Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/105/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611209878
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1611209878.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto

Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie č. 1,
proti žalovanému: S.. D. R., nar. XX.XX.XXXX, K. 7, XXX XX T., zastúpený advokátskou kanceláriou
Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 47 231 157, o zaplatenie 1.568,56
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.10.2011, ktorá bol doručená súdu dňa 31.10.2011 domáhal voči
žalovanému zaplatenia 400,47 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklej
odplaty, ku ktorému malo dôjsť zo strany žalovaného užívaním pozemku vo vlastníctve žalobcu v
období od nešpecifikovanej časti mesiaca 07/2010, obdobie 08/2010 do 12/2010, nešpecifikovanej
časti mesiaca 07/2011 a obdobie od 08/2011do 09/2011 bez právneho dôvodu a zaplatenia primeranej
odplaty. V žalobe uviedol, že je podľa LV č. XXX, obec P., m.č. Bratislava - Dúbravka, k.ú. Dúbravka
vlastníkom pozemku, parč. č. XXXX/X, s výmerou 1148 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

žalovaný je podľa LV č. XXXX, obec Bratislava m.č. Dúbravka, k.ú. Dúbravka spoluvlastník stavby -
budovy obchodu a služieb postavenej na vyššie uvedenej parcele, a to v podiele 37/1000. Nájomnou
zmluvou č. 8-93-0-188-8 zo dňa 07.10.1993 prevzal žalovaný spolu s ostatnými spoluvlastníkmi v celosti
donájmuparceluč.XXXX/Xnadobuurčitúod01.01.1993do30.11.1997,zadohodnuténájomnévsume
6,64 €/m2/rok. Súčasne sa zaviazal platiť svoj podiel na ročnom nájomnom v polročných splátkach vždy
do 15.07. a 15.01. príslušného kalendárneho roka. V zmysle čl. 4 zmluvy mohol byť nájom predĺžený so
súhlasom zmluvných strán, postupom stanoveným právnymi predpismi. Užívanie pozemku po uplynutí

dohodnutej doby nemá podľa žalobcu účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe. Žalovaný
pozemok užíva aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu od 01.12.1998 bez právneho dôvodu, žalobcovi za
užívanie platí len úhradu vo výške pôvodne dojednaného nájomného 282,02 €/rok, v prípade uzavretia
novej nájomnej zmluvy by však platil v dôsledku zmeny trhových podmienok nájomné vyššie, čím sa na
úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Užívaním pozemku bez riadneho platenia úhrady za toto užívanie
získal žalovaný za obdobie časti mesiaca 07/2010, obdobie 08/2010 do 12/2010, nešpecifikovanej časti
mesiaca 07/2011 a obdobie od 08/2011do 09/2011 majetkový prospech vo výške 400,47 €. Výšku

bezdôvodného obohatenia žalobca určil ako rozdiel medzi výškou obvyklého nájomného za m2 a rok,
za ktorú žalobca v rozhodnom období prenajímal obdobne pozemky a úhradami žalovaného v danom
období. Obvyklú cenu nájmu žalobca určil v zmysle Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových
vzťahov k nehnuteľnému majetku Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 08.12.1996,ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím primátora zo dňa 22.02.1999, v znení
dodatkov č. 1., 2., 3. a 4., ako aj dodatku č. 14, ktorým bola s účinnosťou od 01.01.2009 cena nájmu
pozemku pod objektmi na služby, administratívu a predajne v lokalite III. určená vo výške 13 € za m2

ročne. Pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia bola preto za obdobie užívania od 01.01.2009
použitá sadzba 13€/m2/rok, žalovaný bol povinný platiť za užívanie pozemku 552,19 € ročne (1.148 m2
x 13: 1000x37 = 552,19 €), čo po zaokrúhlení predstavuje 46,02 € mesačne. Žalovaný poukázal dňa
06.04.2010 za rok 2010 sumu 282,02 € a dňa 02.03.2011 za rok 2011 sumu 282,02 €, čím podľa žalobcu
pokryl v príslušnom roku 2010 a 2011 úhradu za mesiace január až jún a časť mesiaca júl. Žalobca

preto žiadal priznať vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 400,47 € za časť mesiaca 7/10
vo výške 38,21 €, mesiace 08-12/10 (5x 46,02 €) 230,10 €, časť mesiaca 7/11 vo výške 40,12 € a
mesiace 08,09/11 vo výške 92,04 €(2x 46,02 €). Nakoľko bol žalovaný listom zo dňa 23.04.2010 vyzvaný
kplateniumesačnejúhradyzaužívaniepozemkuvždydo15.dňanasledujúcehomesiaca,žiadažalobca
spolu s dlžnou sumou žiada priznať aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne, resp. 9,5 % ročne
počnúc 16.08.2010 a v mesačných intervaloch až počnúc od 16.10.2011 do zaplatenia, vždy z čiastky

istiny, ktorú odvodzuje od ním tvrdenej sumy, ktorou sa žalovaný ten-ktorý mesiac bezdôvodne obohatil.

