Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 5, 2021

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 4Er/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715201326
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2021:3715201326.3

Uznesenie

OkresnýsúdPovažskáBystricavexekučnejvecioprávnenéhoSociálnapoisťovňa,sosídlomBratislava,
Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484 proti povinnému W. W., D.. XX.XX.XXXX, A. A. P. O. W. W., L.: XX
XXX XXX, O. A. XXX XX W. U. XXX, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Vladimíra Poláka, so sídlom
Myjava, Hurbanova 643/22, o vymoženie 1.191,33 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.08.2021, č. k. 4Er/87/2015 - 14, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.08.2021, č. k. 4Er/87/2015 - 14, súdny
úradník zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený sťažnosť. V sťažnosti oprávnený žiadal, aby súd napadnuté

uznesenie zmenil tak, že vyhovie námietkam oprávneného a zruší upovedomenie o zastavení starej
exekúcie. V sťažnosti oprávnený uviedol, že pokiaľ by neexistovali absolútne alebo relatívne výnimky zo
zastavenia, došlo by k zastaveniu exekúcie zo zákona dňom 17.03.2020 z dôvodu uplynutia rozhodnej
doby. V predmetnej exekúcii však bol úhradou zo dňa 17.12.2019 dosiahnutý výťažok v sume 15,20
eur. Vzhľadom k tomu, že úhrada povinného presahujúca 15,- eur bola realizovaná dňa 17.12.2019,
spadá tento výťažok do obdobia intervalu od 16.09.2018 do 16.03.2020, z čoho podľa oprávneného

jednoznačne vyplýva, že v období posledných 18-tich mesiacov predo dňom, kedy sa mala exekúcia
zastaviť, bol dosiahnutý výťažok vo výške vyššej ako je stanovený zákonom. Preto, hoci ide o starú
exekúciu, nie je ju možné zastaviť z dôvodu absolútnej výnimky. V zákone č. 233/2019 Z. z. o ukončení
niektorých exekučných konaní (ďalej len ako zákon č. 233/2019 Z. z.) nie je uvedené, že po uplynutí 18
mesiacov od poslednej úhrady opätovne nastane skutočnosť uvedená v § 2 ods. 1 písm. a) zákona č.
233/2019 Z. z. Úhrada nie je právnou skutočnosťou, ktorá predlžuje rozhodnú dobu, pretože nie je v §

4 zákona č. 233/2019 Z. z. uvedená.

3. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

4. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

5. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

6. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak

uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.8. Podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a)
nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má
stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur.

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba
plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak § 4
neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

10. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na
základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná
sťažnosť.

11. Prípustnosť sťažnosti je viazaná na formu rozhodnutia (uznesenie), na to, ktorý súd ho vydal (súd
prvej inštancie) a kto ho vydal (súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa

doručuje. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam, ktoré vydá súdny úradník z
poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech
bolo uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na
súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol
o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Toto rozhodnutie je súdny úradník
oprávnenývydaťnazákladezákonač.233/2019Z.z.Sťažnosťbolapodanávčas.Sťažnosťbolapodaná
osobou oprávnenou.

13. Podľa zákona č. 233/2019 Z. z. dňa 01.01.2020 dochádza k zastaveniu všetkých exekúcii, v ktorých
uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie a
neexistuje žiadna absolútna alebo relatívna výnimka, ktorá by zastaveniu exekúcie bránila. V danom
prípade je zrejmé, že rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi uplynula. Uvedené vyplýva z exekučného spisu, podľa ktorého bolo
poverenie doručené súdnemu exekútorovi dňa 16.03.2015. Preto sa aj táto exekúcia mala dňa
16.03.2020 zastaviť, pokiaľ tomu nebránila absolútna alebo relatívna výnimka. Oprávnený správne vo
svojich podaniach uviedol, že dňa 16.03.2020 bránil zastaveniu exekúcie výťažok vo výške vyššej ako
15,-eur,kuvymoženiuktoréhodošlovlehote18mesiacovpred16.03.2020.Exekúciasadňa16.03.2020

nezastavila.

14. Predmetom podanej sťažnosti a aj námietok oprávneného je (tak ako to vymedzil súdny úradník v
sťažnosťou napadnutom uznesení), či mohlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby
dôjsť po 16.03.2020 (teda v neskorší deň ako v deň uplynutia rozhodnej doby).

15. Oprávnený bol v námietkach toho názoru, že keďže v čase, keď sa stará exekúcia mala zo zákona
zastaviť (16.03.2020), tomu bránil výťažok, k zastaveniu exekúcie už (nikdy) nemôže dôjsť z dôvodu
uplynutia rozhodnej doby, nakoľko tomu bráni absolútna výnimka § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019
Z. z. a uplynutie 18 mesiacov od poslednej úhrady nie je dôvodom, pre ktorý by došlo k zastaveniu starej

exekúcie. V sťažnosti oprávnený pridal ďalšie tvrdenia o nemožnosti zastavenia exekúcie, keď uviedol,
že v zákone č. 233/2019 Z. z. nie je uvedené, že po uplynutí 18 mesiacov od poslednej úhrady opätovne
nastane skutočnosť uvedená v § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. a že úhrada nie je právnou
skutočnosťou, ktorá predlžuje rozhodnú dobu.

16. V zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. rozhodná doba začína plynúť od doručenia poverenia súdnemu
exekútorovi, trvá 5 rokov a jej plynutie sa skončí, ak tomu nebráni § 4 zákona č. 233/2019 Z. z. V danom
prípade uplynutiu rozhodnej doby nebránil § 4 zákona č. 233/2019 Z. z. Rozhodná doba uplynula bez
ohľadu na existenciu výťažku. Správne tak oprávnený uvádza, že po uplynutí 18 mesiacov od poslednej
úhrady opätovne nenastalo uplynutie rozhodnej doby. Rozhodná doba v danom prípade nepochybne

uplynula dňa 16.03.2020.

17. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. stanovuje, že stará exekúcia sa týmto zákonom
zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.18. Vzhľadom na uvedené súdny exekútor preveril, či ku dňu 16.03.2020, kedy došlo k uplynutiu
rozhodnej doby, nebránila zastaveniu exekúcie výnimka stanovená v § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019

Z. z. Správne uvádza oprávnený, keď tvrdí, že dňa 16.03.2020 zabránila zastaveniu exekúcie výnimka
§ 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z., keďže v lehote 18 mesiacov predo dňom, kedy sa stará
exekúcia mala zastaviť, existoval výťažok exekúcie vo výške vyššej ako 15,- eur.

19. Oprávnený označuje túto skutočnosť (výťažok exekúcie vo výške vyššej ako 15,- eur v lehote 18

mesiacov predo dňom, kedy sa stará exekúcia mala zastaviť) ako absolútnu výnimku. Z dôvodu jej
existencie má oprávnený za to, že už k zastaveniu exekúcie uplynutím rozhodnej doby nemôže dôjsť.
Súdsastýmtonázoromoprávnenéhonestotožňuje.V§2ods.2zákonač.233/2019Z.z.súnepochybne
uvedené (aj) absolútne výnimky, ktoré bránia zastaveniu starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej
doby. Ich absolútnosť spočíva v tom, že sú neodstrániteľné, z dôvodu špecifického a nemenného
charakteru pohľadávky vymáhanej v starej exekúcii (pohľadávka na výživnom, právo na nepeňažné

plnenie, pohľadávka vzniknutá pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej
únie financovaných z fondov Európskej únie a pod.). V § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. však
niejestanovenáabsolútnavýnimka.Písmenof)predmetnéhoodsekuoperujesostarouexekúciou,ktorá
oplýva vlastnosťou majetnosti, určenou výškou výťažku za určité posudzované obdobie. Charakter tejto
exekúcie ako majetnej tak ovplyvňuje to, v akom konkrétnom období sa táto majetnosť skúma. Exekúcia

podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. tak neoplýva nemennou vlastnosťou (ako iné exekúcie
stanovené inými písmenami tohto odseku) a nepredstavuje tak absolútnu výnimku v chápaní, že ak ide
raz o túto exekúciu, pri každom ďalšom skúmaní pôjde o túto (majetnú) exekúciu.

20. Súd sa teda stotožňuje s názorom súdneho úradníka, že pri starej exekúcii podľa § 2 ods. 2 písm. f)

zákona č. 233/2019 Z. z. je potrebné každý deň skúmať, či (ne)došlo k splneniu podmienok zastavenia
starej exekúcie, a teda, či (I.) uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia
a či (II.) ešte vždy ide o exekúciu podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. V prípade splnenia
týchto zákonných podmienok, dochádza k zákonnému zastaveniu starej exekúcie. Stará exekúcia sa tak
nezastavuje len v konkrétny deň, kedy uplynula rozhodná doba (v danom prípade 16.03.2020). Exekúcia

sa zastavuje v ktorýkoľvek deň, kedy sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie.

21. Rovnako je potrebné poukázať aj na účel/cieľ zákona, ktorý bol v dôvodovej správe vyjadrený
nasledovne: „cieľom návrhu zákona je preto zmeniť v tejto oblasti „pravidlá hry“ a odhaliť nemajetné
exekúcie, ktoré majú byť z tohto dôvodu ukončené.“ Zákonodarca tak chcel, aby sa pomocou

tohto zákona odhaľovali nemajetné exekúcie a tieto sa ukončovali. Výklad predmetného ustanovenia
oprávneným však nabáda k tomu, aby sa stará exekúcia nezastavila a viedla takpovediac donekonečna
v prípade, ak bola v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. dôvodná (existencia výťažku).
A to hoci aj v prípade, ak neskôr nadobudla exekúcia status nemajetnej. Takýto výklad predmetného
ustanovenia je v rozpore s účelom zákona, ktorý vyjadril v dôvodovej správe zákonodarca (subjektívny

teleologický výklad) a rovnako je v rozpore aj so spoločenským účelom právnej normy (objektívny
teleologický výklad), ktorým je záujem spoločnosti na odbremenení štátnych orgánov od vedenia už
nedôvodnýchkonaní,ktorénemôžuviesťkspoločenskyakceptovateľnémuvýsledku(vymoženiunároku
oprávnenej osoby).

22. S prihliadnutím na vyššie uvedený gramatický a teleologický výklad predmetného ustanovenia súd
dospel k záveru, že predmetným ustanovením je normované, že pokiaľ je splnené, že (I.) uplynula
rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia a (II.) nejde o exekúciu podľa § 2 ods.
2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z., dôjde k zákonnému zastaveniu starej exekúcie.

23. V predmetnej exekúcii uplynula rozhodná doba dňa 16.03.2020. Správny bol teda postup súdneho
exekútora, ktorý po odpadnutí prekážky existencie výťažku (ku ktorému odpadnutiu došlo dňa
17.06.2021), a teda po splnení podmienok zákonného zastavenia exekúcie, vydal dňa 21.06.2021
upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu za vecne
správne a sťažnosť oprávneného za nedôvodnú. Preto sťažnosť oprávneného, v súlade s § 250 ods.
1 CSP, zamietol.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.