Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119203353
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5119203353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. V.,
nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, a otec -V. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Padalovou, so sídlom D., N.
V. R. M. X, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe odvolania otca proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 21P/97/2019-83 zo dňa 23. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e

· vo výroku I. o zverení maloletej B. do osobnej starostlivosti matky,
· vo výroku II. o oprávnení oboch rodičov zastupovať maloletú B. a spravovať jej majetok,
· vo výroku V. o neupravení styku otca s maloletou a ponechaní ho na dohode rodičov,
· vo výroku VI. o zamietnutí návrhu matky vo zvyšnej časti a
· vo výroku VII. o zamietnutí návrhu matky na úhradu nákladov na výbavičku maloletej B. pri narodení.
Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku III. o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletú tak,
že otec j e p o v i n n ý s účinnosťou od 1.2.2019 prispievať na výživu maloletej B., nar. XX.X.XXXX,

sumou 85 eur mesačne vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky a vo zvyšku (v
rozsahu nad 85 eur a do 100 mesačne) návrh matky z a m i e t a .

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku IV. o určení nedoplatku otca na výživnom na maloletú
B. tak, že nedoplatok na určenom výživnom za obdobie od 1.2.2019 do 30.6.2020 v sume 795 eur p o
v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 16,50 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že prvá
splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú B. do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), keď
konštatoval, že v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a otec so zverením maloletej matke
súhlasil. Nadväzne vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok
(výrok II.). Styk otca s maloletou neupravil a ponechal ho na dohode rodičov (výrok V.). V tejto spojitosti
uviedol, že pôvodne rodičia žiadali upraviť styk otca s maloletou, ale s poukazom na nízky vek dieťaťa

a pracovné povinnosti otca v neskoršom štádiu konania na konkrétnej úprave styku netrvali s tým, že
stretávanie bude prebiehať po ich vzájomnej dohode.
2. Otcovi okresný súd uložil s účinnosťou od 1.2.2019 povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou
100 eur mesačne (výrok III.) a vo zvyšnej časti - do výšky 150 eur - návrh matky zamietol (výrok VI.).Konštatoval, že maloletá je vo veku aktívneho rastu, čo sa premieta najmä do výdavkov na oblečenie,
či obuv (potrebná je ich častejšia obmena) a stravu, ktorej súčasťou je stále tiež umelá zložka/strava.
Matka si plní vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb

maloletej, pričom vzhľadom na zabezpečovanie celodennej starostlivosti nemá aktuálne možnosť si
zvýšiť príjem, napríklad formou brigád. Matka má i ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému V., na
ktorého jeho otec prispieva mesačným výživným 80 eur.
3.Okresnýsúdustálil,žečistýmesačnýpríjemotcazaobdobie5/2018až3/2019bolpriemerne1.124,25
eur, za obdobie 4/2019 až 1/2020 priemerne 901,73 eur. Jeho výdavky na bývanie (nájomné) a splátky

dlhu prestavujú mesačne 720 eur, teda spotrebujú takmer 3-tiny otcovho príjmu. Uviedol, že len splátka
úveru - mesačne 400 eur - prevyšuje výživné na všetky tri jeho deti (okrem maloletej B. má vyživovaciu
povinnosť k maloletým N. a F., v úhrnnej výške 240 eur). V danej súvislosti okresný súd dodal, že by bolo
vhodné zo strany otca upraviť si výšku splátok úveru tak, aby to umožňovalo vytvorenie dostatočných
zdrojov na plnenie vyživovacích povinností. V prvom rade má totiž zabezpečiť výživu dieťaťa a až
následne má právo využiť zostávajúce prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.

4. Okresný súd vyživovaciu povinnosť otca určil spätne od 1.2.2019, aj keď matka podala návrh až
21.3.2019. Vychádzal zo skutočnosti, že rodičia nežili v spoločnej domácnosti od konca januára 2019,
pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa vyhodnotil fakt, že matka bola s maloletou vo februári 2019
hospitalizovaná, čo jej bránilo podať návrh o určenie výživného na súd skôr. Nedoplatok na výživnom
za obdobie od 1.2.2019 do 30.6.2020 v sume 1.050 eur uložil otcovi zaplatiť v lehote 12 mesiacov od

právoplatnosti rozsudku (výrok IV.).
5. Okresný súd zamietol (tiež) návrh matky na úhradu nákladov na výbavičku maloletej B. pri narodení
(výrok VII.), keďže matka nepreukázala vynaloženie nákladov v uplatňovanej výške 500 eur. Zároveň
v čase, keď predmetné veci mala nakupovať, žila v spoločnej domácnosti s otcom, a teda sa obaja
podieľali na úhrade spoločných potrieb a otec na výbavičku prispel i vecným plnením. Rovnako matke

bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý v plnej výške pokryl náklady výbavičky. O trovách
konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu
(výrok VIII.).

