Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 14, 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/271/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314220259
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:4314220259.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: V. V., N.. XX.XX.XXXX, A. Q.
XXX, A., zastúpená: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, proti žalovanému:
Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie, že
záložné právo k nehnuteľnostiam nie je, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne zapísané na liste vlastníctva č. XXX v

katastrálnom území Q., obec A., okres R., ako CKN parcela č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 472 m2, CKN parcela Č.. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2, CKN parcela
Č.. XX - záhrada o výmere 509 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na CKN parcele Č..
XX/X, ako aj garáž súpisné Č. XXX postavená na CKN parcele č. XX/X, n i e s ú z a ť a ž e n
é záložným právom žalovaného, ktoré vyplýva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 25.11.2008 zapísané pod M.-XXXX/XXXX.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhala pôvodne proti žalovanému určenia,
že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa
25.11.2008 je v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou neplatná s tým, že zároveň podala

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti
zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie Q..
V podanej žalobe žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že jej syn a nevesta uzatvorili dňa 01.10.2008
so žalovaným zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky vo výške 42.000,- eur pod registračným
číslom XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, pričom na zabezpečenie úveru bola uzavretá zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 25.11.2008, na základe
ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne zapísané na LV

č. XXX, kat. územie Q., správa katastra R.. Následne listom označeným ako „Oznámenie o dražbe“ zo
dňa 30.07.2014 a listom „Dodatok k oznámeniu o dražbe“ zo dňa 09.08.2014 bol záložcovi oznámený
mimosúdny výkon dobrovoľnej dražby, pričom dátum konania dražby bol určený na 13.10.2014 s
tým, že išlo o prvé kolo dražby. Navrhovateľom dražby a záložným veriteľom bol žalovaný, pričom
dražobníkom bola spoločnosť Dražobná spoločnosť a. s., ktorá vystupovala v tomto konaní ako pôvodne
žalovanýv2.rade.Žalobkyňaďalejpoukázalanaskutočnosť,ženedisponujeúverovouzmluvou,pretože

banka jej ju nevydala, ani ostatní účastníci úverového vzťahu /syn a nevesta/ s tým, že po oznámení
„Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 16.01.2014 zo strany veriteľa
- žalovaného ho žiadala viackrát o podrobné informácie k úverovej zmluve, pretože chcela bližšieinformácie o zostatku úveru resp. z čoho zostatok sa skladá, keďže úver bol poskytnutý vo výške
42.000,- a po 5 rokoch splácania žiadal žalovaný uhradiť viac ako bolo čerpané, a to sumu 43.019,77
eur. Okrem toho syn a nevesta žalobkyni tvrdili, že úver splácajú. Žalovaný jej odmietol tieto informácie

poskytnúť a odmietol jej vydať aj kópiu úverovej zmluvy. Tiež aj dlžníci nechceli žalobkyni poskytnúť
žiadne bližšie informácie k úver ako aj k splácaniu zostatku úveru. Dlžník z úverovej zmluvy - syn,
bol v čase poskytnutia úveru zamestnancom veriteľa - žalovaného, pričom žalobkyňa má obavy, že
zmluva môže obsahovať nejaké neprimeranosti usudzujúc podľa toho, že jej bola odmietnutá možnosť
oboznámiť sa s ňou, pričom ako záložca má právo poznať obsah úverovej zmluvy. Z uvedených dôvodov

žalobkyňa žiadala aby si súd vyžiadal od ostatných účastníkov takúto úverovú zmluvu a posúdil, či
zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že výkon
záložného práva sa má vykonať bez toho aby pohľadávku a jej opodstatnenosť preskúmal súd, pričom
časť tejto pohľadávky môže vyplývať z neprijateľných podmienok, resp. plnenie tejto pohľadávky môže
byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Okrem toho sloboda rozhodovania bola na strane
žalobkyne výrazne obmedzená, pretože ide o najbližšie príbuzenstvo matka-syn s tým, že zmluvu o

zriadení záložného práva podpísala pod nátlakom syna ako aj nevesty, ktorí ju takmer rok presviedčali,
aby poskytla svoj rodinný dom ako záloh. Nakoniec žalobkyňu zlomilo to, keď syn jej prisľúbil, že po
1,5 roku preloží záložné právo na svoj byt, čo doposiaľ neurobil, pričom vie, že syn a nevesta vlastnia
byt aj auto. Myslí si, že najprv by mal veriteľovi dobrovoľne poskytnúť svoj majetok na splatenie úveru
a nie pripraviť žalobkyňu o jediné bývanie, ako 74 ročného dôchodcu, ktorému hrozí, že sa stane

bezdomovcom. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že bytové vzťahy sú chránené európskym
spotrebiteľským právom, čo potvrdzuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 30.05.2013, C 488/11. Tiež
existujú pochybnosti o zákonnosti dobrovoľných dražieb zo strany európskej komisie, pričom dobrovoľné
dražby sú spomínané ako jeden z prostriedkov na obchádzanie a porušovanie práv spotrebiteľa.
Výkon záložného práva bol už avizovaný a veriteľovi nič nebráni k tomu, aby k nemu pristúpil. Okrem

toho absentuje akákoľvek preventívna súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti
výkonu záložného práva, ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt Ústavného poriadku
Slovenskej republiky. Žalovaný má tiež možnosť využiť iný spôsob výkonu záložného práva, kde by
však platil princíp ochrany žalobkyne na rozdiel od bezmocnosti ak výkon záložného práva vykonávajú
podnikatelia, pričom žalobkyňa môže prísť o jediné obydlie. Výkon záložného práva už bol avizovaný a

žalovanému tak nič nebránilo aby k nemu pristúpil s tým, že ak by došlo k realizácii záložného práva,
tak ťažko by mohlo dôjsť k náprave a boli by dotknuté aj práva tretích osôb, najmä vydražiteľa, pričom
mohlo by ísť aj o neplatnú dražbu. Z tohto dôvodu je potrebné upraviť dočasné pomery, a preto žiadala
žalobkyňa aj nariadiť neodkladné opatrenie.

2. Následne tunajší súd uznesením zo dňa 28.10.2014 neodkladným opatrením uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, pričom proti takémuto uzneseniu
podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal aby odvolací súd zmenil rozhodnutie a nariadené neodkladné
opatrenie zamietol. V podanom odvolaní žalovaný poukazoval na skutočnosť, že úvahy žalobkyne o
tom, či je takýto spôsob realizácie záložného práva ústavno a eurokonformný, patria skôr na akademickú

pôdu s tým, že výkon záložného práva v zmysle Občianskeho zákonníka ako aj zákona o dobrovoľných
dražbách je v súlade s právnym poriadkom a nepoškodzuje práva spotrebiteľov. Okrem toho k takejto
otázke zaujal rovnaké stanovisko aj Súdny dvor EÚ v konaní sp. zn. C-34/13 V. K. c/a Smart Capital a.
s. Z tohto dôvodu tak právna úprava záložného práva v Slovenskej republike nie je žiadnym spôsobom
v rozpore s európskym právom na ochranu spotrebiteľa, pričom zmluva o zriadení záložného práva

vychádza zo znenia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona o dobrovoľných
dražbách a tvrdenie žalobkyne údajne podporené európskou judikatúrou s ohľadom na právne závery
takéhoto rozhodnutia nemajú opodstatnenie a ani právny základ. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že
jej nebola vydaná úverová zmluva, tak žalovaný uviedol, že účastníkmi právneho vzťahu založenou
úverovou zmluvou boli veriteľ, ktorým je banka, a dlžník, ktorým boli klienti banky. Poukázal tiež na

