Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Erika Zajacová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111222537
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3111222537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne F. A., štátnej občianky Q. republiky, nar.
XX.XX.XXXX,bytomZ.L.,Q.XX/X,zastúpenejJUDr.JánomLegerským,advokátom,sosídlomTrenčín,
Nám. sv. Anny 25 proti žalovanému L. A., štátnemu občanovi Q. republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. L., Q. XX/X, zastúpenému JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom, so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny

15, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 19C/208/2011-508 zo dňa 12. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak,
že: byt č. 65 na 11. poschodí vo vchode č. 2 v bytovom dome s. č. 74 na pozemku p. č. 1182 v Novej

Dubnici na ulici SNP, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 61/4274 na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu s. č. 74 na pozemku p. č. 1182 v Novej Dubnici na ulici SNP, nehnuteľnosti zapísané
na LV č. 2617, k.ú. Nová Dubnica, obec Nová Dubnica, okres Ilava pripadá do výlučného vlastníctva
žalobkyne /výrok I. rozsudku/, z hnuteľných vecí pripadá do vlastníctva žalobkyne sporák zn. Gorenje,
chladnička zn. Polar, manželská posteľ, nachádzajúce sa v byte č. 65 na 11. poschodí vo vchode č.
2 v bytovom dome s. č. 74 na pozemku p. č. 1182 v Novej Dubnici na ulici SNP, teda veci v celkovej

cene 90,- eur /výrok II. rozsudku/, žalobkyni prikázal k úhrade dlh zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho
úveru reg. č. ÚZ: 001/012464/02-001/000 zo dňa 19.07.2002 vo Všeobecnej úverovej banke a.s.,
so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy, IČO 31 320 155 /výrok III. rozsudku/, žalobkyni uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu čiastku 8.521,93 eur do 120 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku /výrok IV. rozsudku/ a vo zvyšku žalobu zamietol /výrok V. rozsudku/. O náhrade trov konania
rozhodol súd tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania /výrok V. rozsudku/.
Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil,

že manželstvo strán sporu, uzavreté dňa 13.10.2001, bolo právoplatne rozvedené dňa 26.09.2008.
Podľa zhodných výpovedí strán sporu k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov
dohodou nedošlo. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že za trvania manželstva nadobudli hnuteľné
veci, ktorých vyporiadania sa obaja domáhali, a to: sedaciu súpravu, sporák zn. Gorenje, chladničku zn.
Polar, manželskú posteľ. Strany ustálili zhodnými tvrdeniami hodnotu týchto vecí nasledovne: sedacia
súprava 30,- eur, sporák zn. Gorenje 30,- eur, chladnička zn. Polar 30,- eur a manželská posteľ

30,- eur. Ku dňu vyhlásenia rozsudku však neexistovala sedacia súprava, keď samotná žalobkyňa vo
vyjadrení zo dňa 17.04.2012 i na pojednávaní dňa 05.02.2013 uviedla, že sedaciu súpravu už nevlastní,
pretože bola v dezolátnom stave a odstránila ju z bytu, s tým, že ju ponúkla žalovanému, ktorý juodmietol. Žalovaný žiadal, aby súd sedaciu súpravu z uvedeného dôvodu nevyporiadal. Strany za
trvania manželstva nadobudli aj nehnuteľnosť: byt č. 65 na 11. poschodí vo vchode č. 2 v bytovom
dome s. č. 74 na pozemku p. č. 1182 v Novej Dubnici na ulici SNP, spoluvlastnícky podiel o veľkosti

61/4274 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu s. č. 74 na pozemku p. č. 1182 v Novej
Dubnici na ulici SNP, nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2617, k.ú. Nová Dubnica, obec Nová Dubnica,
okres Ilava /ďalej len "byt"/. Dňa 10.06.2002 uzavreli strany ako budúci kupujúci zmluvu o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy s budúcimi predávajúcimi K. V. a P. V.. Podľa tejto zmluvy bola kúpna cena
bytu 19.916,35 eur/600.000,- Sk, pričom zmluvné strany sa dohodli na vyplatení časti kúpnej ceny

6.638,78 eur/200.000,- Sk pri podpise zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Zvyšok kúpnej ceny
13.277,56 eur/400.000,- Sk sa budúci kupujúci zaviazali zaplatiť z hypotekárneho úveru čerpaného v
bankealebozinýchzdrojovpredzačatímužívaniapredmetubudúcejkúpy.Zmluvnéstranysadohodlina
začiatku užívania nehnuteľností hneď po zaplatení celej kúpnej ceny, najskôr od 01.08.2002. Následne
strany sporu ako kupujúci a K. V. a P. V. ako predávajúci uzatvorili dňa 27.06.2002 kúpnu zmluvu
k bytu, v ktorej sa dohodli, že kúpna cena bola stanovená dohodou účastníkov na sumu 19.916,35

eur/600.000,- Sk, pričom kupujúci zaplatili predávajúcim časť kúpnej ceny 6.638,78 eur/200.000,- Sk
pred podpisom kúpnej zmluvy a zvyšok kúpnej ceny 13.277,56 eur/400.000,- Sk bude zaplatený z
hypotekárneho úveru kupujúcich vo VÚB, a.s. č. 1627830053/0200 alebo v hotovosti do 15.07.2002.
V súvislosti s kúpou bytu došlo dňa 06.06.2002 k uzavretiu darovacej zmluvy medzi žalovaným a jeho
rodičmi, z ktorej bolo zistené, že darcovia - V. A. a T. A. darovali obdarovanému žalovanému finančné

prostriedky v hodnote 11.617,87 eur/350.000,- eur. Obdarovaný sa zaviazal, že dar použije na kúpu
bytu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že darovanú sumu 11.617,87 eur/350.000,- Sk darcovia
previedli bezhotovostne na účet žalobkyne v Slovenskej sporiteľni, a.s., čo napokon vyplynulo aj zo
svedeckých výpovedí V. A. a T. A.. Strany sporu na pojednávaní dňa 17.04.2012 ustálili zhodnými
tvrdeniami hodnotu bytu ku dňu vyporiadania na sumu 26.555,- eur. Podľa správy Slovenskej sporiteľne,

a.s. zo dňa 08.12.2015 banka nemôže poskytnúť informácie o pohyboch na účte žalobkyne za obdobie
od 01.01.2002 do júla 2002, pretože uplynula päťročná lehota od zrušenia účtu podľa § 42 ods. 1
zákona o bankách. Žalovaný bol dočasne vylúčený z užívania predmetného bytu na základe uznesenia
Okresného súdu Trenčín č.k. 27C/86/2008-10 zo dňa 20.05.2008. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín
č.k. 22C/19/2009-44 zo dňa 01.07.2009 bol žalovaný úplne vylúčený z užívania predmetného bytu. Ku

dňu vyhlásenia rozsudku byt užíva žalobkyňa s dcérou F. a svojim ďalším maloletým dieťaťom, pričom
uhrádza aj platby za plnenia poskytované s užívaním bytu. Podľa rozpisu platieb OSBD za rok 2012
predstavoval stav konta k 31.12.2012 sumu mínus 985,41 eur. Zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho
úveru reg.č. 001/012464/02-001/000 zo dňa 19.07.2002 vrátane Obchodných podmienok a dodatku č.
1 zo dňa 29.07.2002 súd zistil, že veriteľ - Všeobecná úverová banka, a.s., IČO 31 320 155 poskytla

stranám sporu ako spoludlžníkom hypotekárny úver vo výške 13.277,56 eur/400.000,- Sk na účel kúpy
bytu, pričom sa títo dohodli, že lehota splatnosti hypotekárneho úveru je 20 rokov odo dňa 1. čerpania
úveru /29.07.2002/ a dlžníci sa zaviazali úver splácať v 240 pravidelných mesačných splátkach po
131,28 eur/3.955,- Sk /1. až 239. splátka/, resp. 126,28 eur/3.804,39 eur /240. splátka/, splatných vždy
k 19. dňu kalendárneho mesiaca. Strany sporu úver nesplácali riadne, o čom svedčia upomienky zo

dňa 29.01.2012, 28.06.2010, 28.02.2010, 29.11.2010, 29.10.2010. Podľa stanoviska VÚB, a.s. zo dňa
21.02.2013 pohľadávka z hypotekárneho úveru ku dňu 26.09.2008 predstavovala na istine v lehote
splatnosti 11.383,01 eur + úroky od poslednej splátky 14,14 eur, teda spolu sumu 11.397,15 eur.
Splátky sú aktuálne vo výške 73,23 eur + 3,30 eur ako poplatok za vedenie úverového účtu. Podľa
výpisu z účtu hypotekárneho úveru č. 0079771712/0200, vedeného na meno žalobkyne, bola odo dňa

