Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/96/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620201109
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620201109.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so
sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX
a otca T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. U. č. XXX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na
maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.05.2020 sa navrhovateľ - otec maloletého domáhal

vydania rozhodnutia, ktorým by súd počnúc dňom 01.06.2020 znížil jeho vyživovaciu povinnosť na
maloletého zo sumy 260 Eur mesačne na sumu 60 Eur mesačne.

2. Návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/205/2016-63 zo
dňa 03.10.2017 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 260 Eur mesačne, keď súd
vychádzal z jeho príjmov v roku 2017 a z predchádzajúcich rokov a zo skutočnosti, že mal otec len
jednu vyživovaciu povinnosť. Odvtedy sa podstatne zmenili schopnosti a možnosti otca. Od 10.03.2020

v súvislosti s pandémiou COVID-19, prišiel o prácu v zahraničí, ktorú vykonával ako SZČO. Stratil
pracovné ponuky a ostal doma bez príjmu a nie je ďalej schopný platiť výživné na syna v určenej
výške. Je nútený zrušiť živnosť a prihlásiť sa na úrad práce, kvôli pracovnej situácii na Slovensku a
jeho vzdelaniu. Poukázal na to, že zarábal nadštandardne a mohol si dovoliť platiť stanovené výživné.
Otec sa stretával so synom podľa možností, bol však väčšinou v zahraničí, brával si ho na víkendy a
finančne sa podieľal na plnení jeho želaní. V decembri 2017 sa mu narodila dcéra, ktorá je predčasne
narodená, čo prinieslo vyššie výdavky na jej rehabilitácie. Dcéra čoskoro začne navštevovať materskú

školu, čím náklady na ňu opäť vzrastú. Výška výživného na maloletého Denisa je pre otca likvidačná. V
ďalšom podaní otec doplnil, že od mája 2020 platí na maloletého syna výživné vo výške 60 Eur, pretože
je poberateľom finančného príspevku od štátu v rámci projektu ,,Prvá pomoc“, ktorý je vo výške 540
Eur. Uvedený príspevok je jeho jediný príjem a kvôli priznaniu tohto príspevku živnosť nezrušil a nie je
evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou
partnerkou a matkou ich spoločnej dcéry. Jeho partnerka je na rodičovskej dovolenke a je poberateľkou
rodičovského príspevku vo výške 394,95 Eur. Otcove výdavky sú 60 Eur výživné na maloletého Denisa,

úhrada sociálneho poistenia vo výške 167,89 Eur, zdravotného poistenia vo výške 76,62 eur a úhrada
poplatkov dcérinej materskej školy, ktorú navštevuje od septembra 2020. Na pojednávaní uviedol, že by
bol schopný prispievať na maloletého sumou 120 Eur mesačne.3. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila tak, že s podaným návrhom nesúhlasí a navrhla, aby súd
návrh otca zamietol. Matka uviedla, že v apríli 2020 jej otec oznámil, že z dôvodu absencie pracovných
príležitostí v Nemecku nemôže uhrádzať výživné v plnej výške 260 Eur a začal platiť výživné vo výške

60 Eur. Matka sa snažila situáciu pochopiť s tým, že navrhovateľ situáciu čo najskôr vyrieši a nedoplatok
na výživnom doplatí. Tvrdenie otca, že stratil pracovné ponuky sa podľa matky nezakladá na pravde,
pretože otec pracovné ponuky odmietol, resp. neprejavil o ne záujem. Spoločnosť T. Q. s.r.o. ponúkla
otcovi prácu za 17 Eur/hodina a spoločnosť D. P., pre ktorú otec pracoval 5 rokov potvrdila, že otec sa
vracianapozíciumontážnypracovníkza13Eur/hodina.Otecježiadanýmpracovníkomamaldosťponúk

a možností pracovať. Otec sa mal niekoľkokrát vyjadriť, že sa mu neoplatí chodiť pracovať do Nemecka,
pretože je schopný zarobiť v Rakúsku 1 800 Eur a to mu stačí. Tvrdenia otca, že nemá možnosť si
riadne a včas plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému sú účelové, otec žije so svojou partnerkou v
novom rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho partnerky, avšak úver platí otec. Matke tak
nie je zrejmé, z čoho otec platí všetky svoje náklady, keď jeho partnerka je na rodičovskej dovolenke.
Otec zavádza alebo má našetrené dostatočné rezervy z nadštandardného príjmu, ktorý v minulosti mal.