2. O žalobe rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 16Ro/1402/2011 - 48 zo dňa 20.02.2012
tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky žalobcu v zmysle podanej žaloby.

3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v ktorom uviedol, že považuje
uplatnený nárok v celom rozsahu za neopodstatnený a nedôvodný, žalobca nepreukázal, na základe
čoho odvodil cenu obvyklého nájomného, z ktorého odvodzuje bezdôvodné obohatenie, nakoľko v
prípade Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného
mesta SR Bratislavy zo dňa 18.12.1996 a ich nasl. zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím ide

výlučneointernýaktžalobcu,priktoromúplneabsentujevšeobecnázáväznosť.Žalobcapretoneuniesol
dôkazné bremeno pre priznanie ním vyčísleného bezdôvodného obohatenia. Ďalej žalovaný uvádza, že
jemožnésadomnievať,ževčasevýstavbynehnuteľnosti-stavbysúp.č.XXXXbolozriadenévprospech
vlastníka stavby bezodplatné vecné bremeno stavby, a to najmä z toho dôvodu, že predmetná stavba
bola vybudovaná za minulého režimu. Napokon žalovaný uvádza, že spolu s ostatnými podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti súp. č. XXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. BA-m.č.
Dúbravka ako nájomcami so žalobcom ako prenajímateľom uzatvoril Nájomnú zmluvu č. 8-93-0-188-8
zo dňa 07.10.1993 na dobu od 01.01.1993 do 30.11.1997 s celkovým ročným nájomným za rok 229.600
Sk, pričom na žalovaného pripadala časť vo výške 8.495,20 Sk. Podľa predmetnej nájomnej zmluvy
žalovaný plní až do súčasnosti, nakoľko má za to, že nájomný vzťah na základe tejto nájomnej zmluvy

naďalej trvá, a to v zmysle ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že
do dnešného dňa nebol podľa vedomia žalovaného podaný návrh na vydanie veci alebo na vypratanie
nehnuteľnosti, žalovaný má za to, že nájom sa obnovuje vždy na jeden rok. Žalovaný plní podľa
predmetnej nájomnej zmluvy a neeviduje voči žalobcovi žiadne záväzky. Skutočnosť, že žalovaný plnil
podľa nájomnej zmluvy uvádza aj žalobca. Žalobu preto žalovaný považuje za nedôvodnú.

4. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 14.05.2012, doručeným súdu 17.05.2012,
k námietkam žalovaného o nepreukázaní výšky bezdôvodného obohatenia uviedol, že pre výpočet
výšky bezdôvodného obohatenia použil cenu za m2 a rok, za ktorú prenajímal v príslušnom období
obdobné pozemky v súlade s internými pravidlami, ktoré upravujú postup odborných útvaroch žalobcu

pri evidencii, realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku, ide o pravidlá vydané
v súlade so zásadami hospodárenia s majetkom žalobcu ako aj v zmysle § 9 ods. 1 písm. c) zák.č.
138/1991 Zb. o majetku obcí. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nájomný vzťah trvá. V zmysle
ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy

ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. V zmysle zmluvy bolo dohodnuté,
že nájom mohol byť predĺžený len so súhlasom strán a k takému súhlasu nedošlo. Zmluvné strany si
dojednali obsah nájomnej zmluvy a žalovaný svojim podpisom potvrdil, že zmluvu uzaviera slobodne
a vážne, nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, prečítal ju, porozumel jej a nemá proti jej
forme a obsahu žiadne námietky. Jednotlivé ustanovenia zmluvy sú záväzné nielen pre nájomcu, ale