26.09.2008 do 30.06.2015 na úver v splátkach uhradená suma spolu 4.657,18 eur. Podľa potvrdení o
vklade v hotovosti vložil žalovaný dňa 19.06.2008 na svoj flexiúčet č. 2150157651/0200 sumu 165,96
eur/5.000,- Sk, dňa 21.10.2008 na flexiúčet žalobkyne č. 1627794857/0200 sumu 132,77 eur/4.000,-
Sk a dňa 28.11.2008 na flexiúčet žalobkyne č. 1627794857/0200 sumu 132,77 eur/4.000,- Sk. Podľa
stanoviska VÚB, a.s. zo dňa 21.02.2013 za trvania manželstva strán sporu vznikol i ich záväzok z úveru

č. 5030070221/0200, a to dňa 13.11.2006, ktorého splátky boli uhrádzané inkasom z bežného účtu
žalobkyne. Ku dňu 26.09.2008 bol zostatok na úverovom účte mínus 1.513,71 eur, tento bol klientom
splatený dňa 02.11.2011, teda ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku dlh strán sporu už neexistoval. Podľa
výpisov z účtu spotrebného úveru č. 5030070221/0200 uhradila žalobkyňa zo svojho účtu na tento
záväzok účastníkov odo dňa 26.09.2008 do dňa 02.11.2011 sumu spolu 1.925,36 eur. Zostatok na

flexiúčte žalobkyne č. 1627794857/0200 ku dňu 26.09.2008 predstavoval podľa výpisu z účtu sumu
mínus597,17eur,ktorábolanáslednedodňavyhláseniarozsudkupostupneuhradenázúčtužalobkyne.
Zostatok na flexiúčte žalovaného č. 2150157651/0200 ku dňu 26.09.2008 predstavoval podľa výpisu
z účtu sumu plus 2,31 eur. Na základe zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 11.02.2005 súd zistil,že veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol spoludlžníkom - stranám sporu úverový rámec 730,26
eur/22.000,- Sk na účet č. 0362667902/0900. Podľa zmluvy o bežnom účte č. 036266/902/0900 zo
dňa 11.02.2005 boli spolumajiteľmi účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. obe strany sporu. Žiadosťou zo

dňa 13.05.2008 žalobkyňa požiadala o zastavenie povoleného prečerpania na danom účte, pričom
veriteľ žalobkyni oznámením o zastavení povoleného prečerpania zo dňa 14.05.2008 oznámil, že na
danom bežnom účte bolo zastavené poskytnutie povolaného prečerpania s účinnosťou od 14.05.2008.
Podľa vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 20.02.2013 a výpisu z účtu predstavoval zostatok
na účte č. 036266/902/0900 ku dňu 26.09.2008 mínus 1,46 eur/44,- Sk, pričom účet bol zrušený

dňom 16.01.2009. Na daný účet bol dňa 21.10.2008 poukázaný hotovostný vklad 16,59 eur/500,- Sk
a účet bol zrušený ku dňu 16.01.2009. Na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0362667742 zo
dňa 11.02.2005 uzavretej medzi veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. a spoludlžníkmi - stranami sporu,
bol stranám sporu poskytnutý spotrebný úver 3.319,39 eur/100.000,- Sk, ktorí sa zaviazali splácať
v pravidelných mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci po 49,79 eur/1 500,- Sk;
splatnosť prvej splátky 20.03.2005 a splatnosť poslednej splátky 20.12.2014. Zostatok na predmetnom

úvere č. 0362667742/0900 ku dňu 26.09.2008 bol podľa vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa
20.02.2013 vo výške 3.045,45 eur/91 747,23 Sk istina, 28,26 eur/851,47 Sk úrok a 3,66 eur/110,37 Sk
úrok z omeškania, teda spolu suma 3.077,38 eur/92.709,07 Sk. Tento úver sa podľa správy Slovenskej
sporiteľne, a.s. a výpisov z účtu po 26.09.2008 splácal nasledovne: bezhotovostne dňa 21.10.2008 z
účtu č. 036266/902/0900 vedený ako spoločný vklad na meno účastníkov splátka 4,51 eur/136,- Sk,

dňa 17.03.2009 cez Slovenskú poštu, a.s. splátka 373,38 eur, dňa 11.08.2009 bezhotovostne z účtu na
meno F. B. splátka 100,- eur a dňa 03.05.2011 bezhotovostne z účtu žalobkyne splátka 100,- eur, spolu
po rozvode splátky priamo Slovenskej sporiteľni, a.s. 577,89 eur. Pohľadávka Slovenskej sporiteľne,
a.s. bola dňa 26.09.2012 postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Následne žalovaný uzavrel
so spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. dohodu o uznaní záväzku zo dňa 09.01.2013 vrátane

splátkového kalendára, na základe ktorého podľa oznámenia AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. ako zástupcu
spoločnosti, kópií poštových poukážok, správy EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 18.12.2015 žalovaný
v období od 18.12.2012 do 10.06.2015 uhradil na danú pohľadávku spolu sumu 5.418,- eur, čím je
pohľadávka vyrovnaná. Na základe zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 13.05.2008
poskytla P. V. žalobkyni sumu 3 319,39 eur/100.000,- Sk na zaplatenie nájmu bytu F. a L. A. a na

zaplatenie ich spoločných úverov a záväzkov. Zmluva je podpísaná P. V. a F. A. - žalobkyňou, pričom
pravosť ich podpisov bola overená Matričným úradom Mesta Vráble. Výzvou na vrátenie pôžičky zo
dňa 30.05.2011 vyzvala Jana Šáriová žalovaného na vrátenie pôžičky z predmetnej zmluvy vo výške
3.319,39 eur do 15.06.2011. Z potvrdenia spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. zo dňa 26.02.2013
vyplynulo,žežalobkyňamalaunichuzatvorenúúverovúzmluvuč.3611173713zaúčelomkúpyproduktu

- domáce kino. Zmluva bola uzatvorená na 18 splátok po 26,02 eur a bola doplatená v máji 2008. Ďalej
bol žalobkyni poskytnutý úver č. 5703151238 formou čerpania z platobnej karty vo výške úverového
rámca 663,88 eur. Celkovo bolo vyčerpané 663,88 eur a uhradené 252,31 eur; ku dňu 26.09.2008
bol zostatok úveru 581,38 eur. Keďže posledná úhrada bola v máji 2008, zostatok ku dňu podania
správy je rovnaký. Platby boli hradené poštovými poukážkami, nie je možné určiť, kto ich uhradil.

Žalovaný so spoločnosťou uzavrel zmluvu č. 3710045151 na finančnú hotovosť, na 36 mesačných
splátok po 29,84 eur, ktorá bola doplatená v apríli 2009, pričom zostatok k 26.09.2008 činil 998,93 eur.
Celkovo bolo uhradené na zmluvu 1.088,50 eur. Žalovaný mal u nich uzatvorenú aj úverovú zmluvu
č. 3703209672 na finančnú hotovosť, na 36 mesačných splátok po 44,78 eur. Zmluva bola doplatená
v októbri 2010, pričom zostatok k 26.09.2008 činil 1.266,08 eur. Ďalej bola so žalovaným uzatvorená

úverová zmluva č. 3502036066 za účelom kúpy produktu - TV+DVD s poskytnutým úverom 613,76 eur.
Tátozmluvabolauhradenájednorazovouplatbouvmarci2005.Spoločnosťžalovanémuposkytlaajúver
č. 5212003134 titulom čerpania platobnej karty s úverovým rámcom 497,91 eur. Celkovo bolo vyčerpané
od začiatku úveru 1.852,20 eur, zmluva bola doplatená v apríli 2009 s tým, že do splatenia bolo celkovo
uhradené 2.675,01 eur. Ku dňu 26.09.2008 bol zostatok úveru 559,18 eur. Žalovaný ako dlžník uzavrel

so spoločnosťou Home Credit Slovakia, s.r.o. dňa 11.10.2007 úverovú zmluvu č. 3710045151 na
finančnúhotovosť663,87eur/20.000,-Sk,ktorýúversazaviazalsplatiťv36splátkachpo29,84eur/899,-
Sk. Podľa potvrdenia spoločnosti Home Credit Slovakia, s.r.o. o doplatení úveru zo dňa 08.03.2012
bola pohľadávka z úveru č. 3710045151 vyrovnaná. Z kópií poštových poukážok i zo splátkového
kalendára vyplýva, že odporca po rozvode manželstva na daný úver zaplatil spolu sumu 998,95 eur.

