Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 10, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14P/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231697
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:8114231697.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. D., H.. XX.X.XXXX, R. C. K., t.č. bytom O. M. XX, R., v konaní
zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov -
matka: G. E., H.. XX.X.XXXX, R. C. L. XX, R., t.č. bytom O. M. XX, R. a otec: Z. D., H.. X.X.XXXX, R.
C. S., o návrhu na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výživné otca na maloletého M., H.. XX.X.XXXX zo sumy 49,79 eur na sumu 100 eur
mesačne v období od 24.11.2014 do 31.12.2016, v období od 1.1.2017 do 31.12.2017 zo sumy 100 eur
mesačne na sumu 110 eur mesačne, v období od 1.1.2018 do 10.9.2018 zo sumy 110 eur mesačne na

sumu 120 eur mesačne a v období od 11.9.2018 zo sumy 120 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne,
ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletého za obdobie od 24.11.2014 do 31.5.2021 v sume
7.652,24 eur v pravidelných splátkach po 95 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody
splátok.

III. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24P/193/2006-25 zo dňa 5.3.2007 v časti
výšky výživného.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka dieťaťa sa návrhom zo dňa 24.11.2014, doručeným súdu dňa 24.11.2014 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletého M. zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu
400eurmesačnezdôvoduzmenypomerov,ktoránastalanastraneotcaakoajdieťaťa.Matkavpriebehu

konania,napojednávanídňa10.6.2021,zmenilasvojnávrh,keďsadomáhalazvýšeniavýživnéhoaspoň
na sumu 100 eur mesačne.

2. Matka návrh odôvodnila tým, že maloletý M. sa narodil z jej vzťahu s otcom dieťaťa, s ktorým manželia
neboli nikdy. Maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24P/193/2006-25 zo dňa 5.3.2007
zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa
sumou 1.500,- Sk (49,79 eur) mesačne. V čase posledného rozhodovania súdu bol maloletý zdravý,

mal len pol roka a bol v osobnej starostlivosti svojej matky, ktorá bola na rodičovskej dovolenke. V čase
podania návrhu na zvýšenie výživného, bol maloletý žiakom 3. ročníka základnej školy, čím sa zvýšili
výdavky matky na školské potreby.V rámci svojho prednesu na pojednávaní matka uviedla, že nástupom dieťaťa do školy, vzrástli výdavky
na jeho výchovu, pretože platila školské pomôcky, ZRPŠ, obedy v škole, výdavky mala aj na výlety ktoré
dieťa absolvovalo zo školy. V rámci mimoškolskej aktivity dieťa chodilo na futbal a na ďalší športový

krúžok, kde platila poplatky 10 a 15 eur mesačne. Ďalšie výdavky mala na oblečenie, stravu a hygienické
potreby. V čase podania návrhu, v období od 1.6.2014 do 30.10.2015 bola matka nezamestnaná,
evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a poberala podporu v nezamestnanosti v priemernej výške
427,50 eur mesačne. Z evidencie bola vyradená z dôvodu narodenia dieťaťa, a to maloletého A.. Matka
aj s dieťaťom od roku 2010 žili v spoločnej domácnosti s priateľom matky A. E., z ktorého vzťahu sa dňa

1.11.2015 narodil maloletý A. E.. S maloletým A. bola matka na rodičovskej dovolenke do júna 2018,
nárok na vyplácanie materského jej nevznikol, neskôr poberala rodičovský príspevok a prídavky na dve
deti. Spolužitie s otcom maloletého A. matka ukončila v roku 2020, od tej doby žije iba s deťmi, spoločnú
domácnosť nevedie s nikým. Od 14.6.2018 matka podniká na základe živnostenského listu, v roku 2018
mala základ dane vo výške 1.528 eur, v roku 2019 dosiahla základ dane vo výške 4.983,26 eur a za
rok 2020 daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb matka nepodala. Jej priateľ s ktorým viedla

