Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/410/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115222453
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2115222453.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej

veci žalobcu: A-MONT GmbH, so sídlom Grinzinger Straße 87, Wien 1190, FN 434418, konajúca
prostredníctvom svojej organizačnej zložky A-MONT GmbH, IČO: 50 266 748, organizačná zložka so
sídlom Skladová 2, Trnava, zastúpený: JUDr. Juraj Trokan, advokát so sídlom Vajanského 10, Trnava,
proti žalovaným: 1. F. O.Á., Z.. XX.X.XXXX, B. V. Č.. XXX, 2. D. O., Z.. XX.X.XXXX, B. X. F. XXXX/X, X.,
obaja zastúpení: JUDr. Marek Letkovský, advokát so sídlom Legionárska 1/C, Bratislava - Nové Mesto,
o zaplatenie 3.322 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaní majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, spoločnosť A-MONT DOMY, spol. s.r.o., sa žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2015,
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.322
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.322 eur od 31.7.2015 do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými uzavrel dňa 23.4.2015 Zmluvu o výhradnom

poskytovaní realitných služieb (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja
rodinného domu s pozemkom, ktorý sa nachádza v kat. území Vlčkovce, na parc. č. XXXX/XXX a č.
XXXX/XXX vo vlastníctve žalovaných, pričom za sprostredkovateľskú činnosť si dohodli žalobca so
žalovanými odmenu vo výške 3.000 eur. Žalobca podpísal dňa 18.5.2015 so záujemcom o kúpu vyššie
uvedených nehnuteľností Dohodu o zložení blokovacieho depozitu na sumu 3.000 eur. Záujemca si za
účelom vybavenia hypotekárneho úveru objednal dňa 18.5.2015 vypracovanie znaleckého posudku na
určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných. Znalec za vypracovanie posudku

vystavil dňa 1.6.2015 záujemcovi faktúru č. XX/XXXX na sumu 200 eur. Žalobca ďalej uviedol, že v
súčinnosti so žalovanými a záujemcom o kúpu, pripravil v čase od 19.6.2015 do 23.6.2015 návrh kúpnej
zmluvy, ktorú mali žalovaní dňa 23.6.2015 podpísať, pričom títo v deň plánovaného podpisu kúpnej
zmluvy od plánovaného predaja nehnuteľností po telefonáte odstúpili, rovnako aj od samotnej zmluvy.
Žalobca je názoru, že porušením zmluvných povinností zo zmluvy zo strany žalovaných tým, že odstúpili
od zmluvy, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. VIII. zmluvy, teda na zmluvnú pokutu
vo výške dohodnutej odmeny a zároveň aj nárok na náhradu škody vo výške účelne vynaložených

nákladov v sume 122 eur. Záujemca o kúpu nehnuteľnosti si u žalobcu uplatnil náhradu škody, ktorá mu
vznikla zaplatením sumy 200 eur za vypracovanie znaleckého posudku. Listom zo dňa 6.7.2015 vyzval
žalobca žalovaných k úhrade zmluvnej pokuty a k vyčíslenej náhrade škody v celkovej sume 3.322 eur,
pričom do dňa podania žaloby nebola uvedená suma žalobcovi uhradená.3. Uznesením č. k. 14C/410/2015 - 33 zo dňa 22.5.2017 súd pripustil, aby do konania na miesto
pôvodného žalobcu spoločnosti A-MONT DOMY, spol. s.r.o., IČO: 44 858 001, so sídlom Saleziánska

21, Trnava, vstúpil žalobca, nakoľko pôvodný žalobca po začatí konania postúpil pohľadávku voči
žalovaným, ktorá je predmetom tohto konania, na nového žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok č.
3/2017 zo dňa 11.4.2017.

