Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Jana Veselá Zemaníková
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/33/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202407
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá Zemaníková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8413202407.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Slovenský mliekarenský zväz, so sídlom
Záhradnícka 21, 811 07 Bratislava, IČO: 17314402, právne zastúpený advokátom JUDr. Ivan Jánošík,
so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, P.O.BOX 2, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanému: Tatranská
mliekareň a.s., so sídlom nad Traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, o zaplatenie 53
503,01 eur s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
1Cob/72/2018-620 zo dňa 11. decembra 2018, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a .
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Kežmarok rozsudkom č. k. 8Cb/26/2013-492 zo dňa 29. júna 2018 rozhodol tak, že
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 53 503,01 eur s úrokom z omeškania vo výške uvedenej
vo výroku rozhodnutia, návrh na prerušenie konania zamietol a žalovaného zaviazal na náhradu trov
konania vo výške 100 %.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca si žalobou zo dňa 9. októbra 2010 uplatnil nárok
s prihliadnutím na zásady upravené v ustanovení § 11 zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore
pôdohospodárstva a rozvoji vidieka v súvislosti s uzavretou odvetvovou dohodou.
3. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na právne záväzný názor Krajského súdu
v Prešove konštatoval, že uplatňovanie niektorých opatrení na organizovanie trhu možno podmieniť
uzatvorením písomnej odvetvovej dohody medzi združeniami podnikateľov a že odvetvová dohoda je
záväzná na zatvorenie zmluvy medzi kupujúcim a predávajúcim daného druhu. Citoval ustanovenia
§ 11 ods. 2 a 3 zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka účinného
ku dňu 8. novembra 2007, § 13 ods. 4 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobení orgánov štátnej správy
pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka ak je stranou odvetvovej dohody štát
zastúpený ministerstvom, nariadenie čl. 39 Nariadenia Rady ES č. 1255/1999 zo dňa 7. mája 1999 o
spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, čl. 183 Nariadenia Rady ES č. 1234/2007
o vytvorení spoločnej organizácii pôdohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité
poľnohospodárske výrobky.
4. K obrane žalovaného zistil, že žalovaný skutkový stav nenamietal, ale namietal platnosť
medzinárodnej odvetvovej dohody uzatvorenej podľa zákona č. 274/2006 Z. z. nakoľko pôvodná právna
úprava neumožňovala uloženie poplatkovej povinnosti pre účastníkov trhu. V tejto súvislosti uviedol,
že žalovaný svoje záväzky vyplývajúce z odvetvovej dohody uzavretej dňa 30. novembra 2009 voči
zmluvným partnerom plnil, ale keďže namietal platnosť prvej medziodvetvovej dohody, neuznával z
nej vyplývajúce povinnosti prvej medziodvetvovej dohody zo dňa 8. novembra 2007. V tejto súvislostizaujal konajúci súd stanovisko v bode 34 odvodnenia v tom zmysle, že žalobca svoje právo na platenie
poplatkov odvodzuje z odvetvovej dohody z 8. novembra 20117, ktorá žiadnym spôsobom neodporuje
priamo účinným právne záväzným aktom Európskej únie, resp. predtým európskych spoločenstiev a že
tieto právne predpisy umožnili členským štátom - Slovenskej republiky s cieľom financovania opatrení
na podporu mlieka v spoločenstve na rozšírenie trhov s mliekom a mliečnych výrobkov a na zlepšenie
kvality, uložiť svojim výrobcom mlieka poplatok za podporu spotreby v závislosti od množstva mlieka
alebo ekvivalentu mlieka uvedeného na trhu. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že s právnym
názorom žalovaného sa nestotožnil a že výrobcovia mlieka s účinnosťou od 1. januára 2008 sú povinní
prispievať do mliečneho fondu na podporu spotreby odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území
Slovenskej republiky vo výške 0,01 Sk (0,000332 eur za každý kilogram skutočného surového kravského
mlieka, ktorý predajú nákupcovi.
