Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 28, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8204110193
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8204110193.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a
sudcovJUDr.MarianaHoffmanna,PhD.adoc.JUDr.PetraMolitorisa,PhD.,vexekučnejvecioprávnenej
Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, so sídlom v Bardejove, Hurbanova 6, proti povinnému L. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, o vymoženie sumy 156,34 EUR s prísl., o odvolaní povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 3Er/8/2004 - 17 zo dňa 12.09.2019 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi
nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Druhým výrokom uložil povinnému
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi T.. T.. L. W., Exekútorský úrad Bardejov, trovy exekúcie v sume
28,79 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Výrok o zastavení exekúcie súd odôvodnil §
57 ods. 1 písm. f/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Výrok o trovách súdneho
exekútora súd odôvodnil § 200 ods. 2, § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s príslušnými
ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z., po posúdení účelnosti vyúčtovaných trov konania súdnym

exekútorom poukazujúc na to, že pri úhrade trov súdneho exekútora platí všeobecná zásada, že trovy
exekúcie znáša povinný, okrem výnimiek stanovených zákonom. V predmetnom konaní neboli naplnené
podmienky preto, aby mohla byť povinnosť hradiť trovy uložená oprávnenému, keďže ten zastavenie
exekúcie nezavinil.

2. Proti tomuto uzneseniu, v jeho II. výroku o povinnosti povinného nahradiť trovy súdneho exekútora,

podal odvolanie povinný. Poukázal na to, že je dôchodcom a poberá len invalidný dôchodok v sume
286,-EURmesačne.Uviedol,žebolnanehovyhlásenýkonkurz,boloddlženýajetohonázoru,žesúdny
exekútor si mal trovy voči nemu uplatniť v konkurze. Žiada preto o odpustenie povinnosti platiť trovy.

3. Ani súdny exekútor ani oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadrili.

4. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní povinného v zmysle § 34 zákona č. 162/2015 Z.z
Správneho súdneho poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP
preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a §
380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle § 243h ods.
1 tohto zákona. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 CSP a contrario, pričom
dospel k záveru, že rozhodnutie v napadnutom výroku je potrebné zmeniť.5. Podľa § 362 ods. 1 CSP, prvá veta, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie povinný prevzal dňa
02.10.2019, ako je zrejmé z potvrdenia o doručení listinného rovnopisu. Povinný podal odvolanie dňa
18.10.2019, t.j. na 16-ty deň od doručenia napadnutého rozhodnutia.

7. Uznesenie vo vzťahu k druhému výroku o trovách exekúcie obsahovalo poučenie, že proti tomuto

výroku odvolanie nemožno podať.

8. Podľa § 362 ods. 3 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa
odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.
Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne
poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia

rozhodnutia.

9. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedené najprv zaoberal otázkou, či proti výroku o trovách exekučného
konania je prípustné odvolanie. V tomto smere má odvolací súd za to, že proti uvedenému výroku
odvolanie prípustné je, a to z dôvodu, že Občiansky súdny poriadok v minulosti výslovne upravoval v §

202 ods. 2, že proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona nie je odvolanie prípustné,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Rekodifikáciou civilného procesu bola v CSP od 01.07.2016,
konkrétne v § 357 písm. m/, zakotvená všeobecne možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku
na náhradu trov konania. Po prijatí Civilného sporového poriadku došlo k jeho okamžitej aplikácii
aj v Exekučnom konaní (v zmysle § 9a Exekučného poriadku), a to už aj na začaté a doposiaľ

ešte neukončené exekučné konania. Z uvedeného tak vyplýva, že pokiaľ v exekučných konaniach je
rozhodované o trovách konania (zároveň jedným výrokom sa rozhoduje o subjekte platiacom trovy
exekúcie a o výške exekučných trov), tak po rekodifikácii civilného procesu, t.j. od účinnosti Civilného
sporového poriadku, tento ako zákon lex generalis upravuje prípustnosť podania odvolania aj voči
rozhodnutiu, resp. výroku o trovách exekučného konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to,

že v predmetnom prípade odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, resp. proti výroku, proti
ktorému je odvolanie prípustné.

10. S odkazom na § 362 ods. 3 CSP možno preto podané odvolanie povinného považovať za podané
včas.

11. Aj keď žiadna zo strán konania nepodala odvolanie do výroku, ktorým bola exekúcia zastavená
a rozhodnutie v tomto rozsahu nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd nemôže opomenúť poukázať
na tú skutočnosť, že exekučný súd nesprávne odôvodnil zastavenie exekúcie s odkazom na §
88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, poukazujúc na uplynutie trojročnej prekluzívnej

lehoty exekučného titulu, keďže exekučným titulom v tomto konaní nebolo rozhodnutie o priestupku,
ale rozhodnutie Okresného úradu práce Bardejov o povinnosti povinného platiť príspevok v
nezamestnanosti (rozhodnutie vydané podľa § 126 ods. 1 zákona č. 384/1996 Z.z. o zamestnanosti).
Zohľadniac skutočnosť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie by tak bol vyhlásený konkurz na majetok
povinného, akceptujúc právoplatnosť výroku o zastavení exekúcie, odvolací súd sa preto ďalej zaoberal

zákonnosťou a správnosťou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k priznaným trovám exekúcie.

12. Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za
stratu času, čo je zrejmé z § 196 Exekučného priadku. Odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie zároveň predstavujú trovy exekúcie (§ 200 ods. 1,

1. veta Exekučného poriadku).

13. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa
exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade

so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.
marca 2017.14. Podľa § 257 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Odvolací súd vzhľadom na dôvody podaného odvolania, skúmal, či je možné vo veci aplikovať
§ 257 CSP, zohľadňujúc tiež právnu úpravu Exekučného poriadku v § 243j Exekučného poriadku, v
zmysle ktorých je možné trovy exekúcie nepriznať vo výnimočných prípadoch, ak existujú okolnosti,
ktoré by takýto postup odôvodnili. Po preskúmaní postupu súdneho exekútora v priebehu vykonávania
predmetnej exekúcie odvolací súd dospel k záveru, že takéto podmienky na strane súdneho exekútora

existujú.

16. Z obsahu spisu je zrejmé, že poverenie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 04.02.2004 na
základe exekučného titulu, rozhodnutia Národného úradu práce, Okresného úradu Bardejov zo dňa
07.06.2001 č. PN-XX/XXXX-A-Pet, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť príspevok na
poistenie v nezamestnanosti v sume 4 710,- Sk (156,34 EUR). V spise súdneho exekútora sa po

poverení nachádza upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 16.02.2004, bez dokladu o tom, či bolo
doručované/doručené povinnému, čo je v rozpore s § 49 Exekučného poriadku o spôsobe doručovania
upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Ďalej sa v spise nachádza až email oprávneného s
dotazom o stave exekučného konania z januára 2013; bez evidovanej odpovede súdneho exekútora.
Ďalším úkonom, dokladom preukazujúcim úkony súdneho exekútora, sú až doklady o preverovaní

povinného,výpiszregistraobyvateľstva,informáciazcentrálnehoregistraexekúcií,informáciaSociálnej
poisťovne, pričom všetky tieto preverovania sa udiali až v roku 2017. Súčasťou týchto správ je tiež
rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/98/2017 zo dňa 04.09.2017 o vyhlásení konkurzu
na majetok dlžníka, povinného. Následne podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie s
vyúčtovaním trov.

17. Odvolací súd musí konštatovať, že zo spisu súdneho exekútora nijako nevyplýva, aby bolo
preukázané, že po udelení poverenia v roku 2004 (!) realizoval súdny exekútor akékoľvek úkony
smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného, nebol riadne šetrený majetok povinného, nebola
nijako preverovaná jeho finančná situácia. Súdny exekútor podľa obsahu spisu po udelení poverenia

nekonal v prospech oprávneného. Je preto bezpochyby možné konštatovať, že súdny exekútor bol pri
výkone exekúcie nečinný, od začatia exekúcie nepostupoval s primeranou odbornou starostlivosťou, v
súlade so zákonom, v prospech oprávneného subjektu.

18. Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej

vykonanie.

19. Pri exekúcii na uspokojenie práva na peňažné plnenie, čo je tento prípad, exekútor bezodkladne
vykonáva potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom
vymáhanému nároku. Exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v

registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. Pri zisťovaní majetku povinného
exekútor prihliadne na pokyny oprávneného, ak sú pre zistenie majetku povinného potrebné a ak si ich
uskutočnenie nevyžaduje náklady vo výške neprimeranej k výške vymáhanej povinnosti.

20. Z ustanovenia § 46 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že poverený exekútor sa postará o jej

vykonanie. Koná z úradnej povinnosti a spravuje sa len zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti.
Musí dbať o uspokojenie exekvovaných nárokov oprávneného subjektu, zároveň primerane dbá o
ochranu povinného, ako aj tretích osôb, pričom je povinný rešpektovať a podriadiť sa rozhodnutiam
exekučného súdu. Úkony exekútora sa musia vykonávať tak, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie.
Inak exekútor nie je obmedzený vo výbere spôsobov exekúcie ani jednotlivých postupov.

21. Ustanovenie § 243j Exekučného poriadku dáva súdu pri rozhodovaní o trovách exekúcie možnosť
nepriznať trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré takéto nepriznanie náhrady exekučných trov odôvodňujú. Nečinnosť súdneho exekútora, postup
súdneho exekútora v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti je objektívne zistiteľná skutočnosť,

zrejmá z obsahu spisu vedeného súdnym exekútorom.22. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nezaoberal otázkou, či by k úhrade trov nemal byť zaviazaný
oprávnený z exekúcie, keďže postup súdneho exekútora, teda jeho nečinnosť, odôvodňuje nepriznanie
vyúčtovanej náhrady trov konania, bez ohľadu na subjekt, ktorý by bol povinný platiť trovy exekúcie.

23. Len na doplnenie odvolací súd poukazuje na to, že nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí
vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu je
nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má nárok na úhradu trov, nemusí

to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (obdobne rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 272/2008).

24. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

25. Odvolací súd preto, vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia, uznesenie súdu prvej
inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. v jeho II. výroku zmenil tak, že súdnemu exekútorovi nárok na
náhradu trov exekúcie nepriznal.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1

CSP. Povinný nárok na náhradu trov konania neuplatnil, ostatným stranám trovy odvolacieho konania
nevznikli.

27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).