Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 28, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233181
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8113233181.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: H. S. - H., s miestom
J. L.C. XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o.,
Štefánikova 26, Košice proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody 480 762,80 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/184/2014 -
zo dňa 16.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1.Žalobcasapodanoužaloboudomáhalnáhradyškodyvsume480.762,80eurspríslušenstvom,titulom
nezákonného rozhodnutia vydaného Okresným súdom Prešov č. k. 1K/9/2010-320 zo dňa 13.04.2010,
ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu a ktoré bolo predpísaným spôsobom zmenené
Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 2CokKR/19/2010 zo dňa 11.05.2010 spôsobom zastavenia

konkurzného konania.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozsudkom sp. zn.
5C/184/2014 zo dňa 26.01.2016 žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove
uznesením sp. zn. 21Co/129/2016 zo dňa 26.05.2017 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd na základe skutkového stavu uzavrel, že dôvodom
vydania zmeňujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach bola nezákonnosť uznesenia Okresného

súdu Prešov sp. zn. 1K/9/2010. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bolo skúmať existenciu
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou žalobcu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov po vrátení veci na ďalšie konanie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že ich výšku určí

súd prvej inštancie po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.

4. Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov H. R. a R. F., oboznámením sa s obsahom
žalobcom doložených listinných dôkazov, oboznámením sa s obsahom pripojených spisov Okresnéhosúdu Prešov sp. zn. 1K/9/2010 a žalovaného 33267/2013, na základe čoho ustálil skutkový stav
nasledovne.

5. V bode 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd opísal priebeh konkurzného konania, napokon sa
však pridŕžal vysloveného právneho záveru odvolacieho súdu, že uznesenie Okresného súdu Prešov
č. k. 1K/9/2010-320 zo dňa 13.04.2010 bolo vydané nezákonne, vychádzajúc pritom z odôvodnenia
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/129/2016 zo dňa 26.05.2017.

6. Žalobca podaním zo dňa 10.05.2013 žiadal žalovanú o predbežné prejednanie nároku na náhradu
škody vo výške 760.556,54 eur podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalovaná dňa 21.11.2013 žalobcovi oznámila, že
jeho žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody nebolo vyhovené, keďže žalobca
nepreukázal splnenie podmienok pre vznik škody.

7. V rámci súdneho konania potom žalobca vo výpovedi opísal svoje podnikateľské aktivity pred
vyhlásením konkurzu. Jeho hlavnými partnermi boli spoločnosti C., s.r.o. a A. R., a.s., pričom dôvodom
ukončenia spolupráce s nimi malo byť vyhlásenie konkurzu na žalobcu a práve v jeho dôsledku mala
žalobcovi vzniknúť škoda.. Asi 4 mesiace po vyhlásení konkurzu kúpil spoločnosť H. M., s.r.o., ktorá ma
rovnakýpredmetčinnosti.Cítilsavšakakozbitýpes,zhoršilsamuzdravotnýstav,hospitalizovanýnebol,

bol na infúziách. Od vtedy je nervózny, pribral, odbornú pomoc nevyhľadal. Súd k výpovedi žalobcu
uviedol, že ten zrejme žije v tom, že konkurz bol vyhlásený vo februári, nie apríli roku 2010.

Ušlý zisk inak plynúci od spoločnosti C., s.r.o.

8. Zo zmlúv uzavretých dňa 08.01.2008 medzi spoločnosťami C., s.r.o. a H. - H. S. mal vyplynúť
maximálny objem prác, ktoré mala za odmenu vykonať spoločnosť H. - H. S. v prospech spoločnosti C.,
s.r.o.. Za nedostatky predložených zmlúv považoval súd prvej inštancie absenciu podpisu na niektorých
z nich, uvedenie rôzneho maximálneho objemu prác od 3.400.450,- eur do 4.000.000,- eur. Na č. l.
258 spisu sa dokonca nachádza zmluva bez uvedenia objemu prác s dátumom podpisu 08.01.2008, s

nečitateľným podpisom za zhotoviteľa a pečiatkou H. S. H.. Na č. l. 249-257 a 542-545 sa nachádzajú
zmluvy s objemom prác 4.000.000,- eur a za zhotoviteľa je nečitateľný podpis a pečiatka spoločnosti
H. M., s.r.o..

9. K pečiatkam na Zmluve o dielo zo dňa 08.01.2008, ktorú uzatvoril žalobca ako fyzická osoba, pričom

za zhotoviteľa je uvedená pečiatka H. M., s.r.o., žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že pečiatka sa tam
dostala omylom, keďže bol dobrým priateľom s majiteľom tejto firmy, ale jeho meno na výzvu súdu hneď
uviesť nevedel. Rovnaký omyl sa žalobcovi stal pri Dohode o urovnaní zo dňa 07.11.2013.

10. Z komunikácie medzi spoločnosťami C., s.r.o. a H. - H. S. malo ďalej vyplynúť, že spoločnosť C., s.r.o.

sa dozvedela o konkurze spoločnosti H. - H. S. a z tohto dôvodu s ňou musela byť ku dňu 25.02.2010
ukončená spolupráca, vykonávaná na základe zmluvy zo dňa 08.01.2008.

11. Svedok H. R., dlhoročný priateľ žalobcu a jediný konateľ a majiteľ spoločnosti C., s.r.o., uviedol,
že so žalobcom spolupracuje od roku 2007. V roku 2010 sa mu dostala informácia, že žalobca má

problémy, je v súdnych konaniach, bol na neho podaný návrh na konkurz. Potom sa mu ozval veľmi
arogantný nepríjemný pán, s tým, že má všetko uhradiť, čo nebolo možné. Jediným dôvodom ukončenia
spolupráce však bola podľa výsluchu svedka zmena konateľa, ktorým sa stal správca. Pokiaľ by sa ten
pán nesprával tak, ako sa správal, spolupráca by bola obnovená, aj keď zmluvy boli ukončené pred
vyhlásením konkurzu. Svedok pozná R. H. M., s.r.o., s p. S. spolupracuje roky dozadu, robí pre nich

podružné práce, nemajú uzavretú rámcovú zmluvu ako v minulosti.