4. Žalovaným bola žaloba s prílohami doručená dňa 16.1.2018 a 19.1.2018. Žalovaní sa k žalobe

vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 26.1.2018, v ktorom uviedli, že nárok žalobcu neuznávajú
ani sčasti. Žalovaní uviedli, že s pôvodným žalobcom uzatvorili zmluvu o výhradnom poskytovaní
realitných služieb, obsahom ktorej mala byť činnosť pôvodného žalobcu smerujúca k tomu, aby mali
žalovaní vystupujúci na strane záujemcu možnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k
tam špecifikovanej nehnuteľnosti s treťou osobou. Pôvodný žalobca následne doručil žalovaným výzvu
zo dňa 6.7.2015, ktorou pôvodný žalobca žiadal, aby mu žalovaní zaplatili sumu 3.322 eur z dôvodu

údajného porušenia čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy a to v lehote 5 dní. Na uvedenú výzvu žalovaní
reagovali podaním „Vyjadrenie k výzve“, ktorou pôvodnému žalobcovi oznámili, že odmietajú žalovanú
sumu uhradiť, nakoľko suma 3.000 eur ako výška zmluvnej pokuty nebola v zmluve nikde uvedená a
dôvodnosť sumy 322 eur nebola vo výzve žiadnym spôsobom preukázaná, pričom tvrdené porušenie
zmluvy zo strany žalovaných nenastalo a ani nemohlo nastať, keďže nenastala podmienka zloženia

blokovacieho depozitu resp. o tejto skutočnosti žalovaní neboli informovaní a ani neboli informovaní o
termíne určenom v zmluve o blokovacom depozite. Žalovaní ďalej vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli,
že pôvodný žalobca jednak nepreukázal, akú zmluvnú povinnosť mali žalovaní porušiť a na druhej
strane žiadnu zmluvnú povinnosť v zmysle čl. V. alebo čl. VII. ods. 1 zmluvy ani neporušili, nakoľko
pôvodný žalobca nepredložil doklad o tom, akým spôsobom vyrozumel žalovaných o skutočnosti, že

lehota na uzavretie zmluvy im začala plynúť. Z uvedeného pritom vyplýva, že samotný pôvodný žalobca
porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy v čl. VII. ods. 2 písm. b) a za toto svoje porušenie
chce sankcionovať žalovaných. Žalovaní uviedli, že okrem vyššie uvedeného, aj keby bolo ďalším
dokazovaním toto vyvrátené platí, že podľa zmluvy nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta, pretože
ustanovenie čl. VIII. zmluvy odkazuje na určenie odmeny v čl. II. zmluvy, kde je však uvedená iba

kúpna cena 65.000 eur vrátane provízie, avšak vedľajšia kolónka s označením „z toho odmena RE/
MAX vrátane DPH“ je prázdna, čo znamená, že v danom prípade nebola žiadna odmena pre RE/MAX
dohodnutá. Žalovaní majú za to, že vyhotovenie zmluvy, ktoré bolo priložené k žalobe bolo zo strany
pôvodného žalobcu účelovo doplnené až po jej podpísaní žalovanými, pretože výška odmeny uvedená
nie je a pri uzatváraní ani nebola žiadnym spôsobom spomínaná ani konzultovaná. Žalovaní ďalej

poukázali na ďalší nápadný rozpor medzi oboma vyhotoveniami zmluvy a síce ustanovenie čl. II. zmluvy,
posledný odsek, kde pri vyhlásení záujemcu o vzdaní sa práva na odstúpenie zmluvy je vo vyhotovení
predloženom žalobcom rukou dopísané slovo „áno“, pričom vo vyhotovení ktorým disponujú žalovaní,
je rukou dopísané slovo „nie“. Žalovaní na záver uviedli, že neboli pôvodným žalobcom informovaní o
výške zmluvnej pokuty, pričom toto ustanovenie o zmluvnej pokute musí byť okrem tohto neplatné aj z

dôvodu, že sa jedná o neprimerane vysokú pokutu vo výške 100 % odmeny pôvodného žalobcu, ktorá
však absentuje v zmluve. Žalovaní takisto popierajú, že by odstúpili od zmluvy, nakoľko pôvodný žalobca
žiadne takéto odstúpenie žalovaných od zmluvy nepreukázal. Napokon, žalovaní odmietajú uhradiť
akúkoľvek škodu pôvodnému žalobcovi, pretože tento nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi
neurčitou a nepreukázanou škodou a údajným porušením zmluvných povinností zo strany žalovaných,