5. V bode 42 odôvodnenia uviedol, že faktúry predložené žalobcom s prihliadnutím na zmenu žaloby
a na späťvzatie žaloby (zo 14. augusta 2013) vzhľadom na osobitné znenie medziodvetvovej dohody
vrátane vyššie citovaných ustanovení a právnych aktov Európskej únie označil za dostatočný dôkaz
dôvodnosti nároku, a preto žalobe vyhovel.
6. Čo sa týka návrhu žalovaného na prerušenie konania a uloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru
Európskej únie za právny základ pre vyriešenie tohto problému označil otázku, týkajúcu sa priamej
účinnosti vyššie uvedených Nariadení v rámci vnútroštátneho práva na právne subjekty Slovenskej
republiky a možnosť priameho účinku nariadení, to znamená, či bolo možné na základe odvetvovej
dohody uzatvorenej medzi Slovenským mliekarenským zväzom, na základe prvej odvetvovej dohody
uzatvorenej medzi Slovenským mliekarenským zväzom a Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka
vyberať poplatky, keďže zákon č. 274/2006 Z. z. možnosť vyberania poplatkov nepoznal vôbec
a táto možnosť bola uvedená iba v Nariadení Rady č. 1255/1999 v prípade implementácie tejto
možnosti do vnútroštátnych predpisov. Konajúci súd túto otázku označil za účelovo formulovanú a s
odkazom na argumentáciu žalobcu vo vyjadrení zo dňa 18. decembra 2017, ako aj vyjadrený právny
názor odvolacieho súdu Krajského súdu Prešov v uznesení 2Cob/94/2014-376 z 18. novembra 2015
konštatoval, že nariadenia vydané Európsku úniou sú priamo aplikovateľné na území Slovenskej
republiky ako členského štátu. Návrh na prerušenie konania preto zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 262 ods. 1 C. s. p. a § 255 C. s. p.
7. O odvolaní žalovaného (list v spise č. 498) ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd v Prešove
rozsudkom č. k. 1Cob/72/2018-620 zo dňa 11. decembra 2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti v bodoch I. a III. potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 100 %.
8. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2
C. s. p. sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a poukázal na odvolacím súdom vyslovený
právny názor v uznesení č. k. 2Cob/94/2014-376 zo dňa 18. novembra 2015, podľa ktorého je aj v danom
prípade povinnosťou prispievať do mliečneho fondu sumou 0,01 Sk za každý kilogram mlieka, ktorý
predávajú výrobcovia alebo ktorý nakúpia nákupcovia od výrobcov, z čoho vyplýva záväznosť z takejto
odvetvovej dohody, a teda aj povinnosť žalovaného ako nákupcu mlieka prispievať do mliečneho fondu.
9. Námietku týkajúcu sa výkladu komunitárnej právnej úpravy a jej aplikácie na prejednávanú vec
odvolacísúdoznačilzaneopodstatnenúaúčelovúsodvolanímsanaprejednanietejtootázkyEurópskou
komisiou na zasadnutí riadiaceho výboru pre spoločné organizácie poľnohospodárskych trhov v Bruseli
dňa 17. júna 2008, kde komisia vyslovila záver o súlade predkladaných programov s právnymi predpismi
spoločenstva. Poukázal na ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 284/2006 Z. z., podľa ktorého odvetvové
dohody môžu upravovať najmä druhy výrobkov, odrodu, kvalitu a množstvo, termín dodávok, prevzatie
výrobkov platobných podmienok medzi združením podnikateľov, ktorí v rámci vzájomného obchodného
vzťahu podnikajú v rôznych odvetviach výroby reťazca aj spojenia, čo znamená, že odvetvová dohoda
sa môže týkať aj iných vzájomných úprav v organizácii trhu s výrobkami. Uviedol, že v danom prípade
je povinnosťou prispievať poplatkami do Mliečneho fondu na potrebu spotreby mlieka a mliečnych
výrobkov na Slovensku. Na základe uvedeného dospel k záveru, že aj v danom prípade ide o povinnosť
žalovaného ako nákupcu mlieka prispievať do Mliečneho fondu.10. Čo sa týka námietky žalovaného, ohľadne námietky týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, odvolací súd poukázal na rozhodnutie Európske súdu pre ľudské práva Kraska
proti Švajčiarsku z 29. 04. 1993, Nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 410/06, II. ÚS 78/07, II. ÚS 76/07,
s poukazom a ktoré tiež túto námietku kvalifikoval ako nedôvodnú. Po preskúmaní všetkých námietok
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol
podľa ustanovenia § 220 C. s. p.