Ušlý zisk inak plynúci od spoločnosti A. R., a.s.

12. Na č. l. 296 spisu sa nachádza stanovisko spoločnosti A. R., a.s. zo dňa 27.05.2013 o prerušení
vzájomnýchobchodnýchvzťahovsospoločnosťouH.-H.S..Dôvodommalobyťvyhláseniekonkurzuna
žalobcu, v dôsledku ktorého neboli prijaté žiadne cenové ponuky žalobcu, ktoré predložil od vyhlásenia
konkurzu.13. Na č. l. 262 spisu sa nachádza mailová komunikácia, adresovaná p. S., pravdepodobne od jeho
právneho zástupcu, vypovedajúca o tom, ako by malo vyzerať potvrdenie spoločnosti A. R., a.s.. Obsah

tejto mailovej komunikácie bol napokon totožne prevzatý do stanoviska spoločnosti A.A. R., a.s., ako je
uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku.

Odstupné zamestnancov spoločnosti H. - H. S.

14. Na č. l. 287-292 sa nachádzajú výplatné pásky za mesiac apríl 2010, z ktorých je zrejmé, že
konkrétnym zamestnancom bolo vyplatené odstupné v celkovej výške 12.050,26 eur.

15. Na základe zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 391, § 470
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), § 1, § 3 ods. 1 písm.
a), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1,

2, 5, § 18 ods. 1, 3, § 19 ods. 1, 2, 3, § 25 ods. 1, 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci, § 11 ods. 3, 5, § 12 ods. 2, § 14 ods. 1, 3, 5, 6, § 19 ods. 1, 2, § 20
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení účinnom ku dňu vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu, § 415 Občianskeho zákonníka.

16.Viazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu,vyjadrenýmvpredchádzajúcomzrušujúcomuznesení,
súd prvej inštancie upriamil svoju pozornosť na preukázanie vzniku škody na strane žalobcu a tiež
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Vzhľadom na zistený skutkový
stav mal súd za to, že ak žalobcovi vznikla škoda, nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s napadnutým
nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Prešov č. k. 1K/9/2010-320 zo dňa 13.04.2010.

17. Nezákonné rozhodnutie bolo vydané dňa 13.04.2010, avšak žalobca v konaní produkoval dôkazy,
z ktorých vyplýva, že k vzniku škody titulom ušlého zisku došlo pred týmto dátumom. So spoločnosťou
C., s.r.o. malo dôjsť k ukončeniu spolupráce dňom 25.02.2010. Dôvodné pochybnosti o predložených
dôkazoch vzniesol sám žalobca, keď predložil súdu niekoľko zmlúv s touto spoločnosťou, s rôznym

objemom prác, ktorá mali byť uzavreté v roku 2008, dohodnutých na menu euro, ktorá oficiálne platila
od roku 2009. Zmluvy predložil opatrené pečiatkami iného subjektu, ktorého sa žalobca stal majiteľom
v rovnakom mesiaci, v akom bol na neho vyhlásený konkurz. Súd poukázal aj na rozpor výpovede
svedka Sýkoru s predloženými listinnými dôkazmi. Podľa výpovede svedka jediným dôvodom ukončenia
spolupráce bolo arogantné správanie sa nového konateľa - správcu. Z priloženého konkurzného spisu

pritom vyplynulo, že predbežný správca bol žalobcovi ustanovený dňa 10.03.2010, avšak ukončeniu
spolupráce malo dôjsť dňa 25.02.2010. Výpoveď svedka vnímal súd v tomto kontexte ako snahu pomôcť
žalobcovi v konaní.

18. So spoločnosťou A. R., a.s. malo dôjsť k ukončeniu spolupráce dňa 18.02.2010. Sám žalobca

pred súdom tvrdil, že oznámenie o ukončení spolupráce mu prišlo tesne po vyhlásení konkurzu,
ale súd predložil potvrdenia datované dňom 03.07.2013 a 27.05.2013. Z cenových ponúk žalobcu,
adresovaných spoločnosti A. R., a.s. sa len jedna týkala obdobia vyhlásenia konkurzu, a to tá zo
dňa 29.04.2010. Súd sa však stotožnil s argumentáciou žalovanej, že predloženie cenovej ponuky
neznamená, že je druhou stranou akceptovaná. Navyše, žalobca predkladal cenové ponuky napriek

tomu, že mu bolo oznámené, že spolupráca s nim bola ukončená.

19. K skončeniu pracovných pomerov so zamestnancami nepredložil žalobca žiaden dôkaz. Ak
však bola zamestnancom daná výpoveď v čase po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu, takéto
oprávnenie vyplývalo len správcovi konkurznej podstaty, nie žalobcovi. Žalobca tak nemohol učiniť

na príkaz správcu, ako to tvrdí. Správca oznámil dňa 27.04.2010 žalobcovi, že bude nútený prijať
opatrenia na odhlásenie odberu elektriny, vody, plynu a na skončenie pracovného pomeru výpoveďou
so zamestnancami. Ak teda ešte dňa 27.04.2010 nebola zamestnancom daná výpoveď, ku dňu
15.05.2010 nemohla zamestnancom uplynúť dvojmesačná alebo trojmesačná výpovedná doba. Pokiaľ
však zamestnanci dostali výpoveď pre vyhlásením konkurzu, vyplatenie odstupného nebolo v príčinnej

súvislosti s nezákonným rozhodnutím.