ani ich zavinenie. Čo sa týka zvyšku žalovanej sumy vo výške 322 eur titulom náhrady škody, aj túto
časť žaloby žalovaní odmietajú, pretože žalovaní už v odpovedi na výzvu pôvodného žalobcu uviedli,
že majú pochybnosti o tom, či takéto náklady pôvodnému žalobcovi reálne vznikli, pretože pôvodný
žalobca žalovaným nijako nepreukázal vznik takejto škody a ani to, že by túto sumu musel uhradiť v
dôsledku správania sa žalovaných. Na základe uvedeného preto žalovaní navrhovali žalobu v celom

rozsahu zamietnuť a žiadali aj náhradu trov konania.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými
žalobcom a žalovanými, a to so Zmluvou o výhradnom poskytovaní realitných služieb zo dňa 23.4.2015,
s Výzvou pôvodného žalobcu žalovaným dňa 6.7.2015, s Dohodou o zložení blokovacieho depozitu zo

dňa 18.5.2015, s Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 26.5.2015, s Vyjadrením žalovaných k výzve zo dňa
16.10.2015, so Zmluvou o postúpení pohľadávok č. X/XXXX zo dňa zo dňa 11.4.2017 a zistil nasledovný
skutkový stav veci:6. Zo Zmluvy o výhradnom poskytovaní realitných služieb zo dňa 23.4.2015, uzatvorenej medzi
pôvodným žalobcom so žalovanými, ktorú priložil k žalobe pôvodný žalobca vyplýva, že predmetom tejto
zmluvy bol záväzok pôvodného žalobcu vyvíjať pre žalovaných činnosť tak, aby mali možnosť uzavrieť

kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti s treťou osobou. V zmysle čl. II. tejto zmluvy, predajná cena
nehnuteľnosti vrátane provízie bola rukou napísaná suma vo výške 65.000 eur, z toho odmena RE/MAX
vrátane DPH, bola rukou napísaná suma vo výške 3.000 eur. V čl. II. tejto zmluvy je ďalej uvedené,
že záujemca vyhlasuje, že táto zmluva bola uzavretá v rámci návštevy realitného makléra respektíve
štatutárneho orgánu realitnej kancelárie RE/MAX, s ktorou si záujemca vopred výslovne a bol riadne

poučený o tom, že vyjadrením tohto súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy po úplnom poskytnutí
služby (áno/nie), pričom k tomuto odseku je rukou dopísané slovo „áno“.

7. Žalovaní priložili k svojmu vyjadreniu k žalobe tú istú Zmluvu o výhradnom poskytovaní realitných
služieb zo dňa 23.4.2015, uzatvorenú medzi pôvodným žalobcom a žalovanými. Zo zmluvy predloženej
žalovanými vyplýva, že v zmysle čl. II. tejto zmluvy, predajná cena nehnuteľnosti vrátane provízie bola

rukou napísaná suma vo výške 65.000 eur a kolónka „Z toho odmena RE/MAX vrátane DPH“ bola
prázdna, nebola v nej uvedená žiadna suma. V čl. II. tejto zmluvy je ďalej uvedené, že záujemca
vyhlasuje, že táto zmluva bola uzavretá v rámci návštevy realitného makléra respektíve štatutárneho
orgánu realitnej kancelárie RE/MAX, s ktorou si záujemca vopred výslovne a bol riadne poučený o tom,
že vyjadrením tohto súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy po úplnom poskytnutí služby (áno/

nie), pričom k tomuto odseku je rukou dopísané slovo „nie“.

8.Zpodaniapôvodnéhožalobcuoznačenéhoako„Výzva“zodňa6.7.2015súdzistil,žepôvodnýžalobca
vyzval žalovaných na úhradu sumy 3.322 eur v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy, pretože žalovaní
porušili čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy, nakoľko po niekoľko násobných dohodách o termíne podpisu

kúpnej zmluvy žalovaní oznámili realitnej maklérke p. X. dňa 23.6.2015, že od predaja nehnuteľností
odstupujú, čím vznikol realitnej kancelárii RE/MAX nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3.000 eur v zmysle
čl.VIII.zmluvyazároveňtejtorealitnejkancelárivznikolnároknanáhraduškodyvovýške122eurtitulom
účelne vynaložených nákladov (PHM a strata času) a vo výške 200 eur za vyhotovenie znaleckého
posudku.

