Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 14, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 30C/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117216268
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:6117216268.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v spore žalobcov: 1/ C. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. č. XXX, 2/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, M., obaja zast. Advokátska kancelária
Beňová, s.r.o., so sídlom Blumentálska 8, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 366, proti žalovaným: 1/
Slovenská republika. zast. Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie
Slobody č. 6, P.O.BOX 100, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094 2/ Železnice Slovenskej republiky, so
sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o zaplatenie 9073,49 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ a
žalobcovi 2/ v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.06.2017 sa žalobca 1/ domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
1534,30 Eur a žalobca 2/ sa domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1009,69 Eur, t.j. spolu sumy
2.543,99 Eur s príslušenstvom (zákonným úrokom z omeškania) s tým, že budú povinní zaplatiť uvedenú
sumu spoločne a nerozdielne, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu odôvodnili

tým, že žalobca1/ je vlastníkom pozemku (1/1) parcely reg. E č. XXXX o výmere 1783 m2, v k.ú Rohožník
zapísanej na LV č. XXXX. Žalobca 2/ je podielovým spoluvlastníkom pozemku (o veľkosti podielu 6/48)
parcely reg. E č. XXXX/X o výmere 629 m2, v k.ú Rohožník zapísanej na LV č. XXXX a podielovým
spoluvlastníkom (o veľkosti podielu 6/48) parcely reg. E č. XXXX/X o výmere 577 m2, v k.ú Rohožník
zapísanej na LV č. XXXX. Žalovaný 1/ je vlastníkom železničnej infraštruktúry (koľajísk) a dlhodobo
bezodplatne užíva predmetné pozemky tak, že je na uvedených pozemkoch vybudovaná železničná
infraštruktúra (koľajiská). Žalovaný 1/ nemá na bezodplatné užívanie predmetných pozemkov žiaden

právny titul, preto sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcov. Výmera bezodplatne užívaných plôch
predstavujespolu379,7m2(229m2zparc.č.XXXX;629m2zparcelyXXXX/X-čoprispoluvlastníckom
podiele 6/48 predstavuje 78,6 m2; 577 m2 z parcely XXXX/X - čo pri spoluvlastníckom podiele 6/48
predstavuje 72,1 m2). Žalovaný 2/ je na základe zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry
na roky 2017-2021 manažérom železničnej infraštruktúry a spoločne so žalovaným 1/ spravujú a
zodpovedajú za železničnú infraštruktúru. Preto sú obaja pasívne legitimovaný. Žalobcovia sa pokúšali
mimosúdne dohodnúť, avšak bezvýsledne. Na preukázanie výšky nároku dal žalobca 1/ vypracovať

znalecký posudok pre určenie hodnoty nájmu, podľa ktorého primeraná výška nájmu by mala optimálne
predstavovať 3,35 Eur/m2/rok.2. O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom sp.zn. 13Up/76/2017 zo dňa 07.07.2017,
voči ktorému podali žalovaný 1/ a žalovaný 2/ odpor. Žalovaný 1/ v podanom odpore poukázal na
ust. zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

č. 513/2009 Z.z. o dráhach“) a č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky a namietal svoju
pasívnu vecnú legitimáciu, keďže je len faktickým vlastníkom dráhy, ale prevádzkovanie dráhy ako aj
majetkové vyporiadanie vykonáva žalovaný 2/ vo vlastnom mene, pričom aj zo zmluvy o prevádzkovaní
železničnej infraštruktúry je zrejmé, že žalovaný 2/ je oprávnený zabezpečovať úpravy právnych
a finančných vzťahov, ktoré pri prevádzkovaní železničnej infraštruktúry vznikajú. Zároveň vzniesol

námietku premlčania, pričom poukázal na subjektívnu 2 ročnú a objektívnu 3 ročnú premlčaciu dobu
stanovenú pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v ust. § 107 Občianskeho
zákonníka a na skutočnosť, že pozemky sú užívané žalovaným 1/ dlhodobo, pričom žalobca 1/ je
vlastníkom predmetných pozemkov od roku 2013 a žalobca 2/ od roku 1998. Preto navrhol žalobu
zamietnuť. Žalovaný 2/ v podanom odpore poukázal na skutočnosť, že na predmetných pozemkoch
sú umiestnené aj koľaje, ktoré nie sú v správe žalovaného 2/ a sú vo vlastníctve spoločnosti CRH