spoločnú domácnosť, taktiež podnikal na základe živnostenského oprávnenia, dosahoval priemerný
čistý príjem okolo 650 eur mesačne. Matka počas celého konania nemá vedomosť kde presne sa otec
maloletého M. zdržiava, nie je s ním dlhodobo v kontakte osobnom, písomnom ani telefonickom, keď
naposledy jej v decembri 2013 emailom oznámil, že pracuje v Anglicku, viac spolu v kontakte už neboli.
Otec jej spočiatku nepravidelne poslal na účet alebo poštou určitú sumu na výživu dieťaťa, v ďalšom

období asi od roku 2017 jej platil takmer za každý mesiac, i keď nie sumu v rovnakej výške. Matka súdu
preukázala, že v roku 2017 jej otec na výživu dieťaťa poslal sumu v celkovej výške 370,47 eur, v roku
2018 výživné v celkovej sume 800,65 eur, v roku 2019 v sume 108,11 eur, v roku 2020 v sume 461,86 eur
a v roku 2021 v dobe do rozhodnutia súdu výživné v sume 350 eur. Maloletý M. bol v čase rozhodovania
súdu žiakom 9. ročníka základnej školy, je zdravý, výdavky na dieťa sú bežného charakteru.

3. Zástupca procesného opatrovníka s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasil, pretože je
nesporné, že od posledného rozhodovania uplynula dlhá doba, maloletý je starší, fyzicky vyspelejší, s
čím nepochybne vzrástli aj výdavky na jeho výživu. Z toho dôvodu doporučil súdu zvýšiť výživné na
dieťa v závislosti od možností a schopností otca, keď zvýšenie výživného je v záujme dieťaťa a výživné

má vždy prednosť pred ďalšími výdavkami otca.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, výsluchom matky, procesného
opatrovníka, oboznámil sa s rodným listom maloletého M., s daňovým priznaním matky k dani z príjmu
fyzických osôb za rok 2018 a 2019, s rodným listom maloletého A. E., s oznámením Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Prešov, pričom zistil nasledovný skutkový stav, na základe ktorého rozhodol v
súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti otca, ktorý
mal predvolanie na pojednávanie doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne
a včas neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

5. Maloletý M. sa narodil zo vzťahu svojich rodičov. Výkon rodičovských práv a povinností voči dieťaťu
boli upravené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24P/193/2006-25 zo dňa 5.3.2007, na základe
ktorého bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať
na výživu dieťaťa sumou 1.500,- Sk (49,79 eur) mesačne. V tom čase mal M. pol roka, výdavky na jeho
výživu boli v bežnej výške a bol v osobnej starostlivosti svojej matky. Od roku 2007, výška výživného

na dieťa menená nebola.

6. Matka svojim návrhom podaným dňa 24.11.2014, žiadala zvýšiť výživné na maloletého M. na sumu
400 eur, ktorú výšku neskôr upresnila na sumu 100 eur mesačne. Maloletý M. bol v čase podania návrhu
žiakom 3. ročníka základnej školy, v súčasnej dobe je žiakom 9. ročníka základnej školy. V súvislosti so

školou matka platí za obedy, za školskú družinu, poplatok ZRPŠ, a na začiatku školského roka máva
jednorazové výdavky na školské pomôcky, tiež má výdavky aj na rôzne mimoškolské aktivity dieťaťa.
Maloletý je zdravý. Matka s dieťaťom spočiatku bývala s priateľom, z ktorého vzťahu sa dňa 1.11.2015
narodil maloletý A.. V súčasnej dobe býva spolu s maloletými deťmi, spoločnú domácnosť nevedie s
nikým, má bežné výdavky. Podniká na základe živnostenského oprávnenia a v roku 2018 dosiahla v

rámci svojho podnikania základ dane vo výške 1.528 eur a v roku 2019 vo výške 4.983,26 eur.7. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov súd zistil, že otec dieťaťa v rozhodnom
období až doteraz, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol poberateľom žiadnej
dávky sociálneho poistenia ani príjemcom pomoci v hmotnej núdzi.

8. Podľa vyjadrenia matky, ona ani dieťa s otcom nie sú v žiadnom kontakte, matka nemá vedomosť
kde by sa mohol zdržiavať, či je zamestnaný a má nejaký príjem, prípadne v akej výške, či má okrem
maloletého M. ďalšiu vyživovaciu povinnosť alebo nie. Voči maloletému M. si otec v určitom rozsahu
vyživovaciu povinnosť plnil, keď od roku 2017 do doby rozhodnutia súdu, matke na výživu maloletého

poslal sumu v celkovej výške 2.091,09 eur.

