Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 13, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7T/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010140
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1621010140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovaného K. N.,

nar. XX.XX.XXXX v M., pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 k § 155 ods. 1 Trestného zákona
a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. mája 2021 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
K. N., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., G. XXXX/XX, prechodne bytom J. č. XXX

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 18.10.2020 navigoval v skorých ranných hodinách poškodeného Z. W. ako taxikára. ktorý ho
odviezol z Bratislavy, aby zastavil na parkovisku pri hoteli Atrium v meste Malacky pod zámienkou
vybratia peňažných prostriedkov potrebných na zaplatenie jazdy z bankomatu, kde poškodeného po
zastavení motorového vozidla zn. Z. W., EČ: BL-XXXGK, v čase okolo 04.51 h. opakovane porezal
otváracím nožom s čepeľou dlhou 9cm do oblasti krku, načo poškodený vystúpil z vozidla a utiekol na
Kláštorné námestie, následne obvinený K. N. tiež odišiel od predmetného motorového vozidla, avšak

potom sa k tomuto motorovému vozidlu v hodnote 6.000,- Eur vrátil a odviezol sa ním domov do
obce J., pričom v motorovom vozidle sa nachádzali aj rôzne veci patriace poškodenému, a to okrem
iného osobné doklady s platobnou kartou, dioptrické okuliare. načúvacie prístroje zn. Widex, finančná
hotovosť vo výške 80,- Eur, tablet zn. Lenovo TAB 8, mobilný telefón zn. Honor 7A, strešné svietidlo
„TAXI“ a taxameter zn. Kienzle s prenosnou tlačiarňou, ktoré z časti vyhodil na neznámom mieste, čím
poškodenému Z. W. spôsobil v prednej časti krku reznú ranu v tvare písmena V o celkovej dĺžke 10 cm
a reznú ranu o dĺžke 7 cm, ktorou zasiahol jugulárnu vénu - hlavnú hrdlovú žilu, čo si vyžiadalo okamžitú
operáciu a nevyhnutnú dobu liečenia do 6 týždňov, ako aj škodu na odcudzených veciach najmenej vo

výške 390,- Eur.

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil
v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- zmocnil sa cudzieho motorového vozidla väčšej hodnoty v úmysle prechodne ho používať,

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á c h a l

pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 k § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečin neoprávnené
používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom

krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákonaZa to sa mu
ukladá

podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 3
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to 1ks
kovový nožík s čiernou rukoväťou a čepeľou dlhou 9 cm.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému K. N. ukladá povinnosť nahradiť
poškodenému Z. W., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom C. č. XXX škodu vo výške 190,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava,
škodu vo výške 2.349,18 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného Z. W., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom
C.. XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 31. marca 2021 Okresnému súdu Malacky obžalobu
č. 1Pv 410/20/1106-24 na obžalovaného K. N. pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 k § 155
ods. 1 Trestného zákona a prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216
ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. mája 2021 obžalovaný po poučení o svojich právach a
povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného

vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa §
333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná

možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaný odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu,

na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené

v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom
základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a prípadnom ochrannom opatrení, a to oboznámením
aktualizovaného odpisu z registra trestov, lustráciou z registra priestupkov, vyjadrením Všeobecnej

zdravotnej poisťovne k škode, vyjadrením Sociálnej poisťovne k škode, zápisnicou o vydaní veci -
kovového nožíka zo dňa 18.10.2020, uzneseniami a zápisnicami o vydaní vecí a vrátení vecí, odbornými
vyjadreniami na taxameter, strešné svietidlo mobilný telefón Honor 7A, tablet Lenovo a motorové vozidlo
zn. Volkswagen Golf.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na
jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov
za súčasného vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j.

zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri
voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované

v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému K. N. vychádzal z toho, že bol uznaný vinným z troch trestných