aj pre prenajímateľa. V zmysle ustanovenia čl. 4 zmluvy je uvedené, že užívanie pozemku po uplynutí
dohodnutej doby nájmu, t.j. užívanie pozemku po 30.11.1997 nemá účinky predlženia nájomného
vzťahu. V zmysle ustanovenia § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa nájom končí uplynutím doby,
na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Uplynutie dojednanej dobytrvania nájmu má teda za následok skončenie nájmu zo zákona (ex-lege). Vychádzajúc z uvedeného
ustanovenia je nesporné, že nájom skončil dňa 30.11.1997. Zmluvné strany majú možnosť priamo
do nájomnej zmluvy zahrnúť ustanovenie o podmienkach ďalšieho obnovenia nájmu, po skončení

dojednanej doby nájmu. Ako už je vyššie uvedené, v zmluve bolo dohodnuté, že užívanie pozemku
skončení nájmu nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu.

5. Podaním zo dňa 20.08.2013 doručeným súdu 26.08.2013 žalobca rozšíril žalobu voči žalovanému
o nárok na zaplatenie obvyklej odplaty za obdobie od 10/2011 - 7/2013 v sume 1.168,20 €, pričom

výšku bezdôvodného obohatenia vypočítal na základe rozhodnutia primátora hl. mesta SR Bratislava č.
28/2011 (15€/m2/rok). Žalobca si zároveň uplatnil zákonný úrok z omeškania vychádzajúc zo splatnosti
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia k 15 dňu v každom mesiaci. Súd Uznesením č.k.
4C/105/2012-103 zo dňa 09.09.2013 zmenu žaloby pripustil.

6. Nakoľko na tunajšom súde prebiehalo viacero konaní v analogických právnych veciach, v ktorých

sa žalobca na identickom skutkovom základe domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči ďalším
spoluvlastníkom stavby súp.č. XXXX, na pojednávaní vo veci dňa 15.06.2015 žalobca navrhol súdu
prerušiť konanie v súdenej veci až do právoplatného skončenia konania vedeného vo veci sp. zn.
4C/72/2012, kde súd v merite veci rozhodol rozsudkom dňa 22.04.2015 a rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania. V konaní sp. zn. 4C/72/2012 sa v odvolacom konaní

rieši rovnaká otázka právneho posúdenia dispozitívneho alebo kogentného charakteru § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ktorej riešenie môže mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci.
Žalovaný sa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 15.06.2015 vyjadril tak, že s
návrhom na prerušenie konania súhlasí. Súd Uznesením č.k. 4C/105/2012-151 zo dňa 15.06.2015
konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného vo veci sp. zn. 4C/72/2012 a

po právoplatnom skončení tohto konania v konaní pokračoval. Krajský súd v Bratislave Rozsudkom
č.k. 7Co/488/2012-126 zo dňa 20.12.2017 rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 4C/72/2012-104 zo dňa
22.04.2015potvrdil,pričomvodôvodneníuviedol,žeOdvolacísúdvprejednávanejvecidospelkzáveru,
že súd prvej inštancie postupoval správne, ak konštatoval, že ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka
má kogentný charakter a odlišné dojednanie zmluvnými stranami nepripúšťa. Ide o nevyvrátiteľnú

právnu domnienku, že dochádza ku konkludentnému obnoveniu nájomného vzťahu dojednaného na
dobu určitú v prípade, ak nájomca užíva nehnuteľnosť aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá v
zákonom stanovenej lehote žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. V danom prípade boli splnené zákonné
podmienky pre konkludentné obnovenie nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú (vždy na jeden rok),
na uvedené nemá vplyv ani tvrdenie žalobcu o nemožnosti domáhať sa vypratania nehnuteľnosti. Vo

vzťahukargumentáciižalobcu,žečl.4nájomnejzmluvyvylučujeaplikáciuust.§676ods.2Občianskeho
zákonníka, odvolací súd uvádza, že vzhľadom k záveru o kogentnosti predmetného ustanovenia
nemožno dojednaním zmluvných strán vylúčiť jeho aplikáciu, naviac, zo znenia uvedeného čl. nájomnej
zmluvy nemožno vyvodiť, že v ňom bolo dohodnuté, že na žalobcu ako prenajímateľa sa nevzťahuje
povinnosť domáhať sa na súde vypratania nehnuteľnosti alebo vydania veci s účinkom zabránenia

obnovenia nájmu. Uvedený záver nemá vplyv na správnosť právneho posúdenia veci prvoinštančným
súdom, ktorý na danú vec aplikoval ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

7. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Z listu vlastníctva č. 847, pre obec Bratislava m.č. Dúbravka, k.ú. Dúbravka súd zistil, že žalobca je
vlastníkom pozemku parc. registra C č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1148 m.