20. Keďže z dôvodu časových nezrovnalostí niet kauzálneho nexu medzi škodou žalobcu a nezákonným
rozhodnutím, nie je ani dôvodu na priznanie nákladov, súvisiacich s predbežným prerokovaním nároku,tiež tak niet dôvodu na priznanie nemajetkovej ujmy. Možno prisvedčiť námietkam žalovanej, že žalobca
neuviedol relevantné skutočnosti pre odôvodnenie vzniku nemajetkovej ujmy. Ak zo strany Daňového
úradu Prešov došlo k šikanóznemu výkonu práva, ide o osobitný nárok, nezávislý od nároku, ktorý je

predmetom konania. K tvrdeným zdravotným komplikáciám žalobcu súd uviedol, že konkurz na majetok
žalobcu bol vyhlásený necelý kalendárny mesiac, v rámci ktorého sa žalobca stal jediným konateľom
spoločnosti H. M., s.r.o.. Je nepochybné, že do žiadnej miery nebol znížená jeho dôstojnosť v rodinnom,
spoločenskom alebo podnikateľskom prostredí.

21. K nákladom na úhradu nákladov na predbežné prerokovanie návrhu vo výške 3.321,26 eur poukázal
súd na argumentáciu žalovanej, že tieto trovy nie sú súčasťou náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Ak by aj súd mienil posudzovať
tieto náklady ako súčasť pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento nárok žalobcovi
priznať nemohol, pretože nepreukázal vznik ani ich výšku. Súdu nebolo predložené vyúčtovanie trov
právneho zastúpenia ani doklad o ich úhrade.

22. K návrhu žalobcu na vykonanie ďalších dôkazov - výsluchu predchádzajúceho právneho zástupcu
žalobca, na zistenie či bolo pojednávanie v konkurznom konaní, poukázal súd na zákonnú koncentráciu
konania podľa § 153 Civilného sporového poriadku, tiež mal súd z obsahu konkurzného spisu
nepochybne preukázané, že žiadne pojednávanie či stretnutie sudcu a účastníkov konania sa nekonalo.

Nad rámec toho, žalobca udelil plnú moc svojmu právnemu zástupcovi až dňa 16.04.2010, teda až po
vyhlásení konkurzu.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 251, 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Žalovaná mala plný úspech vo veci, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100% voči neúspešnému žalobcovi.

III. Obsah odvolania žalobcu

24. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal, že škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s

nezákonným rozhodnutím súdu, pričom k pochybeniu štátu došlo už podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu, keďže žalobca nebol v úpadku. Napriek nesplneniu zákonných podmienok bol na žalobcu
vyhlásený konkurz, čo bolo poslednou fatálnou a likvidačnou ranou pre jeho podnikanie. Vychádzajúc
však z premisy, že k vyhláseniu konkurzu došlo v dôsledku oneskoreného osvedčenia platobnej
schopnosti žalobcu, súd prvej inštancie prispôsobuje tomu i ostatné hodnotenie dôkazov, ktoré je

tendenčné, právne i skutkovo nesprávne a stráni žalovanému, ktorým je štát. Vo vzťahu k ušlému
zisku spoločnosti C., s.r.o. žalobca považuje za osvedčenú existenciu ich zmluvného vzťahu, pričom
k viacerým stavebným zákazkám už mal mať schválený aj konkrétny rozpočet. Z dôvodu existencie
konkurzného konania a po komunikácii s konkurzným správcom ukončila spoločnosť C., s.r.o. dlhoročnú
spoluprácu so žalobcom. Táto spolupráca by však bola obnovená, kedy k vyhláseniu konkurzu nedošlo.

Pri spoločnosti A.Ž. R. a.s. žalobca osvedčil reálny záujem o zákazky podávaním cenových ponúk a
písomnými potvrdeniami Inžinierskych stavieb.

25. Ku skutočnosti, že prerušenie spolupráce nastalo po začatí konkurzného konania, ale predchádzalo
samotnému nezákonnému vyhláseniu konkurzu, žalobca uviedol, že konkurzné konanie je potrebné

vnímať ako jeden celok a nie je ho možné z formalistických dôvodov rozčleňovať tak, aby umožnilo
štátu vymaniť sa zo zodpovednosti. Návrh veriteľa - Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica - Daňový
úrad Prešov II na vyhlásenie konkurzu, začatie konkurzného konania a následne vyhlásenie konkurzu
nemožno vnímať inak ako snahu o zámernú likvidáciu podnikania žalobcu. Výška v návrhu uvedenej
pohľadávky veriteľa nezodpovedala jej skutočnej výške, najmä bolo vedené konanie za účelom jej

reštrukturalizácie o zmene jej výšky a splatnosti, v dôsledku čoho sa k takej pohľadávke veriteľa
nemá ani prihliadať pri vyhlásení konkurzu. Pohľadávka druhého veriteľa - Všeobecnej zdravotnej
poisťovne - v tom čase ani neexistovala. Celá reťaz skutočností je pritom pripísateľná štátu, nie niekomu
tretiemu. Súd prvej inštancie bazíruje na časovej postupnosti a súvislosti skutočností. Vo vzťahu k
obom existujúcim zmluvným vzťahom a ich narušeniu došlo v dôsledku vyhláseného konkurzu na osobu

žalobcu. Výpovedi svedka H. R. je potrebné rozumieť tak, že jeho spolupráca so žalobcom bola založená
na dôvere a osvedčenej spolupráci, ktorá však v prípade prevzatie kontroly predbežným správcom,
neskôr konkurzným správcom bola neprijateľná pre ďalšie fungovanie. Neprijateľná bola však i s
poukazom na základ financovania zákaziek tohto zmluvného partnera zo štátnych pôdnych fondov, kdeskutočnosť vyhlásenia konkurzu sa považuje za podstatné porušenie zmluvy a dôvod na odstúpenie od
nej, súd na túto skutočnosť však nijako nereagoval. Žalobca vo svojom podnikaní dosahoval nemalé
zisky, nebol teda v žiadnom prípade možný záver, že sa jedná len o fiktívny či vymyslený nerealizovaný

podnikateľský plán. Po zrušení konkurzu sa mu reálne nepodarilo obnoviť fungovanie jeho podnikania,
čo je zrejmé z obratov žalobcu ako živnostníka. Subjekt H. S. - H. síce naďalej existuje, avšak nevyvíja
žiadnu podnikateľskú činnosť. Spoločnosť MM M. prebrala len menší počet zamestnancov a vykonáva
činnosti v menšom rozsahu, podružného charakteru, nie veľké rámcové zmluvy ako predtým.