činov a preto musel ukladať jeden úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, a to podľa § 155
ods. 1 Trestného zákona, ktorý je prísnejším trestným činom. Súd vychádzal zo závažnosti tohto zločinu
ublíženia na zdraví (pretože za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa §
216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona je určená sadzba trestu odňatia slobody v rozpätí 1 rok až 5
rokov a za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je určená sadzba trestu odňatia

slobody až na 2 roky), z pokusu ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje primárne
zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby
stanovená zákonom (§ 155 ods. 1 Trestného zákona) v rozpätí 4 roky až 10 rokov. V tejto súvislosti došlo
k aplikácii § 14 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého pokus trestného činu je trestný podľa trestnej
sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému K. N., súd ďalej musel vychádzať aj z toho, že ak
bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu, ktorého horná hranica trestnej sadzby, ustanovená v
osobitnej časti Trestného zákona, prevyšuje 5 rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6
Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy,

ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci 2 roky (§ 49 ods. 1 Trestného zákona), respektíve 3
roky (§ 51 ods. 1 Trestného zákona). Z uvedeného je zrejmé, že súd mohol uložiť obžalovanému len
nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko dolná hranica trestnej sadzby u trestného činu, podľa
ktorého sa obžalovanému ukladá trest, prevyšuje 3 roky. Súd preto uzatvára, že obžalovanému musel
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko iný druh trestu vylučuje v danom prípade priamo

Trestný zákon.

Súd ďalej konštatuje, že nepoužil sprísňujúce ustanovenie podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona pri
ukladaní úhrnného trestu odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň
jeden je zločinom, nakoľko mal za to, že v danom prípade nejde o skutok spáchanými dvoma a viacerými

skutkami. Pod pojmom „skutok“ treba rozumieť udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú aktívnym alebo
pasívnym prejavom vôle páchateľa (t.j. konaním), ktoré sa stáva trestným činom, ak vyčerpáva znaky
skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Išlo o
charakterovo rovnorodé konanie obžalovaného, ktorým boli vyvolané viaceré následky (ublíženie na
zdraví, zmocnenie sa cudzieho motorového vozidla a odcudzenie vecí), jeho konanie nie je možné

oddeliť na viac skutkov. V konaní obžalovaného nie je možné vidieť deliaci moment, ktorý delí konanie
obžalovaného na viacčinný skutok.Obžalovaný k spáchaniu skutku priznal a skutok oľutoval. Deklaroval, že by chcel čo najskôr škodu
uhradiť.

Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona v
tom, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (obžalovaný nemá žiaden záznam v odpise
registra trestov) a k spáchaniu skutku sa priznal a skutok úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť súd
zistil jednu a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností súd upravil trestnú sadzbu stanovenú v osobitnej časti

Trestného zákona podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ktoré stanovuje súdom povinnosť znížiť hornú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, ak prevažujú poľahčujúce okolnosti. Súd
nezohľadnil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Trestného zákona aj napriek
tomu, že v čase páchania skutku obžalovaný nemal dovŕšený 21. rok života z dôvodu, že jeho vek
nemal vplyv na spáchanie skutku, obžalovaný v bežnom živote riadne fungoval, chodil do práce. Žiadne
popísané správanie či už a samotným obžalovaným alebo jeho starými rodičmi, ktorí boli vypočutí,

nenasvedčuje tomu, že jeho rozumová alebo vôľová vyspelosť mala vplyv na jeho konanie. Súd taktiež
nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť v prospech obžalovaného podľa § 36 písm. h) Trestného zákona z
dôvodu, že z vyšetrovania nevyplynulo, že by sa v čase spáchania skutku nachádzal v ťažkej životnej
situácii. Námietka obhajoby v tom, že v detstve bol obžalovaný týraný svojou matkou, od ktorej musel
utiecť, nemá časový súvis so spáchaním skutku. Neboli zistené žiadne skutočnosti poukazujúce na

zdravotné problémy psychického rázu.

Súd pristúpil k úprave trestnej sadzby, pričom pri výpočte postupoval podľa § 38 ods. 8 Trestného
zákona, s tým, že rozdielom medzi hornou a dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby je
6 rokov (10 rokov mínus 4 roky), pričom jedna tretina zo 6 rokov sú 2 roky. Po úprave trestnej sadzby

podľa § 38 Trestného zákona je trestná sadzba v rozpätí od 4 rokov do 8 rokov.

