníctve“, pričom v dôsledku úmrtia strany konania bol
upresnený petit tak, že „vlastníkmi nehnuteľností, v celosti, sú žalobkyňa a ku dňu smrti bol vlastníkom S.
S., nar. X. E. XXXX, zomrelý dňa XX. G. XXXX, v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov).

12. Opravným uznesením odvolací súd odstránil zrejmú nesprávnosť v uznesení o pripustení zmeny
žaloby, konkrétne pri označení mena žalovanej strany v úvodnej časti napadnutého rozhodnutia,
tiež číselné označenie parcely 429/21 (nesprávne 429/1) vo výroku i v odôvodnení uznesenia o
pripustení zmeny žaloby a aj gramatickú nesprávnosť „vlastníkmi nehnuteľností je“, opravou „vlastníkmi

nehnuteľností sú“, vo výroku a v odôvodnení uznesenia o pripustení zmeny žaloby, tiež gramatickú
nesprávnosť „rodinný domu“, keď správny gramatický tvar je „rodinný dom“ (§ 224 CSP v spojení s §
234 ods. 2 CSP a § 378 ods. 1 CSP). Zrejmá nesprávnosť vyplývala z doposiaľ vymedzeného predmetu
sporu, vrátane výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a z údajov v občianskom preukaze
žalovanej. Opravu vykonal odvolací súd z úradnej povinnosti (ex offo), po jej zistení.

13. Výsluchom žalobkyne v odvolacom konaní bolo zistené, že predmetný rodinný dom nadobudli s
manželom a po čase sa synovej priateľke zaručili za pôžičku nehnuteľnosťami, čím sa dostali do zlej
situácie, keďže pôžičku synova priateľka nesplácala a z OTP banky žalobkyňa s manželom obdržali
oznámenie o exekúcii na dom. Snažili sa získať peňažné prostriedky, synovi pôžičku nedali, až ten

objavil inzerát obsahujúci ponuku o poskytnutí pomoci v prípade dlhu. Na základe telefonického kontaktu
v inzeráte prišiel pán J., ktorý bol veľmi ochotný a povedal, že im pomôže (že všetko sa dá vyriešiť,
všelijakí ľudia sú v núdzi). Boli v strachu, v strese, čím skôr to vybaviť, aby neprišli o dom. J. im navrhol
stretnutie v Dunajskej Strede, kam donesie peniaze a potvrdí sa to na notárskom úrade. S manželom šlidnu so strachom a v strese. Papiere, ktoré držal J., položil na pult (nikto nebol prítomný) a ukázal im, kde
majú listinu podpísať. Podpísali sa aj do knihy. Potom šli do S. banky, J. povedal, že hneď príde, musí
si niečo vybaviť. Žalobkyňa s manželom čakali. Po príchode J. žalobkyňa videla, že drží peniaze v ruke.

Keď žalobkyňu vyzvali s občianskym preukazom, J. jej dal do ruky peniaze, tieto vložila a podpísala.
Keď sa rozprávali, že ako to budú riešiť, J. povedal, že príde neskôr a všetko ohľadom pôžičky dohodnú.
Dôverovali mu, avšak nedostavil sa ani na ďalší deň, ani o týždeň, nemohli sa k nemu dovolať, nebol
dostupný. Potom mali nedoplatok za plyn, žalobkyňa nemala peniaze, chcela si v banke zobrať pôžičku
500 eur a v banke jej bolo povedané, že nie je vlastníkom nehnuteľností. Bola tam zapísaná Y.. Celú

záležitosť dali na políciu. Zistili, že dom je predaný, čo nemali v úmysle. Neskôr telefonovala manželovi
žalobkyne nejaká pani, že boli podvedení. Overenie podpisov riešilo kriminálne oddelenie v Žiline, kde
im povedali záver 50 na 50. Bol to podvod, nič nepredávali. Verili ponuke z inzerátu, že sa dajú požičať
peniaze. Pôžičkou si požičali vo výške, v akej pýtala peniaze S. banka, 34.011 eur a nejaké drobné.
Podmienky pôžičky si nedojednali žiadne lebo J. povedal, že ich oznámi, keď príde a dohodnú sa doma.
Pri podpisovaní listín boli s manželom v strese, nečítali ich. Manžel žalobkyne videl len na jedno oko.

Žalobkyňa verila, že budú mať pôžičku, ktorú budú splácať a potom sa dohodnú. Z katastrálneho úradu
obdržali nejaký papier, lebo odkiaľ by sa dozvedeli, že je to predané. Listinu neobdržali, išli si to zistiť na
kataster, keďže tomu nechceli veriť. Žalobkyňa si nebola vedomá, že J. robil fotografie rodinného domu
a snímky občianskych preukazov. Nepamätá si, či prevzali doklad zo správy katastra.