9. Pôvodný žalobca priložil k žalobe „Dohodu o zložení blokovacieho depozitu“ zo dňa 18.5.2015, z ktorej
súd zistil, že uvedenú dohodu uzatvoril pôvodný žalobca s budúcou kupujúcou P. Q.. Predmetom dohody
bolo vyhlásenie budúceho kupujúceho, že uzatvorí kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti,
na základe ktorej sa stane vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovanej v článku I. tejto dohody. Kúpna cena

za nehnuteľnosť spolu s jej súčasťami a príslušenstvom je stanovená na sumu vo výške 65.000 eur a
budúci kupujúci túto kúpnu cenu akceptuje. Kúpnu cenu uhradí budúci kupujúci tak, že 3.000 eur zaplatí
v hotovosti (táto suma bude započítaná s blokovacím depozitom podľa článku III. tejto dohody) a 62.000
eurprevodomnaúčetvlastníka(predávajúceho)ktorýbudeuvedenývkúpnejzmluve,popodpisekúpnej
zmluvy predávajúcim a kupujúcim, z hypotekárneho úveru kupujúceho v prospech predávajúceho.

10. Z podania žalovaných, označeného ako „Vyjadrenie k výzve“ zo dňa 16.10.2015 súd zistil, že
žalovaníuvedenúsumu3.322eurodmietliuhradiť,nakoľkonespôsobilisvojimkonanímporušeniečl.VII.
ods. 1 písm. a) zmluvy a takéto konania žalovaných nenastalo a ani nemohlo nastať, nakoľko nenastala
podmienka zloženia blokovacieho depozitu, resp. o tomto neboli žalovaní informovaní. Žalovaní vo

vyjadrení na výzvu pôvodnému žalobcovi ďalej uviedli, že suma 3.000 eur ako výška zmluvnej pokuty
nebola nikde v zmluve uvedená a preto nebola takáto výška zmluvnej pokuty dohodnutá. Žalovaní
zároveň pôvodnému žalobcovi oznámili, že nemajú záujem na ďalšom predĺžení zmluvy zo dňa
23.4.2015. Uvedené vyjadrenie k výzve bolo pôvodnému žalobcovi doručené dňa 21.10.2015.

11. Z článku VII. ods. 1 písm. a) až písm. g) Zmluvy o poskytovaní realitných služieb zo dňa 23.4.2015
súd zistil, že „Záujemca sa zaväzuje:
a) najneskôr do 21 dní po zložení blokovacieho depozitu kupujúcim alebo najneskôr do termínu
určenému v zmluve o blokovacom depozite uzavrieť s kupujúcim kúpnu zmluvu alebo zmluvu o zmluve
budúcej kúpnej a následne kúpnu zmluvu podľa podmienok uvedených v zmluve o zmluve budúcej

kúpnej,
b) zaistiť, aby ku dňu podpisu kúpnej zmluvy alebo zmluvy o zmluve budúcej kúpnej platili a boli pravdivé
a úplné všetky vyhlásenia záujemcu uvedené v článku V. tejto zmluvy,c) v súlade s podmienkami kúpnej zmluvy odovzdať vypratanú nehnuteľnosť kupujúcemu a uhradiť
všetky poplatky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti vzniknuté do dňa jej odovzdania kupujúcemu,
d)navyzvanieRE/MAXvyvíjaťpotrebnúsúčinnosť,najmäumožniťprehliadkynehnuteľnostivtermínoch

vopred dohodnutých s RE/MAX a poskytnúť RE/MAX všetku dokumentáciu súvisiacu s nehnuteľnosťou
t. j. predovšetkým poskytnúť k nahliadnutiu a za účelom úspešnej kúpy všetky originály dokumentov
týkajúcich sa nehnuteľnosti,
e) rokovať s tretími osobami, ktoré vyhľadá RE/MAX, výlučne cez RE/MAX a bez súhlasu RE/MAX
neuzavrieť kúpnu zmluvu alebo zmluvu o zmluve budúcej kúpnej o prevode nehnuteľnosti s osobou,