Žalovaný ako dlžník uzavrel so spoločnosťou Home Credit Slovakia, s.r.o. dňa 17.04.2007 úverovú
zmluvu č. 3703209672 na finančnú hotovosť 995,81 eur/30 000,- Sk, ktorý úver sa zaviazal splatiť v 36
splátkachpo44,77eur/1349,-Sk.PodľapotvrdeniaspoločnostiHomeCreditSlovakia,s.r.o.ovyrovnaní
pohľadávky zo dňa 09.03.2012 bola pohľadávka z úveru č. 3703209672 k uvedenému dňu vyrovnaná.Z kópií poštových poukážok i zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaný po rozvode manželstva
na daný úver zaplatil spolu sumu 1.839,97 eur. Žalovaný ako dlžník uzavrel so spoločnosťou Home
Credit Slovakia, s.r.o. dňa 23.12.2002 úverovú zmluvu č. 5212003134 na poskytnutie revolvingového

úveru s úverovým rámcom 497,90 eur/15.000,- Sk s výškou mesačnej splátky 19,91 eur/600,- Sk.
Podľa potvrdenia spoločnosti Home Credit Slovakia, s.r.o. o doplatení úveru zo dňa 08.03.2012 bola
pohľadávka z úveru č. 5212003134 k uvedenému dňu vyrovnaná, čo vyplýva i z prehľadu splátok zo dňa
02.11.2015. Z kópií poštových poukážok i z prehľadu splátok zo dňa 02.11.2015 vyplýva, že žalovaný
po rozvode manželstva na daný úver zaplatil spolu sumu 559,17 eur. Podľa potvrdenia spoločnosti

Pohotovosť, s.r.o. zo dňa 22.02.2013 neevidujú žiadne záväzky strán sporu voči ich spoločnosti a ani v
minulosti takýchto klientov neevidovali. Žalobkyňa uviedla, že byt kupovali tak, že sa dohodli, že pôjdu
na polovicu, prispeli jej rodičia aj žalovaného rodičia. Bolo to tak, že žalovaný nemal založený svoj účet,
preto peniaze v sume 350.000,- Sk boli zaslané na jej účet, ku ktorému mu potom dala dispozičné právo.
Žalovanýnáslednecelúčiastkuvybral.Nabytsavšakztejtosumypoužiloiba100.000,-Sk.Jejrodičiajej
dali 100.000,- Sk, zvyšok v sume 400.000,- Sk predstavovala hypotéka. Byt sa kupoval za 600.000,- Sk.

Čo spravil žalovaný so zvyšnými peniazmi, nevedela, mala vedomosť iba o tom, že zakúpil z uvedených
peňazí sporák, stoličky, bicykle. Žalovaný v tom čase požíval alkoholické nápoje a predpokladala, že
peniaze minul sám. V predmetnom byte býva s dcérou, ktorá nepochádza s manželstva so žalovaným
a v dôsledku rozhodnutia o vylúčení užívania žalovaného z tohto bytu, prestal žalovaný v byte bývať.
Náklady hradila a znášala výlučne ona, ale v súvislosti s jej práceneschopnosťou jej vznikol nedoplatok

po dobu asi 6 mesiacov. Má priateľa, ktorý však v byte nebýva. Sedacia súprava - rohová, bola obyčajná
látková, zakupovaná niekedy v r. 2002 v nadobúdacej hodnote 20 - 25.000,- Sk, ale teraz neexistuje,
lebo bol zničená a vyhodila ju za súhlasu žalovaného. Bola dorezaná nožom a bola zničená aj tým, že
na nej spával žalovaný pod vplyvom alkoholu. Sporák značky Gorenje sa nachádza u nej, kupoval sa
za 13 až 15.000,- Sk, tiež v r. 2002 z finančných prostriedkov rodičov žalovaného. Chladničku zn. Polar

kupovala matka žalovaného na svoje meno s tým, že spočiatku to aj ona splácala, ale potom jej splátky,
ktoré mala uhrádzať mesačne, nosili. Jej úmyslom bolo kúpiť im chladničku, považovala ju za spoločné
vlastníctvo oboch. Takto im kúpila jej matka zasa práčku Zanussi. Manželská posteľ sa kupovala niekedy
v r. 2005-2006 a asi za 8.000,- Sk a túto má v užívaní. Za trvania manželstva nadobudli aj TV značky
Panasonic alebo Sony. Zakupoval sa niekedy v r. 2002-2003 na splátky, ktoré za trvania manželstva

hradili. Tento televízor však už neexistuje, lebo žalovaný ho ešte za trvania manželstva predal bez jej
súhlasu. Za trvania manželstva zakúpili aj domáce kino, mohlo to byť tiež v r. 2002-2003 na splátky, ale
toto asi rok a pol dozadu vyhodila, lebo bolo pokazené. Kameru kupovali tiež za trvania manželstva,
tiež niekedy v r. 200-2003 na splátky, ale aj túto kameru žalovaný predal. Pokiaľ ide o dlh v Slovenskej
sporiteľni, a.s. tento brali na výplatu náhrady škody, ktorú mal zaplatiť žalovaný z dôvodu ublíženia na

zdraví, ale aj z dôvodu nedoplatkov, ktoré mal žalovaný ako živnostník a ktoré bolo treba zaplatiť. Túto
pôžičku splácala do r. 2008 alebo 2009, ale potom to prestala splácať. Minulý rok v decembri zaplatila
ako splátku 20,- eur a teraz by vo februári 2013 mala znova uhradiť ďalšiu splátku. V roku 2008, keď bola
so žalovaným v rozvodom konaní, si požičala od sesternice P. V. 100.000,- Sk na to, aby povyplácala
dlhy, ktoré za manželstva so žalovaným mali. Z tejto sumy uhradila zostatok kontokorentného úveru v

Slovenskej sporiteľni vo výške 22.000,- Sk a dlhy na nájomnom. O tejto pôžičke žalovaný mal vedomosť,
ale pri požičiavaní peňazí nebol. Pôžičku získala za výslovného súhlasu žalovaného. Pôvodne boli
dohodnutí tak, že odpredajú byt, vyrovnajú nedoplatky a peniaze si rozdelia. Z toho dôvodu si požičala
od tejto sesternice 100.000,- Sk s tým, že chcela dlhy na byte vyrovnať, avšak nemala k tomu peniaze.
Bez vyrovnania dlhov sa nedal byt odpredať. Keď si tieto peniaze požičala za súhlasu žalovaného, ten

následne odmietol odpredaj bytu, a preto nemohla peniaze sesternici vrátiť. Nepamätá si však, aké boli
nedoplatky v tom čase na uvedenom byte. Túto pôžičku sesternici postupne spláca, toho času dlhuje
len 600,- eur. Pokiaľ ide o prečerpanie účtu vo VÚB, došlo k nemu niekedy v r. 2003 a stále spláca
úroky. Jej matka dala na byt 100.000,- Sk a tohto bol prítomný aj žalovaný a jej dcéra. Žalovaný bol
však v tom čase pod vplyvom alkoholu, pretože pod vplyvom alkoholu bol stále. Peniaze, 100 000,-

Sk, jej matka dávala u nej na byte, ale nepamätá si, či to bolo v stovkách alebo päťstovkách. Či mala
mama peniaze doma, alebo ich vybrala, nevedela. Povedala, že peniaze dáva na byt. Tieto peniaze si
žalobkyňa nechala doma, lebo krátko na to sa išla realizovať kúpa. Okrem toho jej zakúpila mama aj
práčku, ale nepamätala si bližšie okolnosti tejto kúpy. Byt sa kupoval tak, že 200.000,- Sk sa vyplácalo
v hotovosti a zvyšok sa vyplácal prevodom z účtov, peniaze dávali majiteľom pred jedným barom v

Trenčíne. Žalovaný uviedol, že byt sa kupoval tak, že 400.000,- Sk bolo z hypotéky a 200.000,- Sk boli
financie, ktoré získal od jeho rodiny. Nie je pravdou, že by rodičia žalobkyne dali na kúpu tohto bytu
100.000,- Sk. Nemalo by to žiaden zmyslel, keďže mal peniaze od rodičov za týmto účelom. Byt v tom
čase stál 600.000,- Sk a zvyšok peňazí, ktoré dostal od rodiny vo výške 350.000,- Sk sa minul tak,ako uviedla navrhovateľka, teda 150.000,- Sk sa investovalo do kúpy sedačky, obývacej steny, bicyklov
a iného zariadenia bytu. Rodičia žalobkyne im finančne prispievali, ale iným spôsobom, nie na kúpu
bytu. Stalo sa napríklad, že im dali 30.000,- Sk alebo iné čiastky z príležitosti narodenín alebo iných

sviatkov. Z týchto peňazí vyrovnávali aj rôzne podlžnosti. Od doby, čo odišiel z bytu, na platbách za
byt neuhradil nič, zaplatil asi 3-4 platby hypotéky. Finančné prostriedky, ktoré získal od rodičov v sume
350.000,- Sk, boli poslané na účet žalobkyne a z tohto účtu ich vyberal zrejme spoločne so žalobkyňou.
Rodičia vedeli, že byt kupuje so žalobkyňou, lebo už v tom čase boli manželia. Trvali však na tom,
aby podpísal darovaciu zmluvu, keby sa náhodou niečo udialo. Žalobkyni to nemohol povedať, lebo sa