14. Výsluchom žalovanej v odvolacom konaní bolo zistené, že v januári 2012 ju kontaktovala z realitnej
kancelárie B. P., ktorá jej ponúkla na predaj rodinný dom, ukázala jeho fotodokumentáciu s občianskymi
preukazmi majiteľov, za cenu 100.000 - 110.000 eur. Žalovaná jej zatelefonovala, že zohnala iba 50.000
eur, viac nemá, takže nič z toho, pričom Z. P. povedala, že zvyšok doplatí ona, pretože sa rozvádza,
nechce mať nehnuteľnosť napísanú na seba. Žalovaná potvrdila svoju výpoveď v konaní pred súdom

prvej inštancie. Videla doklad o doručení zo správy katastra protistrane. S P. boli dohodnuté, že ona
zabezpečí predaj nehnuteľností a žalovaná bude profitovať 10 % z jej zloženého vkladu. Nehnuteľnosti
kupovala za účelom predaja. Žalovaná kontaktovala geodeta, ktorý zameriaval u S. doma, bol urobený
geometrický plán, výkaz, výmer a zapísali sa stavby, ktoré dovtedy zapísané neboli. Keď žalovaná
skončila komunikáciu s P. a keď sa dozvedela, že robí nejaké podvody (rok 2013), prišla sa predstaviť

a získala informáciu, že žalobkyňa s manželom nedostali toľko peňazí, koľko bolo uvedených v kúpnej
zmluve. Dohodli sa, že spravia nájomnú zmluvu so synom, protistrana bude hľadať peniaze. Za tie
peniaze, ktoré žalovaná vložila, bola ochotná urobiť spätný prevod nehnuteľností. Nerobila však žiaden
nátlak, dodnes platí daň z nehnuteľností, poplatky obci. Aj za žalovanou prišla pani X., že S. podávajú
trestné oznámenie, žalobu na súd, a keď jej niečo zaplatí, vybaví stiahnutie žaloby. Na otázku protistrany

v koľkých prípadoch vystupovala žalovaná ako spoluinvestor, ktorého získala B. P., žalovaná uviedla, že
si počet nepamätá, ale bolo uvádzané, že v deviatich prípadoch vystupovala ako kupujúca. Na otázku v
koľkých prípadoch sa dostala na list vlastníctva žalovaná uviedla, že určite tých desať. Ich vlastníčkou
už nie je, vlastní ďalších iných osem. Z každých vložených peňazí do nehnuteľností mala desať percent
pri predaji do jedného roka. Každý predaj žalovaná uskutočňuje prostredníctvom realitnej kancelárie, s

predávajúcimi sa nestretáva. Nemala žiadne pochybnosti, myslela si, že kupuje nehnuteľnosť do svojho
vlastníctva, ktorá je vo vlastníctve pôvodných vlastníkov.

15. Strany konania prostredníctvom svojich právnych zástupcov výslovne uviedli, že v konaní pred
odvolacím súdom nie je potrebné opakovať dôkaz výsluchom svedkov, v dôsledku čoho bolo upustené

od opakovania dokazovania výsluchom svedkov, ktorých výpoveď v konaní pred súdom prvej inštancie
predstavovala použiteľný dôkaz.

16. Odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom po nariadení pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a vykonania opakovaného dokazovania
výsluchom strán konania a listinami, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

17. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.18. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

19. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

20. Odvolací súd síce zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o určenie vlastníckeho
práva(II.),avšakznasledovnýchdôvodov.Preposúdenie,čiideozmeňujúcirozsudokodvolaciehosúdu

nie je rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku (či ho formálne označil za
zmeňujúci,hocivskutočnostiideopotvrdzujúcirozsudok),prípadneakovdôvodochoznačilustanovenia
procesného predpisu, podľa ktorých postupoval a rozhodol. O rozdielnosť rozhodnutí ide vtedy, keď
súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci odlišne (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/374/2013), a to nebol daný prípad. Zmena výroku rozsudku odvolacím súdom
bola vyvolaná tým, že pôvodný žalobca 1/ (S. S.) v priebehu odvolacieho konania zomrel. Nápravu vo

vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam bolo preto možné dosiahnuť určovacím výrokom,
sminimálnoukorekciouvýrokurozhodnutianapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancie,ževlastníkmi
nehnuteľností,vcelosti,súžalobkyňaavčasesmrtibolS.S.,vrozsahubezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov. Prejudiciálne však bolo potrebné posúdiť platnosť kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol
prevod predmetných nehnuteľností, pričom túto otázku, podstatnú pre meritórne rozhodnutie veci,

posúdil odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie (výrokom rozsudku odvolacieho súdu v porovnaní
s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie sa v úprave práv a povinností účastníkov právneho vzťahu
nič nezmenilo). Podstatou obidvoch výrokov bolo dosiahnuť nápravu vlastníckych vzťahov k predmetu
sporu v prospech žalobkyne a pôvodného žalobcu 1/ (ktorého právnou nástupkyňou je žalobkyňa, v
dôsledku čoho bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní).

21. S poukazom na uvedené zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu predstavoval len formálnu zmenu,
ktorým však bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v skutočnosti potvrdené. Formulácia, podľa ktorej bol
poručiteľ v čase svojej smrti vlastníkom veci, je obsahovo totožná, ako určenie, že vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi, preto v týchto prípadoch ide len o spresnenie petitu. Obidve uvedené formulácie je

potrebné interpretovať tak, že aktuálny stav (v čase vyhlásenia rozsudku) je ten, že vec ešte nebola ako
dedičstvo prejednaná a stále môže (má byť) ako dedičstvo prejednaná (porov. Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2016, 499 s.). V konaniach o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi sa
skúma, či bol poručiteľ v čase svojej smrti vlastníkom veci (R 32/2011).