(Slovensko)a.s.,IČO00214973.PoukázalnaGeometrickýplánč.22/2017zodňa28.03.2017,vzmysle
ktorého žalovaný 2/ spravuje koľaje len na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov v rozsahu 89 m2 z parcely
č.XXXX;19,25m2zparcelyč.XXXX/X(pripodiele6/48)a26,50m2zparcelyXXXX/X(pripodiele6/48).

3.Žalobcoviasakobompodanýmodporomvyjadriliatrvalinatom,žežalobca1/akovlastníkželezničnej

infraštruktúry je pasívne vecne legitimovaný, pričom poukázali na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici
sp.zn. 16Co/688/2014 zo dňa 30.07.2015 a nesúhlasili so vznesenou námietkou premlčania, keďže
si uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len 2 roky spätne, keď nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za každý deň osobitne. Z odporu podaného žalovaným 2/
podľa nich vyplýva, že žalovaný 2/ ich nárok čiastočne uznáva. Predložený geometrický plán však

podľa žalovaných neodráža reálne využívanú plochu žalovanými, keď uvedená výmera nezahŕňa
plochy tvoriace priestor medzi koľajami, plochy popri koľajniciach využívané na uskladnenie tovaru
ako nakladaciu a vykladaciu rampu, spevnenú cestu a okrem toho pozemky z dôvodu existencie trate
nemôžu využívať na žiadne účely. Navrhli, aby v prípade, že sa súd s výškou ich nároku nestotožní,
nariadil znalecké dokazovanie tak, aby znalec vymedzil reálne využívanú plochu žalovanými.

4. Žalobou doručenou súdu dňa 25.09.2018 sa žalobca 1/ domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
4312,62 Eur a žalobca 2/ sa domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 2216,88 Eur t.j. spolu sumy
6529,50 Eur s tým, že budú povinní zaplatiť uvedenú sumu spoločne a nerozdielne, a to titulom
jednorazovej náhrady za zákonne vecné bremeno s poukazom na ust. §6a ods. 1 a ust. §6a ods. 3

zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach. Svoju žalobu odôvodnili rovnakými skutkovými okolnosťami ako
žalobu zo dňa 10.06.2017 opísanú v bode 1. odôvodnenia rozsudku s tým, že žalobca 1/ dal vypracovať
znalecký posudok na určenie jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena na pozemku v jeho
vlastníctve.Zoznaleckéhoposudkuvyplýva,ževšeobecnáhodnotajednorazovejnáhradyvovlastníctve
žalobcu 1/ predstavuje 4312,62 Eur, z čoho možno vyvodiť aj výšku náhrady pre žalobcu 2/, ktorá

predstavuje 2216,88 Eur.

5. O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom sp.zn. 29Up/767/2018 zo dňa
29.10.2018, voči ktorému podali žalovaný 1/ a žalovaný 2/ odpor. Žalovaný 1/ v podanom odpore

namietal, že žalobcovia sa už domáhajú náhrady za obmedzenie v užívaní ich vlastníckeho práva
v inom konaní a poukázal na prekážku tzv. litispedencie a v prípade, že súd z uvedeného dôvodu
konanie nezastaví, navrhol spojenie oboch konaní na spoločné konanie. Žalovaný 2/ v podanom odpore
rovnako namietal, že v tej istej veci sa už vedenie na súde konanie, zároveň však vzniesol námietku
premlčania, keďže žalobcovia neuplatnili svoj nárok vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa §

101 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynú od účinnosti ust. § 6a ods. 1 a 3 zákona č. 513/2009
Z.z. o dráhach.