Matka poukázala na to, že otec vidí syna 1 x do roka a keď má sviatok, tak mu otec ani nezavolá. Matka
je matkou dvoch maloletých detí, chodí na kozmetický kurz, tiež stratila pre pandémiu zamestnanie,
žije u rodičov a bez ich pomoci by situáciu nezvládla, snaží sa brigádne privyrábať. Maloletý R. je v 6.
ročníku základnej školy, má diagnostikovanú poruchu pozornosti (ADHD) a navštevuje psychologickú
poradňu. Matka platí synovi doučovanie z hlavných predmetov a to matematiky a slovenčiny, ktoré

uhrádza mesačne vo výške 120 Eur. Kvôli dištančnému vzdelávaniu matkini rodičia kúpili maloletému
počítač a matka musí platiť internet 28 Eur mesačne. Matka podala na otca trestné oznámenie za
neplnenie si vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ podľa matky mal a aj má všetky možnosti a schopnosti,
aby si svoju vyživovaciu povinnosť plnil.

4. Matka počas konania vyčíslila náklady na maloletého na sumu spolu vo výške 562 Eur mesačne, a to
ako náklady na stravu 12 Eur na deň (mesačne cca 300 Eur), oblečenie 45 Eur, hygienické potreby 10
Eur, doučovanie 120 Eur, školské potreby 12 Eur, lieky (ADHD) 20 Eur, výlety, kino 30 Eur, sporenie 15
Eur a vreckové 10 Eur; pričom v nákladoch nie sú zarátané náklady na počítač, internet, bicykel a iné.

5. Súd sa oboznámil s návrhom, písomnými vyjadreniami účastníkov, vykonal dokazovanie obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8P/205/2016 a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými
sú: rodný list maloletého, dohoda o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu ,,Prvá pomoc“,
výpisy z účtu dokladujúce príjem a výdavky otca a jeho partnerky, poštové poukazy o úhrade výživného
na maloletého Denisa, rozhodnutie o prijatí dcéry navrhovateľa do materskej školy, rodný list dcéry

navrhovateľa, upovedomenie o začatí trestného stíhania otca, odpovede na lustráciu v Sociálnej
poisťovni, odpovede na lustráciu účtov v bankách, výpis zo živnostenského registra otca, potvrdenia
Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR o vyplácaných dávkach rodičom maloletého a o vedení v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, daňové priznanie otca za rok 2020 a 2019, potvrdenie spoločnosti JM Bau
s.r.o. o pracovnej ponuke pre otca, oznámenie ÚPSVaR o poskytnutí príspevku matke, výpisy z účtu otca

o vyplatených príspevkoch ÚPSVaR a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
a právny stav.

6. Pri výsluchu otec uviedol, že od marca 2020 je bez práce a poberá len príspevok od štátu, ktorý sa
pohybuje od 400 - 800 Eur a mal by ho poberať do konca núdzového stavu. Ponuka (od spoločnosti T.

Q. s.r.o.), ktorú predložila matka ako dôkaz je od jej nevlastného otca. Ide o prácu v Nemecku, ktorá je
dobre platená, avšak je potrebné chodiť na turnusy. Otec niekedy robil aj 2 mesiace vkuse, niekedy je
turnus 3-týždňový. Prestal tam pracovať najskôr kvôli Covidu, potom sa tam mohol vrátiť, avšak chcel
zostať s rodinou, nechcel už takto ďalej fungovať, keďže má partnerku a predčasne narodenú dcéru.
Starí rodičia im so starostlivosťou nemôžu pomáhať. Otcova dcéra nastúpila od januára do škôlky s

tým, že manželka sa vrátila do práce, pracuje v Q., kde zarába okolo 800 Eur v čistom. Otec je stále
SZČO. Minulý rok mal len 2 faktúry, 2 x po 1 000 Eur. Otec má len základné vzdelanie. Nájsť si prácu
v okolí W. U. je problematické, pričom nemôže on a aj partnerka cestovať do Q., pretože by maloletú
nestíhali vyberať zo škôlky. Partnerka otca má vysokú školu strojnícku, nepracuje vo svojom obore. V
Nemecku si otec vedel zarobiť aj sumu 2 500 - 3 000 Eur v čistom mesačne. Pracoval tam do marca