9. Z listu vlastníctva č. XXXX, pre obec Bratislava m.č. Dúbravka, k.ú. Dúbravka súd zistil, že žalovaný je
spoluvlastník stavby súp. č. XXXX postavenej pozemku parcelné č. XXXX/X, popis stavby dom služieb,

pričom veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu je 37/1000 k celku.

10. Z Nájomnej zmluvy č. 8-93-0-188-8 súd zistil, že dňa 07.10.1993 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ
a nájomcovia: 1. Salón Medea s.r.o., 2. 2B+D, s.r.o., 3. MIRIOTEX spol. s r.o., 4. Ing. Štefan Kurota,
podnikajúci pod obchodným menom MIKO, 5. Terézia Fegyveresová, podnikajúca pod obchodným

menom TF- čistiarensky salón Terézia Fegyveresová, 6. Jozef Duchoň, podnikajúci pod obchodným
menom DAF, 7. Slavomír Melounek, podnikajúci pod obchodným menom Slavomír Melounek - FOTO
MEGA, 8. Mário Lužinský - LUVRA, 9. S.. D. X. a manž. L. X., XX. Ing. D. R. (žalovaná), 11. L. X.,
zmluvu, na základe ktorej žalobca prenechal do dočasného odplatného užívania, nájmu, nehnuteľnosťzapísanú LV č. XXX, obec Bratislava, m.č. Bratislava - Dúbravka, k.ú. Dúbravka ako parč. č. XXXX/X,
s výmerou 1148 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorej vlastníkom je žalobca. Zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú od 01.01.1993 do 30.02.1997. Výška nájomného bola dohodnutá v sume

200 Sk/m2/rok, teda 229.600 Sk ročne, pričom nájomcovia preberajú do nájmu pozemok v podieloch :
1. Salón Medea s.r.o. podiel 195/1000, t.j. 44.772 Sk ročne,
2. 2B+D, s.r.o., podiel 111/1000, t.j. 25.485,60 Sk ročne,
3. MIRIOTEX spol. s r.o., podiel 132/1000, t.j. 30.307,20 Sk ročne,
4.Ing.ŠtefanKurota,podnikajúcipodobchodnýmmenomMIKO,podiel61/1000,t.j.14.005,60Skročne,

5. Terézia Fegyveresová, podnikajúca pod obchodným menom TF- čistiarensky salón Terézia
Fegyveresová, podiel 99/1000, t.j. 22.730,40 Sk ročne,
6. Jozef Duchoň, podnikajúci pod obchodným menom DAF, podiel 100/1000, t.j. 22.960 Sk ročne,
7. Slavomír Melounek, podnikajúci pod obchodným menom Slavomír Melounek - FOTO MEGA, podiel
84/1000, t.j. 19.286,40 Sk ročne,
8. Mário Lužinský - LUVRA, podiel 107/1000, t.j. 24.567,20 Sk ročne,

9. S.. D. X. a manž. L. X., podiel 37/1000, t.j. 8.495,20 Sk ročne,
10. S.. D. R., podiel 37/1000, t.j. 8.495,20 Sk ročne,
a vo vzťahu žalobca - žalovaný ako nájomca pod č. 10 podiel 37/1000, predstavovala povinnosť
žalovaného platiť nájomné vo výške 8.495,20 Sk ročne (281,99 €). Nájomné bolo splatné v polročných
splátkach vždy do 15.07. a 15.01. príslušného kalendárneho roka, za obdobie od 01.01.1993 do

30.06.1994 sa žalovaný zaviazal zaplatiť nájomné do 15 dní od podpisu zmluvy.

11. V zmysle čl. 4 zmluvy mohol byť nájom predĺžený so súhlasom zmluvných strán, postupom
stanoveným právnymi predpismi. Užívanie pozemku po uplynutí dohodnutej doby nemá účinky
predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe.

12. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 26.04.2010 Výzva na zaplatenie vyplýva, že
žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.906,56 € po odpočítaní
úhrad z titulu nájomného, to za obdobie od 01.01.1993 do 31.03.2010 z dôvodu, že od 01.12.1998 užíva
parc. č. XXXX/X, s výmerou 1148 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný LV č. XXX,

obec Bratislava, m.č. Bratislava - Dúbravka, k.ú. Dúbravka ktorej vlastníkom je žalobca.