ustanovenia § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť žalovaného
chrániť bankové tajomstvo, pričom banka môže poskytnúť tretím osobám údaje len s predchádzajúcim
písomným súhlasom dotknutého klienta, alebo len na jeho písomný pokyn. Žalobkyňa však nepredložila
banke súhlas klienta s poskytnutím údajov chránených bankovým tajomstvom, a tiež nepatrí medzi
subjekty, ktorým môže takéto údaje poskytovať bez súhlasu klienta. Z tohto dôvodu tak žalovaný nie

je oprávnený žalobkyni údaje poskytnúť. Okrem toho žalobkyňa tiež nie je aktívne vecne legitimovaná
na namietnutie obsahu úverovej zmluvy, keďže nie je účastníkom takejto zmluvy. Žalobkyňa vo svojom
vyjadrení k odvolaniu súvisiacemu s neodkladným opatrením zo dňa 29.12.2014 uviedla, že upriamuje
pozornosť na dôležité argumenty zhrnuté v bode 62 až 66, ktoré uvádza rozsudok súdneho dvora voveci C 34/13 V. K. c/a Smart Capital s tým, že navrhuje uznesenie prvoinštančného súdu, ktorým bolo
nariadené neodkladné opatrenie, potvrdiť ako vecne správne.

3. Následne odvolací súd uznesením zo dňa 29.01.2015 potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu,
ktorým nariadil neodkladné opatrenie s tým, že v odôvodnení tohto rozhodnutia okrem iného uviedol, že
v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto konaní bolo preukázané
splnenievšetkýchprocesnýchamateriálnychpodmienokpreposkytnutieochranyžalobkynenariadením
neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu, pretože ide o spor spotrebiteľského charakteru,

pričom žalobkyňa osvedčila, že je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy,
a ktorý zabezpečoval pohľadávku dlžníkov z titulu zmluvy o pôžičke a tiež je nesporné, že záložným
veriteľ - žalovaný začal s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou, výkon ktorej žalobkyňa
namieta pre jej nesúlad s európskymi nariadeniami a právnym poriadkom SR. Podľa názoru odvolacieho
súdu je tak potrebné do rozhodnutia vo veci samej dočasne upraviť pomery účastníkov spôsobom
uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia, a to zvlášť pokiaľ vo veci samej žalobkyňa napáda

platnosť zmluvy o záložnom práve, a to práve v časti výkonu záložného práva, ktoré otázky bude súd
posudzovať v základnom konaní a v prípade kladného rozhodnutia vo veci samej sa navrhovaným
neodkladným opatrením zabráni vzniku nenávratného alebo len ťažko napraviteľného vzťahu. Zároveň
rozsah nariadeného neodkladného opatrenia primeraným právom, na základe ktorého boli dočasne
upravené pomery účastníkov, a to právo na ochranu obydlia, ktoré je základným ľudským právom

garantovaným nie len Ústavou SR ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 12.09.2016 uviedol, že nemohol poskytnúť
žalobkyni úverovú zmluvu, a to s poukazom na § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, nakoľko
neboli splnené zákonné podmienky, ktoré by umožňovali poskytnúť takúto zmluvu žalobkyni, pretože

na túto zmluvu sa vzťahuje bankové tajomstvo. Záložca - žalobkyňa tak nepatrí medzi subjekty, ktorým
zákon o bankách poskytuje zákonnú licenciu na možnosť žiadať informácie podliehajúce bankovému
tajomstvu bez súhlasu klienta. Okrem toho žalobkyňa nepreukázala, že by jej bol zo strany klienta
banky udelený písomný súhlas na poskytnutie úverovej zmluvy, a z tohto dôvodu jej tak nemohla byť
poskytnutá takáto zmluva. Nie je však dotknuté právo záložcu - žalobkyne na informácie o zostatku

pohľadávky, omeškaných splátkach, splatnosti pohľadávky a pod., ktoré sa týkajú záložcu a jeho
práv a povinností vyplývajúce zo záložnej zmluvy. Uvedené informácie sú poskytované záložcom
na vyžiadanie, v zákonom stanovených prípadoch aj bez vyžiadania, pričom žalobkyni bol zostatok
pohľadávky oznámený vo výzve na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, ktorá jej bola
zasielaná dňa 16.01.2014, ktorú aj priložila k žalobe. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne vo vzťahu k

eurokonformnej úprave dobrovoľných dražieb v slovenskom právnom poriadku, tak o tejto otázke už
súdny dvor rozhodol, a to rozsudkom C 34/13 zo dňa 10.09.2014 K. c/a Smart Capital. Súdny dvor vo
svojom rozsudku, a to v bode 35 uviedol, že je možnosť spochybniť predaj na dražbe v lehote 30 dní odo
dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách a tiež možnosť obrátiť sa na súd v lehote 3 mesiacov odo

dňa príklepu na základe § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ ide o konanie o mimosúdny
výkon záložného práva, môže vnútroštátny súd tiež na základe § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku prijať predbežné opatrenie zakazujúce pokračovať v uskutočnení tohto predaja. Tiež
umožňuje zákon o dobrovoľných dražbách /§ 21 ods. 2/ súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti
podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou

stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne a teda v
prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. Súdny
dvor tak vyvodil záver, že ustanovenia smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje
vnútroštátna právna úprava ako aj úprava dotknutá vo veci samej umožňujúca vymôcť pohľadávku
založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé mimosúdnym výkonom záložného

právananehnuteľnýmajetok,ktorýspotrebiteľposkytolakozabezpečeniepohľadávkypokiaľpredmetná
právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi
priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Preto podľa názoru žalovaného tak
existujúce inštitúty obrany dlžníka sú dostatočné a úprava výkonu záložného práva v slovenskom
právnom poriadku je plne v súlade s úpravou smernice č. 93/13. Z tohto dôvodu tak žaloba nie je

dôvodná, je podaná účelovo a žiadal ju žalovaný zamietnuť.

5. Následne právny zástupca žalobkyne písomným podaním zo dňa 09.01.2018 zobral žalobu späť voči
pôvodnémužalovanémuv2.rade,atoDražobnejspoločnostia.s.stým,žepožiadalopripusteniezmenyžaloby tak, že záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX nie je. Okresný súd
Levice uznesením zo dňa 16.01.2018 zastavil konanie voči pôvodnému žalovanému v 2.rade Dražobnej
spoločnosti a. s., a pripustil zmenu žaloby tak, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.

XXX, katastrálne územie Q., nie je. Takéto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2018 pokiaľ
išlo o zmenu žaloby a 08.02.2018 pokiaľ išlo o zastavenie konania voči žalovanému v 2.rade.

