Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 13, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 34Ek/2134/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121376837
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121376837.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo
námestie 3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO 00 686 930, zast.: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom
Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO 36 855 561, proti povinnému: Q. I., nar: XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 4003,38 eur s príslušenstvom, o návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším

súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/2134/2021 zo dňa 20.07.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s rozhodovaním
o sťažnosti.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 20.07.2021 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 11,96
eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, vrátane
správnosti vyčíslenia trov exekúcie oprávneného, zistil rozpor návrhu s ustanovením § 53 ods. 3 písm.
a/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V danej veci

oprávnený pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta vychádzal pri určení tarifnej hodnoty
zo sumy 4 417,56 eur predstavujúcej nesplatenú istinu úveru vo výške 4003,38 Eur, kapitalizované
úroky do zosplatnenia úveru vo výške 359,36 eur a kapitalizované úroky z omeškania do zosplatnenia
úveru vo výške 54,82 eur. Vyšší súdny úradník ďalej poukázal na § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka upravujúcim príslušenstvo pohľadávky. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška o odmenách advokátov“) pojednáva o tarifnej odmene len v súvislosti
so samotnou výškou peňažného plnenia alebo cenou veci alebo práva. V týchto prípadoch sa cena
príslušenstva zahrnie do základu na určenie tarifnej hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným
predmetom poskytovania právnej služby, obdobne ako je to uvedené pri súdnych poplatkoch v § 7
ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“). Takto sa pri peňažných pohľadávkach do tarifnej hodnoty

započítajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením len vtedy,
ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a uplatňované samostatne. Znamená
to, že ich nemožno zahrnúť do základu na určenie výšky tarifnej hodnoty, ak je toto príslušenstvo
uplatňované „do budúcna" (Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb - Advokátska tarifa, komentár - Fiačan, Kerecman, Baricová, Hellenbart, Sedlačko a kolektív,
2015, str. 62).2/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tak bolo možné pri určení základnej sadzby tarifnej
odmeny vychádzať len z istiny peňažnej pohľadávky, t.j. sumy 4 003,38 eur. Odmena za polovičný
úkon právnej služby potom predstavuje 75,52 eur bez DPH. Výška trov právneho zastúpenia za

dva polovičné úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, spísanie návrhu na
vykonanie exekúcie, po pripočítaní režijného paušálu a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty je teda
výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní v sume 207,34 eur (2 x 75,52 eur + 2
x 10,87 eur + DPH). Po pripočítaní sumy súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo
výške 16,50 eur predstavuje výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní sumu

223,84 eur. Oprávnenému preto náhrada trov exekúcie prevyšujúca uvedenú sumu neprislúcha. Pokiaľ
si oprávnený uplatnil náhradu trov v sume spolu 235,80 eur, je tento nárok v časti sumy 11,96 eur (235,80
eur - 223,84 eur) uplatnený v rozpore so zákonom. Nakoľko vyšší súdny úradník zistil rozpor návrhu
na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie s Exekučným poriadkom, v súlade s ustanovením § 53
ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie
oprávneného v sume 11,96 eur zamietol.

3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, resp. zmeniť
tak, že súd zaviaže povinného nahradiť trovy konania v pôvodne uplatnenej výške, bez krátenia o sumu
11,96 eur. Pravidlá a ustanovenia ZoSP nemožno v žiadnom prípade aplikovať na určovanie odmeny a
náhrad advokátov v súdnych konaniach. Toto platí nielen preto, že súdne poplatky a odmenu advokáta

určujú dva rozdielne právne predpisy s rozdielnym obsahom, ale i preto, že úpravu súdnych poplatkov
v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky nemožno vykladať ani len
extenzívne, nieto ešte dané ustanovenia a princípy aplikovať na iné právne predpisy. Konštatovanie
súdu, že ZoSP a vyhláška o odmenách advokátov upravujú základ poplatkov, resp. tarifnej odmeny
obdobne čo sa týka príslušenstva, je svojvoľný a arbitrárny. Súd sa tak dopustil neprípustného výkladu