13. Zo zhodného tvrdenia strán sporu, ako aj predložených poštových poukazov vyplýva, že žalovaný
zaplatil žalobcovi z titulu nájomného za rozhodné obdobie dňa 06.04.2010 sumu 282,02 €, dňa
02.03.2011 sumu 282,02 €, dňa 21.02.2012 sumu 282,02 €, dňa 06.05.2014 sumu 282,02 € (podacie

číslo 143) a dňa 06.05.2014 tiež sumu 282,02 € (podacie číslo 144), platby pod variabilným symbolom
totožným s číslom zmluvy o nájme.

14. Zo zhodného tvrdenia strán sporu súd zistil, že žalovaný užíval predmet nájmu aj po skončení
dohodnutej doby nájmu a tiež že žalobca nepodal po uplynutí dohodnutej doby nájmu návrh na súd o

vypratanie nehnuteľnosti, ani o vydanie veci a k zmluve nebol uzatvorený po uplynutí dohodnutej doby
žiaden dodatok ani iný spôsob zmeny.

15. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

16. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

17. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

18. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a
prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do

30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.19. Podľa § 678 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia
iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

20. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka si účastníci občiansko-právnych vzťahov môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

24. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou namietanej vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, keď tvrdil,
že na strane žalovaného by mali žalovaní byť všetci spoluvlastníci stavby na prenajatom pozemku a

mali by byť zaviazaní spoločne a nerozdielne (pojednávanie dňa 10.11.2014). Predmetom konania je
zaplatenie sumy 400,47 €, po rozšírení žaloby 1.568,56 €, z titulu obvyklej odplaty za užívanie pozemku
v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovaného na stavbe stojacej na pozemku vo vlastníctve žalobcu.
Žalobcatedauplatňujevkonanímimozmluvnéplnenie,pričomžalovanýakoobranuuvádza,ženájomná
zmluva je doposiaľ platná, nakoľko prišlo k jej automatickému obnoveniu z dôvodu podľa § 676 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Z právneho vzťahu medzi stranami nevyplýva spoločný a nedielny záväzok,
pôvodný záväzok založený nájomnou zmluvou a rozsah užívania, nenamietal ani žalobca ani žalovaný,
odplata za užívanie bola medzi zmluvnými stranami dojednaná ako deliteľný záväzok, podiely na
dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere nie sú rovnaké, ich pomer bol dohodnutý a zodpovedá
veľkosti spoluvlastníckych podielov na stavbe stojacej na prenajatom pozemku. Z právneho vzťahu

medzi účastníkmi teda nevyplýva, že by boli zaviazaní spoločne a nerozdielne, naopak žalobca tvrdí a
žalovaný nepopiera, že každý zo spoluvlastníkov (nájomcov pozemku) bol, resp. je, zaviazaný platiť
len svoju časť vo výške zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu na stavbe na pozemku. Ani
skutočnosť, že ide o nárok uplatnený z mimozmluvného plnenia, nie je prekážkou uplatnenia nároku do
výšky takéhoto podielu proti jednotlivým spoluvlastníkom osobitnou žalobou, preto podľa názoru súdu

žalobu len voči niektorému spoluvlastníkovi ( spoločnému nájomcovi pozemku) súd považuje v zásade
za prípustnú.

25. Medzi stranami sporu teda nebolo sporné, že žalovaný nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu užíva v
pomere zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu na stavbe na pozemku, sporná však bola tiež

skutočnosť, či žalobcovi patrí za takého užívanie odplata, nakoľko žalovaný tvrdil, že spoluvlastníkom
patrí podľa § 23 ods. 5 a § 24 zák. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
vecné bremeno (právo stavby), ktoré vzniklo zo zákona, zápis takéhoto vecného bremena do katastra
nehnuteľností je deklaratórny.