6. Právny zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 10.02.2018 poukázal na skutočnosť, že
pôvodne sa žalobkyňa domáhala najskôr určenia, že zmluva o zriadení záložného práva je v časti

výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou neplatná. Súd následne povolil zmenu žaloby, a preto
už nie je možné uvažovať o vhodnosti pôvodne podanej žaloby. Okrem toho došlo k podstatnej zmene
skutkových a právnych okolností, čo viedlo žalobkyňu aj k zmene žaloby. Žalovaný predčasne zosplatnil
úver zabezpečený záložným právom listom zo dňa 16.01.2014 a následne začal realizovať výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou. Dlžníkmi z úverovej zmluvy, ktorá bola uzavretá so žalovaným
a zabezpečená záložným právom nehnuteľnosťami žalobkyne, sú syn a nevesta žalobkyne, pričom

žalovaný si ako veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkom dodnes neuplatnil, v dôsledku čoho došlo
k premlčaniu 3-ročnej zákonnej premlčacej lehote k 16.01.2017 a to s poukazom na § 100 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobkyne s poukazom aj na § 151 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je zrejmé, že záložné právo podlieha premlčaniu rovnako ako všetky ostatné práva s tým, že
záložné právo sa nemôže premlčať skôr ako pohľadávka ním zabezpečená. V tomto kontexte tak treba

vykladaťajustanovenie§151jods.2Občianskehozákonníka,ktoréumožňujevykonaťzáložnéprávoak
aj je ním zabezpečená pohľadávka už premlčaná, avšak neznamená to, že by bolo dovolené vykonať aj
premlčanézáložnéprávo.Ztohtodôvodutakslovenskáprávnaúpravanenútizáložnéhoveriteľauplatniť
si záložné právo na súde alebo inom orgáne a potom pokračovať v akomkoľvek konaní o uplatnenom
záložnom práve. Záložný veriteľ sa v prípade ak si zvolí výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou

obráti na podnikateľa oprávneného vykonávať dobrovoľné dražby, pričom v katastri nehnuteľností sa na
LV vyznačí poznámka o začatí výkonu záložného práva s tým, že takéto vyznačenie záložného práva
nemožno považovať za uplatnenie práva v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Ide len o povinnú
notifikáciu a nie je s tým spojené nijaké konanie, ktorým by sa rozhodlo o záložnom práve záložného
veriteľa. Hoci slovenská právna úprava nenúti záložného veriteľa uplatniť si záložné právo na súde

alebo na inom orgáne, neznamená to, že by záložný veriteľ nemusel byť primerane bdelý pri strážení
svojich práv ak si záložný veriteľ ani ako obligačný veriteľ svoje práva neuplatní na súde s tým, že z
jeho obligačnej pohľadávky, ale aj z vecného práva k cudzej veci sa stane naturálna obligácia. Keďže si
však žalovaný záložné právo na súde ani na inom orgáne neuplatnil, lebo nemusel, je potrebné vyvodiť
dôsledky premlčania záložného práva v konaní, v ktorom sa žalobkyňa bráni pred výkonom záložného

práva tak, aby bola nastolená ústavou predkladaná právna istota. Z uvedeného dôvodu tak podľa názoru
žalobkyne sa záložné právo žalovaného premlčalo, pričom z hľadiska požiadavky právnej istoty je
neúnosný stav kedy naďalej je takéto záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností. Z uvedených
dôvodov tak žalobkyňa má právo na určení, že tu záložné právo nie je, a to bez ohľadu na to, či tu
skutočne je alebo nie je. Z tohto dôvodu žiadal žalobe vyhovieť.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.03.2018 uviedol, že pokiaľ ide o návrh na zmenu žaloby a
premlčanie záložného práva tak žalobkyňa opomenula skutočnosť, že dňa 19.02.2015 došlo k uznaniu
záväzku dlžníkmi z úverovej zmluvy, v dôsledku čoho táto pohľadávka nemôže byť premlčaná, nakoľko
v priebehu plynutia premlčacej doby, ktorá začala plynúť zosplatnením úveru dňa 16.01.2014 na základe

výzvy na predčasné zosplatnenie zostatku úveru, dlžníci písomne uznali záväzok čo do dôvodu aj
výšky. Momentom uznania záväzku začala plynúť nová 10-ročná premlčacia lehota v zmysle § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka, a z tohto dôvodu tak žaloba nie je dôvodná, je podaná účelovo s
cieľom vyhnúť sa plneniu povinností vyplývajúcich zo záložnej zmluvy, a preto žalovaný žiadal, aby
súd žalobu zamietol v celom rozsahu. K takémuto vyjadreniu pripojil žalovaný aj uznanie záväzku zo

dňa 19.02.2015, z ktorého vyplýva, že V. V. a F. V. ako dlžníci uznávajú svoj záväzok čo do právneho
dôvodu a výšky voči veriteľovi Všeobecná úverová banka, ktorý vznikol a vyplýva zo zmluvy o poskytnutí
bezúčelovej flexihypotéky reg. č. XXXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 01.10.2018 v znení dodatkov a
všeobecných podmienok VÚB na poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby, pričom ku dňu
18.02.2015 predstavujú celkové záväzky dlžníka zo zmluvy sumu 47.189,51 eur (istina 39.310,20 eur,

úroky 7.754,61 eur, poplatky 104,70 eur).

8. Na pojednávaniach právny zástupca žalobkyne, resp. žalobkyňa uviedli, že vo vzťahu k vyjadreniu
žalovaného uznanie záväzku je akcesorický právny úkon a závisí od hlavného právneho úkonu. Akmá hlavný úkon povahu spotrebiteľskej zmluvy, má aj akcesorický právny úkon povahu spotrebiteľskej
zmluvy. Preto musia sa uplatniť všetky kritéria ako na spotrebiteľskú zmluvu, pokiaľ ide o neprijateľné
zmluvné podmienky, zákonnú domnienku, že neboli individuálne dohodnutá ale aj napríklad zákaz

nekalých obchodných praktík. Nevedia, za akých okolností došlo k podpisu takejto listiny - uznanie
záväzku zo dňa 19.02.2015, ale platí domnienka, že uznanie záväzku nebolo individuálne dohodnuté
a takýto právny úkon by mal byť neplatný. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že k zosplatneniu
úveru z úverovej zmluvy, v ktorej žalobkyňa ani nevystupuje ako dlžníčka, došlo 16.01.2014 a za ten
čas žalovaný dokázal urobiť len 2 veci, a to podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, a predložiť

dlžníkom na podpis uznanie záväzku. Nič iné viac ako 4 roky neurobil, pričom nebol schopný urobiť
žiadny procesný úkon smerujúci k uspokojeniu svojej pohľadávky, a preto nie je dôvod prečo by mu
mala patriť súdna ochrana vo vzťahu k žalobkyni, ktorá má postavenie záložkyne a nie dlžníčky. Pokiaľ
ide o premlčanie, tak v tomto smere sa pridržiaval právny zástupca žalobkyne písomného podania
zo dňa 10.02.2018, pričom premlčanie začalo plynúť vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Táto
premlčacia lehota uplynula bez toho, aby došlo k jej prerušeniu a to s poukazom na § 112 Občianskeho

zákonníka. Žalobkyňa zároveň na pojednávaní uviedla, že žiada aby súd vyhovel jej žalobe, pričom
je pravdou, že podpísala zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Jej syn s nevestou ju
rok prosili aby túto zmluvu podpísala, pričom jej sľúbili, že po roku toto záložné právo preložia na svoj
byt. Nestalo sa tak, oklamali ju a z toho dôvodu žiada, aby bolo vymazané záložné právo z katastra
nehnuteľností. Toto záložné právo bolo zriadené na nehnuteľnosti a to na dom, záhradu a iné pozemky,

ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve. Nemá vedomosť o tom, či jej syn s nevestou predmetný úver
splácajú. V blízkej minulosti sa bola spýtať vo VUB banke, avšak túto okolnosť jej nepovedali. Ona
sa so synom a nevestou nerozpráva, a to z toho dôvodu, že jej nehnuteľnosti kvôli nim boli dané na
dražbu. Nevie im to odpustiť. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že uznanie dlhu je podľa jeho
názoru akcesorickým právnym úkonom a je to relevantné z toho z hľadiska, že ak hlavným právnym