a simili medzi viacerými právnymi predpismi bez reálneho zákonného podkladu. Ústavný súd SR
k výkladu práva vyslovil svoj názor napr. v náleze sp. zn.: III. ÚS 341/07, v ktorom konštatoval:
„Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahrňujúcej aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého

nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu. Pri výklade aplikácie ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať
prvotne z ich doslovného znenia.“ Princípy výberu súdnych poplatkov sú striktnou záležitosťou štátu a
ide o poplatok za službu štátu v podobe poskytovania prístupu k súdu. Naopak, náhrada trov konania je

nárokom prameniacim z výsledku súdneho sporu medzi sporovými stranami ako súkromnými subjektmi.
Tieto základné postuláty však exekučný súd pri rozhodovaní o výške náhrady trov úplne prehliadol.
Zahrnúť do základu pre výpočet súdnych poplatkov príslušenstvo (úroky a úroky z omeškania) nie je
možné výlučne preto, že tomu bráni výslovné znenie ust. § 7 ods. 2 ZoSP. Ak by toto ustanovenie
ZoSP neobsahoval, súdy by príslušenstvo do základu pre platenie súdnych poplatkov museli zahrnúť.

Na druhej strane, vyhláška o odmenách advokátov nemá ustanovenie obdobné označenému ust. § 7
ods. 2 ZoSP. To znamená, že výnimka zo zahrnutia príslušenstva do základu pre účely výpočtu súdnych
poplatkov sa pri určovaní odmeny advokáta nebude za žiadnych okolností aplikovať. Dokonca platí,
že by základom pre tarifnú odmenu mali byť aj úroky z omeškania plynúce do zaplatenia, kde by sa
suma základnej sadzby tarifnej odmeny zvýšila ešte o úroky z omeškania za neurčitý čas (t.j. 5 rokov

podľa ust. § 10 ods. 3 Vyhlášky MS SR ako opakujúce sa plnenie). Mal za to, že formulár návrhu na
vykonanie exekúcie v časti „F“ vyplnil správne. Konštatovanie súdu o tom, že pri výpočte trov právneho
zastúpenia je potrebné vychádzať iba výlučne z istiny, je nesprávne a nekorešponduje s vyhláškou o
odmenáchadvokátov.Vzmyslejejust.§10ods.2jerozhodujúcimzákladompreurčenietarifnejodmeny
advokáta nie istina pohľadávky, ale výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, a to pri

začatí poskytovania právnej služby. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že súd pri rozhodovaní o
náhrade trov právneho zastúpenia nesprávne právne posúdil znenie vyhlášky o odmenách advokátov.
Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - podanie tejto sťažnosti
vo výške 109,66 eur (trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške 80,51 eur + režijný
paušál vo výške 10,87 eur + DPH vo výške 18,28 eur).

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného

útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

8/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

9/ Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).

10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249

CSP, a dospel k záveru, že nie je dôvodná. Sudca sa stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho
úradníka, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného
v exekučnom konaní v sume 11,96 Eur.

11/ Oprávnenému však možno prisvedčiť, že v tomto prípade bolo použitie analógie so zákonom č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nesprávne, nakoľko ide o odlišné peňažné nároky prislúchajúce
odlišnýmsubjektom,pričomnemenejpodstatnoujeiskutočnosť,žesúdnypoplatokvexekučnomkonaní
(ktorý sa platí z návrhu na vykonanie exekúcie) je fixný, bez ohľadu na výšku vymáhaného peňažného
plnenia. Na druhej strane ale zároveň treba uviesť, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o
zamietnutí časti návrhu oprávneného nespočívalo len na tomto dôvode, ale bolo použité podporne, a

preto aj keď námietku v tejto časti možno považovať za dôvodnú, sama osebe nebola dostatočným
dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka.