6. Žalobcovia sa k obom podaným odporom vyjadrili, pričom nesúhlasili s tým, že je daná prekážka
litispedencie a dôvod na zastavenie konania a v tej súvislosti dali do pozornosti súdu rozhodnutie NS

SR sp.zn. 5Cdo/77/2009. Poukázali na to, že predmetom konania je uplatnenie nároku na jednorazovú
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva voči žalobcom a na druhej strane predmetom konania,
na ktoré poukázali žalovaní, je uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a aj keď je
skutkový základ rovnaký, nejde o rovnaký nárok. S námietkou premlčania sa žalobcovia nestotožnilia dali súdu do pozornosti uznesenie NS ČR sp.zn. 25 Cdo 2648/2003 a skutočnosť, že vznesenú
námietku premlčania považujú za rozpornú s dobrými mravmi, keďže sa javí ako prostriedok umožňujúci
poškodiť iného účastníka právneho vzťahu. Vyhovením námietke premlčania by došlo k poškodeniu

žalobcovakprospechužalovanýchbezakejkoľveknáhradyanedošlobykdosiahnutiuvlastnéhozmyslu
a účelu sledovaného právnou normou, a to je vykompenzovať vlastníkovi obmedzenie v obvyklom
užívaní nehnuteľnosti. Stotožnením sa s námietkou premlčania by teda nebol naplnený účel a zmysel
predmetných ustanovení (§ 6a ods. 1 a 3 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach).

7. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 30C/55/2017-245 zo dňa 15.10.2020 súd s poukazom na ust. §
166 ods. l zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) spojil konania o
predmetných žalobách na spoločné konanie.

8. Žalovaný 2/ počas konania namietol svoju pasívnu legitimáciu, z dôvodu že je len prevádzkovateľom -
správcom železničnej infraštruktúry a vykonáva svoju činnosť podľa zmluvy s objednávateľom a nenesie

zodpovednosť za prípadné majetkové spory týkajúce sa predmetu ich správy. Poukázal na ust. § 6a
zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach v zmysle ktorého má vlastník dráhy k pozemkom pod stavbou dráhy
a jej súčastí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom žalovaný 2/ pristúpil k zápisu uvedeného
vecného bremena do katastra nehnuteľností, ktorý má len evidenčný charakter. Z vyjadrenia ŽSR -
oblastné riaditeľstvo Trnava a zmluvy č. 21/2015- TA o styku s vlečkou podľa žalovaného 2/ vyplýva,

ktoré koľaje sú vo vlastníctve žalobcu 1/ a ktoré sú vo vlastníctve CRH (Slovensko) a.s., pričom na koľaje
vo vlastníctve inej osoby než žalobcu 1/ sa § 6a zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach nevzťahuje.

9. Žalovaný 1/ vzniesol počas konania námietku premlčania vo vzťahu k nároku na jednorazovú náhradu
za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností. Zároveň uviedol, že žalobcovia sa nemôžu domáhať

zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný 1/ neužíva predmetné
pozemky bez právneho dôvodu, keď právnym dôvodom je zákonne vecné bremeno zakotvené v ust. §
6a zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov
sp.zn. 3Co/258/2016. K otázke premlčania nároku na jednorazovú náhradu dal súdu do pozornosti
rozsudok NS SR sp.zn. 7Cdo/26/2014, v zmysle ktorého je potrebné vo vzťahu k premlčaniu nároku vo

forme náhrady peňažného plnenia za užívanie nehnuteľnosti aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu
dobu, keďže tu nie je osobitná úprava premlčania a ide nepochybne o právo majetkovej povahy, ktoré sa
mohlo vykonať po prvý raz v deň účinnosti zákona, t.j. dňa 01.02.2014, pričom trojročná premlčacia doba
uplynula dňa 01.02.2017. Keďže žalobcovia sa svojho nároku domáhali na súde až dňa 10.06.2017, bol
toho názoru, že ich právo na túto náhradu je premlčané.