26. Neakceptovanie výplatných pások či výplatných listín produkovaných ako dôkaz vyplateného
odstupného zamestnancom je postup, ktorý nemá oporu v racionálnych zásadách dokazovania.
Zamestnávateľ môže skrátiť výpovednú dobu, resp. môže netrvať na jej plynutí. Je potrebné tiež
pripomenúť, že Zákonník práce umožňuje vyplatiť odstupné na základe dohody v inom, i skoršom
termíne. Žalobca nemal dôvod trvať na ďalšom trvaní výpovednej doby, keďže v dôsledku okolností
prerušenia obchodných aktivít konkurzným konaním, nemal možnosť prideľovania práce.

27. Poukazujúc na negatívne následky nezákonného rozhodnutia, zdôvodňuje žalobcu výšku uplatnenej
nemajetkovej ujmy v limitovanej výške 16.885,- eur. Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na
predbežné prerokovanie návrhu, si uplatnil vo výške stanovenej príslušným tarifným predpisom a patria
mu ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

28. Žalobca má za to, že osvedčil súdu, že pri normálnom behu vecí by jeho majetok nebol
zmenšený, nedošlo by k zásahu do jeho majetkových sfér, a naopak by sa jeho majetok zväčšil v
rozsahu uplatneného ušlého zisku zo zmarených zákaziek. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak,
že žalovaného súd zaviaže, aby v lehote troch dní nahradil žalobcovi škodu vo výške 480.762,80 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy za obdobie od 12.11.2013 do zaplatenia.
Žalobca má mať právo na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, a to v rozsahu 100%.
Alternatívnenavrholžalobcanapadnutýrozsudokzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienanovékonanie
a rozhodnutie.

IV. Obsah vyjadrenia žalovanej strany

29. Podľa názoru žalovanej, súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nespochybňoval nezákonnosť
uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 1K/9/2010-320 zo dňa 13.04.2010, len konštatoval, že k
vzniknutej situácii do istej miery prispel aj žalobca. Ak žalobca namieta, že súd nebol nestranný a narúšal

zásadu kontradiktórnosti konania, mal žalobca možno vzniesť námietku zaujatosti sudcu. K meritu veci
žalovaná ďalej uviedla, že žalobca v konaní predložil niekoľko zmlúv o dielo uzavretých so spoločnosťou
C., s.r.o. zo dňa 08.01.2008, v týchto zmluvách sú však hrubé nedostatky, čím došlo k spochybneniu
ich pravdivosti. Súd dal zároveň dostatočne najavo žalobcovi, že predmetný obsah zmlúv ostal sporný.
Argumentáciažalobcuohľadnerealizácieprojektovzprostriedkovštátnychpoľnohospodárskychfondov,

je pre rozhodnutie vo veci irelevantná, keďže na základe predložených listinných dôkazov mal súd za to,
že k ukončeniu spolupráce žalobcu s jeho hlavnými zmluvnými partnermi došlo ešte pred vyhlásením
konkurzu.

30. K skončeniu pracovných pomerov so zamestnancami žalovaná uvádza, že jedinými skoršími

spôsobmi ukončenia pracovného pomeru je dohoda alebo okamžité skončenie pracovného pomeru.
Samotný žalobca pritom tvrdí, že zamestnancom bola daná výpoveď, pričom uvedenú skutočnosť
osvedčil aj svedok R. F.. Na predmetné skončenie pracovného pomeru sa priamo zo zákona vzťahuje
2, resp. 3 mesačná výpovedná doba. Keďže k vyplateniu zamestnancov malo dôjsť dňa 15.05.2010,
výpoveď im musela jednoznačne byť daná pred vyhlásením konkurzu.

31. Žalovaná považuje podané odvolanie za nedôvodné, preto navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť
ako vecne správny.

V. Replika žalobcu

32. Žalobca v rámci podanej repliky zotrval na tvrdení, že k pochybeniu na strane štátu došlo už
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany daňového úradu. Začatie konkurzného konania
negatívne zasiahlo do pozitívneho vývoja podnikania žalobcu, nezákonne vyhlásený konkurz bol už lentým zničujúcim úderom. Ušlý zisk od svojich hlavných partnerov považuje žalobca za osvedčený. Štát
musí zodpovedať za činnosť všetkých svojich orgánov, preto ani časový nesúlad ukončenia spolupráce
žalobcu s jeho zmluvnými partnermi nemôže obstáť. Štát nemal ani len podávať návrh na vyhlásenie

konkurzu, na to nadväzujúce rozhodnutia boli už len reťazou príčinných súvislostí. Každopádne, ak
by nebolo došlo k vyhláseniu konkurzu, spolupráca by bola obnovená, čo potvrdil vo svojej svedeckej
výpovedištatutárnyorgánspoločnostiC.,s.r.o..Vostatnomrozsahusaargumentáciažalobcuzhodovala
s obsahom odvolania.

VI. Duplika žalovanej

33. Snahu žalobcu o rozšírenie ním uplatneného nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia
Okresného súdu Prešov č. k. 1K/9/2010-320 aj na údajne nezákonný postup Daňového úradu Prešov,
spočívajúci v podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu dňa 05.02.2010 a uznesenie
Okresného súdu Prešov č. k. 1K/9/2010-285 zo dňa 15.02.2010 o začatí konkurzného konania,

považuje žalovaná za účelovú. Zo skutkových okolností vyplýva, že žalobcovi v dôsledku nezákonného
rozhodnutia žiadna škoda nevznikla, keďže ukončenie spolupráce s jeho hlavnými zmluvnými partnermi
predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Z uvedeného dôvodu sa právny zástupca žalobcu snaží nevodiť
dojem, že nezákonné bolo celé konanie. Napokon však žalobca na dotaz súdu jasne uviedol, že
nárok na náhradu škody si uplatňuje titulom nezákonného rozhodnutia, za ktoré považuje uznesenie o

vyhlásení konkurzu na jeho majetok. Ak aj žalobcovi vznikla škoda, nemohla mu vzniknúť v dôsledku
vyhlásenia konkurzu, ale omnoho skôr. Oznámenie spoločnosti A. R. a.s. zo dňa 03.07.2013 vyhotovila
osoba, ktorá nebola oprávnená konať za spoločnosť, nie je a ani nikdy nebola členom predstavenstva.
Navyše, oznámenie je obsahovo totožné s emailom zo dňa 20.06.2013, ktorý adresoval G. H. z
advokátskej kancelárii A., s.r.o.. vo vzťahu k možnému obnoveniu spolupráce žalobcu so spoločnosťou