ktorá bola vyhľadaná RE/MAX a to ani v dobe po skončení platnosti tejto zmluvy,
f) neuzavrieť po dobu trvania tejto zmluvy kúpnu zmluvu alebo zmluvu o zmluve budúcej kúpnej na
nehnuteľnosť s inou osobou, aká mu bola vyhľadaná činnosťou RE/MAX,
g) neuzavrieť po dobu trvania tejto zmluvy rovnakú alebo podobnú zmluvu s treťou osobou za účelom
sprostredkovania prevodu nehnuteľnosti a ani nevyužívať služieb tretích osôb k vyhľadaniu príležitosti
k uzavretiu kúpnej zmluvy alebo zmluvy o zmluve budúcej kúpnej o prevode nehnuteľnosti. Záujemca

zároveň prehladuje, že v okamihu podpisu tejto zmluvy nie je viazaný inou zmluvou s rovnakým alebo
podobným predmetom plnenia ani inak nevyužíva služieb ktorejkoľvek inej tretej osoby súvisiacej s
vyhľadávaním príležitosti k uzavretiu kúpnej zmluvy alebo zmluvy o zmluve budúcej kúpnej o prevode
nehnuteľnosti.

12. Z článku VIII. zmluvy súd zistil, že „Záujemca sa zaväzuje zaplatiť RE/MAX zmluvnú pokutu vo
výške odmeny podľa čl. II tejto zmluvy, pokiaľ poruší akékoľvek zo svojich povinností uvedených v
článku V. a článku VII. ods. 1 tejto zmluvy. Zmluvná pokuta je splatná do 5 dní od obdržania výzvy k
jej zaplateniu. RE/MAX je oprávnený domáhať sa náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti, na
ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta“.

13. Z článku X. odsek 1 Zmluvy o poskytovaní realitných služieb zo dňa 23.4.2015 (ktorú priložil k
žalobe pôvodný žalobca) súd zistil, že „Táto zmluva je uzavretá na dobu určitú do 6 mesiacov 31.10. V
prípade,žezostranyktorejkoľvekzmluvnejstranynedôjdenajmenejpäťdnípredskončenímjejplatnosti
k doručeniu písomného oznámenia, že už nemá záujem na ďalšom predĺžení tejto zmluvy, platnosť

tejto zmluvy sa predlžuje vždy o ďalšie dva mesiace. K rovnakému predĺženiu tejto zmluvy dôjde tiež
v prípade zloženia blokovacieho depozitu kupujúcim“. Súd k tomuto článku uvádza, že časový údaj 6
mesiacov a dátum 31.10. boli v zmluve dopísané rukou, pričom dátum 31.10. bol prepísaný z 30.10.
na 31.10. alebo naopak.

14. Z článku X. odsek 1 Zmluvy o poskytovaní realitných služieb zo dňa 23.4.2015 (ktorú súdu predložili
žalovaní) súd zistil, že „Táto zmluva je uzavretá na dobu určitú do 6 mesiacov 30.10.2015. V prípade, že
zostranyktorejkoľvekzmluvnejstranynedôjdenajmenejpäťdnípredskončenímjejplatnostikdoručeniu
písomného oznámenia, že už nemá záujem na ďalšom predĺžení tejto zmluvy, platnosť tejto zmluvy sa
predlžuje vždy o ďalšie dva mesiace. K rovnakému predĺženiu tejto zmluvy dôjde tiež v prípade zloženia

blokovacieho depozitu kupujúcim“. Súd k tomuto článku uvádza, že časový údaj 6 mesiacov a dátum
30.10.2015 boli v zmluve dopísané rukou.

15.Podľa§470ods.1a2vetaprváCivilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),akniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno
viazaťnasplneniepodmienky.Nanemožnúpodmienku,naktorújezánikprávaalebopovinnostiviazaný,
sa neprihliada.

18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.20. Podľa § 43 ods. Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných
vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

26. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

27. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

28. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

30.Podľa§775Občianskehozákonníka,sprostredkovateľovipatríodmenavdohodnutejvýške;odmenu
treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa
§ 40a.

31. Podľa § 776 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov
iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.

32. Podľa § 777 Občianskeho zákonníka, záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si
navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu

ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za
záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

33. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého

rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvojetvrdeniadôkazy.Dôkaznýmbremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia aže z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci sporovej strany, ktorá nesplnila povinnosť

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť
na preukázanie tvrdení dôkazy, musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného
sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím
sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj

dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).

34. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené
alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce

byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v
sporenedokazujeibažalobca,alevzávislostiodprocesnejsituáciemôžedochádzaťkpresunubremena
tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné
skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo
požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa

nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné.

35. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že pôvodný žalobca
spoločnosť A-MONT DOMY, spol. s.r.o., uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 23.4.2015 Zmluvu o
výhradnom poskytovaní realitných služieb, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja rodinného

domu s pozemkom, ktoré boli vo vlastníctve žalovaných. V článku II. tejto zmluvy sú definované
individuálne zmluvné podmienky, v článku VII. tejto zmluvy sú uvedené práva a povinnosti zmluvných
strán a článok VIII. tejto zmluvy upravuje zmluvnú pokutu v prípade, ak záujemca (žalovaní) porušia
akékoľvek zo svojich zmluvných povinností. Uzatvorenie vyššie uvedenej zmluvy nie je medzi stranami
sporné.

36. Spornými v tomto konaní sú tvrdenia žalobcu, ktoré uviedol v žalobe o tom, že žalovaní porušili
zmluvné povinnosti tým, že odstúpili od zmluvy a toto ich konanie odôvodňuje nárok žalobcu na
zmluvnú pokutu vo výške 3.000 eur a náhradu škody vo výške 322 eur. Žalobca výšku zmluvnej pokuty
odôvodňuje tým, že takto bola stranami sporu dohodnutá priamo v zmluve o výhradnom poskytovaní

realitných služieb v čl. II. (kde však je táto suma v písomnom vyhotovení zmluvy predloženej žalobcom,
dopísaná rukou). Náhrada škody vo výške 322 eur zahŕňa náklady vo výške 122 eur za stratu času
a pohonné hmoty a sumu vo výške 200 eur za vypracovanie znaleckého posudku. Pôvodný žalobca
vo výzve žalovaným zo dňa 6.7.2015 uviedol, že žalovaní oznámili dňa 23.6.2015 realitnej maklérke
p. X. odstúpenie od zmluvy a týmto svojim konaním porušili čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy a toto ich

konanie spôsobilo pôvodnému žalobcovi vznik nároku na zmluvnú pokutu a na náhradu škody. Žalovaní
takýto nárok žalobcu v celom rozsahu rozporujú, neuznávajú ho a zastávajú názor, že pôvodný žalobca
nepreukázal porušenie zmluvy, pričom uviedli, že zmluvná pokuta nebola medzi stranami sporu vôbec
dohodnutá a žiadneho porušenia zmluvných povinností uvedených v čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy, na
ktoré sa vo výzve žalovaným pôvodný žalobca odvolával, ani nedopustili, keďže nenastala podmienka

zloženia blokovacieho depozitu resp. o tejto skutočnosti žalovaní neboli ani informovaní v termíne
určenom v zmluve o blokovacom depozite. Žalovaní namietali, že v ich písomnom vyhotovení zmluvy
nebola suma odmeny vo výške 3.000 eur v čl. II. uvedená, táto kolónka ostala v zmluve prázdna a tento
údaj podľa nich teda rukou doplnil pôvodný žalobca po podpísaní zmluvy. Žalovaní takisto namietajú
náhradu škody vo výške 322 eur, pretože žalovaným nebol predložený žiadny doklad o tom, že by

takúto sumu žalobca alebo pôvodný žalobca musel uhradiť v dôsledku konania žalovaných. Žalovaní
predloženú faktúru č. 39/2015 zo dňa 26.5.2015 nepovažujú za doklad o zaplatení čiastky, ale len za
daňový doklad.