11. Proti tomuto rozsudku s vyznačenou právoplatnosťou dňa 30. januára 2019, dovolanie podal
žalovaný (list v spise č. 647), podaním doručeným 26. februára 2019 a navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť na nové konanie, prípadne zmeniť tak, že žalobu zamietne.
12. Prípustnosť dovolania označil ustanovením § 420 písm. d/ C. s. p., § 420 písme. f/ C. s. p. a § 421
ods. 1 písm. b/ C. s. p.
13. Dôvodnosť prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. d/ C. s. p. žalovaný odvodzuje
skutočnosťou, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo a začalo prv už konanie. Uviedol, že na
základe žaloby zo dňa 5. októbra 2010 súd začal konanie vedené v tejto veci dňa 10. novembra 2010,
keď vydal platobný rozkaz č. k. 8Rob/234/2010-38. Na základe odporu proti tomuto platobnému rozkazu
súd pridelil vec do súdneho registra Cb a priradil spisovú značku 2Cb/80/2010. Z tohto súdneho konania
vyplýva, že vo veci 2Cb/80/2010 bolo rozhodnuté tak, že Okresný súd Kežmarok uznesením zo dňa
21.júna 2012 rozhodol tak, že konanie o návrhu zo dňa 9. októbra 2010 zastavil, po právoplatnosti
výroku I. súd z dôvodu nedostatku právomoci, vec postúpil Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka ako orgánu príslušného na rozhodnutie a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
konania nárok na náhradu trov konania nemá. O odvolaní proti tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd
Prešov uznesením č. k. 4Cob/59/2012-171 zo dňa 30. augusta 2012 tak, že vo výroku o zastavení
konania uznesenie potvrdil a o postúpení na ďalšie konanie Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky zrušil uznesenie súdu prvého stupňa . Podľa dovolateľa, pokiaľ žalobca bol
názoru, že vec patrila do pôsobnosti súdov mal voči tomuto uzneseniu podať dovolanie, ktoré nepodal
a uznesenia doposiaľ zrušené neboli. Na tejto skutočnosti podľa dovolateľa nič nemení ani fakt, že
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na návrh Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoji
vidieka Slovenskej republiky proti odporcovi, že prejednanie veci žalobcu Slovenský mliekarenský zväz
proti žalovanému Tatranská mliekareň, a.s., o zaplatenie 63 201,17 eur patrí do právomoci Okresného
súdu Kežmarok. Týmto uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky nezrušil uznesenia Krajského
súdu v Prešove a uznesenie Okresného súdu Kežmarok, čím v podstate deklaroval, že vec v tej dobe
bola právoplatne skončená. Podľa dovolateľa, otázka právomoci mala byť riešená v dovolacom konaní,
a to podanému proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 4Cob/59/2012-171 zo dňa 30. augusta
2012. Z uvedeného dôvodu, preto nie je možné znova viesť konanie, ktoré bolo právoplatne skočené
jeho zastavením, a teda ide o dovolací dôvod podľa § 420 písm. d/ C. s. p.
14. Prípustnosť dovolania s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p., žalovaný odvodzuje
nesprávnym procesným postupom, konkréte nedostatočným odôvodnením. Odôvodnenie rozsudku
podľa dovolateľa nie je presvedčivé a odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami
uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie odvolacím súdom je zmätočné aj v tom zmysle, že žalovaný
žiadnu námietku ohľadne výkladu komunitárnej úpravy nepodal, práve naopak, nárok, ktorým Okresný
súd Kežmarok návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, žalovaný odvolaním nenapadol. Za
nesprávny procesný postup, dovolateľ označil aj skutočnosťou, že predkladacia správa odvolaciemu
súdu bola zo dňa 6. novembra 2018 a odvolací súd dal upovedomenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia
na deň 4. decembra 2018, teda maximálne 5 týždňov od dátumu, kedy vec napadla odvolaciemu súdu.