C., s.r.o. žalovaná poukázala na rozpor tvrdení žalobcu a svedeckej výpovede p. R., nezhodujúce sa
v dôvodov ukončenia spolupráce. S návrhom žalobca na zopakovanie dokazovania pred odvolacím
súdom žalovaná nesúhlasí, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
správnym skutkovým zisteniam.

VII. Hodnotenie odvolacieho súdu

34. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

35. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

36. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré strana žalobcu uvádza v odvolaní vyriešil už súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúduniejemožné

posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

37. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku. V dostatočnom rozsahu vykonal súd prvej
inštancie dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu odchýliť.38. V priebehu celého konania súd prvej inštancie správne vykladal zákonné predpoklady pre posúdenie
dôvodnosti podanej žaloby. Vychádzajúc z dikcie § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, priznanie nároku na náhradu škody žalobcovi predpokladá
preukázanie existencie:

a) nezákonného rozhodnutia,
b) vzniku škody,

c) kauzálneho nexu medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím.

39. Podmienky uvedené vyššie pod písmenami a) až c) musia byť splnené kumulatívne, a len takto v
jednote sú spôsobilé privodiť žalobcovi úspech v konaní. Ak z vykonaného dokazovania bude zrejmé, že
čo i len jeden z predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti štátu absentuje, nevyhnutným následkom
bude zamietnutie žaloby.

Ad a) Nezákonné rozhodnutie

40. Žalobca v rámci nim podanej žaloby jasne špecifikoval rozhodnutie, ktoré považuje za nezákonné,
zakladajúce tak povinnosť štátu nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu. In concreto sa jedná o uznesenie
Okresného súdu Prešov zo dňa 13.04.2010 o vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu (ďalej aj ako
„nezákonné rozhodnutie“). Krajský súd v Košiciach pritom rozhodnutím č. k. 2CoKR/19/2010-420 zo dňa
11.05.2010 predpísaným spôsobom nezákonné rozhodnutie zmenil tak, že konkurzné konanie zastavil.

41. V kontexte vyššie uvedeného, odvolací súd pre účely posúdenia naplnenia prvého čiastkového
predpokladu pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, poukazuje na
svoje skoršie rozhodnutie v predmetnej veci, uznesenie č. k. 21Co/129/2016-216 zo dňa 16.05.2017.
Odvolací súd už vtedy prijal právny záver o nezákonnosti uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa

13.04.2010, vyvodzujúc túto nezákonnosť z odôvodnenia zmeňujúceho rozhodnutia Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 11.05.2010.

42. Súd prvej inštancie bol viazaný právny záverom odvolacieho súdu, pričom z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je možné konštatovať odklon. Súd prvej inštancie celkom zrejme posudzoval

predpoklad existencie nezákonného rozhodnutia za splnený, v opačnom prípade by žalobu opätovne
zamietol a bolo by pre neho irelevantné skúmať vznik škody na strane žalobcu, tiež kauzálny nexus
medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. V tomto ponímaní je nezákonné rozhodnutie
esenciou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom len od neho možno
odvodzovať ostatné predpoklady. Námietka žalobcu, spochybňujúca viazanosť, resp. odklon súdu prvej

inštancie od právneho záveru odvolacieho súdu o nezákonnosti uznesenia Okresného súdu Prešov zo
dňa 13.04.2010, preto nie je dôvodná.

Ad b) Vznik škody

43. Vznik škody odvodzuje žalobca od skončenia dlhodobej spolupráce s jeho hlavnými zmluvnými
partnermi, pričom príčinou tohto nepriaznivého stavu v jeho podnikaní má byť práve vyhlásenie konkurzu
na majetok žalobcu. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca súdu niekoľko vyhotovení zmlúv
so spoločnosťou C., s.r.o. zo dňa 08.01.2008 o realizácii stavebných prác v oblasti poľnohospodárskych
a priemyselných stavieb. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predloženými zmluvami vzniesol

dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti, resp. hodnovernosti, keďže jednotlivé jej vyhotovenia obsahujú
rôzny objem prác, odplata je dohodnutá v mene euro, napriek tomu, že táto mena sa oficiálne používala
na Slovensku až po roku od uzavretia zmluvy, navyše, zmluvy sú opatrené pečiatkami iného subjektu,
než žalobcu.

44. Po oboznámení s predloženými listinnými dôkazmi sa odvolací súd stotožnil s hodnotením dôkazov
tak ako to učinil súd prvej inštancie. Č. l. 249-261 spisu obsahujú celkovo 3 vyhotovenia zmluvy zo
dňa 08.01.2008. Aj keď by sa malo jednať o jednu a tú istú zmluvu, v jednotlivých jej vyhotoveniach sa
vyskytujú vážne rozpory v podstatných náležitostiach, napr. objeme prác, ktorý je v každom vyhotoveníiný. Určite to nie je bežnou praxou obchodného styku, ktorá navyše podrýva dodržanie zásady pacta
sundservanda,pretoženiejemožnéustáliť,ktorázvyhotovenízmlúvbymalabyťprestranyvkonečnom
dôsledku záväzná.