22. Ak bola vec v čase smrti poručiteľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je nevyhnutné vo
výroku uviesť, že majetok, ktorý má patriť do dedičstva, je v režime bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, aby súd pri prejednaní dedičstva mohol pristúpiť k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Podľa § 195 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok č. 161/2015 Z.

z.) platí, že ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada
sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi. Teda k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov dochádza v konaní o dedičstve, nie v sporovom konaní
o určenie vlastníckeho práva (pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konaní o
dedičstve sa určí, čo z majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi podľa § 195 ods.

4 CMP). Uvedená kompetencia nemôže patriť súdu rozhodujúcemu v sporovom konaní o určenie
vlastníckeho práva. Následne to čo z novoobjaveného majetku nepripadne pozostalému manželovi,
bude predmetom dedenia. Keďže k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona
doposiaľ nedošlo, odvolací súd rozhodol určovacím výrokom bez toho, aby sa obsahovo líšil od petitu
žaloby, teda že vlastníkmi predmetných nehnuteľností, v celosti, sú žalobkyňa a v čase smrti bol S.

S., v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
určil, že výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti sú žalobkyňa a žalobca, vzájomne v bezpodielovom
spoluvlastníctve).

23. Žalobkyňa, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, v dôsledku úmrtia žalobcu 1/ (S. S.)

reagovala podaním, z obsahu ktorého bolo nepochybné, že sa domáha rovnakého nároku, ktorým je
usporiadanie vlastníckych vzťahov žalobkyne a jej manžela k predmetným nehnuteľnostiam, pričom
k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov doposiaľ nedošlo. Súd môže spresniť
formuláciu petitu, ktorý nie je priliehavý, keď z podaní a tvrdení žalujúcej strany je jednoznačné, čohosa domáha (napr. ak nie je úplne zrejmé pre stranu konania, ako by mal znieť správny petit a teória,
či prax pripúšťa rôzne znenia). Zamietnutie žaloby v týchto prípadoch by bolo prejavom neprípustného
formalizmu, ktorý by znamenal odmietnutie spravodlivosti. Prostredníctvom daného sporového konania

dôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a pôvodného žalobcu 1/.
Nedošlo preto k porušeniu zásady viazanosti petitom žaloby.

24. Odvolacia námietka žalovanej o nedoručení návrhu na zmenu žaloby v konaní pred súdom prvej
inštancie, ku ktorému sa tak nemala možnosť vyjadriť, nebola dôvodná. Zmena žaloby, ako dispozične

procesný úkon strany konania, môže mať formu podania (§ 123 CSP a nasl.) alebo môže byť urobená
ako prednes strany na pojednávaní (§ 181 CSP). Ak sa zmena žaloby realizuje návrhom na súdnom
pojednávaní, t.j. formou ústneho prednesu, vtedy bude zmena žaloby súčasťou zápisnice o pojednávaní
(§ 99 CSP) (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/160/2020).

25. O prípustnosti zmeny žaloby (§ 139 CSP a nasl.) rozhoduje súd uznesením, voči ktorému nie

je prípustné odvolanie, a to spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá alebo na
pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne potom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo
pojednávania.Uznesenie,ktorýmsúdpripustilzmenužaloby,doručujesúdsubjektom,akneboliprítomní
na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že na súdnom pojednávaní dňa 19. januára 2018 žalobkyňa a jej manžel
prostredníctvo právneho zástupcu navrhli zmenu žaloby, ktorá mala spočívať v správnom označení
výmery pozemku a v úplnom i správnom označení ďalšieho pozemku, vychádzajúc zo zápisu na liste
vlastníctva číslo XX v katastrálnom území Y. L. (ktorý predmet konania bol správne a úplne vymedzený
už v rozhodnutí súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, pred začatím konania vo

veci samej). Na ďalšom súdnom pojednávaní dňa 18. apríla 2018, na ktorom bola žalovaná zastúpená
právnym zástupcom, mu bolo doručené uznesenie o pripustení zmeny žaloby (vyhotovené vyšším
súdnym úradníkom), pričom o odročenie súdneho pojednávania v súvislosti s doručením uznesenia o
pripustení zmeny žaloby nepožiadal.

27. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu sa k predmetu sporu, po pripustení zmeny žaloby
súdom prvej inštancie, vyjadrovala na súdnom pojednávaní. Hoci súd prvej inštancie rozhodol vo
veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o pripustení zmeny žaloby, nešlo o prípad
vydania prekvapivého súdneho rozhodnutia (zmena žaloby spočívala v spresnení výmery parcely a
úplného označenia ďalšej parcely). Nemožno tak konštatovať, že žalovaná bola ukrátená na svojich

procesných právach, ako to namietala. Zmena žaloby bola súčasťou zápisnice o pojednávaní, ktorá
bola tiež žalovanej, prostredníctvom právneho zástupcu, doručená. V čase rozhodovania odvolacieho
súdu, rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby vydané súdom prvej inštancie bolo už právoplatné (súd
prvej inštancie zamietol sťažnosť žalovanej proti uzneseniu o pripustení zmeny žaloby vydaného vyšším
súdnym úradníkom), pričom v dôsledku úmrtia pôvodného žalobcu 1/ bola formálne pripustená zmena

žaloby spočívajúca v spresnení petitu v odvolacom konaní.