hnevala. Sedacia súprava bola prepichnutá nožom, ale žalobkyňou. Uznal, že sa kupovala spôsobom,
aký uviedla žalobkyňa, a to v nadobúdacej hodnote, ako uviedla, aj mohla mať zostatkovú hodnotu, ako
uviedla. Chladničku zn. Polar celú zaplatila jeho matka, dala im ju. Žiadne platby na túto chladničku
matke nedávali. Sporák zn. Gorenje, má v užívaní žalobkyňa a uznal, že bol zakupovaný tak, ako to
popisuje, a to v nadobúdacej hodnote, ktorú uviedla žalobkyňa a súhlasil aj so zostatkovou hodnotou.
Manželskú posteľ kúpila žalobkyňa. Pokiaľ ide o televízor, kameru, domáce kino, všetko bolo v byte,

keď odchádzal. Pokiaľ ide o jednotlivé dlhy, uznal záväzok v Slovenskej sporiteľni pôvodne vo výške
3.319,- eur, ktorý spláca. Svedok V. A., otec žalovaného, pri výsluchu uviedol, že peniaze získal z
výplaty dedičstva od jeho sestry, poslal ich na účet, ktorého číslo mu dal žalovaný. Poslal mu ich na
bývanie, čo s nimi urobil, nevedel. Žalovaný mu povedal, že si potrebujú kúpiť byt, nevidel, kam dávajú
peniaze. Nebol prítomný ani toho, keď sa peniaze vyplácali. Zobrali si pôžičku a zvyšok kúpnej ceny

potrebovali doplatiť, tak syn povedal, že má tieto peniaze poslať na účet, bol presvedčený, že je to
jeho účet. Peniaze dával iba pre syna, lebo videl, že vzťahy medzi nimi nie sú celkom dobré. Nevidel,
že by žalovaný požíval alkoholické nápoje. Peniaze chcel dať len žalovanému, neveste nie. Nevedel,
ako byt kupujú, či ho kupujú spoločne, neskúmal, kam tie peniaze išli. Peniaze dal bez zmluvy, neskôr
uviedol, že na zmluvu, ktorá sa podpisovala po tom, ako sa poslali peniaze a bolo to u účastníkov doma

za účasti žalovaného, jeho manželky a svedka. Nepamätal si, či bolo uvedené v zmluve, na aký účel
sa poskytujú peniaze. Zmluvu písala jeho manželka s dcérou, nevedel, či strojom, počítačom, alebo
ručne. Na výslovnú otázku, kedy došlo k podpísaniu zmluvy, svedok jednoznačne povedal, že až po
tom, ako boli poslané peniaze na účet. S odstupom času sa nevedel vyjadriť k tomu, kedy sa zmluva
podpisovala pokiaľ ide o časový úsek medzi podpisom tejto zmluvy a zaslanými peniazmi na účet. V

peňažnom ústave, keď sa peniaze vkladali, boli traja, jeho manželka, žalovaný a svedok. Realizovalo
sa to tak, že to poslali na z jeho účtu, nie v hotovosti. Žalobkyňa toho prítomná nebola. Svedkyňa T. A.,
matka žalovaného, pri výsluchu uviedla, že dali peniaze na bývanie žalovanému, a to iba jemu, nemali
žiaden dôvod dávať peniaze aj žalobkyni. Najprv peniaze dali do banky a potom boli s tým nespokojní,
lebo nevedeli, čo bude a báli sa, že o tieto peniaze syn príde, tak im právnička poradila, aby o tom

urobili zmluvu. Túto podpísali všetci traja, žalovaný, jej manžel a ona. Na zmluve nebola žalobkyňa preto,
lebo peniaze dávala len synovi, žalobkyňa ju nezaujímala. Nevedela sa vyjadriť, za akých okolností
účastníci byt kupovali, ako peniaze minuli. Svedkyňa F. B., matka žalobkyne, pri výsluchu uviedla, že
najskôr chceli účastníci bývať v nájme. Kúpila im práčku, mikrovlnku, lebo nič nemali. Potom dcéra
povedala, že si chcú kúpiť byt. Zobrali si naň 400.000,- Sk pôžičku, následne jej matka žalovaného

povedala, že keď dala peniaze na byt ona, "má dať aj B.", tak dala žalobkyni na tento byt 100.000,- Sk.
Dodatočne sa dozvedela, že účastníci dlhujú na nájomnom 20 až 30.000,- Sk, ktoré im dala, aby dlžoby
vyrovnali. Okrem toho im dávala peniaze k narodeninám, meninám, Vianociam. Keď dávala 100.000,-
Sk na kúpu bytu, tak tohto bol žalovaný prítomný. Ďakoval jej, objímal, že ju bude opatrovať, že sa
budú o ňu starať. Dcéra žalobkyne prítomná nebola, lebo bola malá; potom, ako do výpovede svedkyne

zasiahla žalobkyňa, uviedla, že toto si už nepamätá. V tom čase mala dostatok finančných prostriedkov,
pracovala rovnako ako manžel, jej príjem bol okolo 30.000,- Sk. Práčku nekupovala, dala peniaze na
jej kúpu dcére, tak isto pokiaľ ide o mikrovlnku. Ešte za trvania manželstva zmizli z bytu nejaké veci,
ako televízor a podobne, nevedela presne uviesť aké a kedy. Svedkyňa P. V., sesternica žalobkyne,
pri výsluchu uviedla, že žalobkyňa si od nej požičala peniaze s tým, že jej ich po 3 mesiacoch vráti,

najneskôr, keď predá byt. Bola za ňou ona sama, žalovaný od nej tieto peniaze nežiadal, ani ju o pôžičku
nežiadal. To, že o pôžičke vedel, sa dozvedela od žalobkyne, ale pravdou je, že raz bola u nich a o tomto
sa rozprávali, nepamätala si, v akej súvislosti a ako sa rozprávali. Žalovaný o tom, že peniaze žalobkyni
požičala, vedel od žalobkyne, veď bola spísaná zmluva. Túto zmluvu však žalovaný nepodpísal, to len
ona so žalobkyňou. K predaju bytu však nedošlo a žalobkyňa jej peniaze postupne spláca, dlhuje ešte

600,- eur. Žalovaný vedel o tej pôžičke, lebo sa o tom zhovárali, keď bola na návšteve u žalobkyne,
potom, ako podpísala zmluvu o pôžičke alebo potom, ako ju žalobkyňa nesplácala, nevedela presne,
kedy. Žalovaný si bol vtedy u žalobkyni pre nejaké veci po tom, ako bol z užívania vylúčený. V tom
čase bola v byte sedačka, nejaké veci v kuchyni, nepamätala si, či tam bol televízor, alebo domácekino, bola tam mikrovlnka. Svedkyňa F. F., dcéra žalobkyne, uviedla, že mala okolo 13 rokov, keď žila so
žalovaným v spoločnej domácnosti. Účastníci mali medzi sebou problémy, o ich majetkových pomeroch
nevedela nič, len to, čo jej mama spomínala, že žalovaný odpredal obrúčku, nejakú kameru, alebo aj

televízor, toto si už presne nepamätala. Nevedela uviesť, kde sa nachádzal televízor alebo kamera
v byte. Dňa 04.05.2012 žalovaný písomne poukázal na rozpory medzi tvrdeniami žalobkyne ohľadne
výšky jednotlivých úverov strán sporu. Nie je možné súhlasiť, aby sa na započítanie vyporiadania použila
suma 12.900,- eur ako istina z hypotekárneho úveru účastníkov v máji 2008, ale musí byť vychádzané
zo sumy 9.371,72 eur ako zostatku ku dňu 13.04.2012. Zdôraznil, že o pôžičke od P. V. sa dozvedel až z

výzvy zo dňa 30.05.2011, pričom v tomto smere možno hovoriť o pohľadávke premlčanej. Z tohto dôvodu
pohľadávku nie je možné započítať do vyporiadania. Pohľadávky voči spoločnosti Home Credit Slovakia,
s.r.o. boli uhradené žalovaným. Žalovaný k veci ďalej dňa 13.12.2013 uviedol, že medzi stranami sporu
došlo k ustáleniu hodnoty bytu na sumu 26.555,- eur a vyporadúvaných hnuteľných vecí na 30,- eur
za každú /sedacia súprava, sporák, chladnička, manželská posteľ/. Pohľadávka Slovenskej sporiteľne,
a.s. zo zmluvy č. 362667902 predstavovala ku dňu 26.09.2008 sumu 3.077,38 eur, následne bola

prevzatá na vymáhanie spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., pričom ju uhrádza žalovaný na základe
dohody o splátkach. Spotrebný úver vo VÚB, a.s. č. 5030070221 so zostatkom ku dňu 26.09.2008 vo
výške 1.513,71 eur uhradila dňa 02.11.2011 žalobkyňa. Pohľadávku z flexihypotéky vo VÚB, a.s. so
zostatkom ku dňu 26.09.2008 vo výške 11.387,01 eur je splácaná žalobkyňou, pričom žalovaný zaplatil
dňa 21.10.2008 sumu 132,78 eur a dňa 28.11.2008 sumu 132,78 eur. Pôžičky v Home Credit Slovakia,

s.r.o. č. 5212003134 so zostatkom ku dňu 26.09.2008 vo výške 559,18 eur, č. 3703209672 so zostatkom
ku dňu 26.09.2008 vo výške 1.266,08 eur, č. 3710045151 so zostatkom ku dňu 26.09.2008 vo výške
998,93 eur, uhradil on po rozvode manželstva v apríli, resp. októbri 2009. Predložením darovacej zmluvy
uzavretej s rodičmi dňa 06.06.2002 dostatočným spôsobom preukázal darovanie sumy 11.617,87 eur,
z ktorých 6.638,78 eur bolo použité na kúpu bytu. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 143,