9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

18. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.

20. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného otca voči maloletému Dávidovi zo sumy

49,79 eur aspoň na 100 eur mesačne.

21. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného otca na
maloletého M. je dôvodný s poukazom na to, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného
na dieťa, došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa ako aj na strane výživou povinných rodičov.

22. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného,
a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či
ide o takú zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospelk záveru, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24P/193/2006-25
zo dňa 5.3.2007, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa odôvodňujúcej zmenu výšky
výživného zo strany otca.

23. K zmene pomerov na strane dieťaťa prišlo jednak uplynutím času viac ako 14 rokov, keď v čase
vyhlásenia skoršieho rozsudku mal M.Á. pol roka, pričom v súčasnosti má už 15 rokov a ukončil deviaty
ročník základnej školy, s ktorým nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov na výživu, ošatenie,
hygienu, i školské potreby a voľnočasové aktivity. K zmene pomerov prišlo aj na strane matky, ktorej sa v

porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania zvýšil príjem, keď v tom čase bola na rodičovskej
dovolenke a v súčasnej dobe vykonáva podnikateľskú činnosť, a napokon, k zmene pomerov došlo aj
na strane otca, ktorý matke posiela výživné na dieťa v anglických librách, z čoho je možné usudzovať,
že pracuje v Anglicku.

24. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle

ktorých súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča, prihliadne na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a zohľadní právo dieťaťa podieľať sa na životnej
úrovni oboch rodičov. V danom prípade súd zistil, že o maloletého sa osobne stará matka, pričom dieťa
vzhľadom na svoj vek už nevyžaduje starostlivosť svojej matky v takej miere ako v čase posledného
rozhodovania, takže aj zo strany matky je povinnosť do určitej miery podieľať sa na výžive dieťaťa

aj finančne. Aktuálne pomery otca a ani jeho schopnosť platiť výživné, sa súdu v priebehu konania
nepodarilozistiť,otecvšakminimálneodroka2017matkenavýživudieťaťaprispieva,takžeurčitýpríjem
dosahuje. Nakoľko reálny príjem otca v konaní preukázaný nebol, no je možné dôvodne usudzovať že
je pracovne činný, a to vzhľadom na svoj vek a na skutočnosť, že matke v určitej výške výživné posiela,
súd pri rozhodovaní vychádzal v jednotlivých obdobiach z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

v národnom hospodárstve SR, ktorú mzdu by otec mal predpoklad dosiahnuť, pokiaľ by bol riadne
zamestnaný na území Slovenskej republiky. V roku 2014 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca
v hospodárstve SR vo výške 858 eur, v roku 2015 vo výške 883 eur, v roku 2016 vo výške 912 eur,
v roku 2017 vo výške 954 eur, v roku 2018 vo výške 1.013 eur, v roku 2019 vo výške 1.092 eur a v
roku 2020 vo výške 1.133 eur. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný

rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30 % jeho čistého
príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súd z toho
dôvodu vychádzal pri určení výšky výživného z jednotlivých súm priemernej mzdy v hospodárstve, ktorá
sa postupne od roku 2014 zvyšovala. Ak potom súd vychádzal pri určení výšky výživného zo súdnej
praxe, z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v roku 2014 vo výške 858 eur predstavuje 25 %

sumu 214,50 eur, z priemernej mesačnej mzdy v roku 2015 vo výške 883 eur predstavuje 25 % sumu
220,75 eur, z priemernej mesačnej mzdy v roku 2016 vo výške 912 eur predstavuje 25 % sumu 228
eur. V závislosti od potrieb dieťaťa za obdobie od podania návrhu dňa 24.11.2014 do 31.12.2016, súd
potom určil výživné na dieťa v tomto období sumou 100 eur mesačne. V ďalšom období z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v roku 2017 vo výške 954 eur predstavuje 25 % sumu 238,50 eur, z

