Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319202517
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5319202517.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Čadca ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.
XXX/X, P. a otca: I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/X, P., o návrhu matky na úpravu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca
č. k. 14P/37/2019-54 zo dňa 11. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. až V. o výživnom a povinnosti matky zriadiť osobitný účet
maloletému dieťaťu zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo výroku I., ktorým súd zveril maloletú D. I. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a

spravovať jej majetok, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 14P/37/2019-54 zo dňa 11. 05. 2020 maloletú D. I., nar. XX. XX.
XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok (výrok
I.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej D. sumou 215,- eur mesačne od 20. 09. 2019,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa (výrok II.), povinnosť platiť výživné vo forme

tvorby úspor na maloletú D. v sume 85,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, a to od právoplatnosti
rozhodnutia (výrok III.) a povinnosť uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20. 09.
2019 do 31. 05. 2020 v sume 618,83 eur, pričom mu povolil uvedený nedoplatok splácať v mesačných
splátkach po 70,- eur mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého nedoplatku (výrok IV.). Matke uložil povinnosť zriadiť osobitný účet
maloletému dieťaťu a do 14 dní od zriadenia účtu oznámiť otcovi číslo účtu, ako aj zaslať druhopis

zmluvy o zriadení účtu v príslušnom peňažnom ústave (výrok V.).
V odôvodnení konštatoval, že návrhom podaným na súde dňa 20. 09. 2019 sa matka domáhala úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Súd vo veci rozhodol aplikujúc ust. § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, 4, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 3,
§ 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o rodine").

Súd mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, čím boli splnené
zákonné podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.
Nakoľko výchovu maloletej zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky a otec
uvedené nenamietal, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok.
Súd mal ďalej zistené, že maloletá je v celodennej starostlivosti matky, mesačné výdavky na maloletú

predstavujú výdavky na hygienické potreby cca 50,- eur, stravu cca 80,- eur až 100,- eur, ošatenie 50,-eur až 70,- eur, obuv 25,- eur, na voľnočasové aktivity vynakladá matka asi 40,- eur. Mesačné výdavky
na maloletú tak predstavujú spolu sumu 245,- eur až 285,- eur.
Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, spolu v sume

294,- eur mesačne. Vlastní osobné motorové vozidlo, na ktoré spláca pôžičku po 100,- eur mesačne,
avšak nie pravidelne. Býva spolu s rodičmi, ktorým prispieva na bývanie 100,- eur, na elektrinu 10,- eur,
platí 20,- eur na šetrenie a 25,- eur na telefón. Nákup potravín robí striedavo s rodičmi, môže ísť o sumu
cca 150,- eur.
Súd ďalej konštatoval, že otec pracuje v spoločnosti Moonwalker, s. r. o., za obdobie od 03-12/2019 mal

čiastkový základ dane 10.266,38 eur. Pred kolíznym opatrovníkom sa vyjadril, že jeho príjem v čistom
je cca 850,- eur, diéty 700,- eur mesačne. Pracuje v Nemecku. Býva prenajatom byte, hradí poplatky
210,- eur, na el. energiu 35,- eur, internet 25,- eur, spláca úver na motorové vozidlo a zariadenie bytu
268,- eur mesačne, telefón 72,- eur.
Vzhľadom na uvedené súd vychádzal z príjmu otca vo výške 1.500,- eur mesačne v čistom s tým, že
keďže je zamestnancom ubytovanie a cestu do zamestnania v zahraničí mu platí zamestnávateľ a diéty

mu slúžia na zabezpečenie stravy počas výkonu práce v zahraničí. Ustáliac výdavky na dieťa max.
sumou 285,- eur, zohľadniac, že matka sa podieľa na výžive maloletej aj osobnou starostlivosťou, súd
určil, že otec sa bude podieľať na výdavkoch maloletej v 3 a matka v 1, preto určil výživné zo strany
otca vo výške 215,- eur mesačne.
Súd zároveň uložil otcovi povinnosť uhradiť nedoplatok na výživnom od 20. 09. 2019, t. j. od podania

návrhu, do 31. 05. 2020 vo výške 618,83 eur, ktorý umožnil otcovi uhradiť v splátkach po 70,- eur
mesačne.
Súd rozhodol tiež o povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou 85,- eur mesačne, majúc
zato, že majetkové pomery otca uvedené dovoľujú, pričom vychádzal z toho, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov.

V závere súd konštatoval, že i keď matka žiadala výživné v sume 250,- eur mesačne, keďže vo
veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa nie je súd viazaný návrhmi účastníkov konania, môže návrhy
účastníkov konania prekročiť.

2. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a nového

rozhodnutia.
Uviedol, že jeho aktuálny príjem je cca 451,20 eur (asi od 01. 01. 2020), pričom okresný súd vychádzal z
príjmu1.500,-eur.Podľanehoideonezákonnýpostup,pretožeakbyprišieloprácu,napr.kvôlisúčasnej
korona-kríze, mal by od príslušných orgánov dostávať 55 % z tejto sumy a tomu tak nie je. Rovnako sa
súd podľa neho dopustil viacerých pochybení, z ktorého dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie

okresného súdu zrušil a nariadil mu vec opätovne prejednať, pričom sa domáhal, aby konanie prebiehalo
výlučne v jeho prítomnosti.

3. Matka maloletej ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom
konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 470 ods. 2 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p., a tento
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. vo výrokoch o výživnom zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec

v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vyhodnotiac odvolanie otca maloletej
ako dôvodné.

5. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že matka maloletej D. I. sa návrhom doručeným
okresnému súdu dňa 20. 09. 2019 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej, v rámci

ktorej sa domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok a uloženia povinnosti otcovi maloletej prispievať na jej výživu sumou 250,- eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, odo dňa podania návrhu. Súd prvej inštancie
o návrhu matky rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1. odôvodnenia tohto uznesenia. Predmetom
odvolacieho konania na základe odvolania otca je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu

prvej inštancie v časti určenia výživného (bežného a výživného na tvorbu úspor) zo strany otca na
maloletú. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, odvolania otca maloletej a obsahu
spisu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti založený na nesprávnom právnomposúdení, v dôsledku čoho súd nevykonal ďalšie dôkazy potrebné pre zistenie skutočného stavu veci
nevyhnutné pre náležité rozhodnutie.

6. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 zákona o
rodine). Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 zákona o rodine).

7. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávnenej,
jednak na strane výživou povinnej osoby. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho
skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinnej osoby sa skúmajú jej
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb, výška takéhoto výživného a pod.

Pre rozhodnutie o výške výživného je preto potrebné komplexne zistiť a vyhodnotiť pomery rodičov a
maloletého dieťaťa, objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov preukázaním
ich pravidelných a nepravidelných príjmov a výdavkov, ktoré pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované
spolužitím s inými osobami a bližšie skúmať i potreby maloletého dieťaťa s posúdením opodstatnených
nákladov na jeho výchovu a výživu.

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie pri skúmaní pomerov
otca ako výživou povinnej osoby posudzoval vec dôsledne, a že by tomu dostatočne prispôsobil i postup
pri dokazovaní. Vykonané dokazovanie vo veci nezodpovedá tomu, aby na jeho základe mohol byť
súdom prvej inštancie vyslovený záver o výživnom na maloletú.

9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o povinnosti otca platiť bežné výživné vo výške 215,-
eur a výživné na tvorbu úspor vo výške 85,- eur na zistení, že otec maloletej dosahuje v zamestnaní
príjem vo výške 1.500,- eur mesačne v čistom. Vzhľadom na to, že sa otec maloletej k návrhu nevyjadril
a na (jediné) pojednávanie, na ktorom súd rozhodol, sa nedostavil, súd pri ustálení výšky príjmu otca

vychádzal výlučne z vyjadrenia otca v rámci šetrenia kolízneho opatrovníka zachyteného v správe
kolízneho opatrovníka zo dňa 20. 11. 2019 o tom, že jeho príjem v čistom je cca 850,- eur mesačne plus
diéty 700,- eur mesačne. Z vyjadrenia otca zachyteného v správe kolízneho opatrovníka súd následne
vychádzal i pri ustálení výdavkov otca. Uvedená správa však podľa názoru odvolacieho súde nedáva
dostatočný obraz o skutočnom stave veci, ktorý Civilný mimosporový poriadok vyžaduje pre náležité

rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu síce vyplýva, že súd vyzval zamestnávateľa otca na oznámenie
príjmu otca za posledných 12 mesiacov (č. l. 34, 36), z obsahu spisu však nie je zrejmé, či uvedená
výzva bola zamestnávateľovi otca doručená a z akého dôvodu súd podanie správy zamestnávateľom
otca neurgoval a od zabezpečenia a vykonania tohto dôkazu upustil. Uvedené pritom nevyplýva ani z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd v tomto smere zároveň žiadnym spôsobom nevyhodnotil

výsledky lustrácie v Sociálnej poisťovni (č. l. 5) a potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo
závislej činnosti za rok 2019 (č. l. 43, 44) predložený otcom maloletej, hoci v bode 17. odôvodnenia
konštatoval, že čiastkový základ dane u súčasného zamestnávateľa za obdobie od marca do decembra
2019 je vo výške 10.266,38 eur, t. j. v priemere 1.026,- eur, čo nezodpovedá príjmu deklarovaného
otcom, z ktorého súd vychádzal.