45. Zmluva zo dňa 08.01.2008 bola dojednaná v mene euro, napriek tomu, že na Slovensku nebola
oficiálnym platidlom, k tomu došlo až s odstupom jedného roka. Samozrejme, v prospech žalobcu je
potrebné uviesť, že euro nebolo menou neexistujúcou, preto zmluvné strany mohli zvoliť tento pomerne
netradičný spôsob dojednania odplaty bez toho, aby to zmluvu činilo neplatnou. Odvolací súd však

nevyčítal z tvrdení žalobcu presvedčivú argumentáciu o dôvodoch svojho zmluvného dojednania.

46. Najzávažnejším nedostatkom zmluvy zo dňa 08.01.2008 je však identifikácia zmluvnej strany
zhotoviteľa prác, ktorým mal byť žalobca. Z úvodného ustanovenia čl. 1 zmluvy vyplýva, že zhotoviteľom
ako zmluvnou stranou mal byť H. - H. S., so sídlom L. XX J.. Aby bol však písomný právny úkon platný,
musí byť podpísaný konajúcou osobou, v súlade s ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Č. l. 252 aj

256 spisu však podpis žalobcu na zmluve zo dňa 08.01.2008 neobsahujú. Niežeby neboli podpísané,
no ako podpisujúca osoba vystupuje spoločnosť MM M., s.r.o., so sídlom L. XX, J.. Žalobca to vysvetlil
omylom v pečiatke, jeho argumentácia je však v rozpore s objektívnym plynutím času.

47. Spojitosť žalobcu so spoločnosťou MM M., s.r.o. je datovaná od roku 2010, kedy ako žalobca sám

uvádza, kúpil túto spoločnosť, aby mohol po vyhlásení konkurzu pokračovať vo svojej podnikateľskej
činnosti. Oboznamujúc sa s výpisom z Obchodného registra, tvrdenia žalobcu sa zakladajú na pravde,
pretožeakojedinýkonateľaspoločníkspoločnostiMMM.,s.r.o.vystupujeododňa27.04.2010.Uvedené
však vylučuje, aby žalobca smel opatriť pečiatkou tejto spoločnosti zmluvu zo dňa 08.01.2008. Odvolací
súd vylučuje omyl žalobcu či nedopatrenie, spôsobené dobrým vzťahom s predchádzajúcim konateľom

spoločnosti. Žalobca nielenže na otázku súdu nevedel uviesť meno svojho dobrého priateľa, spoločnosť
MM M., s.r.o. sídli na adrese L. XX, J. až od spomínaného dátumu 27.04.2010, preto je bez akýchkoľvek
pochybností vylúčené, aby v rozhodnom čase 08.01.2008 bola pečiatka spoločnosti MM M., s.r.o. v takej
podobe, v akej ju prezentuje žalobca na zmluvách.

48. Zhrnúc hodnotenie tohto jednotlivého dôkazu, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so
skutkovým záverom súdu prvej inštancie. Bol to sám žalobca, ktorý viacerými odlišnými vyhotoveniami
totožnej zmluvy relevantným spôsobom spochybnil ich hodnovernosť či pravdivosť. Hrubé rozpory v
zmluve zo dňa 08.01.2008 nasvedčujú záveru, že žalobca ju nedôsledne vyhotovil až ex post, pre účely
predmetného súdneho konania, na preukázanie svojich tvrdení o vzniknutej škode.

49. Okrem spoločnosti C., s.r.o., druhým hlavným zmluvným partnerom žalobcu bola spoločnosť A. R.
a.s.. V tomto prípade žalobca preukazoval súdu vzniknutú škodu oznámením spoločnosti o prerušení
vzájomných obchodných vzťahov zo dňa 03.07.2013 (č. l. 263 spisu). Žalobca tejto spoločnosti predložil
v období od 09.03.2010 do 07.06.2010 celkovo 6 cenových ponúk, ktoré by boli prijaté, ak by nebolo

konkurzného konania voči žalobcovi, čím sa pre nich stal žalobca nedôveryhodnou osobou.

50. Veľmi správne poznamenal však súd prvej inštancie dátum oznámenia, ktorý viac ako tri roky
nadchádza momentu vyhlásenia konkurzu, a zároveň len jedna predložená cenová ponuka sa vzťahuje
na obdobie vyhlásenia konkurzu. Niet logického vysvetlenia tohto omeškania oznámenia spoločnosti

A. R., a.s., snáď len účelovosť vytvorenia oznámenia pre potreby predmetného súdneho konania to
ospravedlňuje. Na podporu svojich tvrdení odvolací súd poukazuje na č. l. 262 spisu, ktorý obsahuje
mailovú komunikáciu žalobcu so svojim právnym zástupcom zo spoločnosti A., s.r.o., JUDr. G. H.. Bol
to práve právny zástupca, ktorý vyhotovil vzor oznámenia spoločnosti Inžinierske stavby, a.s., a to až
dňa 20.06.2013, tento vzor zaslal svojmu mandantovi a následne bol obsahovo totožne pretavený do už

spomínaného oznámenia z č. l. 263 spisu. V tomto kontexte odvolací súd nepovažuje predmetný dôkaz
za autentický a tým ani hodnoverný.

51. Časť žalobou uplatnenej škody mala pozostávať z odstupného, ktoré žalobca vyplatil zamestnancom
pri skončení ich pracovného pomeru. Výplatný termín odstupného bol máj 2010, čo celkom zrejme

predchádzalo uplynutiu dvojmesačnej, resp. trojmesačnej výpovednej doby zamestnancom, ak im
výpoveď mala byť daná v čase konkurzu, t. j. apríl 2010. Žalobca namieta, že u svojich zamestnancov
netrval na výpovednej doba a dohodol sa s nimi inak. Každopádne, Zákonník pre tento prípad pripúšťa
možnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, čo by smel byť najpravdepodobnejší prípad vpredmetnom spore, no žalobca o tom nepredložil súdu dôkaz. Sám pritom uvádza, rovnako ako svedok
R. F., že pracovný pomer bol skončený výpoveďou, podľa vedomostí svedka niekedy v roku 2008
alebo 2009, čo nasvedčuje skôr tvrdeniam žalovanej o skončení pracovných pomerov predo dňom

vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu. Odvolací súd vníma časový odstup výpovede svedka od
momentu skončenia jeho pracovného pomeru v spoločnosti H. - H. S., preto pripúšťa ospravedlniteľný
omyl svedka pri uvedení rokov. Odvolací súd však zároveň dodáva, že ak sa žalobca odklonil od dikcie
§ 76 ods. 6 Zákonníka práce o výplatnom termíne odstupného, sám si navodil vznik škody. Ak by pri
výpovedi zamestnancov postupoval podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce, pracovný pomer zamestnancov

by neskončil skôr ako koncom júna, v dôsledku čoho by výplatný termín odstupného bol až v mesiaci
júl, čiže už po zastavení konkurzného konania, kedy by výpovede bolo možné ešte odvolať.