6. Proti tomuto rozsudku vo výroku o určení výživného (vrátane súvisiaceho výroku o nedoplatku na

výživnom) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny
tak, že bude povinný na výživu dcéry prispievať sumou 70 eur mesačne, alebo jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tvrdil, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť
určené výživné. Poukazoval na svoj príjem a existenciu ďalších dvoch vyživovacích povinností. Uviedol,
že prostriedky z úverov, ktoré aktuálne spláca po 460 eur mesačne, boli použité spočiatku na spoločnú

domácnosť ešte v bývalom manželstve, čiastočne na kúpu auta, ktoré nevyhnute potrebuje (hlavne na
cestovanie do práce) a zvyšok použil na zabezpečenie bývania a zariadenie domácnosti po rozvode
manželstva. Otec doplnil, že sa pokúšal o zníženie splátok, ale došlo by k predraženiu predmetných
(spotrebných) úverov a banky mu výhodnejšie podmienky neponúkli. Mal za to, že výdavok na bývanie
320 eur mesačne (prenájom 1-izbového bytu) je plne opodstatnený; náklady na ostatné jeho potreby sú

minimálne, snaží sa vo všetkom uskromniť.
7. Otec poukazoval tiež na to, že výdavky na maloletú, ktoré uviedla matka, sú vyššie než jej deklarovaný
príjem. To znamená, že matka má buď ešte iný príjem, alebo tvrdené náklady sú nadnesené. Za
„premrštené“ označil najmä náklady na mlieko (5 až 6 krabíc mesačne), lebo maloletá sa už stravuje
aj bežnou stravou. Za nedôvodné považoval tiež nakupovanie značkového oblečenia, keďže maloletá

neustále rastie a oblečenie nevynosí. Odvolateľ dával do pozornosti, že matka má aj ďalšiu vyživovaciu
povinnosť na syna V., ktorý má 11 rokov a jeho otec prispieva výživným iba 80 eur mesačne; čo je „veľký
nepomer“ oproti výživnému určenému na maloletú B..

8. Matka trvala na svojom návrhu a zdôraznila, že „tento súd“ sa týka maloletej B., a nie iného dieťaťa -

jej maloletého syna V.. Dodala, že i vo vzťahu k nemu požiadala (ešte v roku 2019) o zvýšenie výživného.
Uviedla, že otec o maloletú nejaví žiadny záujem, všetko zabezpečuje ona sama; taktiež „pôrodné“,
ktoré patrilo jej, použila na mlieko a na plienky pre dcéru. Pokiaľ ide o oblečenie, maloletej radšej kúpi
kvalitnejšie veci, ktoré vydržia, než by mala kupovať „čínske handry“, ktoré sa rýchlo znehodnotia.
9. Matka nesúhlasila s otcom navrhovaným výživným 70 eur mesačne, ktorá výška je nedostatočná

predovšetkým vzhľadom na náklady maloletej na stravu. Dieťa je totiž intolerantné na niektoré potraviny
a potrebuje bezlaktózovú stravu (ktorá je cenovo drahšia); ide pritom aj o odporúčanie lekára. Doposiaľ
maloletá nosí plienky, ktoré tiež kupuje výlučne ona (matka). Matka doplnila, že dcéra nedostáva od otca
ani žiadne darčeky na narodeniny, či iné sviatky.10. Na vyjadrenie matky k (jeho) odvolaniu už otec nereagoval. Kolízny opatrovník sa v rámci
odvolacieho konania vecne nevyjadril; uviedol len, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez

nariadenia pojednávania.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a
§ 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP)
napadnutý rozsudok v časti o výživnom zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku

tohto rozhodnutia a vo zvyšných častiach potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. V súdenej veci ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 111 CMP), z ktorého titulu odvolací
súd nie je viazaný rozsahom (a ani dôvodmi) odvolania. To znamená, že prieskumu podliehal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu, a nie iba vo výroku/v časti, ktorého sa bezprostredne dotýka odvolanie otca.

13. Krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti

matky. Maloletá B. je po celý čas od narodenia kontinuálne v starostlivosti matky (spočiatku - hoci
pomerne krátko - v spoločnej starostlivosti oboch rodičov), v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky.
Taktiež z vyjadrení v priebehu odvolacieho konania je viac ako zrejmý intenzívny záujem a starostlivosť
matky o celkový vývin maloletej.
14. U žiadneho z rodičov neboli zistené prekážky brániace ich schopnosti a spôsobilosti zastupovať

maloletú a spravovať (v bežných veciach) jej majetok, z ktorého dôvodu bol potvrdený i súvisiaci výrok
II. Zodpovedajúci skutkovému stavu a predovšetkým výslovne prejavenej vôli oboch rodičov je taktiež
výrok V. o neupravení styku otca s maloletou B. a ponechaní ho na dohodu rodičov. Iný postoj rodičia
neprezentovali ani v rámci odvolacieho konania.

15. Ako vecne správny krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku VII. o zamietnutí návrhu
matky na úhradu nákladov na výbavičku maloletej. Účelom štátnej sociálnej dávky - príspevku pri
narodení dieťaťa - je prispieť na pokrytie nákladov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb
novorodenca (§ 1 ods. 2 zákona č. 383/2013 Z.z.). To znamená, že slúži aj na zaobstaranie tzv.
výbavičky; k čomu v konkrétnostiach súdeného prípadu i došlo. Výška predmetnej dávky (829,86

eur) zároveň značne presahuje výšku nákladov požadovanú/uvádzanú matkou (500 eur). Zároveň (až
predovšetkým) však je potrebné konštatovať, že v čase narodenia maloletej B. bývali jej rodičia v
spoločnej domácnosti, pričom otec sa podieľal na finančnom krytí nielen nákladov domácnosti, ale aj na
zabezpečovaní nevyhnutných (materiálnych) potrieb dieťaťa/novorodenca. Napokon, náležite uviedol
okresný súd, že matka v spojitosti so zakúpením výbavičky nepredložila relevantné súvisiace doklady.

16. Maloletá B. je aktuálne (a i v celom rozhodnom období bola) dieťaťom v pomerne nízkom veku,
kedy sú relatívne nižšie aj náklady na uspokojovanie jej potrieb. To platí i vo vzťahu k oblečeniu, či
obuvi, keďže dominantnú časť dňa trávi dieťa v domácom prostredí. V tomto smere sa nejaví ako
nevyhnutné zakupovanie pre maloletú značkových (a tým pádom finančne výraznejšie náročných) vecí.

Samozrejme, krajský súd nemieni matke odporúčať kúpu nekvalitných lacných výrobkov, ale z pohľadu
určitej racionalizácie nákladov je opodstatnené zakúpenie síce kvalitných, ale nie značkových (často
zbytočne výrobcami i obchodníkmi predražených) produktov. Zároveň z dôvodu pomerne rýchleho rastu
v takomto veku, dieťa z mnohých vecí „vyrastie“ skôr, ako dôjde k ich opotrebeniu.
17. Na druhej strane bolo preukázané, že v dôsledku intolerancie na niektoré potraviny má maloletá B.

v súvislosti so stravovaním dôvodne zvýšené výdavky oproti bežným výdavkom detí v jej veku. Hoci
bezlaktózové, resp. delaktozované výrobky sú aktuálne (v porovnaní s nie tak dávnou minulosťou)
dostupnejšie, čo platí i pre ich cenovú hladinu, stále ide v súvislosti s nutnosťou ich konzumácie
o zvýšené náklady. Vzhľadom na postupujúci vek maloletej je však opodstatnené konštatovať, že k
výraznej minimalizácii dochádza v spojitosti s výdavkami na plienky. Nižšia miera nákladov je u matky

a maloletej B. daná i tým, že žijú v dome starej matky maloletej z matkinej strany a na súvisiacich
výdavkoch sa podieľajú iba pomerne.

18. Otec čiastočne dôvodne poukazuje na svoje ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým
deťom. Napriek tomu, že potreby každého dieťaťa sú značne individuálne, určitá miera porovnania

výšky vyživovacích povinností vo všeobecnosti odvodzovaná od veku dieťaťa je opodstatnená. Taktiež
rovnakú prioritu výživného pred ďalšími/inými výdavkami rodiča (§ 62 ods. 5 zákona o rodine) je nutné
konštatovať pri každej jednotlivej vyživovacej povinnosti.19. Okresný súd náležite dával do pozornosti neprimerané úverové zaťaženie otca. Táto neprimeranosť
bola u neho zrejmá aj bez existencie aktuálne posudzovanej vyživovacej povinnosti. Zaťaženie sa
tak vysokým úverom/úvermi (a tomu zodpovedajúcim splátkam) bolo značne nepremysleným krokom;