12/ Z rozhodovacej praxe súdov v SR vyplýva, že v základnom (vyhľadávacom) konaní sa pri určení
výšky odmeny advokáta vychádza primárne z pohľadávky - istiny, o ktorú sa spor vedie (napr. uznesenie

NS SR 2MCdo 13/2014 z 29.10.2015). Výnimkou z tohto pravidla je prípad, ak by bolo vymáhané
nezaplatené príslušenstvo samostatne - vtedy by samo bolo základom pre výpočet odmeny advokáta.
Uvedené platí tak v základnom ako aj exekučnom konaní. V prejednávanej veci o taký prípad nejde.
Tarifnou hodnotou v danom prípade nie sú samostatné úroky a úroky z omeškania, ale istina. Nie je preto
daný dôvod, prečo by mal vo vykonávacom konaní nastať odklon od tejto praxe a zahŕňať príslušenstvo

pohľadávky do základu pre výpočet odmeny advokáta. V exekučnom konaní nemožno uvažovať o
zmene charakteru príslušenstva (aj keď bolo priznané exekučným titulom), pokiaľ je uplatňované spolu
s istinou. Exekučný poriadok v § 199e pri určení výšky trov advokáta (ako právneho zástupcu niektorého
z účastníkov exekučného konania), výslovne odkazuje na ustanovenia o tarifnej odmene podľa § 9 až
14 vyhlášky o odmenách advokátov. Ustanovenie § 10 vyhlášky o odmenách advokátov ako základné

ustanovenie o sadzbe tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby pri peňažnom plnení
(alebo cene veci/práva), tzv. sadzobník, sa používa tak v základnom (vyhľadávacom konaní) ako aj v
následnom, vykonávacom konaní. Pre účely stanovenia odmeny v exekúcii sa sadzba inak platná pre
ostatné konania znižuje o polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky o odmenách advokátov. To
znamená, že advokát v exekučnom konaní obdrží 50% toho, čo by inak obdržal v inom type súdneho

konania. Z vyhlášky o odmenách advokátov nemožno vyvodiť, že v exekučnom konaní sa má odmena
advokáta zvyšovať z dôvodu zahrnutia príslušenstva (hoc aj judikovaného) do základu pre jej výpočet,
teda nerozlišuje ohľadne základu (čo do neho zahrnúť) pre výpočet odmeny advokáta či ide o exekučné
alebo iné súdne konanie.13/Sudcapoukazujeinaďalšierozhodnutiasúdov,zktorýchvyplýva,žedozákladuprevýpočetodmeny
advokáta nemožno zahrnúť príslušenstvo pohľadávky, a to rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,

sp. zn. 8CoE/13/2015 zo dňa 28.01.2016, ktorý uviedol, že ak do základu pre výpočet odmeny za
jeden úkon právnej služby boli okrem istiny 1040,76 Eur vzaté i kapitalizované úroky z omeškania vo
výške 592,88 Eur, trovy konania v sume 211,92 Eur a trovy oprávneného v exekučnom konaní sume
154,50 Eur, nepostupoval súd prvého stupňa správne. Krajský súd vyslovil záver, že vzhľadom na to,
že v ustanovení § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov nie je ustanovené, že za cenu práva sa

považuje aj hodnota pohľadávky s príslušenstvom, nemožno zahrnúť príslušenstvo pohľadávky do jej
hodnoty pre účely stanovenia základnej sadzby tarifnej odmeny. Taktiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR možno nepriamo zistiť, že pri priznaní odmeny advokáta v exekučnom konaní vychádzal z istiny (bez
jej príslušenstva) ako výpočtového základu (napr. 8ECdo 238/2014, 3Oboer 134/2015).

14/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1

CSP zamietol sťažnosť oprávneného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. 34Ek/2134/2021
zo dňa 20.07.2021.

15/ Podľa § 199e druhá veta Exekučného poriadku do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu

na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo
výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

16/ Oprávnený si v súvislosti s podaním sťažnosti uplatnil trovy exekučného konania za 1 úkon právnej
služby - sťažnosť 109,66 eur. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že oprávnený na ich

náhradu nemá nárok z dôvodu, že nebol v sťažnostnom konaní úspešný a navyše Exekučný poriadok
v zmysle citovaných zákonných ustanovení nepriznáva možnosť do začatia exekúcie (do vydania
poverenia) priznať oprávnenému nárok na viac ako dva úkony právnej služby a to za prevzatie a prípravu
právneho zastúpenia a podanie návrhu na súd, ktoré si už uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie (a
ktoré mu súd ako celok nezamietol).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).