15. Žalovaný namietal aj právne posúdenie veci a s poukazom na odsek 23 napadnutého rozhodnutia
a odsek 27 za evidentné označil, že tieto odseky sú úplne identické, z čoho je zrejmé, že odvolací súd
prevzal odôvodnenie z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne bez toho, aby to vôbec uviedol. Odvolací
súd s chybami skopíroval rozsudok, čím porušil procesný postup a v podstate tým, že aplikoval právnu
normu obsiahnutú v § 1 ods. 3 zákona č. 284/2006, t. j. normu, ktorá sa v právnom poriadku nenachádza
a ani takáto norma neexistuje, ide o zmätočný rozsudok. Odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnými
tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní a ani jeden zo súdov neuviedol aká je právna povaha
priznanej pohľadávky a aký je právny náhľad, na základ tejto pohľadávky. Dovolateľ namietal, že vec
bola zaradená do registra „Cb“, čo je register pre obchodnoprávnu vec a nie do registra „C“, čo je registerpre občianskoprávnu vec. Dovolateľ napadnutý rozsudok považuje za rozporný s ustanovením § 387
ods. 3 C. s. p.
16. Zároveň namietal, že odvolací súd neodpovedal v jeho rozhodnutí, napr. na základe čoho si
všeobecné súdy stanovili právomoc rozhodovať o nároku žalobcu, ktorý má evidentne verejnoprávnu
povahu, na základe akého zákonného ustanovenia si žalobca so Slovenským zväzom prvovýrobcom
mlieka stanovil v čl. 9 odvetvovej dohody poplatky na podporu spotreby a odbytu mlieka a nevyjadril
sa k otázke, že propagačný poplatok nemá oporu v európskej legislatíve. Propagačný poplatok nie
je možné považovať za všeobecnú podmienku nákupu mlieka. Podľa dovolateľa, odvolací súd sa
mal zaoberať právnou úpravou zákona č. 274/2006 Z. z. z pohľadu článku 59 Ústavy Slovenskej
republiky a článkom 11 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého dane a poplatky možno
ukladať len na základe zákona. Odvolací súd nezodpovedal otázku, či propagačný poplatok v zmysle
čl. 39 Nariadenia je primárne príjmom štátu a nemôžu ho vyberať osoby súkromného práva záujmové
združenia podnikateľov bez výslovnej právnej úpravy. Zároveň dovolateľ namietal, na základe čoho
si žalobca nárokuje úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, keď pohľadávka vyplýva z
verejnoprávnych predpisov. Takýmto postupom odvolací súd znemožnil strane sporu uskutočňovať jej
patriace procesné práva, keď neodôvodnil na akom právnom základe priznal úroky z omeškania.
17. Fakt, že ide o dovolanie prípustné s poukazom na § 420 písm. f/ C. s. p. je založený na
odpovedi na jednu podstatnú otázku, a to či vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 274/2006
Z. z. alebo iných jeho ustanovení, resp. z iných právnych predpisov, ktoré tvoria súčasť právneho
poriadku Slovenskej republiky, právo žalobcu ako súkromného práva autoritatívne, t. j. jednostranne
stanoviť výšku propagačného poplatku voči všetkým účastníkom trhu, s ktorými nie je v žiadnom
súkromnoprávnom vzťahu. Táto otázka nebola doposiaľ zodpovedaná odvolacím súdom a ako vyplýva
z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/26/2013 ani Najvyšším súdom
Slovenskej republiky. Za isté označil, že platenie propagačného poplatku určite nevyplýva z § 1 ods. 3/
zákona č. 284/2006 Z. z., na ktorý poukazuje odvolací súd pričom cituje nejaký text, ktorý sa v zákone
nenachádza len sa podobá na dikciu § 11 ods. 2 tohto zákona. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/36/2013, ktoré sa týkalo kauzy vedenej
na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 39Cb/154/2009, kde nebolo tiež jednoznačne vyjadrené prečo
žalobca síce ako účastník trhu, ale nie priamy zmluvný partner združenia má povinnosť platiť podľa
uvedeného zákona.