26. Súd sa právnym názorom žalovaného nestotožnil. Ustanovenie § 24 zák. č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého ustanovenia tohto zákona sa primerane
vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, nie je možné vykladať extenzívne tak,
že v prípade akejkoľvek stavby na cudzom pozemku ex lege vznikne k pozemku vecné bremeno.
Citovaný zákon nadobudol účinnosť 01.09.1993 a upravoval podľa § 1 ods. 1 v čase nadobudnutia

účinnosti spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome,
práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Bytovým domom sa na účely tohto zákona
rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia

tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 2
ods. 2 zákona). Zákon teda upravuje vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, jeho
nadobúdanie, práva a povinnosti vlastníkov bytov nebytových priestorov v takomto dome. Stavba, ktorej
spoluvlastníkom je žalovaný, je zapísaná na liste vlastníctva ako „dom služieb“. Zákon podľa legálnychdefinícií sa vzťahuje nepochybne predovšetkým na vlastníkov bytov v bytových domoch určených na
bývanie, alebo v prevažujúcej časti určených na bývanie. Extenzívny výklad žalovaného by znamenal,
že by sa potom pod citovanú právnu úpravu subsumoval vlastnícky režim všetkých stavieb - teda

aj tých či nemajú charakter obytných domov, bez minimálne prevažujúcej funkcie bývania a v takom
prípade by znamenal legalizáciu akýchkoľvek stavieb na cudzom pozemku v rozpore s čl. 20 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je totiž možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

27. Nakoľko súd dospel k záveru o tom, že v prospech žalovaného právo zodpovedajúce bezodplatnému
vecnému bremenu nesvedčí, medzi stranami ostala sporná právna otázka právneho titulu a výšky
protihodnoty, ktorá žalobcovi patrí za užívanie.

28. Žalobca tvrdí, že Nájomná zmluva č. 8-93-0-188-8 dňa 07.10.1993 zanikla uplynutím dohodnutej
doby, nakoľko sa strany v čl. 4 dohodli, že po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku nemá účinky

predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe, tvrdí, že nebol s ohľadom na dispozitívne ustanovenia §
676 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný podať návrh na súd na vypratanie alebo vydanie veci, preto
mu patrí odplata titulom bezdôvodného obohatenia (plnenie prijaté žalovaným bez právneho dôvodu)
vo výške obvyklého nájomného, ktorá podľa žalobcu predstavuje výšku nájomného určenú Pravidlami
pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy

zo dňa 18.12.1996 a ich nasl. zmien a doplnení.

29. Naproti tomu žalovaný tvrdí, že Nájomná zmluva č. 8-93-0-188-8 dňa 07.10.1993 nezanikla
uplynutímdohodnutejdoby,nakoľkožalobcanepodalvsúlades §676ods.2Občianskehozákonníkapo
skončení dohodnutej doby nájmu návrh na súd na vypratanie alebo vydanie veci, uvedené ustanovenie

je ustanovením kogentným, a teda prišlo k automatickému obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých
podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, preto žalovaného zaťažuje povinnosť platiť dohodnuté
nájomné vo výške dohodnutej v zmluve, ktorú povinnosť plní a neeviduje za žalované obdobie žiadne
záväzky voči žalobcovi.

30. Zásadnou právnou otázkou pre rozhodnutie v merite veci je otázka kogentného alebo dispozitívneho
charakteru ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda otázka , či strany môžu svojou
dohodou ako prejav zmluvnej autonómie vylúčiť účinnosť tejto právnej normy na ich vzájomný zmluvný
vzťah.

31. Zmluvná autonómia upravená v § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom
občianskoprávnych vzťahov upraviť vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona,
ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno
odchýliť. V prípade režimu nájomnej zmluvy občiansky zákonník hranice zmluvnej autonómie upravuje
v § 678, ktorý dáva prednosť dohode strán ohľadom výpovednej doby, vypratania a odovzdania

predmetu nájmu pred úpravou v občianskom zákonníku (tiež ale za predpokladu, že osobitné predpisy
neustanovujú inak). Zo systematiky úpravy nepochybne vyplýva zámer zákonodarcu nezahrnúť do
možnosti odchylnej úpravy ustanovenia o automatickom predĺžení nájmu a ani podmienkach, táto
nastáva priamo zo zákona a prenajímateľ sa jej môže vyhnúť jedine spôsobom upraveným v § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka podaním návrhu na vypratanie alebo vydanie veci na príslušný súd, zákon

nepredkladá možnosť odlišnej úpravy v zmluve.