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky
vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že podstatou skutkového deja
bolo to, že obžalovaný vediac, že nemá dostatok peňazí na zaplatenie jazdy taxíkom opakovane (dve
rezné rany) porezal otváracím nožom s čepeľou 9 cm taxikára do krku a to s úmyslom mu utiecť. Znalec

konštatoval, že útok smeroval na krk a oblasť veľkých ciev, pri hlbšom zásahu alebo pôsobení väčšej
sily mohlo dôjsť k poškodeniu vitálne dôležitých ciev alebo hlavových nervov s rizikom vykrvácania
na mieste činu. Taktiež hrozilo riziko vzniku vzduchovej embólie, ktorá je smrtiaca pri poškodení
hlbokých žilových kmeňov krku. Konaním obžalovaného vznikli stredne závažné poranenia s nutnosťou
okamžitej operácie. Obžalovaný uvedeným spôsobom zaútočil bez predchádzajúceho varovania na

poškodeného, ktorý takýto útok vôbec nečakal. Skutočnosti, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania činu a
jeho následku súd vyhodnotil v neprospech obžalovaného, nakoľko tento nečakane, prekvapivo zaútočil
na poškodeného a to len z dôvodu, že nemal dostatok peňazí na zaplatenie odvozu. Len duchaplným
konaním poškodeného, ktorý reagoval tak, že mu chytil ruku, snažil mu ju odtlačiť, následne vybehol z
auta a volal o pomoc, nedošlo k tragickému následku konania obžalovaného.

Pokiaľ ide o posúdenie zavinenia obžalovaného, tak súd konštatuje, že obžalovaný musel vedieť s
ohľadom na všetky okolnosti prípadu, akú ujmu na zdraví môže spôsobiť, aj keď deklaroval, že ho chcel
„iba“ pichnúť do ruky resp. do ramena, napokon namieril na oblasť krku ako životne dôležitého orgánu,
teda vedel, že môže byť priamo ohrozený život poškodeného (čo aj bol), čiže konal v nepriamom úmysle
podľa § 15 písm. b) Trestného zákona.

Súd vyhodnotil aj osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy, pričom zistil, že obžalovaný síce
nebol doposiaľ súdne trestný a nemá ani záznam v registri priestupkov. Na druhej strane obžalovaný
skutok úprimne oľutoval, prostredníctvom starého otca poštovou poukážkou uhradil časť škody vo výške
200,- Eur. V prospech obžalovaného možno pričítať jeho neľahké detstvo, keďže podľa jeho vlastného

vyjadrenia ako aj z vyjadrenia jeho starých rodičov, žil do svojich dvanástich rokov s matkou, ktorá bola
alkoholička, neskôr na to aj zomrela. Starí rodiča aj popísali správanie matky voči obžalovanému, že po
ňom pľula, nadávala mu, posielala ho po alkohol až do doby, kým obžalovaný utiekol z domu a prišiel
bývať starým rodičom. Z ich výpovede je ďalej zrejmé, že obžalovaný nežil v úplnej rodine, jeho otecbol vo výkone trestu odňatia slobody. Na druhej strane s jeho správaním nemali starí rodičia problémy,
učenie mu síce nešlo, ale bol pracovitý a riadne chodil do práce. Z hľadiska určenia výmery trestu preto
súd okolnosti ohľadne osoby obžalovaného vyhodnotil v prospech obžalovaného.

Súd preto dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného je potrebné uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože spáchaný skutok je pomerne závažný (čo vyjadruje tak
zákonodarca stanovením trestnej sadzby, ako aj spôsob spáchania činu, jeho mimoriadne závažný
následok a forma zavinenia obžalovaného). Neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by boli dôvodom

na to, aby trest bol ukladaný v polovici, či pri hornej hranici upravenej trestnej sadzby. Súd pri tom
vychádzal aj z toho, že trest odňatia slobody bol obžalovanému ukladaný podľa trestného činu, ktorý
obžalovaný spáchal v štádiu pokusu a preto bolo nutné vziať do úvahy nielen povahu a závažnosť
spáchaného pokusu, ale aj to do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného
činu, ako aj okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo (§ 34 ods. 5 písm. c)
Trestnéhozákona).Súdvovšeobecnostipovažujeútokynožomnaľudízamimoriadnezávažnékonanie,