52. Za nepreukázanú považuje odvolací súd aj nemajetkovú ujmu žalobcu. Ten uviedol, že po
vyhlásení konkurzu bol ako zbitý pes, na infúziách, hospitalizovaný však nebol, nevyhľadal odbornú
pomoc. K tomu súd prvej inštancie správne konštatoval, že počas mesiaca, kedy bol na žalobcu

vyhlásený konkurz, sa žalobca stal jediným konateľom spoločnosti MM M., s.r.o. s rovnakým predmetom
konania. Podnikateľský život žalobcu ako fyzickej osoby tak určitým spôsobom pokračoval. Čo sa
týka zhoršeného zdravotného stavu, ten žalobca nepreukázal odborným posúdením, sám uvádza, že
nebol ani hospitalizovaný, nevyhľadal ani odbornú pomoc. Len samotné tvrdenia žalobcu pre priznanie
nemajetkovej ujmy však nepostačujú.

Ad c) Kauzálny nexus medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody žalobcu

53. Vychádzajúc z výsledkov procesu hodnotenia dôkazov, odvolací súd považoval žalobcom
predložené listinné dôkazy za nehodnoverné, nespôsobilé z toho dôvodu preukázať vznik škody na

strane žalobcu. Je snáď irelevantné pokračovať v prieskume dôvodnosti žaloby, ak jeden z kumulatívne
vyžadovaných predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci absentuje, no aj pri kauzálnom nexe odvolací súd vzhliadol hrubé rozpory, ktoré
podstatným spôsobom dokresľujú závery dokazovania ohľadne vzniku škody žalobcu.

54. Ušlý zisk zo spoločnosti C., s.r.o. preukazoval žalobca odstúpením tejto spoločnosti od ich vzájomnej
spolupráce (č. l. 246, 247, 248 spisu). Opätovne predložil žalobca tri písomné vyhotovenia jedného
úkonu, pričom nie na všetkých sú podpisy konajúcej osoby, rozdiely sú aj v odsúhlasených rozpočtoch
prác, ktoré boli odstúpením od zmluvy zrušené. Najkomplexnejšie a zároveň platne je vyjadrené
odstúpenie od zmluvy na č. l. 248 spisu. Kruciálne pre posúdenie kauzálneho nexu je však uvedenie

dňa, ku ktorému mala byť spolupráca so žalobcom ukončená, t. j. 25.02.2010. V tomto smere nemožno
nič vytknúť skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, ktorý z prameňa dôkazu zistil, že ukončenie
spolupráce viac ako mesiac predchádza vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu, čo samozrejme
vylučuje časovú súvislosť medzi údajným vznikom škody žalobcu a nezákonným rozhodnutím.

55.Okremplynutiačasu,čobyobjektívnejskutočnosti,dávaodvolacísúdvzhodesozáveromsúduprvej
inštancie do pozornosti výsluch svedka A.. H. R., ktorý vypovedal o dôvodoch skončenia spolupráce
so žalobcom. Napriek tomu, že podľa predložených dôkazov sám svedok ako konateľ spoločnosti
C., s.r.o. ukončil spoluprácu a spísal za tým účelom oznámenie adresované žalobcovi, odkláňa sa v
rámci výsluchu od skôr uvedených dôvodov odstúpenia od zmluvy zo dňa 08.01.2008. Odvolací súd sa

dozvedá, že ťažiskovým dôvodom pre ukončenie spolupráce nebol viac konkurz na osobu žalobcu, ale
arogantné správanie správcu, ktorý bol do funkcie ustanovený. Aj svedok má však časové nezrovnalosti
vo svojej výpovedi, pretože ako už uviedol súd prvej inštancie, predbežný správca bol ustanovený do
funkcie až rozhodnutím zo dňa 10.03.2010, teda až potom, čo spoločnosť C., s.r.o. oznámila ukončenie
spolupráce so žalobcom, čo zasa raz objektívne vylučuje časovú súvislosť vzniku škody žalobcu.

56. Okrem spoločnosti C., s.r.o. ostáva vyrovnať sa s druhým hlavným partnerom žalobcu, spoločnosťou
A. R., a.s.. Vracajúc sa k č. l. 263 spisu, odvolací súd už skôr v odôvodnení tohto rozsudku dospel
k záveru, že tento listinný dôkaz nepovažuje že za hodnoverný, najmä s ohľadom na spôsob jeho
vypracovania. Nad rámec uvedeného, dáva odvolací súd v kontexte posudzovania kauzálneho nexu

do pozornosti hrubý časový rozpor, aký sa vyskytol už pri spoločnosti C., s.r.o.. A. R. a.s. podľa svojho
oznámenia zo dňa 03.07.2013 mali prerušiť vzájomné obchodné vzťahy so žalobcom počnúc dňom
18.02.2010. Pripomínajúc však, že nezákonné rozhodnutie bolo vydané dňa 13.04.2010, niet pochýb o
absenciivzájomnejčasovejsúvislostiprerušeniaspolupráceavyhlásenímkonkurzunamajetokžalobcu.57. Zhrnúc teda výsledky vykonaného dokazovania, žalobcom predložené dôkazy sú zaťažené tak
vážnymi nedostatkami, že v konečnom dôsledku vylučujú posudzovať ich ako pravdivé či hodnoverné.