osobitne, ak skutočne nevyhnutné využitie daného úveru otcom nebolo ani len dostatočne konkrétne
skutkovo tvrdené, nieto ešte preukázané. Za predmetnej situácie je dôvodné od otca požadovať
„prenastavenie“ podmienok úveru, hoci to bude spojené aj s jeho určitým (celkovým) predražením.
20. Súvisiaca argumentácia otca sa zároveň vyznačuje nemalou rozpornosťou. Ak má byť dôvodným
vynakladanie výdavkov za bývanie v K. N. V. (nájom 1-izbového bytu), nie sú opodstatneným výdavkom

náklady na obstaranie osobného auta (financovaného aj z prostriedkov získaných z úveru), ktoré má
slúžiť práve na cestovanie/dochádzanie do práce; alebo naopak, ak sú opodstatnené výdavky na auto za
účelom dochádzania do zamestnania, nie sú opodstatnenými výdavky na prenájom bytu. Miesto výkonu
práce otca je totiž v K. N. V., kde zároveň býva v prenajatom byte. Možno len dodať, že s vlastníctvom
resp. prevádzkou osobného automobilu sú spojené aj ďalšie výdavky (poistenie, pohonné hmoty, servis
atď.).

21. S poukazom na rozoberané okolnosti krajský súd za primeranú výšku výživného otca k maloletej B.
považoval sumu 85 eur mesačne, v ktorom smere zmenil výrok III. rozsudku okresného súdu. Okrem
určujúceho nízkeho veku maloletej (s tým spojených nižších bezprostredných materiálnych/hmotných
potrieb) a nižších výdavkov na bývanie čiastočne prihliadol aj na širšiu (objektívne danú) súvislosť. Je

nepochybné, že odôvodnené potreby maloletej budú s pribúdajúcim vekom narastať a stanovenie už v
súčasnosti výživného na absolútnej hranici možností otca by fakticky znamenalo (osobitne v nadväznosti
na ďalšie - taktiež priebežne narastajúce - vyživovacie povinnosti otca) až nemožnosť modifikácie
(zvýšenia) výživného k maloletej B. v budúcnosti.
22. Popri zamietnutí návrhu matky na určenie výživného nad 85 eur a do 100 eur mesačne, ako súčasti

zmeňujúceho výroku, krajský súd potvrdil aj zamietajúci výrok VI. rozsudku okresného súdu týkajúci sa
požadovaného výživného nad sumu 100 eur (do sumy 150 eur) mesačne.

23. V dôsledku zmeny výšky bežného výživného došlo i zmene výroku IV. o zameškanom výživnom.
Okresný súd primerane skutkovým okolnostiam súdenej veci určil výživné otca už s účinnosťou od

1.2.2019 (a nie len od podania návrhu matkou dňa 21.3.2019). Zameškané výživné za obdobie od
1.2.2019 do 30.6.2020 pri zohľadnení doterajších priebežných platieb otca tak, ako ich ustálil okresný
súd (záver bodu 21. odôvodnenia jeho rozsudku), predstavuje sumu 795 eur (zameškané výživné bolo
určenézaobdobie17mesiacov,čoprizníženímesačnéhovýživnéhoo15eurvporovnanísrozhodnutím
okresného súdu predstavuje zníženie pôvodného nedoplatku 1.050 eur o 255 eur).

24. Vzhľadom na nízky vek maloletej a všestranne dostatočné uspokojovanie jej potrieb zo strany matky
krajský súd sa priklonil k možnosti povolenia splátok otcovi, a to vo výške 16,50 eur mesačne spolu
s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. To znamená,
že ak rozsudok odvolacieho súdu nadobudne právoplatnosť do 20-tého dňa v mesiaci, je otec povinný
zaplatiť prvú splátku zameškaného výživného už v daný kalendárny mesiac. Ak dôjde k nadobudnutiu

právoplatnosti tohto rozhodnutia až od 21-vého dňa v mesiaci vyššie, prvá splátka zameškaného
výživného bude splatná až v nasledujúcom kalendárom mesiaci. V prípade omeškania čo i len s jednou
splátkou sa stane splatným celý (v danom okamihu aktuálny) zostatok dlhu na zameškanom výživnom.

25. V dôsledku (čiastočnej) zmeny napadnutého rozsudku rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods.

1, 2 CSP o trovách celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. S poukazom na § 52 CMP žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže v súdenej veci nie sú dané (a účastníkmi ani len tvrdené)
žiadne zákonné alebo konkrétne skutkové podmienky na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.