§ 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka a uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal i z ustálenej
súdnej judikatúry a to z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 09.11.2006, sp. zn. 22/Cdo/999/2006,
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR, sp. zn. 4Cz/10/1966, R 46/1966, zo zhodnotenia Najvyššieho
súdu ČSSR z 03.02.1972, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972, rozsudku Najvyššieho súdu ČSSR sp.
zn. 8C/36/1969 zo dňa 28.11.1969, publikovaného pod R 57/1970, uznesenia Najvyššieho súdu ČR

z 23.04.2008 sp. zn. 22Cdo 1151/2007, rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.01.2008 sp. zn.
7Co/112/2007, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 06.11.2006 sp. zn. 1Co/200/2006, uznesenia
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/5/2007. Podľa súdu prvej inštancie manželstvo strán sporu bolo
právoplatne rozvedené ku dňu 26.09.2008, k tomuto dňu zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo.
K vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo medzi nimi dohodou, preto

je ho potrebné vykonať na základe návrhu žalobkyne, ktorý bol učinený do 3 rokov od zániku ich
manželstva. V prejednávanej veci potom žiadna zo strán sporu nežiadala, aby sa súd odchýlil od zásady,
že podiely oboch manželov sú rovnaké a počas konania ani nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali takýto postup. Rovnako v konaní nevyšlo najavo, že by sa v priebehu manželstva na
nadobudnutie majetku niektorého z manželov vynaložil spoločný majetok. V konaní bolo zistené, že

strany sporu jednak za trvania a jednak po zániku manželstva zo svojho vynaložili hodnoty na majetok
spoločný, na čo súd prihliadol pri vyporiadaní, v rámci tzv. širšieho vyporiadania. Pokiaľ ide o predmet
vyporiadania, vyššie uvedený byt ako i hnuteľné veci v ňom sa nachádzajúce, nadobudli strany sporu
za trvania manželstva spôsobom, na ktorý sa nevzťahuje výnimka podľa § 143 Občianskeho zákonníka.
Patria teda do masy ich bezpodielového spoluvlastníctva a treba ich vyporiadať. Obe strany sporu pritom

súhlasili, aby bol predmetný byt s označenými hnuteľnými vecami v ňom sa nachádzajúcimi prikázaný
do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej bude zároveň prikázaný záväzok účastníkov zo zmluvy
o poskytnutí hypotekárneho úveru reg.č. 001/012464/02-001/000 zo dňa 19.07.2002 v znení dodatku
č. 1 zo dňa 29.07.2002 uzavretej s veriteľom VÚB, a.s., vzniknutý za trvania ich manželstva. Súd
tomuto návrhu vyhovel s poukazom na skutočnosť zistenú z výsluchu strán sporu, že v predmetnom

byte ku dňu vyhlásenia rozsudku býva žalobkyňa s deťmi /z toho jedno maloleté/, o ktoré sa osobne
stará. Podľa zhodných tvrdení strán sporu sa o byt stará sama, sama uhrádza náklady spojené s
jeho užívaním a spláca splátky hypotekárneho úveru, ktorý bol poskytnutý stranám na jeho kúpu.
Žalovaný sa z predmetného bytu odsťahoval na základe súdnych rozhodnutí v máji 2008. Na byt
neplatí žiadne úhrady a po rozvode manželstva sa len v minimálnej miere podieľal na úhrade záväzkov

strán sporu, vzniknutých za trvania manželstva, týkajúcich sa tohto bytu /hypotekárny úver/. Pokiaľ
ide o hnuteľné veci, súd vyporiadal veci, existujúce ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, a to: sporák
zn. Gorenje, chladnička zn. Polar, manželská posteľ v celkovej hodnote 90,- eur /3 x 30,- eur/. Súd
nemohol vyporiadať sedaciu súpravu v zostatkovej hodnote 30,- eur, pretože táto podľa opakovanýchtvrdení žalobkyne, s ktorými žalovaný súhlasil, bola zničená. Súd teda žalobkyni prikázal do výlučného
vlastníctva byt v hodnote 26.555,- eur a hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte, špecifikované vo výroku
rozsudku v úhrnnej hodnote 90,- eur, spolu nehnuteľnosti a hnuteľné veci v hodnote 26.645,- eur.

Žalovanému sa z tohto spoločného majetku nedostalo nič, preto žalobkyňa má žalovanému uhradiť na
vyrovnanie jeho podielu sumu 13.322,50 eur, tak aby každý z nich získal zo spoločného majetku rovnakú
hodnotu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že za trvania manželstva žalovaný zo svojho oddeleného
majetku, ktorý predstavoval finančný dar od jeho rodičov vo výške 11.617,87 eur na základe darovacej
zmluvy zo dňa 06.06.2002 a ktorí darcovia previedli bezhotovostne na účet žalobkyne, vynaložil na

majetok spoločný - kúpu bytu - sumu 3.319,39 eur. Žalovaný tak svoje vlastné peňažné prostriedky
vynaložil na majetok spoločný, čo predstavuje tzv. vnos, ktorý sa pri rovnosti strán sporu vyporadúva
finančne tak isto ako záväzok /uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1151/2007 zo dňa
23.04.2008/, a teda žalobkyňa mu titulom náhrady za tento vnos má uhradiť sumu 1.659,70 eur /1/2-ica
z 3.319,39 eur/. Sporné medzi stranami sporu zostalo, či na kúpu predmetného bytu žalovaný vynaložil
z uvedeného daru od rodičov aj ďalších 3.319,39 eur, resp. či na kúpu bytu zo svojho oddeleného

majetku, ktorý predstavoval finančný dar od jej rodičov, odovzdaný jej v hotovosti, vynaložila sumu
3.319,39 eur žalobkyňa. Súd po preskúmaní veci zistil, že ani jedna z uvedených tvrdených sporných
skutočností nebola v konaní bezpečne preukázaná. Rozsah dôkazných povinností je v sporovom konaní
zásadne určovaný rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože na to, aby mohla strana sporu
nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V tomto zmysle právna teória hovorí o bremene

tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania netvrdil
všetky rozhodné skutočnosti, významné pre rozhodnutie, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie
o veci samej v jeho neprospech. Povinnosť tvrdenia znamená, že strana sporu musí uviesť skutkové
tvrdenie jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností strane sporu vyplýva
jeho právo alebo povinnosť. Ak strana sporu túto povinnosť splní, uniesla bremeno tvrdenia. Dôkazná

povinnosť znamená, že strana sporu musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy.
Ak predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené stranou sporu, strana uniesla dôkazné
bremeno ohľadom svojich tvrdení. Nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejaví v
nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre stranu sporu, ktorá svoje bremeno v týchto smeroch neuniesla.
V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dôkazné bremeno o.i. zaťažuje tú

stranusporu,ktorátvrdí,ženaspoločnýmajetoksavynaložiloniečozjejoddelenéhomajetku.Totosvoje
tvrdenie musí strana sporu preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti
tak, aby nedochádzalo k bezdôvodnému uplatňovaniu si nárokov. V zmluve o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy zo dňa 10.06.2002 ani v kúpnej zmluve zo dňa 27.06.2002, ktorých predmetom bol prevod bytu,
nie je uvedené, či bol zvyšok kúpnej ceny hradený mimo hypotekárneho úveru kupujúcimi /stranami

sporu/ poskytnutý predávajúcim v hotovosti alebo prevodom na účet ani bližší postup pri jej úhrade.
Zo svedeckých výpovedí rodičov žalovaného i z darovacej zmluvy zo dňa 06.06.2002 vyplýva, že títo
síce darovali žalovanému sumu 11.617,87 eur za účelom kúpy bytu, avšak rodičia žalovaného neboli pri
úhrade kúpnej ceny bytu predávajúcim osobne prítomní, nevedeli, čo konkrétne s darom žalovaný urobil,
ako peňažné prostriedky použil. Na druhej strane, matka žalobkyne síce potvrdila, že žalobkyni poskytla

v hotovosti sumu 3.319,39 eur ako dar za účelom kúpy bytu, avšak taktiež nebola pri úhrade kúpnej
ceny bytu predávajúcim osobne prítomná. Pre odstup času od kúpy bytu /9 rokov pred začatím súdneho
konania/ nebolo možné v konaní ani iným spôsobom zistiť, ako a z akých peňažných prostriedkov bol
zvyšok kúpnej ceny za byt vo výške 3.319,39 eur stranami sporu uhradený, pričom zo správy banky,
v ktorej mala žalobkyňa svoj účet, na ktorý boli poukázané prostriedky žalovaného z daru od jeho