32. Je potrebné tiež uviesť, že ani z takto dohodnutého znenia ustanovenia: „po uplynutí dohodnutej
doby užívanie pozemku nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe“ nevyplýva, že by sa
na prenajímateľa nevzťahovala povinnosť domáhať sa na súde vypratania nehnuteľnosti alebo vydania

veci, pokiaľ by chcel obnoveniu nájmu zabrániť. Výkladom by sme skôr mohli prísť k záveru, že nejde
ani o dohodu strán o predĺžení nájmu podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle strán je
preto neurčitý a nezrozumiteľný, čo je dôvodom neplatnosti tejto časti zmluvy aj z dôvodu podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

33. Súd preto dospel k záveru, že ustanovenie čl. 4 zmluvy veta posledná Nájomnej zmluvy č.
8-93-0-188-8 dňa 07.10.1993 v znení „Po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku nemá účinky
predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe„ je v rozpore s kogentným ustanovením § 676 ods. 2 a §
678 Občianskeho zákonníka, preto ho súd vyhodnotil podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako neplatnýprávny úkon, a tiež znenie tejto časti zmluvy je v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčité
a nezrozumiteľné, čo je zároveň dôvodom jeho neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na uvedenú časť právneho úkonu, je neplatnou len citovaná

časť, ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

34. Nájomná zmluva č. 8-93-0-188-8 dňa 07.10.1993 bola uzatvorená na dobu určitú do 30.11.1997.
Keďže žalovaný užíva nehnuteľnosť i po skončení nájmu a žalobca preukázateľne nepodal žalobu na
príslušný súd vypratanie nehnuteľnosti alebo vydanie veci v kogentne stanovenej lehote 30 dní, a ani

doposiaľ, nájomná zmluva sa obnovila na každý ďalší rok, za tých istých podmienok, za akých bola
dojednaná pôvodne, a to zo zákona spôsobom predpokladaným § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Znenie dojednania čl. 4 zmluvy nie je možné považovať ani za dohodu strán o skončení nájmu uplynutím
dohodnutej doby podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď pod takouto dohodou je možné chápať
len dohodu o skrátení alebo predĺžení dohodnutej doby nájmu, prípadne zmenu dohodnutej doby na
dobu neurčitú, uzatvorenú pred uplynutím pôvodne dohodnutej doby nájmu.

35. S ohľadom na uvedené preto súd dospel k záveru, že žalovaný v období od mesiaca júl 2010 do
31. júla 2013 užíva predmet nájmu na základe Nájomnej zmluvy č. 8-93-0-188-8 dňa 07.10.1993, v
súlade s čl. 3 tejto zmluvy zaplatil za užívanie dohodnuté nájomné vo výške 282,02 € dňa 06.04.2010,
čo zodpovedá dohodnutej výške ročného nájomného v roku 2010 a dňa 02.03.2011 sumu 282,02 €,

čo predstavuje dohodnutú výšku ročného nájomného v roku 2011, dňa 21.02.2012 sumu 282,02 €, čo
predstavuje dohodnutú výšku ročného nájomného v roku 2012 a dňa 06.05.2014 sumu 282,02 €, čo
predstavuje dohodnutú výšku ročného nájomného v roku 2013 (dňa 06.05.2014 uhradil aj nájomné za
rok 2014, úhrada ktorého však nie je predmetom konania).

36. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť

plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie

Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Podľa názoru súdu je zjavné, že žalobca
uplatňuje nárok na zaplatenie mimozmluvného plnenia, súd zhodne so žalobcom právne kvalifikuje
tento nárok správne ako bezdôvodné obohatenie, ktorý nárok (tak ako skutkovými tvrdeniami opisuje
žalobca) mu však nevznikol. Žalobca na tvrdených skutkových okolnostiach zotrval a ani po rozhodnutí
odvolaciehosúduvovecispis.zn.4C/72/2012nenavrholzmenužalobypodľa§140ods.2CSP(zmenou

žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe). Citovaná
judikatúra rieši procesnú situáciu, keď strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním
tvrdený nárok a s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky. Vtedy nie je súd viazaný
právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a
súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn.