28. Rovnako tak nebola dôvodná odvolacia námietka žalovanej o pojednávaní súdom prvej inštancie
bez prítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu na súdnom pojednávaní dňa 19. januára 2018, na
ktorom nedošlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ale k odročeniu súdneho pojednávania. Nedošlo

ani k vykonaniu dokazovania, bol prednesený návrh na zmenu žaloby, o ktorom nebolo rozhodnuté na
tomto súdnom pojednávaní, došlo tiež k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Hoci podľa § 183 ods. 4 CSP
súd prvej inštancie na návrh žalovanej o odročenie súdneho pojednávania nereagoval, žalovanej nebolo
znemožnené uskutočniť procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

29. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
o veci samej.

30. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejedanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.31. Z obsahu spisu vyplýva, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobkyňou a pôvodným žalobcom 1/
došlo na súdnom pojednávaní dňa 19. januára 2018 a i keď do vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie
žalovaná nebola vyzvaná na súhlas so späťvzatím žaloby (prípadne na uvedenie nesúhlasu z vážnych

dôvodov), neučinila tak napriek dodatočnej výzve súdu prvej inštancie v priebehu odvolacieho konania.
Žalovaná takýto dôvod nesúhlasu nevyjadrila ani v odvolacom konaní a preto jej námietka o ukrátení
jej procesných práv nepredstavovala porušenie procesného práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

32. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zastavení
konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 20. februára 2012, ako vecne správne
potvrdil. Žalobkyni a pôvodnému žalobcovi 1/ prislúchalo právo dispozície so žalobou, ktoré právo
využili, pričom do rozhodnutia odvolacieho súdu žalovaná napriek výzve súdu prvej inštancie, neuviedla
vážne dôvody, pre ktoré by nesúhlasila s čiastočným zastavením konania, a neprejavila ani nesúhlas s
čiastočným zastavením konania potom čo jej bolo doručené čiastočné späťvzatie žaloby v zápisnici o

súdnom pojednávaní zo dňa 19. januára 2018.

33. Ak navrhuje žalobca určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do
katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdnym
rozhodnutím určujúce právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutá

zhoda medzi stavom právnym a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Podľa konštantnej
judikatúry, ak možno žalovať o určenie práva alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva alebo právneho vzťahu týka (porov. R 68/2001
- Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2147/99). Posúdenie platnosti právneho úkonu je potom
predbežnou otázkou vo vzťahu k riešeniu otázky existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorý mal byť

týmto právnym úkonom založený.

34. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne primárne skúmal prejudiciálnu otázku platnosti
kúpnej zmluvy podpísanej stranami konania, pričom dôvodne dospel k záveru o absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 20. februára 2012 medzi žalobkyňou a jej nebohým manželom ako predávajúcimi

a žalovanou ako kupujúcou o prevode nehnuteľností, z dôvodu absencie danosti vôle žalobkyne a jej
manžela (tiež žalovanej) uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností.

35. Pre posúdenie povahy zmlúv nie je rozhodujúce ich označenie, ale obsah a najmä právny dôvod
vzniku záväzku - kauza (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 2884/2009). O vadu vôle ide vtedy, ak

vôľa nie je skutočne daná. Ak subjektu chýba vôľa, ide o právny úkon absolútne neplatný - non negotium
(porov. Krajčo. J. Občiansky zákonník pre prax. Komentár. Bratislava: EUROUNION, 2015, 474 s.).
Právna teória (pozn. nie Občiansky zákonník) od neplatnosti právneho úkonu - non negotium, odlišuje
neplatnosť právnych úkonov - negotium nullum, kedy právny úkon síce vznikne, nespĺňa však všetky
náležitosti platného právneho úkonu a z toho dôvodu je neplatný (porov. Krajčo. J. Občiansky zákonník

pre prax. Komentár. Bratislava: EUROUNION, 2015, 474 s.). Danosť vôle je základným predpokladom
každého právneho správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom
neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2012, sp.
zn. 7 M Cdo 12/2011). Aká bola skutočná vôľa strán možno usudzovať aj z okolností v čase uzatvárania
zmluvy.

36. Zmluva je považovaná za právnu skutočnosť, ktorá pozostáva z dvoch (prípadne viacerých),
jednostranných právnych úkonov, pri ktorých dochádza k ich stretu. Pri súkromnoprávnych vzťahoch je
pritom potrebné dbať na to, aby na ochranu svojich majetkových záujmov dbali predovšetkým samotní
účastníci takéhoto vzťahu. Od týchto účastníkov možno potom požadovať, aby postupovali obozretne a

aby rešpektovali minimálne elementárne zásady opatrnosti. Súčasne sa prihliada na to, aké sú reálne
možnostizmluvnejstranyzhľadiskaveku,vzdelania,životnýchskúseností,sociálnejsituácieapodobne.

37. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov sú povinní dbať, aby
sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Proces

uzatvárania zmluvy pozostáva z dvoch jednostranných úkonov, výsledkom ktorých má byť zmluva ako
výraz vzájomného konsenzu.38. V posudzovanej veci kontraktačný proces, vo vzťahu k návrhu na uzavretie zmluvy (oferta), ako aj k
jeho prijatiu (akceptácia), bol realizovaný a sprostredkovaný osobami trestne stíhanými pre pokračovací
obzvlášť závažný zločin podvodu v spolupáchateľstve (J. J. a Z. P.), pričom obidve zmluvné strany

(strany konania) sa označujú za osoby poškodené (žalobkyňa s manželom mali procesné postavenie
poškodeného subjektu práve v uvedenom trestnom konaní). Na základe vykonaného dokazovania
možno konštatovať, že v prejednávanej veci nešlo o prejavy vôle bežného štandardného konania,
obvyklého pri uzatváraní prevodnej zmluvy medzi uvážlivo konajúcimi osobami, pričom bola daná i
súvislosť s profitovaním zo zneužitia slabšej strany, ktorá je vo finančnej a časovej tiesni.

39. Ku konkrétnemu zneniu zmluvy pristupujú zmluvné strany v procese vyjednávania, výsledkom
ktorého je obsah príslušného kontraktu. Strany kontraktu, ktoré tvoria obsah právneho úkonu sú
limitované nielen z hľadiska možnosti a dovolenosti zákona a dobrých mravov, ale aj limitov v súvislosti
s ochranou slabšej strany, ktorá sa častokrát v procese kontraktácie ocitá nedobrovoľne, vo finančnej a
časovej tiesni. Zmluvné právo je založené na zásade pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať) a

ochranaautonómievôlezmluvnýchstrán(článok2ods.3ÚstavySR;§2ods.3Občianskehozákonníka)
zabezpečuje, aby verejná moc a v rámci nej i súdy uznali vôľu jednotlivca tak, ako ju v konkrétnom
okamihu prejavil. Avšak len ak dôjde k zhodne prejavenej vôle dvoch strán, zásada pacta sunt servanda
garantuje, že zmluva a jej právne dôsledky budú nielen stranami sporu, ale aj súdmi rešpektované a že
bude možné domôcť sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy v prípadnom súdnom konaní.

40. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že celý obsah predmetnej písomnej zmluvy, ktorý mal byť medzi
stranami konania záväzný, obsah vôle, netvorili subjekty označené ako zmluvné strany, ale skutočnými
kontrahentmi boli tretie osoby, a to E. J. a B. P., v rozhodnej dobe spoločníci a štatutárni zástupcovia
obchodnej spoločnosti FC REAL, s.r.o., Stará Huta 5, Nová Baňa, IČO 46 187 014, s predmetom

činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a realitná činnosť (podľa výpovedí svedkýň a listinných dôkazov
o trestnom stíhaní týchto tretích osôb v ďalších početných prípadoch, vyvíjali činnosť zameranú na
kontraktáciu v prostredí osôb vo finančnej a časovej tiesni).

41. V konaní bolo nesporné, že žalovaná ako kupujúca mala kupovať predmetné nehnuteľnosti bez

predchádzajúcej obhliadky nehnuteľností a bez osobného stretnutia so žalobkyňou a jej manželom ako
predávajúcimi.Predmetnúzmluvuoznačenúakokúpnazmluvaobsahovoiformálnepripraviliapredložili
na podpis, a to E. J., ktorý komunikoval a predkladal zmluvu žalobkyni a jej manželovi a B. P., ktorá
komunikovala a predkladala zmluvu žalovanej, pričom správanie týchto tretích osôb nepreukazovalo
prejav vôle sprostredkovať predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne a jej manžela za kúpnu

cenu 110.000 eur, ale poskytnúť žalobkyni a jej manželovi na úhradu dlhu podstatne nižšiu sumu
34.011,78 eur a nehnuteľnosť následne „zobchodovať“, za spolupráce takzvaných investorov, ktorým
bola v posudzovanej veci žalovaná, ktorá podľa svojej výpovede mala mať z každých vložených peňazí
10% za stanovených podmienok. V kontraktačnom procese konanie J. J. a Z. P. malo tak charakter
minimálne nekalej obchodnej praktiky, ktoré nie je možné považovať za žiadnych okolností za poctivé

a požívajúce právnu ochranu.

42. V prípade, že zmluva bola uzavretá staršou osobou, ktorá má obmedzené príjmy neumožňujúce
jej zaplatiť dlh a ktorej úmyslom je získať úverové prostriedky na udržanie si vlastníctva nehnuteľnosti
predstavujúcej jej jediné obydlie, a ktorej je predložená zo strany úverového podnikateľa zmluva, ktorou

sa natrvalo zbavuje vlastníctva k nehnuteľnosti, aj keď vôľa takejto osoby by bola previesť vlastníctvo
len dočasne na účely zabezpečenia dlhu, okolnosť, že takto uzavretá zmluva umožnila obchádzanie
vnútroštátneho ustanovenia na ochranu spotrebiteľov, naznačuje, že dotknutý subjekt mal v úmysle
zneužiť osobitnú závažnosť situácie, v ktorej sa uvedená osoba nachádzala a ktorá mu bola známa,
s cieľom ovplyvniť rozhodnutie tejto osoby (porov. Uznesenie Súdneho dvora Európskej únie z 2. júla

2020 vo veci C-853/19 , IM proti STING reality s.r.o.). Podľa § 53 ods. 7 O. z. zabezpečenie splnenia
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti
je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Na vyššie uvedené závery nemá vplyv priama spolupráca
(úverových podnikateľov s realitnou činnosťou) s tzv. investormi do nehnuteľností alebo i zneužívanie
týchto osôb, nekalým konaním aj vo vzťahu k nim.