10. Podľa § 297 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

11. V prejednávanej veci súd s poukazom na ust. § 180 C.c.p. rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti

žalobcov,ktorísvojuneúčasťnanariadenompojednávaníneospravedlnili,pričomdoručeniepredvolania
mali riadne a včas vykázané. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami procesných strán a vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými súd: výpisy z LV č. XXXX a LV č.
XXXX pre k.ú Rohožník, družicová snímka pozemkov, žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa
10.03.2016, odpoveď na žiadosť zo dňa 18.03.2016, znalecký posudok č. 42/2016 zo dňa 06.12.2016,

žiadosť o zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, geometrický plán č. 22/2017 zo dňa
28.03.2017, znalecký posudok č. 137/2018, zmluva o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky
2017-2021, fotodokumentáciu predmetných pozemkov, znalecký posudok č. 122/2018 na stanovenie
hodnoty jednorazovej primeranej náhrady, vnútorný list zo dňa 23.03.2018, vyjadrenie ŽSR - oblastné
riaditeľstvo Trnava, zmluva č. 21/2015- TA, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

12. Súd mal z doložených výpisov z listov vlastníctva za preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo
sporné, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností resp. spoluvlastníckych podielov na
pozemkov, na ktorých je umiestnená železničná infraštruktúra (koľaje) vo vlastníctve žalobcu 1/ ako aj
to, že žalovaný 2/ na základe zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry je len prevádzkovateľom

(manažérom) železničnej infraštruktúry vo vlastníctve žalobcu 1/. Zároveň mal súd za preukázané, že
na Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor, bola doručená žiadosť žalovaného 2/ o zápis zákonného
vecného bremena podľa geometrického plánu č. 22/2017 do katastra nehnuteľností, pričom podľa
doložených výpisov z LV č. XXXX a XXXX v k.ú. Rohožník viazne na predmetných pozemkoch reg. E,parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve žalobcov vecné bremeno podľa § 6a ods. 1 a 2 zákona
č. 513/2009 z.z. o dráhach prospech Slovenskej republiky v správe Železnice Slovenskej republiky podľa
GP č. 22/2017 spočívajúce v povinnosti vlastníka strpieť umiestňovanie stavby dráhy a jej súčastí vo

vyznačenom rozsahu.

13. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, ak vlastník stavby železničnej dráhy
okrem vlečky v súkromnom vlastníctve a jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme železničnej
dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve, ktorá slúži prevádzke dráhy, nie je vlastníkom pozemku

pod týmito stavbami, má vlastník týchto stavieb k pozemku pod nimi právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, ktorého obsahom je jeho užívanie, výkon správy, údržby, opráv a rekonštrukcie stavieb na
nich umiestnených a na zabezpečenie prístupu k nim.

14. Podľa § 6a ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, návrh na vykonanie záznamu v katastri
nehnuteľností podľa odseku 1 podá vlastník stavby železničnej dráhy alebo jej súčastí alebo stavby v

ochrannom pásme železničnej dráhy, ktorá slúži prevádzke dráhy.

15. Podľa § 6a ods. 3 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti
obmedzený v dôsledku umiestnenia stavieb podľa odseku 1 v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo
na jednorazovú primeranú náhradu stanovenú znaleckým posudkom za nútené obmedzenie užívania

nehnuteľnosti.

16. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

17.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení všetkých relevantných skutočností súd dospel
k jednoznačnému záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, v celom rozsahu je nedôvodná a preto ju
súd zamietol. Žalobcovia si v spore uplatňovali jednak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
spolu vo výške 2543,99 Eur, a to titulom užívania predmetných pozemkov žalovanými bez právneho

dôvodu. Čo sa týka tejto časti uplatneného nároku súd návrhu nevyhovel, keďže v konaní nebolo
preukázané, že by žalovaný1/ alebo žalovaný 2/ užívali predmetné pozemky bez právneho dôvodu,
ako tvrdili žalobcovia. Naopak bolo preukázané, že právny dôvod na užívanie predmetných pozemkov
existuje a celkom jednoznačne vyplýva z citovaného ust. § 6a zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, ktorým
došlo s účinnosťou 01.02.2014 k zriadeniu zákonného vecného bremena, ktoré viazne na predmetných

pozemkoch oprávňujúceho žalovaného 1/ ako vlastníka stavieb železničnej dráhy na užívanie, výkon
správy, údržby, opráv a rekonštrukcie stavieb na nich umiestnených a na zabezpečenie prístupu k nim.
Priznanie žalobcami uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 2.543,99
Eur tak bolo nedôvodné, keďže žalobcom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči ani jednému
zo žalovaných nevznikol, pričom žalobcovia v konaní ani len netvrdili, že by ktorýkoľvek zo žalovaných

užíval pozemky vo vlastníctve žalobcov na iný účel ako umožňuje zákonné vecné bremeno vyplývajúce
z ust. § 6a zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach.

19. Časť nároku, ktorá bola predmetom sporu, a to spolu vo výške 6529,50 Eur si žalobcovia uplatňovali
titulom jednorazovej náhrady podľa ust. § 6a ods. 3 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach. Z dôvodu, že

obaja žalovaní vzniesli námietku premlčania predmetného nároku žalobcov, súd sa musel v prvom rade
zaoberať otázkou či je nárok žalobcov na jednorazovú náhradu vyplývajúci z ust. § 6a ods. 3 zákona o
dráhach premlčaný. Právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vzniká ex lege jednorazovou
formou tomu, kto je vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti predmetného zákona (uznesenie
NS SR sp.zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020). Súd sa stotožnil so závermi rozhodnutia NS SR sp.zn.

7Cdo/26/2014 zo dňa 24.03.215, na ktoré poukázal žalovaný 1/. V predmetnom rozhodnutí dovolací
súd uviedol, že „nárok vo forme náhrady peňažného plnenia za užívanie nehnuteľnosti je nepochybne
právom majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pričom tu nie je osobitná úprava ohľadom dĺžky premlčacej doby, takže platí všeobecná premlčaciadoba v trvaní troch rokov, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Predmetné
právo sa mohlo vykonať v prvý deň účinnosti zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
ktorý zo zákona zriadil toto vecné bremeno, pričom tento zákon nadobudol účinnosť 1. septembra

1993, trojročná premlčacia doba teda uplynula 1. septembra 1996 a návrh na začatie konania bol
podaný po jej márnom uplynutí.“ I keď dovolací súd sa v predmetnom rozhodnutí zaoberal otázkou
premlčania jednorazovej náhrady vo vzťahu k vecnému bremenu zriadenému zákonom o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, ide vo svojej podstate o obdobnú vec, a preto je súd toho názoru, že
závery predmetného rozhodnutia možno plne aplikovať aj na prejednávanú vec. (Súd poukazuje aj

na závery rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.04.2016) S poukazom na uvedené súd
dospel k tomu, že právo na jednorazovú náhradu zakotvené v ust. § 6a ods. 3 zákona č. 513/2009
Z.z. o dráhach sa premlčalo uplynutím troch rokov od nadobudnutia účinnosti predmetného ustanovenia
zákona. Citované ust. § 6a bolo doplnené do zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach, zákonom č. 432/2013
Z.z. s účinnosťou od 01.02.2014. Z uvedeného vyplýva, že na to aby sa právo žalobcov nepremlčalo,
bolo potrebné ho uplatniť na súde do 01.02.2017. Obe žaloby podané žalobcami, ktoré boli následne

spojené na spoločné konanie, boli podané po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby (a to
dňa 10.06.2017 a dňa 25.09.2018). Preto súd vyhodnotiac námietku premlčania v celom rozsahu ako
dôvodnú s poukazom na ust. § 100 a § 101 Občianskeho dospel k záveru, že žalobcami uplatnené právo
im nemožno v konaní priznať.