5 Cdo 196/2009). V súdenej veci však žalobca tvrdil určité skutkové okolnosti (že žalovaný užíva
pozemok bez právneho dôvodu), s ktorými aj spájal správne právne dôsledky (že má nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v ním tvrdenej výške), potom súd bol aj pri rozhodovaní týmito tvrdenými
skutkovýmiokolnosťamiviazaný,aajčastipríslušenstvadospelkzáveru,žesažalovanýnemoholdostať
do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia na mesačnej báze (vo výške 9% ročne zo sumy

38,21 € od 16.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 46,02 € od 16.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 46,02 € od
16.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 46,02 € od 16.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 46,02 € od 16.12.2010
do zaplatenia, zo sumy 46,02 € od 16.10.2011 do zaplatenia; vo výške 9,5% ročne zo sumy 40,12 €
od 16.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 46,02 € od 16.09.2011 do zaplatenia; vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 46,22 € od 16.10.2011 do zaplatenia; vo výške 9% ročne zo sumy 53,10 € od 04.05.2012 do

zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 04.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 04.05.2012 do zaplatenia,
zo sumy 53,10 € od 16.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.04.2012 do zaplatenia, zo sumy
53,10 € od 16.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.06.2012 do zaplatenia; vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 53,10 € od 16.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.08.2012 do zaplatenia,zo sumy 53,10 € od 16.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.10.2012 do zaplatenia, zo sumy
53,10 € od 16.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,10 €
od 16.01.2013 do zaplatenia; vo výške 5,75 % ročne zo sumy 53,10 € od 16.02.2013 do zaplatenia,

zo sumy 53,10 € od 16.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.04.2013 do zaplatenia, zo sumy
53,10 € od 16.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 53,10
€ od 16.08.2013 do zaplatenia). Nakoľko súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu,
pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom (čl. 7 ods. 1 Základných
princípov CSP), inou úvahou by súd priznal žalobcovi iný nárok (omeškanie s nájomným za rok 2013,

ktoré by však bolo v inej výške úrokovej sadzby, od iného okamihu omeškania a za iné obdobie a z inej
istiny), ktorý v konaní neuplatnil a ani neprodukoval o takomto nároku dôkazy.

37. Z uvedeného dôvodu potom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

38. Mimo uvedeného súd poukazuje na to, že ani v prípade že by sa súd stotožnil s právnym

názorom žalobcu o tom, že neprišlo k automatickej obnove nájmu, východiskom pre určenie obvyklej
protihodnotou za užívanie nehnuteľnosti, teda obvyklého nájomného, nemôže byť interný predpis jednej
zo zmluvných strán (Pravidlá pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku
Hl.m. SR Bratislavy), ktorého obsahom je úprava postupu žalobcu pri uzatváraní zmluvných vzťahov
s tretími osobami, ktorá nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu a ani nemusí byť

obvyklou cenou nájomného v danom mieste a čase za užívanie porovnateľnej nehnuteľnosti. O inej ako
tvrdenej výške bezdôvodného obohatenia však žalobca neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy.

39. Pre úplnosť súd uvádza, že je mu známy obsah rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave v
analogických právnych veciach, okrem už vyššie citovaného Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.

7Co/488/2012-126 zo dňa 20.12.2017, (bod 6. odôvodnenia), tiež napr. č.k. 4Co/377/2012 -114 zo dňa
27.11.2013, z ktorých odôvodnenia vyplýva rovnaký právny záver o kogentnom charaktere ustanovenia
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako dospel súd v prejednávanej veci. Rovnako mu je známy
aj odlišný právny názor v analogických veciach vyslovený v odôvodnení Uznesenia Krajského súdu v
Bratislave č.k. 15Co/93/2009 zo dňa 16.02.2011, ktorý vychádza z § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a dospel k záveru, že uplynutím dohodnutej doby prišlo ku skončeniu nájmu bez ohľadu na to, že
nebola podaná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, súd sa z dôvodov vedených v odôvodnení s týmto
nestotožňuje. Tiež je súdu známy právny názor v odôvodnení Uznesenia Krajského súdu v Bratislave
č.k.5Co/687/2014-172zodňa19.09.2017,podľaktoréhomožnosťautomatickejobnovynájmuječasovo
limitovaná na obdobie jedného roka, z ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že

po uplynutí jedného roka odo dňa kedy mal nájom skončiť podľa pôvodnej zmluvy opätovne nastupuje
povinnosť prenajímateľa podať žalobu o vypratanie, do 30 dní odo dňa kedy mal nájom skončiť, s ktorými
sa súd nestotožňuje. Tomuto výkladu nesvedčí samotné znenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorý pri automatickej obnove upravuje právnu domnienku, že nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok
sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu, t.j. pri každej

automatickej obnove v ďalšom období (slovo „vždy“).

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
náhradutrovkonaniavočižalobcovivplnejvýške.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdnyúradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).