18. V dovolacom dôvode s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. žalovaný opätovne
cituje ustanovenie § 11 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 274/2006 Z. z. a § 13 ods. 4 zákona č. 534/2007 Z.
z., podáva nasledovný právny názor Okresného súdu Kežmarok, rozoberá pojem „odvetvová dohoda“
podľa 1 uzavretej orgánmi samosprávy podnikateľov, s poukazom na skutočnosť, že odvetvová dohoda
upravuje výlučne len všeobecné podmienky nákupu. Následne v bodoch a, b a c na strane 22 a
23 dovolania sa zaoberá zmluvnými podmienkami rozdelených do troch skupín s tým, že všetky
tri podmienky upravujú, súkromnoprávny vzťah. Podrobne rozoberá prečo jednotlivé články zákona
nemôžu upravovať nárok a výšku propagačného poplatku a nemôže byť ani jeden právny základ pre
povinnosť výrobcom platiť propagačný poplatok.
19. Za otázku s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. označil „Či .odvetvová dohoda
zo dňa 18. novembra 2007 žalovaného zaväzuje platiť poplatky na podporu spotreby a odbytu mliek,
resp. či je v súlade s týmto ustanovením zákona“.
20. Žalobca sa k dovolaniu vyjadril podaním doručeným 3. mája 2019. K dovolacej námietke v zmysle §
420 písm. d/ C. s. p. s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. uviedol, že právne
účinkyspojenéspodanímnávrhunazačatiekonaniavprípadezastaveniakonaniazostávajúzachované
pre nedostatok právomoci, čo priamo vylučuje argument o vytvorení prekážky res iudicata podľa § 159
ods. 3 O. s. p. Prekážku res iudicata môže založiť iba rozhodnutie, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté
vo veci samej. Uznesenie o zastavení konania meritórnym rozhodnutím nie je, a preto dovolací dôvod
podľa § 421 písm. d/ C. s. p. daný nie je .
21. Čo sa týka uvádzaného žalovaným dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ C. s. p., žalobca citoval
splnenie podmienok pre poskytovanie 50 % financovania a súlad vnútroštátnej úpravy s komunitárnou.
Citoval aj Rozhodnutie Komisie 22/VII/2008 s odkazom, na ktoré skutočnosti za nepochybné označil,že poplatok na podporu spotreby, odbytu mlieka a mliečnych výrobkov je dojednaný súkromnoprávnymi
subjektami, pričom ani jeden z týchto subjektov nie je príspevkovou organizáciou a nie je financovaný
zo štátneho rozpočtu, jeho členmi sú právnické osoby ako subjekty súkromného práva, pričom poplatky
predstavujú samofinancovanie projektu v príslušnej časti, teda ide nárok čisto súkromnoprávnej povahy,
konkrétne o občianskoprávny. Poukázal, že k argumentácii žalovaného ohľadne právneho postavenia
žalobcu sa už vyjadroval a podotkol, že žalobca je záujmovým združením právnických osôb, ktoré má
právnu subjektivitu a je právnickou osobou v zmysle ustanovenia § 20f a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného dôvodu argumentáciu žalovaného, že nie je členom združenia údajne založeného podľa
§ 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto označil za takú, ktorá neobstojí. S poukazom na jeho
vyjadrenie k dôvodu uvádzaného žalovaným, tvrdený dôvod zmätočnosti - § 420 písm. f/ C. s. p. podľa
žalobcu neexistuje.
22. K namietanému dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. žalobca v podrobnom odôvodnené
poukázal na nesprávnosť tvrdení žalovaného a za jednoznačný fakt označil, že projekt na podporu
spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov bol schválený Európskou komisiou práve z dôvodu, že
bol v súlade s predpismi komunitárneho práva. S poukazom na túto skutočnosť neexistuje ani dovolací
dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Navyše poukazuje, že dovolanie žalovaného neobsahuje v
čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia realizovaného odvolacím súdom.
23. Nad rámec uvedeného žalobca poukazuje, že v vzťahu k právnym otázkam ohľadne odvetvových
dohôd nejde o jediné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Navrhol dovolanie žalovaného
odmietnuť, prípadne ako nedôvodné zamietnuť.