Celý žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody sa odvíja od zhoršenia jeho podnikateľského života,
ktorý mal byť výrazne nepriaznivo ovplyvnený ukončením spolupráce hlavných zmluvných partnerov
so žalobcom, a to v spojitosti s rozhodnutím Okresného súdu Prešov č. k. 1K/9/2010-320 zo dňa
13.04.2010. Ako však už bolo uvedené, pri spoločnosti C., s.r.o. aj A. R., a.s., vyšlo najavo, že moment
ukončenia ich spolupráce predchádzal vyhláseniu konkurzu na žalobcu, navyše vážnym spôsobom bol

spochybnenýobsahoznámenítýchtospoločností,ktorýsmerujeskôrkzáveruoúčelovostivypracovania
listinných dôkazov pre účely predmetného súdneho konania.

58. Na nepreukázanú súvislosť ukončenia spolupráce zmluvných partnerov so žalobcom a
nezákonne vyhláseného konkurzu na majetok žalobcu, nadväzovalo skončenie pracovného pomeru so
zamestnancami. Žalobca však nielenže nepreukázal súdu listinnými dôkazmi, kedy došlo ku skončeniu

pracovných pomerov so zamestnancami, pre účely posúdenia časového nexu s momentom vydania
nezákonného rozhodnutia, ale nezrovnalosti vyvoláva aj výplatný termín odstupného. Ten v spojitosti
s výpoveďou svedka F. svedčí dôvodnosti argumentácii žalovanej o výpovediach, predchádzajúcich
vyhláseniu konkurzu. Tak či onak, ak sa žalobca odklonil od dikcie § 76 ods. 6 Zákonníka práce o
výplatnomtermíneodstupného,sámsinavodilvznikškody.Akbyprivýpovedizamestnancovpostupoval

podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce, pracovný pomer zamestnancov by neskončil skôr ako koncom júna,
v dôsledku čoho by výplatný termín odstupného bol až v mesiaci júl, čiže už po zastavení konkurzného
konania, kedy by výpovede bolo možné ešte odvolať.

59. Nepreukázaná ostala aj údajne vzniknutá nemajetková ujma žalobcu. Tvrdené zdravotné

komplikácie žalobca nepreukázal odbornými lekárskymi správami. Utrpieť smelo jeho podnikateľské
pôsobenie, ktoré bolo sa však odvíjalo od ukončenia spolupráce zo strany zmluvných partnerov. Keďže
žalobca nepreukázal súvis ukončenia spolupráce s nezákonným rozhodnutím, preto ani tento nárok nie
je dôvodný. Nad rámec toho, ako už súd prvej inštancie uviedol, počas mesiaca vyhláseného konkurzu
žalobca začal podnikať prostredníctvom spoločnosti MM M., s.r.o., s rovnakým predmet činnosti, v

dôsledku čoho podnikateľské aktivity žalobcu určitým spôsobom napredovali.

60. Napokon, nedôvodnosť bola vyhodnotená aj vo vzťahu k uplatnenému nároku na úhradu nákladov
na predbežné prerokovanie návrhu vo výške 3.321,26 eur. Bez ohľadu na právne posúdenie, žalobcom
uplatnený nárok na náhradu škody nebol dôvodný, preto aj jeho snaha o mimosúdne riešenie sporu bola

nedôvodná, pretože absentoval právny a skutkový základ pre tento postup. Navyše, ak podľa tvrdení
žalobcumáuplatnenýnároknaúhradunákladovnapredbežnéprerokovaniepredstavovaťpríslušenstvo
pohľadávky, potom jeho akcesorická povaha vylučuje priznať tieto náklady, keďže samotná pohľadávka
bola zamietnutá ako nedôvodná.

61. Snahu žalobcu vnímať konkurzné konanie ako celok považuje odvolací súd za účelovú, reflektujúcu
dôkaznú núdzu žalobcu vo vzťahu k uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 1K/9/2010-320 zo
dňa 13.04.2010. Podľa zmenenej argumentácie žalobcu, vznik jeho škody je potrebné odvíjať už od
samotného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany Daňového úradu Prešov II., pričom
vyhlásenie konkurzu malo byť len poslednou fatalizujúcou ranou pre podnikanie žalobcu. Súd prvej

inštancie však dostatočne zrozumiteľne v tejto súvislosti uviedol, že žalobca v podanej žalobe jasne
špecifikoval rozhodnutie, ktoré podmienilo vznik škody, čím vymedzil predmet prieskumu zo strany súdu.
Ak by škoda mala byť žalobcovi spôsobená nedôvodným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu,
potom je potrebné posudzovať nárok žalobcu osobitne podľa § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Doterajšie skutkové ani právne

závery by nemuseli byť dostatočným základom pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ba o čo viac, hoc
žalovaný by ostal štát, v jeho mene by v takom prípade malo konať Ministerstvo financií Slovenskej
republiky, čo by dôvodilo opakovať súdne konanie. V kontexte uvedeného, odvolací súd vnímal zmenu
postoja žalobcu vo vzťahu ku konkurznému konaniu v intenciách zmeny žaloby podľa § 140 ods. 1, 2
CSP, ktorú nebolo dôvodné pripustiť v súlade s ust. § 143 ods. 1 CSP ani v konaní pred súdom prvej

inštancie.

62. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie,
na jeho základe dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil. Odvolacienámietky žalobcu neboli spôsobilé pre svoju neopodstatnenosť privodiť zmenu či zrušenie napadnutého
rozsudku, preto ho odvolací súd napokon potvrdil ako vecne správny postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

63. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III.
ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na nepreukázanie zákonných predpokladov pre vyvodenie
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nepovažoval za potrebné zaoberať
sa argumentáciou žalobcu ohľadne financovania zákaziek zmluvného partnera žalobcu zo štátnych
pôdnych fondov, kde skutočnosť vyhlásenia konkurzu sa považuje za podstatné porušenie zmluvy a
dôvod na odstúpenie od nej, keďže táto argumentácia nebola spôsobilá privodiť zmenu právneho záveru

odvolacieho súdu.

64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu
trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).