úkonom je spotrebiteľská zmluva, potom aj akcesorický právny úkon musí mať charakter spotrebiteľskej
zmluvy,ikeďideojednostrannýprávnyúkon.Žalovanýtiežpoukázalnaustanovenie§107Občianskeho
zákonníka ale toto ustanovenie treba interpretovať v súlade s § 558, podľa ktorého v prípade uznania
premlčaného dlhu má účinky uznania na premlčanie len vtedy, ak o tom dlžník vedel. Zároveň Občiansky
zákonník najmä v ustanovení § 54 ustanovuje určité interpretačné pravidlá vo vzťahu k spotrebiteľským

zmluvám, pričom ak by dlžníci uznali dlh dobrovoľne, bolo by to neférové voči žalobkyni. S ohľadom
na zákonnú domnienku o zmluvných podmienkach v zmysle, že nie sú individuálne dohodnuté aj o
tomto uznaní záväzku platí domnienka, že nebol individuálne dohodnutý a vytvára výrazný nepomer
práv a povinností medzi dodávateľom jednej strany a spotrebiteľmi na druhej strane. Treba to hodnotiť
ako neplatný právny úkon, pretože obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky s tým, že žalovaný sa

dopustil aj nekalých obchodných praktík. Záložné právo sa premlčuje ako všetky ostatné práva, pričom
účel žaloby nie je možné dosiahnuť inak ako autoritatívnym, resp. konštitutívnym rozhodnutím o tom,
že záložné právo nie je. Postavenie veriteľa sa tým zhorší, ale žalovaný zjavne zneužil záložné právo
a až doteraz sa žiadnym procesne relevantným spôsobom o svoju pohľadávku nezaujímal. Samotným
rozhodnutím súdu o neexistencii záložného práva nezanikne pohľadávka veriteľa, ak ale veriteľ bude

mať záujem na jej uspokojení, bude musieť podniknúť štandardné procesné kroky k jej uspokojeniu. To
sa už ale žalobkyne netýka, pretože nie je dlžníčkou.
9. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 11.05.2018 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia takéhoto rozsudku okrem iného vyplýva, že
medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský spor s tým, že súd skúmal najskôr naliehavý právny

záujem na strane žalobkyne o určenie, že záložné právo nie je, pričom poukázal pritom na § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Dospel k názoru, že naliehavý právny záujem
je na takomto určení, pretože žalobkyňa ako záložca sa môže úspešne domáhať len určenia, že tu
záložné právo nie je, keďže takýmto určením možno odstrániť stav ohrozenia práv žalobkyne alebo
neistote v právnom postavení. Rozhodnutím o takejto žalobe sa tak záväzne pre strany sporu vyrieši

spornosť vo vzťahu k záložnému právu. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku tiež vyplýva, že
zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou ako
záložcom a záložným veriteľom - žalovaným, spĺňa všetky zákonné náležitosti tak ako to je uvedené
v § 151d ods. 3, 4, resp. v Občianskom zákonníku s tým, že zabezpečuje úver vo výške 42.000,- eur
s príslušenstvom. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobkyňa neprodukovala žiadny dôkaz, že by

bola nejakým spôsobom donútená podpísať záložnú zmluvu a zabezpečiť tak pohľadávku žalovaného.
Žalobkyňa bola s obsahom záložnej zmluvy oboznámená, čo potvrdila svojim podpisom, pričom do
tohto zmluvného vzťahu vstúpila slobodne, vážne a je viazaná touto zmluvou. Bolo len jej vecou, keďže
nie je obligačnou dlžníčkou, či svoju nehnuteľnosť založí alebo nezaloží. Z tohto dôvodu tak záložnázmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, pričom zmluvné strany boli v čase
jej uzavretia spôsobilé na to, aby mohli uzavrieť takúto zmluvu. Prípadnú neplatnosť záložnej zmluvy
nemohla spôsobiť ani jej forma, keďže záložná zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti.

Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná počas súdneho konania, tak prvoinštančný
súd dospel k názoru, že tá nie je dôvodná, pretože došlo k uznaniu záväzku zo dňa 19.02.2015, pričom
takýto prejav vôle spĺňa všetky náležitosti uznania dlhu, a preto momentom uznania záväzku začala
plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, ktorá ešte doposiaľ neuplynula. Vzhľadom na uvedené tak
zabezpečená pohľadávka nie je premlčaná a nie je premlčané ani predmetné záložné právo. Podľa

názoru prvoinštančného súdu tiež žalovaný zjavne nezneužil záložné právo, nakoľko začal s výkonom
záložného práva až po tom, ako obligační dlžníci prestali uhrádzať splátky zo zmluvy o úvere a plniť si
svojezmluvnépovinnosti.Ztohtodôvodutakporušenietakýchtozmluvnýchpovinnostímalozanásledok
splatnosť celého dlhu a preto aj záložný veriteľ - žalovaný mohol svoju pohľadávku vyplývajúcu zo
zmluvy o úvere, ktorá bola zabezpečená záložným právom, realizovať prostredníctvom tohto práva.
V zásade platí, že voľba výberu prostriedku, ktorým sa bude veriteľ domáhať uspokojenia svojej

pohľadávky, je v jeho dispozičnej sfére. Je tak len na uvážení, ktorý jemu z dostupných prostriedkov
využije a ktorý mu zabezpečí najväčšiu istotu pri uspokojovaní pohľadávky. Súd tiež dospel k názoru,
že mimosúdny výkon záložného práva nie je v rozpore so žiadnym ustanovením práva Európskej únie
ani v rozpore s pravidlami verejného poriadku, keďže ho priamo umožňuje ustanovenie Občianskeho
zákonníka. Výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby tak predstavuje zákonnú

možnosť.Súdtiežnepristúpilkpreskúmaniuplatnostiúverovejzmluvy,pretožeajvprípadeakbynemala
náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z. z., bolo by potrebné poskytnutý úver považovať za
bezúročný a bezpoplatkový, resp. ak by zmluva bola uzavretá s neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
tak by to neznamenalo, že úverová zmluva je ako celok neplatná. Z uvedených dôvodov bola žaloba
zamietnutá. Proti takémuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, pričom v podanom odvolaní uviedla,

že prvoinštančný súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP. Tiež nevykonal navrhnutý dôkaz, a to
zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky, hoci obstaranie tohto dôkazu žalobkyňa navrhla priamo
v žalobe, pričom takýto dôkaz mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie veci, a to s ohľadom na
všeobecne známu praktiku žalovaného spolupracujúceho v tom čase cez svoju dcérsku spoločnosť
Consumer Finance Holding, ktorá už zanikla a mohla vyplynúť z tohto dôkazu aj neplatnosť celej

úverovej zmluvy, ktorá by mala za následok aj neplatnosť záložnej zmluvy, ako aj neplatnosť uznania
záväzku. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s tvrdením prvoinštančného súdu, že uznanie záväzku je platným
právnym úkonom, pretože už na prvý pohľad vidno, že listina s uznaním dlhu je zapísaná na tlačive s
hlavičkou VÚB banka, toto tlačivo bolo teda vopred naformulované žalovaným s tým, že podľa ustálenej
judikatúry možno dospieť k názoru, že takýto právny úkon by bol neplatný. Preto právne posúdenie

o platnosti takéhoto uznania a o plynutí novej 10-ročnej premlčacej lehoty je nesprávne. Nemožno
sa tiež stotožniť ani s formalistickým prístupom súdu, ktorý automaticky akceptoval uznanie záväzku,
pričom nevenoval pozornosť skutočnosti, že uznanie záväzku nemohla žalobkyňa nijako ovplyvniť, hoci
z doslovného výkladu zákona vyplývajú následky takéhoto právneho úkonu aj na záložcu, pričom pri
zohľadnení právnych noriem na ochranu spotrebiteľa takýto záver neobstojí. Žalobkyňa tiež poukázala

na svoje podanie zo dňa 10.02.2018 ohľadom premlčania záložného práva. Z uvedených dôvodov
žiadala žalobkyňa zmeniť prvoinštančný rozsudok tak, že bude vyhovené jej žalobe.

