Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 23, 2021

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 11P/106/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220204613
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Tvrdíková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2021:4220204613.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Janou Tvrdíkovou vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: X. Ž., Q.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka - D. Ž., Q.. XX.X.XXXX, U. R. XX, F. G. K. - G. X.,
Q.. XX.XX.XXXX, U. R. XXX, F., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloletého X. Ž., Q.. XX.X.XXXX M. T. P. N. I. H. P. do osobnej starostlivosti matky.
II. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 100,- eur, počnúc od
20.10.2020 vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
IV. Zaostalé výživné sa obdobie od 20.10.2020 do 30.4.2021 vo výške 635,53 eur j e otec p o v i n n
ý zaplatiť v splátkach vo výške 50,- eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že
omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom domáhala zverenia maloletého
dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Zároveň žiadala, aby súd uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť
prispievaťnavýživumaloletéhodieťaťamesačnesumou100,-eurvždydo15.dňatohoktoréhomesiaca
vopred do rúk matky. Styk otca s maloletým dieťaťom nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila najmä
tým, že s otcom maloletého dieťaťa sa rozišla pred ôsmimi rokmi. Tvrdila, že otec maloletého dieťaťa sa

s maloletým stretáva zriedkavo. Otec sa o dieťa nezaujíma. Ďalej uviedla, že otec maloletého dieťaťa od
roku 2016 neposiela na maloleté dieťa žiadne výživné, pričom vie, že maloletý je chorý. Podľa udania
matkymaloletýmáautizmusarôzneinédiagnózyakogoldenhartsyndróm,epilepsiuapraktickúslepotu,
preto na neho má zvýšené výdavky. Matka súdu uviedla, že býva s maloletým dieťaťom, so svojimi
rodičmi a bratom v rodičovskom dome, jej príjem tvorí príspevok za opatrovanie syna vo výške 530,35
eur. Jej rodičia sú starobní dôchodcovia. Matka maloletého dieťaťa tvrdila, že rodičom prispieva na
domácnosť sumou vo výške 75,- eur, ostatné mesačné výdavky tvoria telefón vo výške 23,- eur, výdavky

na pohonné hmoty vo výške 80,- eur, pobyt maloletého dieťaťa v edukačnom centre Nové Zámky vo
výške 78,- eur a ostatné výdavky, ktoré spoločne minie so synom vo výške 50,- eur. Poznamenala, že
raz ročne musí meniť maloletému dieťaťu okuliare za cca 168,- eur, každé tri mesiace kupovať špeciálne
topánky pre maloletého po 44,- eur, tieto topánky poisťovňa hradí maloletému dvakrát do roka a ona
dopláca 16,60 eur. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že maloletý sa svojho otca bojí, nakoľko maloletý
bol svedkom toho, keď ju otec maloletého dieťaťa zbil. Podľa tvrdenia matky sa maloletý s otcom nechce

stretávať. Matka tvrdila, že otec maloletého dieťaťa je zamestnancom mesta Hurbanovo, ale nevedela
uviesť aký je jeho príjem.2. Otec maloletého dieťaťa sa na súdne pojednávania nedostavil, pričom doručenie predvolania mal
riadne vykázané. Svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súd podľa § 180 CSP pojednával bez jeho
prítomnosti.

3. Kolízna opatrovníčka odporučila návrhu matky maloletého dieťaťa v celom rozsahu vyhovieť.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom matky maloletého dieťaťa, oboznámením sa s
rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o výdavkoch v združení na pomoc ľudom s mentálnym

postihnutím, potvrdením o príjme rodičov navrhovateľky, potvrdením o príjmoch navrhovateľky,
potvrdením o mesačných výdavkoch, potvrdením o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, mzdovým
listom otca maloletého za obdobie od 9.9.2020 do 02.2021, správou mesta Hurbanovo zo dňa 9.3.2021
a ostatnými ku spisu pripojenými dokladmi a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento
skutkový a právny záver:

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti.
Maloleté dieťa sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, celodennú starostlivosť o maloleté dieťa
zabezpečuje matka. Jej príjem predstavuje príspevok za opatrovanie maloletého dieťaťa vo výške
530,35 eur. Maloletý má diagnostikovaný autizmus, goldenhart syndróm, epilepsiu a praktickú slepotu.
Matka maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a bratom. Podľa udania matky

otec sa s maloletým dieťaťom nestretáva, o maloleté dieťa sa nezaujíma, neprispieva na jeho výživu od
roku 2016. Maloleté dieťa má zo svojho otca strach. Otec maloletého dieťaťa je zamestnancom mesta
Hurbanovo s priemerným čistým mesačným príjmom cca 504,25 Eur.

6. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o

rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti.
Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

7. Jednou z podmienok na rozhodnutie súdu podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine je skutočnosť, že rodičia
maloletého dieťaťa spolu nežijú. Žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva. V
predmetnom konaní mal súd za preukázané, že narušenie a rozvrat vzťahov medzi rodičmi maloletého

dieťaťa je tak vážny, že neexistuje perspektíva ďalšieho trvania a vytvárania životného spoločenstva
rodičov. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti a to najmä určiť,
ktorému z rodičov zverí súd maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Rozhodnutie o zverení maloletého
dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnostiaj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič nie je
pozbavený práva k dieťaťu vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby
aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv.

8. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v súčasnosti bude
v záujme maloletého dieťaťa ak bude zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť
riadne vykonáva od narodenia maloletého dieťaťa. Súd nezistil žiadne nedostatky v zabezpečovaní
osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Súd má preukázané, že matka má vytvoreného vhodné bytové a

sociálne podmienky na zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Matka má záujem
zabezpečovať starostlivosť o dieťa, pričom otec maloletého dieťaťa neprejavuje žiadny záujem o dieťa.
Podľa udania matky otec neudržiava kontakt s maloletým dieťaťom, nezaujíma sa o maloletého. Podľa
názoru súdu otec má nezodpovedný prístup k výchove maloletého dieťaťa. Tomu svedčí aj skutočnosť,
že otec napriek skutočnosti, že má ťažko choré maloleté dieťa, vôbec nepomáha matke maloletého
dieťaťa so starostlivosťou o dieťa. Navyše súd poznamenáva, že aj keď otec maloletého dieťaťa bol

poučený o tom, že v akej veci je predvolaný a mal riadne vykázané doručenie súdnych písomností,
v súdnom konaní ostal nečinní, neprejavil záujem o osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ako ani o
úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom. Súd má za to, že ak by maloleté dieťa bolo zverené do osobnej
starostlivosti otca, mohlo by to mať negatívny vplyv na jeho ďalší priaznivý psychický, sociálny a fyzický
vývin. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené v prvej a druhej

výrokovej vete tohto rozsudku. Súd konštatuje, že takéto rozhodnutie je v súlade s najlepším záujmom
maloletého dieťaťa, nakoľko dieťa žije v súčasnosti v stabilnom a láskyplnom prostredí.

9. Súd ďalej rozhodol o vyživovacej povinnosti otca, nakoľko každá povinná osoba musí vždy aj keď
na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom

je obmedzené na obdobie kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti je
zákonná povinnosť rodičov a existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov
tohto právneho vzťahu. Pri určení výživného súd prihliada aj na skutočnosť, že ktorý z rodičov sa osobne
stará o maloleté dieťa. Vzhľadom na to, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, súd určil
vyživovaciu povinnosť otca. Súd v súvislosti s určením výšky výživného konštatuje, že pri rozhodovaní

prihliadol na majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa ako aj na mesačné výdavky maloletého
dieťaťa. Súd zistil, že matka maloletého dieťa má zvýšené výdavky na maloleté dieťa, pretože maloletý
je ťažko zdravotne postihnutý, boli mu diagnostikované viaceré choroby. Súd prihliadajúc na uvedené
skutočnosti, ako aj na priemerný mesačný príjem otca dospel k záveru, že matkou žiadaná výška
výživného v sume 100,- eur je primeraná a dôvodná. Uvedenú sumu nenamietal ani otec maloletého

dieťaťa, po doručení návrhu matky na začatie konania sa nevyjadril k veci. Súd poukazuje aj na tú
skutočnosť, že ak by suma vo výške 100,- eur bola rozpočítaná na dni, znamenalo by to, že otec na
maloleté dieťa bude prispievať denne sumou 3,33 eur, čo v skutočnosti ledva pokryje polovicu denných
výdavkov matky na maloleté dieťa, a to aj s ohľadom na iné jednorazové výdavky, ktoré maloletému
vznikajú v súvislosti s diagnostikovanými chorobami, ošatením, kozmetikou a hygienickými potrebami.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že súdom určená suma bude v prospech
maloletého dieťaťa a neohrozí existenciu otca maloletého. Otec je povinný súdom stanovené výživné
platiť k rukám matky maloletého dieťaťa, nakoľko ona zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloleté
dieťa.

10. Súd vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa určil od 20.10.2020, t.j. odo dňa podania návrhu
na začatie konania. Preto zaostalé výživné za obdobie od 20.10.2020 do 31.4.2021 predstavuje sumu
635,53 eur (t.j. 11 dní za mesiac október 2020 vo výške 35,53 Eur, t.j. 100:31=3,23 x 11 dní = 35,53 eur,
za mesiace november 2020 až apríl 2021 vo výške 600,- eur, t.j. 6 mesiace x 100,- eur). Súd s poukazom
na ustanovenie § 2 ods. 1 CMP v spojitosti s § 232 CSP umožnil otcovi maloletého dieťaťa splácať

zaostalé výživné v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania, a to
vzhľadom na výšku jeho príjmu a výšku súdom určeného bežného výživného.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 CMP) alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.