43. Žalobkyňa a jej manžel, nesporne vo finančnej a časovej tiesni, popierali v konaní vôľu uzavrieť
kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, predstavujúcich ich jediné obydlie a žalovaná vo svojej
výpovedi sama potvrdila, že prejavila záujem a vôľu nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti spoločneso B. P. tak, že zaplatí sumu 50.000 eur (netvrdila prejav vôle nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho
výlučného vlastníctva za sumu 110.000 eur). Obidve zmluvné strany formálne podpísali listiny, ktoré im
prichystali a predložili J. J. (od ktorého žalobkyňa prevzala na úhradu dlhu sumu 34.011.78 eur) a Z.

P. (ktorej odovzdala žalovaná sumu 50.000 eur), avšak každá „zmluvná strana“ sa správala spôsobom
zodpovedajúcom jej skutočnej vôli, teda žalobkyňa a jej manžel si chceli požičať sumu 34.011,78
eur, ktorú aj prevzali od J. J. a žalovaná chcela investovať sumu 50.000 eur (so ziskom 10 %) so
B. P., ktorej uvedenú sumu odovzdala. Zmluvy s J. J. a so Z. P., vychádzajúc z vyššie uvedeného
nekalého charakteru ich konania, v písomnej forme a s konkrétnym obsahom vzájomných práv a

povinností uzavreté neboli (žalobkyňa s manželom kontaktovali J. J. na základe inzertnej ponuky, za
účelom získania úverových prostriedkov a žalovaná vypovedala, že bola oslovená z realitnej kancelárie
Z. P., pričom predmetom činnosti spoločnosti FC REAL s.r.o., ktorej spoločníkmi a konateľmi boli J.
J. a Z. P., bolo poskytovanie úverov a realitná činnosť). Vzhľadom na uvedené zmluvný konsenzus
uvádzaný v písomnej forme predmetnej kúpnej zmluvy preukázaný nebol. Samotnému právnemu úkonu
označenému ako kúpna zmluva, nebolo možné pričítať právne účinky, ktoré nastávajú pri prejavoch

ktorými účastníci vyjadrujú zhodnú vôľu. Nebola preukázaná vôľa zmluvných strán k uzavretiu takejto
zmluvy, ktorej obsah vytvorili tretie osoby, ktorých konanie nielen v prejednávanej veci, ale i v ďalších
početných prípadoch (podvodná schéma), je predmetom trestného stíhania v štádiu po podaní obžaloby.
Priznanie právnych účinkov kúpnej zmluve z 20. februára 2012 by predstavovalo legalizáciu nekalých
obchodných praktík.

44. Na vyššie uvedené závery nemá potom vplyv neúplnosť, či protirečenia vo výpovedi žalujúcej
strany (pôvodného žalobcu 1/ a žalobkyne) a ich podpisy na predmetnej kúpnej zmluve. Pri hodnotení
dôkazu výsluchom strany konania je nevyhnutné brať do úvahy predovšetkým časový odstup od doby,
kedy došlo k rozhodným skutočnostiam (rok 2012), ďalej vek, finančnú tieseň, rozumovú vyspelosť

ale aj úroveň informovanosti žalobkyne a jej manžela, ktorí ako slabšia strana komunikovali ohľadom
riešenia ich situácie s osobou, ktorá mala poskytovať služby v oblasti finančnej pomoci, a bol tak
daný nepomer vo vyjednávacej sile a úrovni informovanosti vo vzťahu k písomnostiam pripravovaným
J. J. a Z. P.. Dôvera v poctivé konanie poskytovateľa služby a tiež vo vzťahu k vopred pripraveným
zmluvným podmienkam, mala byť kompenzovaná práve poctivým správaním sa poskytovateľa služby

voči príjemcom tejto služby. Poukaz žalovanej na výpoveď svedka J. J., že žalobkyňa a jej manžel
prevádzali nehnuteľnosti s vedomím, že neskôr budú mať možnosť tieto nadobudnúť do vlastníctva späť
(resp. syn žalobkyne) prostredníctvom úveru, len potvrdzuje absenciu vôle žalobkyne a jej manžela
previesť natrvalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (zabezpečujúcim ich existenčnú potrebu bývania)
na inú osobu, a to za sumu 34.011,78 eur, a nasvedčuje vôli riešiť záležitosť úhrady dlhu získaním

úverových prostriedkov. Z vykonaného dokazovania pritom vyplývalo, že pri tzv. „zobchodovaní“
nehnuteľností dochádzalo k prevodom na ďalšie tretie osoby. Skutočnosť či žalobkyňa a jej manžel pred
podpisom zmluvu čítali alebo nie, neuvedenie náležitosti zmluvy o pôžičke (výpoveďami svedkýň bolo
pritom preukázané predkladanie zmlúv J. J. výlučne za účelom ich podpisu), počet rovnopisov a listín,
podpisovaných u notára a obdržanie informácie, že J. J. pracuje ako „realitný agent“, boli bez právneho

významu na preukázané nekalé obchodné praktiky J. J. a Z. P., v početných prípadoch fungujúcich podľa
nepoctivej schémy, profitovaním z finančnej a časovej tiesne slabšej strany, ako osôb predávajúcich
svoje obydlia, za podhodnotenú cenu predstavujúcu výšku dlhu, z finančných prostriedkov tretej osoby
(tzv. investora).