10. Z napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného
zohľadnil nielen výšku priemernej čistej mesačnej mzdy otca (uvedenú v správe kolízneho opatrovníka)
ale aj výšku „diét" poskytovaných zamestnávateľom. Odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý pri
určení výživného zohľadňoval aj výšku cestovných náhrad, považuje za správny, i keď sa nestotožňuje

s postupom súdu, ktorý tieto považoval za čistý príjem otca. Náhrady poskytované zamestnancovi pri
pracovných cestách nie sú totiž súčasťou mzdy (§ 118 ods. 2 Zákonníka práce) i keď pri určovaní
výživného musí súd prihliadať aj na výšku týchto náhrad, keďže pri určovaní výživného prihliada na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pojem majetkové pomery je pojmom všeobecným
a mzda je len jednou zo súčastí uvedeného pojmu. I keď teda nepochybne treba prihliadať pri určovaní

výživného aj na tzv. diéty, ktoré boli otcovi vyplatené v rámci cestovných náhrad v spojitosti s vykonanými
pracovnými cestami, je potrebné zároveň zohľadniť, že účelom týchto náhrad je pokrytie určitých
výdavkov zamestnanca (napr. na stravu, ubytovanie, cestovné do práce a pod.) počas vykonávania
pracovnej cesty, na ktorú ho vyšle zamestnávateľ. Tieto však spravidla nepredstavujú fixný, pravidelnýpríjem, ale ide o pohyblivú zložku, ktorá je závislá od počtu a lokality vykonaných pracovných ciest. Súd
prvej inštancie v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, nemal zistené akú prácu otec v zahraniční
pre zamestnávateľa vykonáva, ako často, v akej lokalite, na akom základe, a teda či sú náhrady

vyplácané otcovi pravidelne. Zároveň súd nevykonal žiadne dôkazy za účelom zistenia výdavkov otca
v zahraničí, a teda akú sumu týchto náhrad možno zohľadniť pri určení výšky výživného. Súdu prvej
inštancie je potrebné vytknúť i to, že napriek tomu, že rozhodoval v máji 2020, nezabezpečil si žiadne
podklady o príjme otca za rok 2020 a pri svojom rozhodovaní vo vzťahu k pomerom otca vychádzal len
z príjmu otca za rok 2019, uvedeného v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 20. 11. 2019, t. j. pol roka

pred rozhodnutím.

11. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o dôkazné bremeno, i keď v zmysle § 32 C.
m. p. sú účastníci konania povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie
a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, z čl. 6 C. m. p. vyplýva povinnosť súdu
postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci, s tým, že súd je povinný

na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania
nenavrhli. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd je v mimosporových konaniach, akým je i konanie o
výživnom na plnoleté dieťa, povinný čo najúplnejšie zistiť skutočný stav veci, a teda sa nemôže spoliehať
len na návrhy účastníkov konania na vykonanie dôkazov, ale v zmysle vyšetrovacej zásady má možnosť
(a v zásade aj povinnosť) vykonať aj tie dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Povinnosť zisťovať skutočný

stav veci a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu
veci, súdu ukladá i ust. § 35, § 36 C. m. p.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a závery odvolací súd, vzhľadom na to, že náprava pochybení
súdu prvej inštancie by vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala

za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu
na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného
dokazovania), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až V. o výživnom zrušil a vec v
rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej

inštancie za účelom zistenia skutočného stavu veci doplniť dokazovanie na zistenie príjmu otca maloletej
a jeho pomerov (výsluchom otca, vyžiadaním potvrdenia o príjmoch a náhradách vyplatených otcovi
maloletej jeho zamestnávateľom a pod.), zároveň, vzhľadom na odstup času, doplniť i dokazovanie vo
vzťahu k pomerom matky a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, vykonané dôkazy opätovne
vyhodnotiť a aplikujúc príslušné ustanovenia zákona o rodine vo veci opätovne rozhodnúť a svoje

rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p."). Spolu
s novým rozhodnutím vo veci samej rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

13. Vo zvyšnej časti (vo výroku I., ktorým súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky), ktorá
nebola napadnutá odvolaním žiadneho z účastníkov konania, ponechal odvolací súd napadnuté

uznesenieokresnéhosúdunedotknuté,keďvovzťahuktomutovýrokuodvolacísúd,pojehopreskúmaní
podľa § 65 C. m. p., nezistil pochybenie súdu prvej inštancie.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)