10.Žalovanývosvojomvyjadreníkpodanémuodvolaniuuviedol,žepovažujerozsudokprvoinštančného
súdu za správny, pretože bol riadne zistený skutkový stav a tiež boli správne aplikované ustanovenia

príslušných právnych predpisov. Podľa názoru žalovaného uznanie záväzku, ktorým dlžníci uznali svoj
dlh, obsahuje dôvod aj výšku dlhu, ktorý dlžníci týmto úkonom uznali a nepripúšťa žiadne pochybnosti
o vôli účastníkov tohto právneho úkonu. Žalobkyňa ani žiadnymi relevantnými argumentami na podporu
neplatnosti právneho úkonu uznania záväzku neprichádza s tým, že plynutie premlčacej lehoty núti
veriteľov k žalovaniu ich pohľadávok voči dlžníkom, resp. k výkonu záložného práva pokiaľ je toto

k pohľadávke zriadené. Ani jedno z takýchto riešení však nie je v záujme dlžníka, keďže jednak
navyšuje jeho náklady, resp. priamo sa dotýka jeho nehnuteľností. Uznaním záväzku sa potom dlžníkovi
vytvárapriestorpreiné,prenehopriaznivejšieriešeniesituácie(napr.postupnésplácaniepohľadávkyna
základe mimoriadneho splátkového kalendára, refinancovanie úveru a pod.), keďže prerušenie plynutia
premlčacej lehoty zbavuje veriteľa tlaku z možného premlčania jeho pohľadávky. Takéto riešenie je

potom výhodné pre obe strany - cieľom ani náplňou činnosti veriteľa nie je tak predaj nehnuteľnosti
ani vedenie súdnych konaní, nakoľko jeho cieľom je vrátenie požičanej istiny a zaplatenie zmluvne
dohodnutých úrokov. Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že pohľadávka z úverovej zmluvy nemôže byť
premlčaná, nakoľko v priebehu plynutia premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť od zosplatnenia úverudňa 16.01.2014 na základe výzvy na predčasné zosplatnenie zostatku úveru s príslušenstvom, dlžníci
písomne uznali záväzok čo do dôvodu i výšky a momentom uznania záväzku začala plynúť nová 10-
ročná premlčacia lehota v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu žiadal žalovaný

potvrdiť takýto rozsudok.

11. Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/253/2018 zo dňa 28.12.2020 odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia odvolacieho súdu
okrem iného vyplýva, že záložné právo ako zabezpečovací právny vzťah predpokladá existenciu iného

právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý podmieňuje jeho vznik a trvanie, čo vyplýva s jeho
akcesorickej povahy. V danej veci záložná zmluva, ako akcesorický vzťah, ktorú žalobkyňa uzatvorila
slúži na zabezpečenie právneho vzťahu - zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky uzatvorenej
medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkmi V. V. a F. V.. V zásade platí, že platná záložná zmluva mohla
byť uzatvorená len za predpokladu existencie platne uzatvorenej zmluvy o úvere. Pokiaľ súd riešil otázku
platnostizáložnejzmluvy,musísapredbežnevysporiadaťsotázkouplatnostiúverovejzmluvy,resp.ajjej

možného posúdenia ako bezúročnej a bezpoplatkovej. Z dôvodov uvedených v bode 48. napadnutého
rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie napriek návrhu žalobkyne sa so zmluvou o úvere nezaoberal
a túto na jej návrh ani nezabezpečil. Napriek tomu konštatoval, že bola uzatvorená podľa zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom aj keby neobsahovala náležitosti uvedené v § 4 ods.
2 písm. zákona č. 258/2001 Z. z., nebola by ako celok neplatná. Takýto postup súdu prvej inštancie nie

je správny, pretože závery súdu sú predčasné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej
inštancie vychádzal zo záveru, že zmluva o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky je zmluvou platnou bez
toho, aby túto zmluvu vyžiadal od žalovaného a vykonal dokazovanie touto listinou. Uvedená vada tak
zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, pretože súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, keď nepovažoval za potrebné predbežne vyriešiť otázku platnosti úverovej

zmluvy a vykonať dokazovanie touto listinou. V ďalšom konaní tak súd prvej inštancie vyzve žalovaného,
aby predložil zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom
a dlžníkmi a predbežne sa bude zaoberať tým, podľa akého zákona bola táto zmluva uzatvorená. Až
potom bude môcť prijať záver, či ide o zmluvu o spotrebiteľských úveroch uzatvorenú podľa zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá požíva ochranu podľa tohto zákona alebo ide o

spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Následne súd prvej inštancie sa bude zaoberať aj tým, či ide o platne
uzatvorenú zmluvu, prípadne ktoré dojednania je možné považovať za neplatné, a aký vplyv má táto
skutočnosť na platnosť celej zmluvy. V prípade platnosti zmluvy sa vyporiada aj s tým, či boli splnené
podmienkynazosplatnenieúveru,akoajďalšíminámietkamižalobkyneuvedenýmivpodanomdovolaní.

12. Následne v zmysle potvrdenia zo dňa 01.12.2020 v spojení s úradným záznamom (čl. 229) bolo
zistené, že v zmysle Dodatku č. 20 k Rozvrhu práce Okresného súdu Levice pre rok 2020 bol predmetný
spor pridelený novému zákonnému sudcovi Mgr. Danielovi Konerackému.

13. Tunajší súd po tom, ako doručil uznesenie odvolacieho súdu stranám sporu, nariadil vo veci
pojednávanie s tým, že zabezpečil zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky, ako aj jej prílohy a
to základné podmienky úveru a všeobecné obchodné podmienky VÚB banky, a. s. Žalovaný zároveň
elektronickým podaním (čl. 296-298) oznámil, že si neuplatnil v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní voči dlžníkovi nároky z titulu nesplateného úveru vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej

flexihypotéky s tým, že pri predčasnom splatení postupoval v spojení s právnymi predpismi ako aj
uzavretou úverovou zmluvou. Tiež predložil prehľad splácania s predpismi splátok a reálnymi úhradami,
ako aj výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s doručenkami, upomienky ako aj pokus o zmier
s doručenkami. Žiadal preto, aby súd žalobu zamietol. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že dlžníci
vykonali v období od 05.01.2009 do 06.12.2013 čiastkové úhrady s tým, že v roku 2011 vykonali úhrady

v rozsahu 2.861,52 eur, v roku 2010 úhrady vo výške 1.730,94 eur, v roku 2009 2.985,33 eur a v
roku 2012-2016 ďalšie čiastkové úhrady. Žalovaný tiež dlžníkov výzvou zo dňa 16.01.2014 vyzýval na
predčasné splatenie zostatku úveru, pričom táto výzva bola adresovaná dlžníkom na adresu Q. XXX,
A., ako aj F. R., A. XXX/X, resp. V. X, C.. Tiež bola táto výzva doručovaná aj V. V. ako dlžníkovi na
adresu W.K. X, A.. Z doručeniek (čl. 307-309) tiež vyplýva, že dlžník V. V. si prevzal z adresy F. R. takéto

oznámenie o predčasnom zosplatnení dňa 20.01.2014 a z adresy Q. XXX dňa 23.01.2014 s tým, že z
adresy V. X, C. a W. X, A. sa vrátili tieto zásielky ako nedoručené s poznámkou „adresát je neznámy“.
Pokiaľ ide o žalobkyňu V. V., tá si prevzala takéto oznámenie o vyhlásení predčasného zosplatnenia
21.01.2014 z adresy A. XXX. Ďalšia dlžníčka F. V. si prevzala oznámenie o predčasnom zosplatneníz adresy Q. XXX dňa 23.01.2014, resp. dňa 20.01.2014 a to z adresy A. XXX/X, F. R.. Z adresy V.E.
X, C. si neprevzala túto zásielku, pričom tá sa vrátila žalovanému s poznámkou „adresát je neznámy“.
Pokusom o zmier zo dňa 04.07.2012 vyzval žalovaný dlžníkov na zaplatenie dlžných splátok vo výške

838,08 eur s tým, že tieto boli adresované dlžníkom na adresu F. R., A. XXX/X. Druhou upomienkou zo
dňa 15.04.2012, resp. 15.05.2012 boli dlžníci vyzvaní na zaplatenie dlžných splátok z titulu poskytnutého
úveru.

14. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy: žalobu zo dňa 01.10.2014, výzva na predčasné splatenie

zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.01.2014, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
zo dňa 25.11.2008, oznámenie o dražbe (čl. 9-12), dodatok k oznámeniu o dražbe (čl. 13-14), výpis
z LV č. XXX k. ú. Q., listinný doklad (čl. 18) - výpis z katastrálneho portálu, obchodný vestník zo dňa
17.10.2014, uznesenie (čl. 19) zo dňa 28.10.2014, odvolanie žalovaného zo dňa 18.11.2014, vyjadrenie
žalobkyne zo dňa 29.12.2014, vyjadrenie pôvodného žalovaného v 2. rade zo dňa 08.01.2015,
uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/23/2015 zo dňa 29.01.2015, vyjadrenie žalovaného zo

dňa 12.09.2016 k podanej žalobe, LV č. XXX (čl. 74), zmena žaloby a čiastočné späťvzatie zo dňa
09.01.2018, uznesenie (čl. 141) zo dňa 16.01.2018, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa
10.02.2018, vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.03.2018, uznanie záväzku zo dňa 19.02.2015,
rozsudok tunajšieho súdu (čl. 183), odvolanie žalobcu zo dňa 20.08.2018, vyjadrenie žalovaného
k odvolaniu zo dňa 11.09.2018, uznesenie Krajského súdu v Nitre (čl. 222), potvrdenie a úradný

záznam (čl. 228, 229), elektronické podanie žalovaného (čl. 235-238), zmluva o poskytnutí bezúčelovej
flexihypotéky z 01.10.2008, príloha - základné podmienky úveru, všeobecné obchodné podmienky VÚB
a. s. (čl. 243-244), výzva súdu zo dňa 14.05.2021, elektronické podanie žalovaného (čl. 296-299),
prehľad úhrad (čl. 300-302), výzva na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 16.01.2014 (čl.
303-304,305,306), doručenky (čl. 307-309), pokus o zmier zo dňa 04.07.2012, doručenky (čl. 311),

druhá upomienka zo dňa 15.04.2012, druhá upomienka zo dňa 15.05.2012, aktuálny výpis LV č. XXX a
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:

15. Zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX uzavretej
dňa 01.10.2008 okrem iného vyplýva, že žalovaný uzavrel s dlžníkmi V. V. a F. V. takúto úverovú

zmluvu s tým, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj prílohy, ktorými sú všeobecné obchodné
podmienky VÚB a základné podmienky úveru. Finančné prostriedky boli poskytnuté bez skúmania
účelu použitia a dlžník sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky z úveru a plniť riadne a včas
povinnosti,ktorémubolitoutozmluvouuložené.Celkováčiastkaúverupredstavovalasumu42.000,-eur.
Dlžníci sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach, ktoré boli uvedené v základných podmienkach

úveru. Predmetom zabezpečenia mala byť nehnuteľnosť, ku ktorej malo byť zriadené záložné právo na
zabezpečenie pohľadávky v prospech žalovaného. Zároveň došlo k poisteniu úveru, kde dlžník V. V.
súhlasil s poistením schopnosti splácať tento úver ako aj s poistením nehnuteľnosti. Z prílohy - základné
podmienky úveru (čl. 242) okrem iného vyplýva, že úver bol poskytnutý vo výške 42.000,- eur s tým,
že fixované obdobie bolo 5 rokov a fixná úroková sadzba bola 5,64 %. Dlžníci sa tiež zaviazali splácať

formou 240 mesačných splátok takýto úver, pričom výška splátky bola 293,- eur, ročná percentuálna
miera nákladov 5,95 %, celkové náklady dlžníkov 70.931,31 eur, výška istiny úveru 42.000,- eur a
výška úroku a poplatkov 28.931,31 eur. Okrem toho priemerná hodnota RPMN bola určená 8,61 %
s tým, že úver bolo potrebné splatiť do 20 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnej splátky. Predmet
zabezpečenia bola nehnuteľnosť, byt č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXX, zapísaný na LV č. XXX,

kat. ú. Q., správa katastra B., vo vlastníctve dlžníkov, ako aj rodinným domom súpisné číslo XXX na
parcele č. XX/X vo vlastníctve žalobkyne. Výška poistného bola dohodnutá 7,90 eur. Zo všeobecných
obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky, ktoré boli predložené okrem iného vyplýva, že
úver môže byť poskytnutý ako bezúčelový úver poskytnutý v slovenských korunách alebo v mene euro
s tým, že úver musí byť zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorej nesmú

viaznuť ťarchy. Podmienkou poskytnutia úveru je aj poistenie úveru. Podľa článku XII. Podmienok
banka mohla vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru s tým, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru
s príslušenstvom keď okrem iného dlžník neplnil podmienky úverovej zmluvy alebo bol v omeškaní s
plnením akýchkoľvek záväzkov z úverovej zmluvy. Doručením výzvy veriteľa na splatenie zostatku úveru
bol dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom. Z článku XIII. tiež vyplýva realizácia

záložného práva, ktoré oprávňovala žalovaného v prípade ak dlžník riadne a včas nesplnil pohľadávku
bankyanipopredchádzajúcichupomienkachuspokojiťtakútopohľadávkuvýťažkomzpredajapredmetu
zabezpečenia, a to okrem iného aj predajom podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.
Výzvou na predčasné splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 16.01.2014 žalovaný vyzval dlžníkov V.V. a F. V. na predčasné splatenie úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí bezúčelovej
euro flexihypotéky zo dňa 01.10.2008 s tým, že mali zaplatiť títo dlžníci sumu 43.019,77 eur, z čoho
istina bola 39.710,62 eur. Táto výzva bola adresovaná dlžníkom na adresu F. R., A. XXX/X. Zo zmluvy