ktorej sumy potom súd určil výživné v období od 1.1.2017 do 31.12.2017 sumou 110 eur. Z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v roku 2018 vo výške 1.013 eur predstavuje 25 % sumu 253,25 eur, z
ktorej sumy súd určil výživné v období od 1.1.2018 do 10.9.2018 sumou 120 eur, z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca v roku 2019 vo výške 1.092 eur predstavuje 25 % sumu 273 eur a z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v roku 2020 vo výške 1.133 eur predstavuje 25 % sumu 283,25 eur, z

ktorej sumy súd určil výživné v období od 11.9.2018 sumou 150 eur. Toto je teda suma, ktorou sa má
otec zo svojho príjmu, podieľať na výžive svojho dieťaťa. Súd pritom určuje výživné bez ohľadu na
výdavky povinného rodiča, keď v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, si má každý rodič regulovať svoje
výdavky tak, aby sa mohol naďalej podieľať na výžive všetkých svojich detí bez toho, aby ohrozil ich
výživu svojimi neprimeranými výdavkami. Súd teda postupoval vyššie uvedeným spôsobom pri určení

výživného v jednotlivých obdobiach, a keďže v každom roku od 2014 sa mierne zvýšila priemerná mzda
zamestnanca v hospodárstve, v závislosti od toho sa zvyšovala aj suma výživného na maloletého M..
Súd bol toho názoru, že výživné v určenej výške zo strany otca spolu s výživným zo strany matky, je v
postačujúcej výške tak, aby boli pokryté odôvodnené potreby dieťaťa.

25. Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu matky na zvýšenie výživného vo výroku I.
vyhovel, keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného, keď od poslednej
úpravy výživného uplynula už značná doba, maloletý je vekovo starší, fyzicky vyspelejší a tak aj jeho
náklady sa zvýšili, pričom zároveň súd dospel aj k záveru, že výživné bolo určené v takej výške, v ktorejho otec môže zo svojho príjmu primerane, riadne a včas uhrádzať bez toho, aby bola ohrozená jeho
vlastná existencia. Zároveň je potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami
otca. Na druhej strane, takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami

na dieťa, je podľa názoru súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby
maloletého v celej miere, keď v konaní neboli preukázané potreby dieťaťa v takom rozsahu, aby
odôvodňovali určiť výživné až v takej výške, ako matka pôvodne žiadala.

26. Súd zvýšil výživné otca voči dieťaťu odo dňa 24.11.2014 tak, ako to matka žiadala na základe

svojho návrhu podaného na súde dňa 24.11.2014, a to s poukazom na citované ustanovenie § 78 ods.
1 Zákona o rodine, keď minimálne od tohto dňa preukázateľne došlo na strane maloletého dieťaťa k
zmene pomerov, takže rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie
od tohto dátumu.

27. Otec v tomto rozhodnom období zaplatil na dieťa výživné v celkovej výške 2.091,09 eur od roku

2017 doposiaľ. Z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 24.11.2014 do 31.5.2021 v
sume 7.652,24 eur (alikvótna časť za 7 dní mesiaca november 2014 z výživného 100 eur v sume 23,33
eur, za 25 mesiacov od decembra 2014 do decembra 2016 z výživného 100 eur spolu 2.500 eur, za
12 mesiacov od januára 2017 do decembra 2017 z výživného 110 eur spolu 1.320 eur, za 8 mesiacov
od januára 2018 do augusta 2018 a alikvótna časť za 10 dní zo septembra 2018 z výživného 120 eur

spolu 1.000 eur, alikvótna časť za zvyšných 20 dní zo septembra 2018 z výživného 150 eur v sume 100
eur a za 32 mesiacov od októbra 2018 do 31.5.2021 z výživného 150 eur spolu 4.800 eur, výživné za
celé obdobie v celkovej výške 9.743,33 eur), po zohľadnení výživného, ktoré na základe doterajšieho
rozhodnutia za rovnaké obdobie otec matke podľa jej vyjadrenia zaplatil v sume 2.091,09 eur. Preto súd
uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných

splátkach po 95 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia.

28. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 Civilného mimosporového poriadku zmenil vo výroku III.
rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24P/193/2006-25 zo dňa 5.3.2007v časti výšky výživného otca
na maloletého M..

29. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku,
keď rozhodol vo výroku IV. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko
v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil

naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku
s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).