45. Dôkaz o počte listín, ktoré opatrili žalobkyňa a jej manžel u notára svojimi podpismi, preto
nedisponoval relevantnou vypovedacou potenciou, spôsobilou ovplyvniť vyššie uvedené závery o
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, a jeho vykonanie by bolo v rozpore aj so zásadou hospodárnosti
konania.Tentodôkaznýnávrhvznesenýžalovanouajvodvolacomkonanípopodaníodvolania,bolpreto
zamietnutý, naviac v odvolaní nebol uvedený (ako prostriedok procesného útoku). Žalovaná v odvolaní

len uviedla, že ako nepravdivé sa ukázalo tvrdenie žalobcov o počte listín, ktoré opatrili u notára svojimi
podpismi, vyvrátené okrem iného relevantnými listinnými dôkazmi i napriek tomu, že súd prvej inštancie
rezignoval na vykonanie dôkazu u notárky. Nebolo tiež sporné, že zmluvu o nájme nehnuteľností
neuzatvárala žalobkyňa a jej manžel, ale syn žalobkyne, a to s časovým odstupom takmer 1,5 roka.
Obdobne tvrdenie o nadobudnutí vedomostí žalobkyne a jej manžela o zmene vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, bolo bez právneho významu na vyššie uvedený záver o absolútnej neplatnosti kúpnej
zmluvy. Tvrdenie, že zmluvu manžel žalobkyne nepodpisoval, nasvedčuje absencii vôle prevádzať
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Tvrdenie žalujúcej strany, že B. P. je vo výkone trestu odňatia
slobody, bolo taktiež bez právneho významu na predmet sporu (v spore bolo preukázané, že B. P. jetrestne stíhaná, v ktorom konaní boli práve žalobkyňa a jej manžel v procesnom postavení poškodených
subjektov).Žalovanápoukazovalavodvolaníajnaskutočnosť,žemanželžalobkynepriznal,žežalovaná
im vysťahovaním z predmetných nehnuteľností nehrozila (prípadne ich zaťažením úverom). Uvedené

tak preukazuje skutočnosť, že žalovaná sa nedomáhala po podpísaní predmetnej zmluvy vypratania a
prevzatia nehnuteľností.

46. Samotná dĺžka doby od uzavretia zmluvy po podanie žaloby nepreukazuje, že u žalujúcej strany by
nebol záujem domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam. V konaní

bolo nesporné, že strany konania si vzájomne žiadne plnenie neodovzdávali. Svedok J. J. potvrdil, že
žiadna hotovosť žalobkyni a jej manželovi odovzdaná nebola, prostredníctvom jeho osoby bol uhradený
dlh tretej osoby vo výške 34.011,78 eur. Žalovaná svoje peňažné plnenie (50.000 eur) odovzdala B.
P., ktorá ich vzájomnú dohodu nesplnila (obidve zmluvné strany sa v dôsledku nekalých obchodných
praktík J. J. a Z. P. cítia poškodenými subjektmi). Pri uzatváraní prevodnej zmluvy je potrebné skúmať
aj to, či pri uplatňovaní svojich práv bolo postupované s náležitou mierou starostlivosti a opatrnosti, čo

vo vzťahu k žalovanej, ktorá mala kupovať nehnuteľnosti bez predchádzajúcej obhliadky nehnuteľností
a osobného stretnutia s predávajúcimi, nemožno považovať za dostatočnú opatrnosť a náležitú mieru
starostlivosti, vzhľadom na právnu zásadu práva patria bdelým.

47. Absolútna neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy nastala bez ďalšieho priamo zo zákona. Absolútne

neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa sa preto dôvodne
domáhala určenia, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností, v celosti, sú žalobkyňa a ku dňu smrti bol
manžel žalobkyne, v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Absolútna neplatnosť pôsobí
zásadne od začiatku (ex tunc), teda od okamihu vzniku právneho úkonu. Účinky absolútnej neplatnosti

pritom pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti právneho úkonu dodatočne odpadol (porov. nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016). Z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy preto nemohol
vzniknúť zmluvný záväzok strane konania (súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval,
že záväzok zmluvy nenastal).

48. Vzhľadom na vyššie uvedené závery o absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, nebol
daný dôvod zaoberať sa odvolacou argumentáciou týkajúcou sa relatívnej neplatnosti v dôsledku
omylu (§ 40a O. z.). Rovnako tak nebol daný dôvod zaoberať argumentáciou žalovanej týkajúcou sa
neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 O. z.). Nebolo možné stotožniť sa
ani s jej hodnotením vykonaného dokazovania výsluchom svedkov, ktorí ako namietala žalovaná mali

byť poškodení podobným modus operandi a ktorí sa podľa názoru žalovanej vzájomne koordinujú pri
postupe voči osobám J. J. a Z. P., pričom údaje o začatých trestných stíhaniach nemajú výpovednú
hodnotu, keďže v týchto prípadoch doposiaľ nebola žiadna osoba uznaná vinnou. Okolnosti, ktoré
sprevádzali uzatváranie predmetnej zmluvy, a to aj v ďalších početných prípadoch, preukazujú, že šlo
minimálne o agresívnu obchodnú praktiku, s profitovaním zo zneužitia slabšej strany, nachádzajúcej