rodičov vyplýva, že banka už výpismi z daného účtu /z ktorých by toto bolo možné vyvodiť/ nedisponuje,
pretože ich uchováva len 5 rokov. Iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení strany sporu nenavrhli. Z
vykonaných listinných aj iných dôkazov potom nie je bezpečne preukázané, že by na kúpu bytu žalovaný
vynaložil z vyššie uvedeného daru od rodičov aj ďalších 3.319,39 eur, alebo že by na kúpu bytu zo
svojho oddeleného majetku, ktorý predstavoval finančný dar od jej rodičov, vynaložila sumu 3.319,39

eur žalobkyňa. Za tejto procesnej situácie súd nezaviazal žiadnu zo strán sporu na úhradu náhradu
za vnos druhého z manželov z oddeleného majetku na majetok spoločný, pokiaľ ide o zvyšok kúpnej
ceny za byt vo výške 3.319,39 eur a vychádzal z toho, že táto suma bola uhradená zo spoločných
prostriedkov manželov, patriacich do BSM. V súvislosti s bytom bolo potrebné vyporiadať i spoločný
záväzok strán sporu zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru reg.č. 001/012464/02-001/000 zo

dňa 19.07.2002 v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.07.2002, uzavretej oboma stranami sporu počas
trvania manželstva. Pohľadávka z hypotekárneho úveru ku dňu 26.09.2008 predstavovala spolu sumu
11.397,15eur.Pretožecelýtentozáväzokbolprikázanýžalobkyne,žalovanýjepovinnýnavyrovnaniejej
podielu vyplatiť jej sumu 5.698,58 eur. Súd musel ďalej prihliadnuť na to, že po rozvode manželstva, t.j.odo dňa 26.09.2008 do 30.06.2015 bola stranami sporu na tento úver v splátkach uhradená suma spolu
4.657,18 eur, z toho podľa potvrdení o vklade v hotovosti zo dňa 21.10.2008 a zo dňa 28.11.2008 na účet
žalobkyne, z ktorej bola hypotéka inkasným spôsobom hradená, žalovaný zaplatil sumu spolu 265,54

eur a zvyšok, t.j. 4.391,64 eur uhradila žalobkyňa. Súd neprihliadol na vklad žalovaného v hotovosti
zo dňa 19.06.2008 v sume 165,96 eur, pretože išlo o vklad na jeho vlastný flexiúčet. Strany sporu tak
svoje uvedené vlastné peňažné prostriedky vynaložili na majetok spoločný /vnosy/, ktoré sa pri rovnosti
strán sporu vyporiadajú tak, že žalobkyňa žalovanému titulom náhrady tohto vnosu má vyplatiť sumu
132,77 eur /1/2-ica zo sumy 265,54 eur/ a žalovaný žalobkyni sumu 2.195,82 eur /1/2-ica zo sumy

4.391,64 eur/. Titulom kladného zostatku na flexiúčte žalovaného č. 2150157651/0200 ku dňu rozvodu
manželstva vo výške 2,31 eur, patrí žalobkyni od žalovaného suma 1,16 eur. Záväzky strán sporu z
úverových zmlúv uzavretých so Slovenskou sporiteľňou, a.s. č. 0362667742 zo dňa 11.02.2005, č.
0362667902/1/1 z 11.02.2005; s VÚB, a.s. č. 5030070221 zo dňa 13.11.2006, povoleného prečerpania
naflexiúčtenavrhovateľkyč.1627794857/0200,zatrvaniamanželstvasúdvyporiadaťnemohol,nakoľko
ku dňu rozhodnutia súdu tieto záväzky strán sporu neexistovali. Po zániku manželstva totiž žalobkyňa

splatila spoločný záväzok strán sporu z úverovej zmluvy uzavretej s VÚB, a.s. č. 5030070221 zo
dňa 13.11.2006, ktorý ku dňu právoplatnosti rozvodu 26.09.2008 predstavoval sumu 1.513,71 eur tak,
že na účet banky odo dňa 26.09.2008 do dňa 02.11.2011 poukázala titulom tejto zmluvy o úvere
sumu 1.925,36 eur. Žalobkyňa tak svoje vlastné peňažné prostriedky vynaložila na majetok spoločný /
vnos/, ktorý sa pri rovnosti strán sporu vyporiada finančne tak, že žalovaný jej titulom náhrady za

tento vnos má uhradiť sumu 962,68 eur /1/2-ica z 1.925,36 eur/. Po zániku manželstva žalobkyňa
splatila aj spoločný záväzok strán sporu z povoleného prečerpania na flexiúčte č. 1627794857/0200
uzavretého s VÚB, a.s., ktorý ku dňu právoplatnosti rozvodu 26.09.2008 predstavoval sumu 597,17
eur tak, že na účet banky odo dňa 26.09.2008 poukázala titulom tejto zmluvy o úvere sumu 597,17
eur /vnos/, a teda žalovaný jej titulom náhrady za tento vnos má uhradiť sumu 298,59 eur /1/2-ica z

597,17 eur/. Žalobkyňa ďalej po zániku manželstva splatila spoločný záväzok strán sporu z povoleného
prečerpania č. 0362667902/1/1 z 11.02.2005, zmluvy uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorý
ku dňu právoplatnosti rozvodu 26.09.2008 predstavoval sumu 1,46 eur tak, že na účet banky poukázala
titulom tejto zmluvy o úvere uvedenú sumu, teda žalobkyňa vlastné peňažné prostriedky vynaložila na
majetok spoločný /vnos/ a žalovaný jej titulom náhrady za tento vnos má uhradiť sumu 0,73 eur /1/2-

ica z 1,46 eur/. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalobkyne, že z vlastných peňažných prostriedkov
formou tzv. vnosu uhradila na daný záväzok sumu 755,87 eur. Po rozvode manželstva strán sporu
bol úplne splatený a zanikol i dlh strán sporu z úverovej zmluvy uzavretej so Slovenskou sporiteľňou,
a.s. č. 0362667742 zo dňa 11.02.2005, ktorý ku dňu právoplatnosti rozvodu 26.09.2008 predstavoval
sumu 3.045,45 eur. Žalobkyňa po rozvode manželstva na dlh uhradila spolu sumu 288,95 eur /formou

hotovostných vkladov, bezhotovostného prevodu z jej účtu alebo z účtu jej matky/, teda žalobkyňa
vlastné peňažné prostriedky vynaložila na majetok spoločný /vnos/ a žalovaný jej titulom náhrady za
tento vnos má uhradiť sumu 144,48 eur /1/2-ica z 288,95 eur/. Na druhej strane žalovaný rozvode
manželstva na dlh uhradil spolu sumu 5.418,- eur /formou splátok spoločnosti EOS KSI Slovensko,
s.r.o./, teda vlastné peňažné prostriedky vynaložil na majetok spoločný /vnos/ a žalobkyňa mu titulom

náhrady za tento vnos má uhradiť sumu 2.709,- eur /1/2-ica z 5.418,- eur/. Tvrdenia žalobkyne, že
peňažné prostriedky získané manželmi z toho úveru, boli použité na výlučné záväzky len žalovaného /
vyplatenia sumy 1.327,76 eur J. V., ktorému žalovaný spôsobil zranenia, nedoplatky žalovaného na
zdravotnomasociálnompoisteníakoSZČO/,nebolivkonanípreukázané,apretonanesúdneprihliadal.
Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobkyňa má žalovanému titulom vyporiadania doplatiť peňažnú

sumu 8 521,93 eur /13.322,50 + 1.659,70 - 5.698,58 + 132,77 - 25.195,82 - 1,16 - 962,68 - 298,59 -
0,73 - 144,48 + 2.709/. Súd podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. povolil žalobkyni plnenie, na ktorej
zaplatenie ju zaviazal, zaplatiť žalovanému v dlhšej lehote 120 dní tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Súd sa pritom riadil osobnými a majetkovými pomermi žalobkyne, výškou priznaného plnenia
a skutočnosťou, že pre žalovaného nebude plnenie takouto formou ťaživé. Z vykonaného dokazovania

súd ustálil, že do masy BSM nepatria, a teda vyporiadaniu nepodliehajú záväzky strán sporu zo zmlúv:
zmluva o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 13.05.2008 uzavretá medzi Janou V. a žalobkyňou,
zmluva o úvere č. 5703151238 medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, s.r.o. a žalobkyňou formou
čerpania z platobnej karty, zmluva o úvere č. 3703209672 medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia,
s.r.o. a žalovaným na finančnú hotovosť, zmluva o úvere č. 5212003134 medzi spoločnosťou Home