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, ktorá bola uzavretá
dňa 25.11.2008 medzi žalobkyňou a žalovaným ako aj dlžníkmi V. V. a F. V. vyplýva okrem iného, že
žalobkyňa ako záložca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. ú. Q.Š. s tým, že
záložný veriteľ - žalovaný uzavrel dňa 01.10.2008 s V.N. V. a F. V. zmluvu o poskytnutí bezúčelovej
flexihypotéky vo výške 42.000,- eur, pričom dlžníci sa zaviazali, že záložnému veriteľovi vrátia úver,

zaplatia úroky a iné príslušenstvo a splnia záväzky podľa úverovej zmluvy. Touto úverovou zmluvou
sa zabezpečovali aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú záložnému veriteľovi voči dlžníkovi po
nadobudnutí vlastníckeho práva dlžníka k zálohu, pričom ako najvyššia hodnota istiny do ktorej sa
zabezpečujú pohľadávky podľa tohto článku sa určuje suma 22.239,93 eur. Z tohto dôvodu ako aj na
zabezpečenie úverovej zmluvy sa zriadilo záložné právo v prospech záložného veriteľa, pričom záložný
veriteľ vyhlásil, že záložné právo prijíma. Nehnuteľnosti špecifikované v tejto zmluve boli ohodnotené

bankou na sumu 22.239,93 eur. Podľa článku 8 tejto záložnej zmluvy záložca súhlasil s tým, že v prípade
ak nesplní svoje záväzky voči záložnému veriteľovi ani po predchádzajúcom písomnom upozornení o
realizácii záložného práva, resp. nesplní si ho dlžník, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa pri výkone
záložného práva spôsobom určeným v tejto zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Dražobná spoločnosť a. s. so sídlom Bratislava, Gunduličova

3, zn. 545/2014 oznámila, že sa vykoná na návrh navrhovateľa - žalovaného dňa 13.10.2014 prvé kolo
dražby k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat. ú. Q. s tým, že išlo o výkon záložného práva na
úver poskytnutý žalovaným zo zmluvy 25.11.2008. Hodnota predmetnej dražby bola určená znaleckým
posudkom, ktorý vypracoval Ing. Ľubomír Rajnoha na sumu 17.800,- eur. Oznámenie o vykonaní dražby
bolo realizované dňa 30.07.2014. Následne Dražobná spoločnosť a. s. dodatkom k oznámeniu o dražbe,

zn. 545/2014 opravila predmet dražby ako aj práva a záväzky viažuce na predmet dražby. Z LV č.
XXX, kat. ú. Q. vyplýva, že žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na takomto LV, pričom
žalovaný má záložné právo z titulu záložnej zmluvy zo dňa 25.11.2008. Z informácie o katastrálnom
konaní č. D. vyplýva, že bola daná plomba na LV č. XXX, kat. ú. Q.. Z Obchodného vestníka č. 199/2014
zo dňa 17.10.2014 súd zistil, že dňa 13.10.2014 sa malo uskutočniť prvé kolo dražby na predmetné

nehnuteľnosti, pričom navrhovateľom dražby bola Všeobecná úverová banka, teda žalovaný s tým, že
hodnotanehnuteľnostíbolaurčenáznaleckýmposudkomnasumu17.800,-eur.Zvyjadreniapôvodného
žalovaného v 2.rade - Dražobná spoločnosť a. s. zo dňa 08.01.2015 okrem iného vyplýva, že tento
žalovaný žiadal zamietnuť žalobu v celom rozsahu s tým, že podľa jeho názoru žalovaný v 2.rade
nebol pasívne legitimovaný, pretože nebol zmluvnou stranou ani zmluvy o úvere ani záložnej zmluvy.

Tiež podľa názoru žalovaného v 2.rade výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby
predstavuje zákonnú možnosť danú na základe § 151j Občianskeho zákonníka, neprieči sa dobrým
mravom ani zákonu a je v súlade s európskym právom. Z predpisu platieb a úhrad (čl. 300) vyplýva,
že dlžníci od 05.01.2009 do 06.02.2014 vykonali čiastkové úhrady s tým, že z prehľadu úhrad (čl. 302)
vyplývajú jednotlivé úhrady za rok 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016 zo strany dlžníkov.

Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.01.2014 vyzval žalovaný
dlžníkov na zaplatenie celkového dlhu z titulu porušenia zmluvných povinností, pričom táto výzva bola
adresovaná dlžníkom na adresu Q. XXX, A., F. R., A. XXX/X, V. X, C., V. V. ako dlžníkovi aj na adresu
W.K. X, A.. Druhou upomienkou zo dňa 15.04.2012 boli dlžníci vyzvaní na zaplatenie omeškaných
splátok vo výške 293,24 eur a upomienkou zo dňa 15.05.2012 boli vyzvaní na úhradu omeškaných

splátok vo výške 611,47 eur.

16. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne ide alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.18. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Záložné práva sa nepremlčujú skôr,
než zabezpečená pohľadávka ( veta tretia odsek 2).

19.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu
i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená
lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

21. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

22. Podľa § 151b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva

určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.

23. Podľa § 151j ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného

práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu
aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

24. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 3 ods. 1, 2. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie,
informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov
a sťažností orgánom dozoru a kontroly 8) (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom
priznaných práv spotrebiteľa. Právo spotrebiteľa na informácie sa zabezpečuje povinnosťou orgánu

verejnej moci zverejniť právoplatné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa ustanovení tohto zákona,
ako aj ďalších osobitných predpisov upravujúcich práva spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ uplatní právo na
sprístupnenie právoplatného rozhodnutia nahliadnutím do rozhodnutia v sídle orgánu verejnej moci,
ktorý rozhodnutie vydal, má právo robiť si z rozhodnutia výpisy a odpisy. Spotrebiteľ má aj právo
požiadaťorgánverejnejmociovyhotoveniekópierozhodnutia.Skutočnénákladyspojenésvyhotovením

kópie znáša spotrebiteľ. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.27. Podľa § 1 ods. 1, 2 písm. a), e) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v

znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zákon
sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,

dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu
20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým
veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver.

28.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelknázoru,žemedzižalobkyňouažalovanýmvznikol
spotrebiteľsko-právny vzťah, pretože žalobkyňa uzavrela so žalovaným, ktorý konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti pri poskytovaní úveru dlžníkom ak aj pri uzatváraní záložnej zmluvy
formulárovú záložnú /ako aj formulárovú úverovú zmluvu/, pričom žalovaný pripravoval obsah takýchto
zmlúv vopred bez toho, aby žalobkyňa, resp. dlžníci mohli ovplyvniť obsah takýchto zmlúv a v konaní

nebolo preukázané resp. ani tvrdené, že by žalobkyňa ako aj dlžníci konali pri uzatváraní takýchto zmlúv
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu tak žalobkyňa ako
aj dlžníci mali postavenie spotrebiteľa a žalovaný mal postavenie dodávateľa podľa § 52 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o spotrebiteľský vzťah, tak bolo potrebné tiež vyriešiť
otázku, či úver, ktorý bol poskytnutý na základe predmetnej úverovej zmluvy dlžníkom, bol spotrebiteľský

úver alebo nie. Podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a to § 1 ods. 2 písm. a) sa nevzťahuje tento zákon
na zmluvy o poskytnutí úverov na účel nadobudnutia existujúcich alebo projektových nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Z predložených listinných
dôkazov nevyplýva, že by žalovaný poskytol dlžníkom úver na takýto účel, nakoľko z hypotekárnej
úverovej zmluvy, resp. jej príloh vyplýva, že ide o úver bez skúmania účelu, a preto by sa mohlo zdať,