sa vo finančnej a časovej tiesni. Medzi skutočnosti, ktoré treba zohľadniť v súvislosti s agresívnou
obchodnou praktikou (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa
Smernica Rady 84/450/EHS, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/
ES písm. c/) je zneužívanie akéhokoľvek osobitného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú také vážne, že

môžu zhoršiť úsudok, čoho si je obchodník vedomý, na ovplyvnenie rozhodnutia so zreteľom na produkt.
(prov. uznesenie Súdneho dvora Európskej únie z 2. júla 2020 vo veci C-853/19, IM proti STING reality
s.r.o., kde úmyslom IM bolo získať pôžičku zabezpečenú jeho nehnuteľnosťou, v skutočnosti uzavrel
zmluvu o prevode vlastníctva bytu). Argumentácia žalovanej v odvolaní, že nezaplatenie kúpnej ceny
nemázanásledokneplatnosťcelejzmluvybolanadbytočná,keďženespornáskutočnosť,žepredávajúci

neobdržali celú kúpnu cenu, nebola dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Obdobne bolo
potrebnévyhodnotiťajpoukazžalovanejnarozhodnutieÚstavnéhosúduSRvsúvislostisnadobudnutím
vlastníckeho práva, vzhľadom na absenciu dôvodov pre jeho aplikáciou v danej veci.

49. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na

taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ide o
argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument
(porov. Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z
9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19.februára 1998). Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu práva na spravodlivý proces
je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 115/03). Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces
rovnako neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (porov. I. ÚS 50/04).

50. Odvolací súd v odvolacom konaní zamietol aj dôkazný návrh žalobkyne (na vykonanie dôkazu
listinou - obžalobou), keďže takýto prostriedok procesného útoku bolo možné použiť už v konaní pred
súdom prvej inštancie a podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie žalujúca strana už 6. marca
2018 predložila súdu prvej inštancie upovedomenie krajského prokurátora v Žiline o podaní obžaloby
dňa 26. februára 2018 na Okresný súd v Žiline.

51. Podľa § 388 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti o určenie, že výlučnými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX v
katastrálnomúzemíY.L.súžalobcovia,zmenil,keďženebolisplnenépodmienkynajehopotvrdenie,ako
ani na jeho zrušenie (§ 390 CSP), a to tak, že vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva

č. XX v katastrálnom území Y. L., obec Y. L., okres Dunajská Streda ako parcely registra C: pozemok
parcelné číslo 429/5, záhrada o výmere 1139 m2, pozemok parcelné číslo 429/16, ostatná plocha o
výmere 1334 m2, pozemok parcelné číslo 429/17, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 143 m2,
pozemok parcelné číslo 429/21, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 337 m2, pozemok parcelné
číslo 429/22, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, pozemok parcelné číslo 429/23, zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 40 m2 a stavby: rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku
parcelné číslo 429/17, hospodárska budova súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo
429/22 a hospodárska budova súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo 429/23, v
celosti, sú žalobkyňa a ku dňu smrti bol vlastníkom S. S., narodený X. E. XXXX, zomrelý dňa XX. G.
XXXX, v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

52. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

53. V zmysle ustálenej súdnej praxe pri náhrade trov konania nesmie byť len mechanickým spôsobom

posudzovaný výsledok sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci. Rozhodnutie o
náhrade trov konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho sporu (porov. rozhodnutie
ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2904/16).

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

56. Žalobkyňa bola v spore o určenie vlastníckeho práva v plnom rozsahu úspešná, v dôsledku čoho jej

vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovanej v konaní neúspešnej. V súvislosti s uplatňovaným
nárokomnaurčenieneplatnostikúpnejzmluvyuzavretejmedzistranamikonania,došlosícekspäťvzatiu
žaloby, keďže požadované určenie malo charakter len predbežnej otázky vo vzťahu k určovaciemu
výroku vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Bolo však potrebné výsledok sporu posúdiť
na základe komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci. Posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy

predstavovalo predbežnú otázku v konaní o určenie vlastníckeho práva, ktorá bola taktiež vyriešená v
prospech žalujúcej strany (súdy obidvoch inštancií konštatovali absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy).
Nebol preto daný dôvod na priznanie náhrady trov konania protistrane (žalovanej) v časti o zastavenie
konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v dôsledku späťvzatia tejto časti žaloby. O neplatnosti
kúpnej zmluvy nebolo síce meritórne rozhodnuté vo výroku napadnutého súdneho rozhodnutia, avšak

posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy zostalo naďalej predmetom sporu a vyriešenie tejto spornej otázky
v prospech žalujúcej strany, bolo predpokladom pre úspech v rozhodnutí o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, k čomu aj došlo. Späťvzatie žaloby v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
malo preto len formálny charakter (neplatnosť kúpnej zmluvy bola v danom spore vecne posúdená,v prospech žalobkyne), preto náhradu trov zastaveného konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
nebolo možné posúdiť v neprospech žalobkyne, z hľadiska jej úspechu v súvislosti s ukončením celého
sporu. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie bolo preto rozhodnuté tak, že žalobkyňa má

voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

57. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná v plnom
rozsahu,vznikoljejpretonároknanáhradutrovkonaniavočižalovanej,vodvolacomkonaníneúspešnej.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo preto rozhodnuté tak, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

58. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.