2020. Životná úroveň mu síce klesla tým, že prestal pracovať v zahraničí, ale je každý deň s rodinou.
Bývajú v rodinnom dome, ktorý patrí jeho partnerke. Banka im povolila odklad splátok, splátka úveru je
vo výške 410 Eur. So synom je v kontakte len cez správy. Cez leto minulý rok bol u otca. Otec motorové
vozidlo nevlastní, jeho partnerka vlastní Suzuki Vitara, r.v. 2017, kúpili jej ho rodičia. Úspory z minulostinemá, peniaze priebežne míňali. Mali vyššiu životnú úroveň ako teraz, chodili na dovolenky. Na ďalšom
pojednávaní otec uviedol, že jeho partnerka si našla už prácu v F., a preto si môže začať hľadať prácu
v Bratislave. V júni 2021 mu bol vyplatený posledný príspevok od ÚPSVaR. Uviedol, že nie je pravdou,

že by pracoval na stavbách v Rakúsku ako uvádza matka.

7. Pri výsluchu matka uviedla, že je SZČO a pracuje v kozmetickom salóne svojej sestry. Matka poberá
príspevok od štátu výške 870 Eur. V salóne pred pandémiou vedela zarobiť okolo 800 Eur mesačne v
čistom. Od 8. mája sa salón opäť otvoril. Náklady na maloletého sú zvýšené z dôvodu doučovania, okolo

120 Eur mesačne, 2x do roka chodí maloletý na tábor. Matka býva s maloletým u rodičov v rodinnom
dome. Partnera nemá. Má aj dcéru, na ktorú otec jej dcéry prispieva sumou 150 Eur mesačne. Rodičom
za bývanie a stravu prispieva sumou okolo 200 - 250 Eur mesačne. Motorové vozidlo nemá. Otec sa
o syna nezaujíma. Maloletý je aktuálne v 6. ročníku základnej školy. Na ďalšom pojednávaní matka
uviedla, že doteraz poberala príspevok od ÚPSVaR, v júni jej bol vyplatený posledný. Matka za minulý
rok nepodávala daňové priznanie, pretože nedosiahla dostatočný príjem, lebo len pomáhala v salóne.

Momentálne je práceneschopná, pretože má zlomený prst.

8. Kolízny opatrovník sa v konaní vyjadril, že so znížením výživného nesúhlasí, nie je to v záujme
maloletého. Otec má podľa neho možnosti a schopnosti sa zamestnať. Výšku výživného ponechal na
úvahe súdu.

9. Podľa potvrdenia ÚPSVaR bol matke vyplatený príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ v súvislosti
s COVID-19 z dôvodu poklesu tržieb za obdobie 2/2021 - 5/2021 spolu vo výške 3 480 Eur, t.j. vo výške
870 Eur mesačne.

10. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že otec podniká v oblasti dokončovacích stavebných
prác so vznikom oprávnenia 09.08.2017. Z daňového priznania otca za rok 2019 súd zistil, že otec
dosiahol v roku 2019 príjmy vo výške 15 512,50 Eur pri výdavkoch 11 637,15 Eur, t.j. základ dane vo
výške 3 875,35 Eur. Z daňového priznania otca za rok 2020 súd zistil, že otec dosiahol v roku 2020
príjmy vo výške 11 005 Eur pri výdavkoch 9 975,16 Eur, t.j. základ dane 1 029,84 Eur. Z doložených

dokladov - výpisov z účtu otca vyplýva, že otec v období 5/2020 až 6/2021 dostal príspevok od štátu
vyplatený ÚPSVaR v rámci projektu „Prvá pomoc“ v súvislosti s COVID-19 z dôvodu poklesu jeho tržieb
spolu vo výške 9 990 Eur, t.j. za uvedené obdobie mesačne v priemere vo výške 713 Eur.

11. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

12. Podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení

rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

15. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

16. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.17. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ust. § 121 Civilného
mimosporového poriadku, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady
nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho

charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu v pomeroch je neprípustná.
Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom
existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Súd pri posudzovaní návrhu preto v prvom
rade skúmal, či nastala zmena pomerov od posledného súdneho rozhodnutia, ktorá by odôvodňovala
zmenu posledného rozhodnutia.

20. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom na maloletého
rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/205/2016-63 zo dňa 03.10.2017, ktorým súd schválil
rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na maloletého R. zvýšeným výživným zo sumy
150 Eur mesačne sumou 260 Eur mesačne. V čase vyhlásenia predmetného rozhodnutia súdu bol

maloletý žiakom 3. triedy ZŠ v P., už vtedy mal diagnostikovaný ADHD syndróm a navštevoval
psychológa.Matkavyčíslilanákladynamaloletéhovtomčasenasumuspoluvovýške450Eurmesačne.
Matka bola na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou a poberala rodičovský príspevok a prídavky
na dve deti. S maloletými deťmi matka žila u svojich rodičov v ich rodinnom dome, pričom im mesačne
prispievala na domácnosť sumou 150 Eur. Matka uvádzala, že má stredoškolské vzdelanie s maturitou a

naposledy pred nástupom na materskú dovolenku pracovala v zamestnaní s príjmom 800 Eur mesačne
v čistom. Otec v čase posledného rozhodnutia uvádzal súdu, že asi 2 mesiace podniká na živnosť,
predtým pracoval u brata s príjmom okolo 500 Eur mesačne v čistom, žil u matky, ktorej prispieval 150
Eur mesačne a udával, že má základné vzdelanie. Otec nemal inú vyživovaciu povinnosť. V roku 2017
dosiahol podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch príjmy zo závislej činnosti vo výške 2731,86 Eur a

podľa ním doloženého čestného vyhlásenia bol od 07/2016-02/2017 dobrovoľne nezamestnaný.

21. V súčasnosti obaja rodičia majú živnosť a obaja poberajú podporu od štátu v rámci opatrení v
súvislosti s COVID-19, ktorá bola u oboch od marca 2021 vo výške 870 Eur mesačne. Matka vypomáha
v kozmetickom salóne a uviedla mesačný príjem okolo 800 Eur (mimo obdobia, keď bol salón pre

pandémiu zatvorený). Otec uvádzal, že príjem z podnikania už nemá (poberá len príspevok od
ÚPSVaR), pričom za rok 2020 dosiahol podľa daňového priznania základ dane vo výške len 1029,84
Eur. Obaja rodičia majú v súčasnosti 2 vyživovacie povinnosti, matka naďalej žije u svojich rodičov
a poberá prídavky na dve maloleté deti a otec žije so svojou partnerkou a ich dcérou v rodinnom
dome vo vlastníctve partnerky otca. Maloletý je v súčasnosti už v 6. ročníku ZŠ a pretrváva u neho

problém s ADHD. Od posledného rozhodnutia súdu nedošlo k zníženiu nákladov na maloletého,
keďže už len celkovým rastom životných nákladov sa náklady na maloletého každoročne zvyšujú. Súd
porovnaním terajších pomerov na strane účastníkov s pôvodnými pomermi účastníkov existujúcimi v
čase predchádzajúceho rozhodnutiu nezistil zmenu pomerov takého charakteru, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného a tým zmenu predchádzajúce súdneho rozhodnutia. Súd nezistil pokles príjmu

otca, na ktorý otec poukazoval, keďže nie je pravdou, ako tvrdil otec, že súd v čase posledného
rozhodnutia vychádzal z jeho nadštandardných príjmov, ktoré mali byť ako uvádzal na úrovni 2500-3000
Eur mesačne. Ak otec tento nadštandardný príjem dosahoval už v čase posledného rozhodnutia súdu,
tak možno len skonštatovať, že ho súdu v tom čase nepriznal, pretože zo spisu sp.zn. 8P/205/2016
vyplýva, že v tom čase uvádzal súdu príjem len na úrovni 500 Eur mesačne v čistom.

22. Otcovi síce pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak ani táto skutočnosť sama o sebe nie
je automaticky dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému R.. Je zodpovednosťou
otca, ak sa rozhodol mať ďalšie dieťa, aby si svoju vyživovaciu povinnosť naďalej adekvátne plnil azabezpečil riadnu výživu všetkých svojich maloletých detí. Pri vyššom počte vyživovacích povinností
musí otec vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby všetky svoje deti
mohol v primeranom a požadovanom rozsahu uživiť. Zákonnou povinnosťou každého rodiča je riadne

vyživovať všetky svoje deti a táto povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Otec nemôže
uprednostňovať svoje neskôr narodené dieťa, o ktoré sa spolu so svojou novou partnerkou osobne stará.
Nemožno opomenúť, že otec neprejavuje o maloletého R. záujem, nijakým spôsobom sa s výnimkou
hradenia výživného na starostlivosti o maloletého nepodieľa a celá starostlivosť o maloletého je tak
výlučne na matke.