37. Z takto zistených skutočností dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca resp.

pôvodný žalobca súdu svoj nárok na zmluvnú pokutu preukazoval porušením zmluvných povinností
zo strany žalovaných, ktoré im vyplývali zo zmluvy zo dňa 23.4.2015, pričom výšku zmluvnej pokuty
odôvodňoval čl. II. tejto zmluvy, kde je uvedená odmena vo výške 3.000 eur, ktorá predstavuje v zmysle
čl. VIII. tejto zmluvy aj výšku zmluvnej pokuty. Súd zastáva názor, že žalobcove argumenty o porušenízmluvných povinností zo strany žalovaných sú len v rovine jeho tvrdení, pretože súd nemá preukázané
aké povinnosti boli porušené a nemá tiež preukázané, že by sa žalovaní dopustili svojim konaním
akéhokoľvek porušenia čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy tak, ako to uviedol pôvodný žalobca vo výzve

zo dňa 6.7.2015, alebo že by dokonca odstúpili od zmluvy v rozpore s článkami zmluvy. Uvedená
zmluva odstúpenie od zmluvy jasne ani neupravuje. Zmluva upravuje iba povinnosti zmluvných strán a
súd nemá z vyprodukovaných dôkazov žalobcu resp. pôvodného žalobcu preukázané, aké povinnosti
žalovaní porušili a že žalobcovi spôsobili škodu. Súd v tejto súvislosti ďalej poukazuje na rozpor v
tvrdeniach pôvodného žalobcu, keď ten v žalobe uviedol, že žalovaní porušili zmluvné povinnosti tým, že

odstúpili od zmluvy a vo výzve žalovaným zo dňa 6.7.2015 pôvodný žalobca uvádzal, že žalovaní porušili
vyššie uvedený čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy. Ďalším rozporom v tvrdeniach je výška zmluvnej pokuty,
ktorá vznikla pôvodnému žalobcovi. Žalobca súdu uviedol, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v čl. II.
zmluvy vo výške 3.000 eur a to tak, že táto suma bola napísaná rukou. Túto skutočnosť však namietali
žalovaní, ktorí uviedli, že takáto suma nebola v zmluve nikdy uvedená a na podporu svojich tvrdení súdu
predložili svoje vyhotovenie zmluvy ktorým disponovali a v ktorom takáto výška odmeny nebola vôbec

uvedená a táto časť zmluvy bola nevyplnená. Z uvedeného preto vyplýva dôvodná pochybnosť, že výška
odmeny uvedená v zmluve predloženej žalobcom bola pôvodne, pri podpisovaní zmluvy jej účastníkmi
skutočne aj uvedená, a vedie to k záveru, že zo strany pôvodného žalobcu bola výška odmeny do zmluvy
dopísaná až podpísaní tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami. Za danej dôkaznej situácie, v súvislosti
s vyhotovením zmluvy, hlavne po oboznámení sa s obsahom zmluvy ktorú v konaní predložili žalovaní

je súd toho názoru, že žalobca nepreukázal dohodu o výške odmeny resp. zmluvnej pokuty, nakoľko
takúto skutočnosť spochybňuje forma a spôsob vyplnenia tejto časti zmluvy, ktorá bez iných dôkazov
hodnovernosť takto uvedenej výšky odmeny spochybňuje. Žalobca navyše vzniknutý rozpor súdu nijako
nevysvetlil, ani v konaní žiadne ďalšie dôkazy neoznačil, a to aj napriek riadnemu poučeniu zo strany
súdu. Dôkazná povinnosť pritom bola na strane žalobcu.

38. Na základe vykonaných dôkazov a s prihliadnutím na obranu žalovaných dospel súd k záveru,
že žalobca hodnoverne nepreukázal porušenie povinností vyplývajúcich žalovaným zo zmluvy, ktoré
by odôvodňovalo vznik nároku na žalobcovu zmluvnú pokutu. Žalobca takisto nepreukázal výšku
zmluvnej pokuty a ani to, že medzi stranami sporu bola zmluvná pokuta dohodnutá. Žalobca napokon

súdu nepreukázal ani vznik a výšku škody, ktorú mali žalovaní svojim konaním spôsobiť. Na základe
uvedeného žaloba nebola podaná dôvodne a súd žalobu zamietol. Žalobca v spore neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal ani jedno zo svojich tvrdení uvedených v žalobe, pre ktoré mu mal vzniknúť nárok
na žalovanú sumu.

39. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola zamietnutá žaloba v celom jej rozsahu, z čoho vyplýva hrubý
úspech žalobcu 0 % a hrubý úspech žalovaných 100 %, a teda konečný čistý úspech žalovaných je
100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaných voči žalobcovi na náhradu
účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku

II. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového
poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).