20. Žalobcovia v súvislosti s podanou námietkou premlčania uviedli, že ju považujú za rozpornú
s dobrými mravmi. V danej súvislosti súd v plnom rozsahu poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn.
1Cdo/203/2018 zo dňa 28.05.2019, podľa ktorého judikatúra dovolacieho, ako aj ústavného súdu, v
otázke premlčania a dobrých mravov je v zásade ustálená v tom, že nevylučuje, že vznesenie námietky
premlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné prípady,

v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby
nezavinila.Postuppodľa§3ods.1OZmámiestoibavojedinelýchavovýnimočnýchprípadoch,keďvoči
strane konania by nepriznanie jej nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane
tvrdýmpostihomvporovnanísrozsahomacharakteromuplatňovanéhoprávaadôvodmi,prektorésvoje
právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov,

než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň
prevažujúcoumotivácioujeúmyselpoškodiť,čiznevýhodniťpovinnúosobu(tzv.šikanóznyvýkonpráva).
Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný
zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V tomto smere je
potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt -

právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore
s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s
§ 3 ods. 1 OZ, postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou
vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti
nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z

neho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s
dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená.

21. Súd v prejednávanej veci nezistil ani žalobcovia neuviedli, žiadne také výnimočné okolnosti prípadu,
na základe ktorých by mohol súd dospieť k záveru, že vznesenie námietky premlčania odporuje v

danom prípade dobrým mravom a je preto dôvodné odoprieť žalovaným právo na uplatnenie námietky
premlčania. Vznesenie námietky premlčania bolo naopak úplne legitímne a nevykazovala žiadne
znaky šikanózneho výkonu práva. Žalobcovia neuviedli ani žiadne výnimočné skutočnosti, ktoré by
im bránili podať žalobu včas a súd nemá za preukázaný úmysel žalovaných žalobcov poškodiť.
Žalobcovia poukázali na to, že stotožnením sa s námietkou premlčania by nebol naplnený účel a zmysel

predmetných ustanovení, z ktorých vyplýva nárok na priznanie jednorazovej náhrady. Súd nepopiera,
že účelom zákona bolo vykompenzovať vlastníkovi obmedzenie v užívaní jeho nehnuteľnosti, to však
nič nemení na tom, že aj tento nárok podlieha premlčaniu.

22. Keďže súd posúdil námietku premlčania ako dôvodnú nezaoberal sa už ďalej dôvodnosťou nároku,

namietaným nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie ani nevykonal žalobcami navrhované znalecké
dokazovanie.23. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi vecným bremenom
vyplývajúcim z ust. § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a vecným bremenom v ust. § 6a
predmetného zákona. V dôvodovej správe k zákonu č. 432/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 513/2009 Z. z. o dráhach a ktorým bolo do zákona doplnené ust. § 6a, sa uvádza, že obdobne ako
pri pozemných komunikáciách aj v železničnej infraštruktúre existujú prípady, kedy v obvode dráhy aj v
ochrannom pásme dráhy pozemok pod dráhou alebo jej súčasťou nie je vo vlastníctve štátu a v správe
manažéra infraštruktúry. Zákonodarca preto navrhol zriadenie vecného bremena podľa ustanovenia §
151n a nasl. Občianskeho zákonníka, ak vlastník stavby nemá ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku

pod stavbou železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve alebo jej súčasti dohodnuté iné
právo napr. nájomný vzťah.

24. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v
obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie súčastí dráhy a vykonanie činností podľa odsekov 2
a 3. Oprávnenia prevádzkovateľa dráhy podľa odsekov 2 a 3 sú vecnými bremenami viaznucimi na

nehnuteľnostiach v obvode dráhy a na prístupových cestách k obvodu dráhy. Návrh na vykonanie
záznamu v katastri nehnuteľností podá prevádzkovateľ dráhy. Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti
obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľnosti; má právo na
jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti; toto právo zaniká, ak sa
neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa zapísania vecného bremena do katastra

nehnuteľností.

25. Podľa dôvodovej správy k § 4 predmetného zákona, povinnosť udržiavať obvod dráhy má jej
prevádzkovateľ (odsek 3). Na to, aby mohol svoju povinnosť účinne plniť, priznávajú sa mu oprávnenia,
ktoré sú blízke oprávneniam energetických podnikov chrániť energetické vedenia a zariadenia na

prenos energie. Je to tak preto, lebo aj v tomto prípade verejný záujem na bezpečnej prevádzke
dráhy je nadradený iným záujmom. Účelom týchto oprávnení je nepretržitá každodenná starostlivosť
o priestor tvoriaci obvod dráhy, najmä priestor priľahlý k telesu dráhy. Ide najmä o odstraňovanie
spadnutých stromov, zosunutých kameňov, okliesňovanie presahujúcich vetví stromov, ale aj následky
ľudskej činnosti, najmä odstraňovanie skládok odpadu a vrakov vozidiel. Podobne, ako v predpisoch o

energetike a o verejných vodovodoch a kanalizáciách zriaďuje sa ex lege trvalé vecné bremeno (odsek
4) viaznuce na pozemkoch tvoriacich obvod dráhy. V súlade s článkom 20 ods. 4 ústavy po vzore v týchto
predpisoch sa navrhuje jednorazové odškodnenie vlastníkov (užívateľov) pozemkov, ak sa zriadením
vecného bremena obmedzí ich obvyklé užívanie.

26. Z uvedeného vyplýva, že vecné bremeno v § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach spočíva
v povinnosti vlastníka pozemku strpieť jednak umiestňovania súčastí dráhy a vykonanie činností podľa
odsekov 2 a 3. Zákon č. 513/2009 Z.z. o dráhach v § 3 rozlišuje medzi samotnou dráhou a jej súčasťami,
ktoré sú potrebné na prevádzku dráhy a na dopravu na nej, pričom dôvodová správa k § 3 zákona
uvádza, že v prípade súčastí dráhy ide napríklad o mosty, tunely a iné inžinierske stavby, budovy staníc,

zastávky s nástupišťami, trolejové stožiare a vedenia, signalizačné zariadenia a podobne. Predmetné
vecné bremeno zakotvené v ust. § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. však neriešilo obmedzenie
vlastníckeho práva v súvislosti s tým, ak je dráha umiestnená na cudzom pozemku. Preto zákonodarca
s účinnosťou od 01.02.2014 doplnil do zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach ust. § 6a, pri ktorom však
nestanovil jednoročnú prekluzívnu lehotu od zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností na

uplatnenie toho nároku, ako je tomu v prípade jednorazovej náhrady podľa § 4 ods. 4 predmetného
zákona. Z uvedených dôvodov je potrebné prijať záver, že nárok vyplývajúci z § 6a ods. 3 zákona č.
513/2009 Z.z. o dráhach sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

27. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia sa žalobou domáhali výslovne jednorazovej

náhrady podľa ust. § 6a zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a nie náhrady podľa § 4 ods. 4 zákona č.
513/2009 Z.z. Teda ani len netvrdili, že by žalobcom vznikol nárok na náhradu podľa § 4 ods. 4 zákona
č. 513/2009 Z.z. o dráhach, preto súd posudzoval dôvodnosť nároku na jednorazovú náhradu podľa §
6a zákona č. 513/2009 Z.z. a s ním súvisiace namietané premlčanie.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ boli v konaní
plne úspešní, preto im súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi1/ a žalobcovi 2/ v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).