24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) prejednal dovolanie žalovaného, po zistení, že
bolo podané v zákonnej lehote za účinnosti C. s. p., oprávnenou osobou (§ 429 C. s. p.) a skúmal, či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné.
25. Predmetom dovolania je vec rozhodnutá za účinnosti C. s. p. začatá podaním návrhu dňa 30. októbra
2010, teda za účinnosti O. s. p.
26. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§ 470 ods. 1 C. s. p.).
27. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne kauzálne a funkčne na príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.).
28. Dovolane je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Výnimočnosti opravného prostriedku zodpovedá právna úprava prípustnosti.
29. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
30. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
31. V danom prípade žalovaný označil prípustnosť dovolania ustanovením § 420 písm. d/ C. s. p., § 420
písm. f/ C. s. p. a ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.
32. Ako prvou otázkou sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal dovolacím dôvodom žalovaným
označeným ustanovením § 420 písm. d/ C. s. p.33. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
V tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už začalo prv konanie (§ 420 písm.
d/ C. s. p.).
34. V danej veci predmetom dovolania je konanie začaté dňa 9. októbra 2010, v ktorej vo veci samej
bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/72/2018-620 zo dňa
29. júna 2018 a toto rozhodnutie je napadnuté dovolaním. Rozhodnutia, na ktoré žalovaný poukazuje
v súvislosti s jeho námietkou ohľadne res iudicata sa netýkajú veci samej. Ide o uznesenie č. k.
2Cb/80/2010-147zodňa21.júna2012,ktorýmbolokonaniezastavenépoprávoplatnostivýrokuI.,súdz
dôvodu nedostatku právomoci vec postúpil Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky ako orgánu príslušnému na rozhodnutie. Uznesením sp. zn. 8Rks/2/2012 zo dňa 21. februára
2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že prejednanie a rozhodnutie právnej veci žalobcu
Slovenská mliekarenský zväz so sídlom Záhradnícka 2, 811 07 Bratislava proti žalovanému Tatranská
mliekareň a.s., so sídlom Nad Traťou 26, 060 01 Kežmarok o zaplatenie 63 201,17 eur s príslušenstvom
patrí do právomoci Okresného súdu Kežmarok. Tvrdenie žalovaného v dovolaní, že pokiaľ nebolo
podané dovolanie proti tomuto uzneseniu ide o vec právoplatne rozhodnutú je nedôvodné. Uznesenie,
na ktoré poukazuje sa netýkali veci samej, a preto ustanovenie pojednávajúce o veci res iudicata sa na
tieto uznesenia nevzťahuje a označená prípustnosť dovolania žalovaným s poukazom na ustanovenie
§ 420 písm. d/ C. s. p. právne neobstojí, a preto daná nie je.
35. K otázke prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky
poukazuje na skutočnosť, že dovolacím dôvodom podľa tohto ustanovenia je pokiaľ súd nesprávnym
procesným postupom znemožní, strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.
36. Z obsahu dovolania nie je zrejmé o aké nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nie je v
súlade s procesným právom podľa žalovaného ide. Takýto fakt, nepotvrdzuje ani uvádzanie rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného pod sp. zn. 4Obo/36/2013, na ktoré sa žalovaný v
dovolaní odvoláva. V rozhodnutí je vyslovený právny záver, kedy ide o postup, ktorý je v rozpore s
ustanovením§237písm.f/O.s.p.,čoniejeabsolútnedôkazom,ževdanomprípadeotakýtonesprávny
procesný postup súdov v rozhodnutiach napadnutými dovolaním išlo. Žalovaný v celom dovolaní v
podstate sa zaoberá zmätočným odôvodnením v právnom posúdení veci, za čo považuje právne
posúdenie, s ktorým sa nestotožňuje. Za zmätočnosť rozhodnutia označuje nesprávny právny výklad
ustanovení ním citovaných ustanovení na strane 9 dovolania, čo je v podstate nesúhlas žalovaného
s právnym výkladom jednotlivých ustanovení, čo však nie je nesprávny procesný postup a porušením
procesných práv patriacich sporovej strane. Pojem procesný postup je v Civilnom sporovom poriadku
jednoznačne definovaný a rozhodne ako nesprávny procesný postup a porušenie procesných práv nie
je taký postup súdu, ktorý by zabezpečoval totožný výklad z právneho hľadiska jednotlivých ustanovení
týkajúcich sa hmotného práva akú predstavu ma sporová strana.
37. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi závermi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
účastníka konania pred všeobecným súdom, aby bol úspešný, teda aby rozhodnutie bolo vydané v
súlade s jeho predstavami a požiadavkami. Súd neporušil žiadne procesné práva sporovej strany, keď
si neosvojil navrhovaný postup dovolateľom v posudzovaní jednotlivých právnych ustanovení, ktoré boli
v nesúlade s ním. Súdy neporušili procesný postup, keď si neosvojili navrhovaný spôsob hodnotenia
vykonaných dôkazov a ak sa neriadil predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov (III. ÚS
339/08, II. ÚS 197/07 , IV. ÚS 251/03).
38. Skutočnosť, že súdy sa nestotožnili s právnym názorom sporovej strany a neposúdili nárok
žalobcu ako neopodstatnený podľa predstáv a právneho názoru žalovaného sa nedá považovať za
nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia, ktorá by z hľadiska porušenia nesprávneho procesného
postupu súdu mala zakladať pre porušenie procesných práv patriacich sporovej strany prípustnosť
dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p.
39. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia napadnutého dovolaním je zrejmé, z akých dôvodov odvolací
súd vychádzal, keď nárok žalobcu označil za dôvodný. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm.f/ C. s. p. nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstavy
žalovaného. V danom prípade obsah spisu a ani žiadny odkaz predkladaný dovolateľom ako porušenie
procesného postupu nezakladá opodstatnený dôvod pre založenie prípustnosti dovolania v zmysle §
420 písm. f/ C. s. p.
40. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
- ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.
41. Žalovaný v predmetnom dovolaní za takúto právnu otázku označil, či právny názor na interpretáciu
ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 274/2006 Z. z., t. j. či odvetvová dohoda zo dňa 8. novembra 2007
zaväzuje žalovaného platiť poplatky na podporu spotreby a odbytu mlieka respektíve, či v súlade s týmto
ustanovením.
42. Z textu ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., ktorý prípustnosť dovolania zakladá je
jednoznačné, že ide o otázku právnu, od ktorej závisí vyriešenie sporu a ktorá doposiaľ v dovolacom
konaní riešená nebola. V konkrétnom prípade však nejde o otázku právnu, ale posúdenie, či uzavretá
odbytová dohoda zo dňa 8. novembra 2007 (list v spise č. 7), ktorej platnosť doposiaľ nebola
spochybnená, zodpovedá interpretácii ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 274/2006 Z. z.
43. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) zastáva jednoznačný názor, že takto postavená
otázka nie je otázkou v právnou, ale posúdením určitej dohody strán, ktorú sporové strany nespochybnili
a dobrovoľne uzavreli. Najvyšší súd Slovenskej republiky len na doplnenie poukazuje, že ustanovenie
§ 11 ods. 2 zákona č. 274/2006 Z. z., na ktoré sa žalovaný v dovolaní odvoláva sa upravuje
iba to, čo upravuje uzavretá odvetvová dohoda, ktoré ustanovenie je zrejmé a ničím uvedený text
nepospochybňuje.
44. V konkrétnom prípade dovolateľ prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p., preto nepreukázal,
nakoľko otázka, ktorú označil ako právnu nie je otázkou právnou, ale posúdením konkrétnej dohody
strán,ktoréposúdenierozhodneniejemožnépovažovaťzaprávnu otázku,odktorejzávisíodvyriešenia
sporu a nebola v dovolacom konaní doposiaľ riešená. Takto koncipovaná otázka prípustnosť dovolania
v súlade s § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. zakladať nemôže.
45. S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) dospel k záveru, že
dovolateľ tvrdené dôvody uvedené dôvody ako zakladajúce prípustnosť dovolania nepreukázal, a preto
dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol.
46. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania, najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 druhá veta C. s. p.).
47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.