Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, August 8, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120215945
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6120215945.3

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČ: 24 785
199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, práv. zast.: ŠMÍDA
advokátní kancelář s.r.o., Hradec Králové, Eliščino nábřeží 280/23, Česká republika, IČ: 014 35 400,
konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná
zložka, Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: K. Š., nar.

XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, K., Č. V., t. č.: I. E. N., E. XXX, XXX XX E. N., Č. V., o zaplatenie 24.189,81
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 12.08.2020, sa žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu
vo výške 24.189,81 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca označil adresu žalovaného ako J.. A.. M. V.. I. XXX/X, XXX XX L.. Na uvedenú adresu
sa žalovanému nepodarilo doručovať súdne zásielky, a z tohto dôvodu súd pristúpil k šetreniu pobytu
žalovaného, na základe ktorého zistil, že žalovaný na uvedenej adrese dlhodobo nezdržiava. Na základe
šetrenie súd zistil, že žalovaný sa zdržiava na území P. republiky.

X. Podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o

právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vo veciach týkajúcich
sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania
alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6
a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v
splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká

v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.

4.Súdkonštatuje,žežalobcasavkonanídomáhaúhradydlžnejsumyztituluzmluvyosplátkovomúvere
zo dňa 21.11.2016. Žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Žalovaný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváranípredmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Na uvedený
právny vzťah treba aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľského práva.

5. Podľa čl. 18 ods. 1 a 2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže
žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko,
alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý
účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ

bydlisko.

6. Za bydlisko sa nepovažuje miesto, kde je osoba prihlásená na trvalý pobyt, ale v zmysle konštantnej
judikatúry sa za bydliskom považuje miesto resp. krajina, v ktorej osoba v prevažnej miere žije, teda kde
sa reálne zdržiava a v ktorej má sústredené najdôležitejšie záujmy. Keďže bolo zistené, že žalovaný sa
na území Slovenskej republiky nezdržiava, ale jeho bydlisko je v Českej republike, v zmysle citovaného

ustanovenia majú vo veci právomoc konať súdy Českej republiky. I napriek uvedenému podľa ďalších
ustanovení nariadenia má však žalovaný možnosť prijať právomoc aj slovenského súdu, a takúto
možnosť súd žalovanému aj poskytol.

7. Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o

právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci
založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa
žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby
namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

8. Za účelom zistenia, či žalovaný príjme právomoc súdu Slovenskej republiky alebo či sa bude proti
nej brániť (čl. 26 nariadenia), súd postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností vo veciach
občianskych a obchodných v členských štátoch žalovanému na zistenú adresu v Českej republike
doručoval žalobu, prílohy, a výzvu, aby sa v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia k veci písomne vyjadril.

9. Dňa 23.03.2021 súd obdržal z dožiadaného súdu potvrdenie o vykonaní doručenia uvedených
písomností žalovanému na adresu I. E. N., E. XXX, XXX XX E. N., P. republika, pričom k doručeniu
písomností došlo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný sa v stanovenej lehote, ale ani po jej uplynutí do dnešného
dňa k žalobe písomne nevyjadril.

10. Na založenie právomoci v zmysle čl. 26 nariadenia sa vyžaduje, aby sa žalovaný zúčastnil konania
- reagoval na žalobu, zúčastnil sa pojednávania, podal vyjadrenie k žalobnému návrhu a podobne,
nejedná sa len o osobnú účasť na pojednávaní. Žalovaný sa vo veci nevyjadril, čiže nedošlo k založeniu
právomoci tunajšieho súdu v súlade s čl. 26 nariadenia, preto súd aplikoval tak, ako je vyššie uvedené,

pravidlo podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého
druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ
bydlisko.

11. Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak je osoba, ktorá
má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania,
súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach
tohto nariadenia.

12.Súdspoukazomnacitovanéustanoveniakonštatuje,ževdanomprípadenebolazaloženáprávomoc
slovenského súdu, pretože žalovaný právomoc slovenského súdu neprijal. V zmysle čl. 18 ods. 2
nariadenia je daná preto právomoc súdu štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko, a teda českého súdu.

13. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.14. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

15. Na základe uvedeného súd konštatuje, že slovenské súdy, a teda ani Okresný súd Žilina, nemajú
právomoc vo veci konať, pričom právomoc je podmienkou konania, ktorú súd musí skúmať ex offo.
S poukazom na uvedené ustanovenia CSP a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
1215/2012 súd konanie zastavil, nakoľko nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť.

16. Podľa § 256 ods. 1. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1. CSP a § 262 ods. 1
CSP, ktoré ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo
byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného
výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci
samej. V danej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca. Vzhľadom na uvedené je procesné

zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu a žalovanému by tak prináležal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko však z obsahu spis vyplýva, že žalovanému doposiaľ
žiadne trovy konania nevznikli rozhodol súd tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,

ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.