Credit Slovakia, s.r.o. a žalovaným titulom čerpania platobnej karty, zmluva o úvere č. 3710045151
medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, s.r.o. a žalovaným na finančnú hotovosť. Pokiaľ ide o
zmluvu o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 13.05.2008 uzavretú medzi veriteľom P. V. a
dlžníčkou - žalobkyňou, táto je podpísaná výlučne žalobkyňou, pričom v konaní nebolo preukázanétvrdenie žalobkyne /ktoré žalovaný popieral/, že by žalovaný o uzavretí tejto zmluvy žalobkyňou vedel
alebo že by mu na jej základe boli poskytnuté peňažné prostriedky. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani
zo svedeckej výpovede samotnej P. V., ktorá síce potvrdila, že žalovaný bol prítomný, keď sa o zmluve

rozprávalasožalobkyňou,avšaknevedelauviesť,čitobolopreduzavretímzmluvy,ponejalebodokonca
ažpotom,keďnastalasplatnosťdlhu.Otom,žežalovanýouzavretízmluvymávedomosť,juinformovala
samotná žalobkyňa. Z takto uzavretej zmluvy je potom zaviazaná výlučne žalobkyňa, ktorá zmluvu
uzavrela vo vlastnom mene a peňažné prostriedky takto získané vlastnícky patrili len žalobkyni. S
poukazom na vyššie citovanú ustálenú judikatúru /rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 8c/36/1969

zo dňa 28.11.1969, publikovaný pod R 57/1970, uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 23.04.2008 sp.
zn. 22Cdo 1151/2007/ takto získané prostriedky by mohli byť predmetom širšieho vyporiadania BSM
strán sporu len za predpokladu, že by za takto žalobkyňou získané peňažné prostriedky bola získaná
majetková hodnota /napr. zakúpená vec/, patriaca do BSM. Takýmto spôsobom získaná majetková
hodnota - za splnenia ostatných zákonných podmienok - by patrila do bezpodielového spoluvlastníctva a
na záväzok manžela, ktorý takto zaobstaral peniaze /tu žalobkyňa/, by súd prihliadal ako na vnos, ktorý

zo svojho oddeleného majetku manžel vynaložil na spoločný majetok. Obdobný právny názor zastáva
napokon i Krajský súd v Trenčíne, viď napr. uznesenie sp. zn. 6Co/822/2014-241 zo dňa 20.10.2015,
podľa ktorého náhrada za prostriedky vnesené do spoločného majetku manželov prichádza do úvahy
skutočne len v tých prípadoch, keď sú použité na obstaranie určitej veci a za predpokladu, že taká vec
ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva existuje, respektíve nebola spotrebovaná či nestratila

hodnotu. V prejednávanej veci však z vykonaného dokazovania, ktoré strany sporu doplniť nenavrhli,
nevyplýva, na čo konkrétne žalobkyňa zo zmluvy získané peňažné prostriedky vo výške 3.319,39
eur použila. V samotnej zmluve sa uvádza, že bola žalobkyni poskytnutá na zaplatenie nájmu bytu
strán sporu a na zaplatenie ich spoločných úverov a záväzkov /bližšie nešpecifikovaných/. Žalobkyňa
v žalobe uviedla, že z týchto prostriedkov vyplatila kontokorentný úver v Slovenskej sporiteľni, a.s.

č. 0362667902/1/1, dlh na nájomnom za byt a nedoplatky spoločných úverov, ktoré nešpecifikovala,
avšak tieto skutočnosti z dokazovania zistené neboli. Žalobkyňa, ktorú v tomto smere zaťažuje dôkazné
bremeno, za procesnej situácie, keď žalovaný uvedené skutočnosti popiera, nepreukázala, že by takto
získané vlastné peňažné prostriedky použila na nadobudnutie akejkoľvek majetkovej hodnoty patriacej
do bezpodielového spoluvlastníctva, alebo v rámci financovania spoločnej domácnosti so žalovaným.

Súd pre úplnosť v tomto smere poukazuje i na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej manžel nemôže
uspieť pri vysporiadaní s každým nárokom na vrátenie toho, čo vynaložil zo svojho na spoločné. Má
povinnosť i s použitím takéhoto oddeleného majetku starať sa o rodinu podľa zásad zákona o rodine.
Preto náklady, ktoré možno takto hodnotiť, nemôžu byť požadované /R 42/1972, rozsudok NS ČR sp. zn.
22Cdo 3421/2006 zo dňa 30.10.2007/. Dlh žalobkyne /bez ohľadu na to, či ku dňu vyhlásenia rozsudku

bol splnený alebo nie/ potom predstavuje jej vlastný dlh, ktorý nemôže byť predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva strán tohto sporu. Obdobné závery platia aj pre záväzky žalobkyne
zo zmluvy o úvere č. 5703151238 uzavretej medzi veriteľom - spoločnosťou Home Credit Slovakia,
s.r.o. a dlžníkom - žalobkyňou formou čerpania z platobnej karty; záväzky žalovaného zo zmluvy
o úvere č. 3703209672 uzavretej medzi veriteľom - spoločnosťou Home Credit Slovakia, s.r.o. a

dlžníkom - žalovaným na finančnú hotovosť, zo zmluvy o úvere č. 5212003134 medzi veriteľom -
spoločnosťou Home Credit Slovakia, s.r.o. a dlžníkom - žalovaným titulom čerpania platobnej karty
a zo zmluvy o úvere č. 3710045151 medzi veriteľom - spoločnosťou Home Credit Slovakia, s.r.o. a
dlžníkom - žalovaným na finančnú hotovosť. Zmluva č. 5703151238 je za dlžníka podpísaná výlučne
žalobkyňou, zmluvy č. 3703209672, č. 5212003134 a č. 3710045151 výlučne žalovaným, pričom v

spore nebolo preukázané, že by druhý z manželov o uzavretí týchto zmlúv vedel alebo že by mu na
jej základe boli poskytnuté peňažné prostriedky. Strany sporu nepreukázali, že by takto získané vlastné
peňažné prostriedky použili na nadobudnutie akejkoľvek existujúcej majetkovej hodnoty patriacej do
bezpodielového spoluvlastníctva. Dlhy strán sporu z týchto zmlúv /bez ohľadu na to, či ku dňu vyhlásenia
rozsudku boli splnené alebo nie a kým/ potom predstavujú ich vlastné dlhy, ktoré nemôžu byť predmetom

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v tomto spore. Súd nevyporiadal ani žalobkyňou tvrdené
záväzky strán sporu k veriteľom: Slovenská pôžičkáreň /Pohotovosť, s.r.o./ a Quatro, pretože ich
existencia v spore nebola zistená. Pokiaľ ide o záväzky strán sporu zo zmlúv o úvere: uzavretá medzi
veriteľom - spoločnosťou Home Credit Slovakia, s.r.o. a dlžníkom - žalobkyňou č. 3611173713 a uzavretá
medzi veriteľom - spoločnosťou Home Credit Slovakia, s.r.o. a dlžníkom - žalovaným č. 3502036066,

tieto súd vyporadúvať nemohol, pretože záväzky boli podľa potvrdenia veriteľa splnené /a teda zanikli/ za
trvania manželstva. Išlo pritom o zmluvy, na základe ktorých žalobkyňa získala peňažné prostriedky na
kúpu majetkovej hodnoty - domáce kino a žalovaný prostriedky na zakúpenie majetkovej hodnoty - TV
+ DVD, ktoré veci nepochybne do masy bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrili. Vzhľadomk tomu, že v spore nebola zistená existencia týchto vecí ku dňu vyhlásenia rozsudku, pričom žiadna
zo strán sporu tieto hnuteľné veci vyporiadať ani nenavrhla, súd sa uvedenými záväzkami strán sporu,
resp. ich vnosmi do spoločného majetku nezaoberal, čo napokon nežiadali ani samotné strany sporu.

Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá
O.s.p. s tým, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov právo, pretože žalobkyňa ani žalovaný si
náhradu trov konania neuplatnili, z obsahu spisu im trovy konania s výnimkou trov právneho zastúpenia
nevyplývajú, pričom každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Podľa nej súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobkyne mal súd vo veci rozhodnúť o disparite podielov
strán sporu na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Žalovaný bol dočasne a
potom aj úplne vylúčený z užívania spoločného bytu z dôvodu, že nadmerne užíval alkohol, vyhrážal
sa žalobkyni a jej dcére ublížením na zdraví i zabitím, vulgárne im nadával, fyzicky ich napádal a
dopúšťal sa fyzického i psychického násilia. Dôkazy, ako sú lekárske správy, oznámenia na políciu,

prehlásenia susedov o násilí, boli súdu predložené. Žalovaný sa počas manželstva a ani po jeho
skončení nepodieľal na plneniach spojených s užívaním bytu, ktoré sú spojené s jeho vlastníctvom,
hoci túto povinnosť ako vlastník bytu až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva mal. Nie je
pritom dôležité, kto v byte býval. Disparita podielov strán sporu na vyporiadavanom bezpodielovom
spoluvlastníctve podľa žalobkyne prichádza do úvahy aj preto, že žalovaný nejavil záujem o rodinu,

nezaslúžilsaonadobudnutiemajetkudoBSM,čijehozveľaďovanie,zaťažovalrodinnýrozpočetarodinu
svojimi závislosťami a násilnou povahou, počínal si nezodpovedne, utrácal úspory a inak poškodzoval
rodinu. Dôkazy o tom boli súdu predložené. Žalobkyňa z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu písomne uviedol, že je síce pravdou, že žalovaný bol z užívania
spoločného bytu rozhodnutiami súdu vylúčený, ale poukázal na to, že nemal záujem vyostrovať
situáciu a preto sa ani proti rozsudku o vylúčení z užívania neodvolala a nijakým spôsobom sa tomuto
rozhodnutiu nebránil. Urobil tak napriek tomu, že nie všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre toto
rozhodnutie boli pravdivé a k niektorým situáciám došlo na základe provokatívneho správania zo strany

žalobkyne. Žalobkyňa sa stala jediným užívateľom spoločného bytu i jeho kompletného zariadenia.
Žalobkyňa z nepochopiteľných dôvodov a bez dôkazov obviňuje žalovaného z alkoholizmu, pričom
sama neuvádza, kde bola počas manželstva zamestnaná a aký mala príjem. Žalobkyňa bola pritom
zamestnaná ako čašníčka vo viacerých reštauračných zariadeniach, zamestnanie striedala a mala zo
zamestnania príjem na úrovni minimálnej mzdy. Z takéhoto príjmu by len ťažko bez prispenia žalovaného

zvládala všetky náklady na domácnosť. Ak sa žalobkyňa v odvolaní domáha refundácie platieb, ktoré
platilazaužívaniebytu,vkonanípredsúdomprvejinštancietakútopožiadavkuneuplatnilaanepredložila
žiadne dôkazy týkajúce sa tejto požiadavky. Žalobkyňa mala počas celého sporu snahu získať spoločný
byt do svojho výlučného vlastníctva bez toho, aby bola povinná žalovanému vyplatiť jeho podiel. Svedčia
o tom jej vyjadrenia pred súdom prvej inštancie. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
4. K vyjadreniu žalovaného na jej odvolanie žalobkyňa písomne uviedla, že nie je pravdou, že by
žalovaný situáciu v súvislosti s jeho vylúčením z užívania spoločného bytu nevyhrocoval. Odmietal
prevziať rozsudok, vyhrážal sa jej zabitím a ešte niekoľko mesiacov po odsťahovaní ju prenasledoval,
telefonoval jej, vyhrážal sa jej a ona musela niekoľkokrát meniť telefónne číslo. PO rozvode manželstva

sa žalovaný začal ambulantne liečiť na psychiatrii kvôli alkoholizmu. Psychické a fyzické týranie
žalobkyne a jej dcéry žalovaný v podstate priznal pri výsluchu na polícii i na súde. Žalovaný už počas
trvania manželstva odmietal prispievať na domácnosť a po odsťahovaní neprispieval na nič. Ona sama
musela splatiť rôzne úvery, o čom doložila súdu dôkazy.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, vcelom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva
nasledovné:
7. Podstatou odvolania žalobkyne proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie je požiadavka

žalobkyne, aby podiely strán sporu na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
neboli posúdené ako rovné a aby sa pri vyporiadaní vychádzalo z disparity podielov.
8. V zmysle § 150 ods. 1 vety prvá Občianskeho zákonníka Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že
podiely oboch manželov sú rovnaké. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva teda je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Znenie uvedeného

ustanovenia však nevylučuje, a zodpovedá to aj súdnej praxi /viď. napríklad zhodnotenie Najvyššieho
súdu ČSSR z 03.02.1972 sp. zn. Cpj 86/1971 - R 42/1972, nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS
537/2012-37 z 13. marca 2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 202/2010 zo dňa
16. decembra 2010/, aby súd výnimočne pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vychádzal aj z rozdielnych podielov manželov na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek

svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval /hoci mohol/ o nadobudnutie a
zveľaďovanie spoločných vecí, utrácal spory a podobne. K určeniu iného než rovnaké pomeru podielov
musí však predchádzať zistený skutkový stav veci, z ktorého by bolo možné vyvodiť odôvodnenosť
takejto nerovnosti podielov.

9. V predmetnom spore neboli podľa odvolacieho súdu preukázané žiadne skutočnosti., ktoré by
umožňovali súdu pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzať z disparity
podielov strán sporu. Žalobkyňa označila vo svojom odvolaní rôzne dôvody pre možnú disparitu podielov
strán sporu, pričom tieto skutočnosti uvádzala už vo svojej žalobe. Napriek tomu, že tak do určitej
miery splnila svoju povinnosť tvrdenia, tvrdené skutočnosti nijakým spôsobom v spore nepreukázala.

Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno tvrdených skutočností, ktoré mali odôvodňovať disparitu
podielov strán sporu na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

10. Zo strany žalobkyne boli v spore predložené jediné dôkazy na preukázanie jej tvrdení a to uznesenie
OkresnéhosúduTrenčínč.k.27C/86/2008-10zodňa20.mája2008arozsudokOkresnéhosúduTrenčín

č.k. 22C/19/2009-44 zo dňa 01. júla 2009. Týmito súdnymi rozhodnutiami bol žalovaný vylúčený z
užívania spoločného bytu najprv predbežným opatrením súdu /vyššie označené uznesenie/ a neskôr
rozsudkom súdu. Predbežné opatrenie bolo podľa jeho obsahu vydané bez vykonania dokazovania, len
na podklade listín predložených žalobkyňou, ktorými boli oznámenia žalobkyne na polícii /spísané podľa
jej tvrdení/, lekárska správa z chirurgie /spísaná podľa jej tvrdení/ a písomné prehlásenie susedov o

verbálnom ataku žalovaného. Rozsudok súdu o vylúčení žalovaného z užívania spoločného bytu bol
zasapodľajehoobsahuvydanýpodľa§153dods.1O.s.p.,tedaakorozsudok,ktorýsúdvydalvprípade,
že sú splnené podmienky na odročenie pojednávania a na návrh účastníkov súd vyhlási rozsudok,
ktorým spravodlivo usporiada vzťahy medzi účastníkmi konania. Žiadne ďalšie odôvodnenie predmetný
rozsudok už neobsahuje a nie je teda možné z neho zistiť, či konajúci súd vykonal vo veci dokazovanie

a aký skutkový stav z dokazovania zistil.

11. Uvedené listiny, ktoré boli jedinými dôkazmi, ktoré žalobkyňa v spore predložila alebo navrhla
vykonať na preukázanie svojich tvrdení o dôvodnosti disparity podielov strán sporu, nijakým spôsobom
nepreukazujú, že v danom spore existujú skutočnosti odôvodňujúce vychádzať pri vyporiadavaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov z disparity podielov. Objektívne nijako nepreukazujú, že by
sa žalovaný voči žalobkyni alebo jej dcére dopustil fyzického alebo psychického násilia, ani že by nejavil
záujem o rodinu, nezaslúžil sa o nadobudnutie majetku do BSM, či jeho zveľaďovanie, zaťažoval rodinný
rozpočet a rodinu svojimi závislosťami a násilnou povahou, počínal si nezodpovedne, utrácal úspory
alebo inak poškodzoval rodinu, tak ako to tvrdí žalobkyňa vo svojom odvolaní. Samotná skutočnosť,

že žalovaný bol rozhodnutím súdu vylúčený z užívania spoločného bytu na záver o možnej disparite
podielov strán na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nepostačuje.

12. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný po vylúčení z užívania spoločného bytu sa nepodieľal na
platbách spojených s užívaním bytu, táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Odvolací

súd je toho názoru, že sama osebe táto skutočnosť pre stanovenie disparity podielov strán sporu na
vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nepostačuje. Žalovaný ako bezpodielový
spoluvlastník spoločného bytu mal nepochybne povinnosť sa až do vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva podielať na úhradách, ktoré sú s vlastníctvom bytu spojené /teda na úhradách poplatkudo fondu prevádzky, údržby a opráv, a podobne, nie však na úhradách za energie/. Na druhej strane je
ale potrebné prihliadnuť k tomu, že žalovaný bol z užívania spoločného bytu rozhodnutím súdu vylúčený.
Nie je pritom žiadny výnimočný prípad, ak jeden z manželov po tom, čo prestane užívať spoločný byt

sa prestane podielať na platbách spojených s jeho vlastníctvom. Ak druhý manžel tieto platby uhrádza
sám, zo svojich výlučných prostriedkov, je oprávnený domáhať sa vyporiadania takýchto platieb ako
vnosu z výlučného majetku na spoločný majetok v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Podľa názoru odvolacieho súdu teda sama skutočnosť, že žalovaný po tom, čo bol vylúčený
z užívania spoločného bytu sa prestal podielať na nákladoch spojených s vlastníctvom bytu, nie je takou

výnimočnou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vychádzať z disparity podielov strán sporu.

13. Na základe týchto záverov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.