že ide o spotrebiteľský úver. Na druhej strane sa však podľa § 1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon nevzťahuje na zmluvy nad hodnotu Sk zodpovedajúcej
20.000,- eur. Keďže úver bol poskytnutý na sumu 42.000,- eur tak súd dospel k názoru, že nejde
o spotrebiteľský úver s poukazom na § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. ale ide o úver
poskytnutý na základe úverovej zmluvy v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek tejto

skutočnosti je však potrebné prihliadať na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu a aplikovať aj
všeobecné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku, resp. v zákone
o ochrane spotrebiteľa. Súd tiež preskúmal úverovú zmluvu ako aj zmluvu o zriadení záložného práva
a dospel k názoru, že tieto zmluvy obsahujú všetky zákonné náležitosti uvedené tak v Obchodnom
zákonníku /§ 497 a nasl./ ako aj v Občianskom zákonníku / § 151b/,a preto podľa názoru súdu boli

platným spôsobom uzavreté. Súd tiež dospel k názoru, že žalovaný platným spôsobom predčasne
zosplatnil poskytnutý úver z dôvodu porušenia zmluvných povinností na strane dlžníkov, o čom predložil
listinné dôkazy s tým, že zo strany žalobkyne neboli tieto skutočnosti ani spochybňované. Následne
sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania ako aj tvrdením žalovaného o jej nedôvodnosti,
pretože dlžníci uznali záväzok v dôsledku čoho začala plynúť nová premlčacia doba. Pokiaľ ide o

uznanie dlhu zo strany dlžníkov tak súd dospel k názoru, že takýto právny úkon nie je platný, a to aj
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/44/2020 zo dňa 29.04.2021 z ktorého okrem
iného vyplýva „Pokiaľ potom uznávací prejav žalovaného v bode IV. Zmluvy o pôžičke zo 7. júna (16.
júna) 2006 explicitne ani implicitne neobsahoval (aj) prísľub zaplatiť dlh (pozri č. l. 8 spisu), ako osobitnú
náležitosť uznania dlhu podľa § 558 OZ (písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky) a
odvolací súd napriek tomu považoval takéto uznanie dlhu za platné, neostalo najvyššiemu súdu iné, ako
akceptovať dovolacie výhrady žalovaného. Neplatnosť uznania dlhu žalovaného, ktorá je nielen podľa
názoru dovolateľa, ale tiež najvyššieho súdu zrejmá, má zásadný význam pre vecné posúdenie žaloby.“.
Takýto právny úkon tak neobsahoval všetky zákonné náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho

zákonníka a to najmä sľub dlžníkov zaplatiť dlh, a preto nemožno považovať takýto úkon za platný.
Okrem toho súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu tiež nemohol považovať takýto
právny úkon za platný aj z dôvodu, že dlžníci neboli vôbec poučení o tom, že mali vedomosť o možnosti
premlčania časti dlhu nakoľko nezaplatené splátky splatné pred predčasným zosplatnením úveru v časeuznania dlhu už mohli byť v čase uznania premlčané a to s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o úverový
vzťah z roku 2008. Okrem toho uznávací prejav mal formulárový charakter, bol vopred pripravený
žalovaným a tiež len on mal z takéhoto právneho úkonu prospech, pretože sa mu predĺžila premlčacia

doba, pričom dlžníkom z predmetného právneho úkonu nevyplývajú žiadne benefity. Z tohto dôvodu tak
súd považoval takýto uznávací prejav pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka za
neplatný, resp. za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže
takýto právny úkon bol neplatný, tak nemohlo dôjsť ani k prerušeniu plynutia premlčacej doby podľa §
110 Občianskeho zákonníka tak ako to argumentoval žalovaný s tým, že z jeho tvrdení jednoznačne

vyplýva, že žalovaný si neuplatňoval voči dlžníkom peňažný nárok z titulu úverovej zmluvy v súdnom
konaní resp. pred iným príslušným orgánom. Keďže k predčasnému zosplatneniu došlo ešte v roku
2014, a to listom zo dňa 16.01.2014, ktorý bol doručený dlžníkom 20. januára 2014, pričom tí mali
splniť svoj dlh najneskôr do 10 dní od doručenia takejto výzvy t. j. do 30.01.2014 tak premlčacia doba
týkajúca sa zaplatenia predmetného úveru začala plynúť od 31.01.2014 a uplynula dňa 31.01.2017.
Z uvedených dôvodov je tak nárok žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy z titulu úverovej zmluvy

premlčaný, a preto sa následne premlčalo aj záložné právo, a to s poukazom na ustanovenie § 100 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka, pretože záložné právo podlieha
ako majetkové právo premlčaniu. Premlčacia doba záložného práva je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvýkrát t. j. odo dňa keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky zo zálohu. Táto skutočnosť podľa názoru súdu nastala okamihom, keď došlo k predčasnému

zosplatneniu úveru a uplynutím lehoty na plnenie, pretože už vtedy žalovaný mohol začať realizovať
svoje záložné právo v súlade so záložnou zmluvou. Záložné právo sa tak premlčalo až po tom, ako
uplynula premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky /tá uplynula dňa 31.01.2017/, a preto záložné právo
sa tak premlčalo nasledujúci deň a to dňa 01.02.2017. Keďže súd dospel k názoru, že záložné právo
ako také je premlčané, tak žalobkyňa podľa § 137 písm. c/ CSP preukázala naliehavý právny záujem

na určení takejto neexistencii záložného práva. Súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že súdna
prax jednoznačne ustálila, že záložné právo podlieha premlčaniu, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/71/2010, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 255/2011 a pod. Okrem toho
Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 21Cdo/2185/2009 ako aj 21Cdo/810/2013
uviedol, že záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu lebo nejde o majetkové právo na rozdiel

od vlastníckeho práva, ktoré by bolo z premlčania vylúčené s tým, že možno sa dovolávať ochrany
v prípade premlčania záložného práva proti záložnému veriteľovi nie len prostredníctvom námietky
premlčania ale aj prostredníctvom samotnej žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je. Ak sa záložný
dlžník dovolá dôvodne premlčania záložného práva, je tak nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže
domáhať predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z

výťažku speňaženého zálohu, pričom záložné právo nemôže naďalej ani v budúcnosti byť spôsobilým
právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť,
že v danom prípade je nepochybné, že žalovaný v súčasnosti nemôže a ani v budúcnosti nebude môcť
svoje záložné právo uplatniť proti žalobkyni, a to z dôvodu premlčania, a preto je potrebné konštatovať,
žezáložnéprávohociexistuje,niejespôsobilýmprostriedkomnápravyprávnehopostaveniažalovaného

s tým, že jeho existencia a zápis v katastri nehnuteľností nadmerne zaťažuje a obmedzuje žalobkyňu v
oblasti užívania jej nehnuteľností, pretože nemôže takéto nehnuteľnosti v plnom rozsahu užívať. Aj keď
premlčanie nemá za následok zánik práva ako je to v prípade napr. preklúzie, pri premlčaní záložného
práva je potrebné zohľadniť všetky špecifiká tohto právneho inštitútu. Ak žalobkyňa dôvodne namietla
premlčanie záložného práva, nemožno úspešne vyvodzovať tzv. naturálnu obligáciu spočívajúcu v

možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu, pretože speňaženie
zálohu na návrh záložného veriteľa už nemôže byť realizované. Keďže žalobkyňa sa úspešne dovolala
premlčania záložného práva, tak bolo potrebné vyhovieť jej žalobe a určiť, že takéto záložné právo
vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam tu nie je, pretože premlčanie aj keď nie je dôvodom zániku
záložného práva, nezaniká a je iba oslabené, tak je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže

domáhať predaja alebo iného speňaženia zálohu, a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky
z výťažku zálohu, a teda záložné právo nemôže naďalej byť spôsobilým právnym prostriedkom na
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu tak súd žalobe vyhovel, pretože došlo k
premlčaniu záložného práva, a to s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti.

29. O trovách konania /prvoinštančného ako aj odvolacieho/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 3 CSP, pretože žalobkyňa bola úspešná tak v prvoinštančnom ako aj v odvolacom
konaní, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).