23. K zníženiu výživného, a teda aj životnej úrovne dieťaťa možno pristúpiť len z vážnych dôvodov
a keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z dôvodov, ktoré sám nezavinil, nie
je v jeho možnostiach a schopnostiach doposiaľ určené výživné platiť. Otec je zdravý muž vo
vysoko produktívnom veku a bezpochyby pri vynaložení dostatočnej snahy je v jeho možnostiach a
schopnostiach si adekvátny príjem zabezpečiť, a to napriek situácii s pandémiou COVID-19. Situácia s

COVID -19 krátkodobo príjmy otca ovplyvnila, otec však sám potvrdil a vyplynulo to z dokazovania, že
ak by chcel mohol a stále môže opäť pracovať v zahraničí a dosahovať ním uvádzaný nadštandardný
príjem, odmietol to však z dôvodu, že chcel byť viacej so svojou rodinou. Súd otcovi v žiadnom prípade
nezazlieva, že chce žiť a pracovať na Slovensku, kde má svoje zázemie a rodinu. Napriek tomu súd musí
otcovi vytknúť jeho pasivitu, ak si počas poberania príspevku od štátu v rámci podpory „Prvá pomoc“

aktívnejšie nehľadal aj iný zdroj príjmu a svoju situáciu prioritne riešil tým, že začal matke prispievať len
sumou 60 Eur mesačne, ktorá nemohla pokryť ani len náklady maloletého na stravu, teda skoro celú
svoju vyživovaciu povinnosť prenášal na matku maloletého. Niekoľkomesačná pasivita otca, ktorý má
dve vyživovacie povinnosti nie je namieste a je neospravedlniteľná Otec argumentoval aj regiónom, kde
žije, tu sa však súd domnieva, že otec naopak žije v oblasti s dostatkom pracovných príležitostí (40

km od Q.), kde aj počas pandémie koronavírusu sa nezamestnanosť podstatne nezvýšila a zasiahnutý
bol prevažne gastropriemysel, cestovný ruch či typy prevádzok, ktoré museli byť zatvorené. Otec však
v žiadnej z takýchto oblastí, ktoré boli skutočne pandémiou zasiahnuté, nepodniká. Preto je súd toho
názoru, že bolo a naďalej je v schopnostiach a možnostiach otca stanovené výživné platiť, pričom na
dočasný a krátkodobý pokles príjmu súd nemôže prihliadať.

24. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tzv. princíp potencionality príjmu. Pri uplatnení princípu
potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné
(faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho
potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj

vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce.

25. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní
svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa
a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných
potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

26. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je tiež
vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie,
stravovanie,ošatenie,hygienicképotreby,zdravotnástarostlivosťanákladysúvisiacesplnenímškolskej
dochádzky. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom

prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú
poskytnúť dieťaťu viac.

27. Vzhľadom na vek maloletého a jeho odôvodnené potreby s prihliadnutím na možnosti schopnosti
a majetkové pomery oboch rodičov, má súd za to, že súčasná výška výživného je naďalej primeraná.

Súd vychádzal z vyčíslenia nákladov na maloletého uvedeného matkou a bežných potrieb dieťaťa
vo veku maloletého. Podľa matkou doloženého vyčíslenia má matka s maloletým bežné náklady
zodpovedajúce jeho potrebám a veku s výnimkou položky strava 300 Eur, ktorú súd pri dieťati, ktoré
nemá zdravotné problémy vyžadujúce špeciálne stravovanie, považuje na neprimeranú. Čo sa týkapoložkyzadoučovanie120Eurmesačne,vzhľadomnazdravotnýproblémmaloletéhosADHDnemožno
považovať túto položku za neadekvátnu. Otec si musí uvedomiť, že doposiaľ určená suma výživného
nepredstavuje nadštandardné výživné, uvedená suma výživného pokrýva len časť odôvodnených

potrieb maloletého, pričom je namieste, aby sa ako rodič, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o
maloletého, podieľal na úhrade nákladov na maloletého vo vyššej miere ako matka. Matka si vyživovaciu
povinnosť plní v značnej miere výkonom osobnej starostlivosti o maloletého, ktorá je postavená na roveň
finančnému plneniu

28. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného
nie je dôvodný, keďže možnosti schopnosti a majetkové pomery otca sa nezmenili takým spôsobom, aby
bolo dôvodné znížiť výživné a ani celkovo nenastala tak podstatná zmena pomerov, ktorá by zníženie
výživného odôvodňovala, preto súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.

29. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým
alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny

výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).