ktoré môže mať často nenapraviteľné následky. Z pohľadu spoločnosti je neprijateľné uvedené konanie
obžalovaného,kedypritakombanálnomprobléme,akojenedostatokpeňazínazaplatenie,vytiahnenôž
a zozadu bezdôvodne zaútočí na krk človeka. V posudzovanom prípade, práve s poukazom na vyššie
uvedené okolnosti týkajúce sa pokusu, súd vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaný poškodeného síce
zasiahol, ale iba takým spôsobom, že následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví v konečnom dôsledku u

poškodeného nenastal (doposiaľ pretrváva ľahké obmedzenie pohyblivosti krku). Zohľadnenie všetkých
hore uvedených okolností súd vyjadril tým, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4
roky, ktorý je podľa názoru súdu postačujúci pre nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti.

Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody

za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Súd sa zaoberal aj možnosťou mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobodu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby (§ 39 ods. 1 Trestného zákona), nakoľko obhajca navrhol

obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody, avšak súd nezistil také pomery páchateľa a
ani okolnosti prípadu, ktoré by takýto postup umožňovali.

V tejto súvislosti súd pripomína, že za pomery páchateľa sa považujú okolnosti, ktoré sa týkajú jeho
osoby, nesúvisia so spáchaným trestným činom, avšak môžu ovplyvniť úvahy o treste. V podstate ide

o rodinné a osobné pomery, ktoré existujú nie v čase spáchania skutku, ale v čase rozhodovania o
treste. Žiadne takéto, prípadne iné výrazné okolnosti, ktoré by umožňovali postup podľa § 39 ods. 1
Trestného zákona však neboli zistené ani počas prípravného konania a ani na hlavnom pojednávaní
(ide napr. o majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť
o početnú rodinu, tehotenstvo potenciálnej družky a pod.). Rovnako neboli zistené ani žiadne okolnosti

prípadu (všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného
činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa) odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.
Navyšeanisamotnáprísnosťzákonomstanovenejtrestnejsadzbynemôžebyťsamaosebeokolnosťou,
ktorá by odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (R
24/1966 - III).

Obžalovanému K. N. súd uložil aj trest prepadnutia veci a to kovového nožíka s čiernou rukoväťou a
čepeľou dlhou 9 cm, špecifikovanej vo výroku tohto rozsudku, nakoľko táto bola použitá na spáchanie
trestného činu, čo vyplýva zo skutkovej vety. Obhajoba a sám obžalovaný nenamietal voči uloženiu
trestu prepadnutia uvedenej veci.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni škodu vo výške 2.349,18 Eur, pričom tento nárok na náhradu škody bol uplatnený
riadne a včas v prípravnom konaní, v rámci ktorého uplatnenia došlo aj k podrobnému rozpisu úkonov
vykonaných v súvislosti s poskytnutou lekárskou starostlivosťou poškodeného. Tento nárok na náhradu

škody obžalovaný nerozporoval a preto aj súd túto sumu považoval za nespornú.

Pokiaľ ide o nárok poškodeného Z. W. na náhradu škody, súd uložil obžalovanému podľa § 287
ods.1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému škodu spôsobenú na odcudzených veciach(škoda zistená na základe odborných vyjadrení vo výške 390,- Eur) a to vo výške 190,- Eur, keďže sumu
200,- Eur obžalovaný preukázateľne prostredníctvom svojho otca poškodenému uhradil. Na priznanú
výšku nemá vplyv to, že poškodený uvedenú sumu neprijal, keďže tak urobil bez zjavného dôvodu. Čo

sa týka nároku na náhradu škody na zdraví, sám poškodený uviedol, že nemá ocenenie bolestného,
prípadne sťaženia spoločenského uplatnenia, teda jeho liečba nie je ukončená. V danom prípade teda
nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu ďalšej škody a na rozhodnutie o povinnosti na
náhradu ďalšej škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného
stíhania a predĺžilo by ho).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne
podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.