Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 26, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010592
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1619010592.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného P. W., nar.

XX.XX.XXXX v P., trvale bytom N. XXX/XX, N., pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. júla 2021
v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
P. W., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom N. XXX/XX, N.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 21.04.2019, v čase približne o 20.00 h, po tom, čo preskočil 190 cm vysokú bránu, vstúpil
na dvor prislúchajúci k rodinnému domu na adrese F. Q. č. XXX, ktorý vlastní poškodený U. P.ćiš,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Q. č. XXX a kde býva spolu s priateľkou poškodenou F. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Q. č. XXX a zobral odtiaľ kovové páčidlo, ktorým vypáčil drevené vchodové
dvere, následne vošiel do vnútra rodinného domu bez vedomia a súhlasu poškodených, odkiaľ odcudzil
notebook zn. Toshiba, notebook zn. Lenovo Think Pad E550, v.č. PF062B09, autodiagnostiku zn. Delphi,

nefunkčný mobilný telefón zn. Samsung, striebornú pánsku retiazku, 6 ks plných 7 dcl fliaš zn. Jack
Daniels, Jelínek a iné, 7 dcl fľašu s obsahom domácej slivovice, 2 ks fliaš s obsahom vína nez. značky,
20 ks stravných lístkov v hodnote 4,- €, ktoré veci patrili poškodenému, následne, asi po dvoch hodinách,
odišiel s odcudzenými vecami na nezistené miesto do Bratislavy, čím tak spôsobil poškodenému U.
P.ćišovi škodu krádežou vo výške 949,71 € a škodu vlámaním vo výške 155,30 €,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
vlámaním,
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 194 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, §
36 písm. k) písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12

(dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa mu u k l a d á ochranné protitoxikomanické a
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 06.11.2019 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
1Pv 169/19/1106-17 na obžalovaného P. W. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,

ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej
časti rozsudku.

Obžalovaný P. W. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto
rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm.
c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaný odpovedal:

Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal:
Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,

na čo obžalovaný odpovedal :
Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovaného, správou od zamestnávateľa, lekárskou správou MUDr. M., potvrdeniami o úhrade
spôsobenej škody.

Obžalovaný uviedol, že spáchanie skutku úprimne a hlboko ľutuje, uviedol, že v danej dobe prežíval ako
bezdomovec, užíval drogy a správal sa nezodpovedne. Od spáchania skutku však svoj život diametrálne
zmenil, riadne sa zamestnal, drogy neužíva, dostavuje sa na kontrolu k lekárke a riadne sa stará o svoju
rodinu.Požiadalsúdozhovievavosťpriukladanítrestuspoukazomnaskutočnosť,žejenaňomfinančne

závislá jeho rodina a to partnerka a maloleté dieťa. Od roku 2019 riadne pracuje, zamestnávateľ je s
jeho prácou spokojný, aj v zamestnaní sa pravidelne podrobuje lekárskym kontrolám, ktoré by prípadné
užívanie návykových látok ihneď odhalili.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými

činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto

skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,

tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo
závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to
stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a

formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu
potomzodpovedábuďmožnosťsúduukladaťrôznedruhytrestov(napríkladalternatívnych,nespojených
s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Stanovením rozpätia trestnej sadzby zaradil zákonodarca tento trestný čin - prečiny medzi menej

závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest
odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu
má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu
odňatia slobody. Súd pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie
skutku, vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia

slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy
trestov,prípadneinéformytrestuodňatiaslobody,nemôžucelkomzjavneviesťknápraveobžalovaného.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované

v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol na území SR doposiaľ 2 x súdne trestaný (rok 2011,

20212), pričom sa neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu priestupkov vyplýva, že sa doposiaľ
dopustil 2 drobných priestupkov, kde bola uložená pokuta vo výške 5 EUR.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa

§34odsek1Trestnéhozákonabudevdanomprípadenaplnenýuloženímpodmienečnéhotrestuodňatia
slobody. Postupujúc podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona bol trestným činom najprísnejšie trestným
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého
trestná sadzba je stanovená na jeden rok až päť rokov, dolnou hranicou úhrnného trestu sa tak stalatrestná sadzba 1 rok. Obžalovanému súčasne poľahčovalo, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného
činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l Tr. zákona) a taktiež, že nahradil spôsobenú
škodu poškodenému (§ 36 písm. k Tr. zákona). Naopak obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac

trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zákona). U obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich
okolností (2 : 1). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o
1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. Súd obžalovanému v zmysle uvedeného uložil úhrnný trest odňatia slobody
na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorého výkon podmienečne

odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Takýto
trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej
a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného
a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a
starostlivo zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná
osobe obžalovaného a jeho pomerom. Ukladaný trest preto súd považuje za primeraný prejednávanému

prípadu, okolnostiam spáchaného skutku, okrem toho je súd toho názoru, že je potrebné brať na zreteľ
aj to, že sám obžalovaný svojim postojom k spáchanému prečinu, svojim zastabilizovaným životom po
spáchaní skutku, už preukázal určitú nápravu a preto uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
v tomto prípade by bolo neadekvátne, odporujúce zásade ultima ratio tohto trestu ako aj samotnému
účelu trestu. Taktiež súd s poukazom na znenie ust. § 34 ods. 3 Trestného zákona, t.j. že trest má

postihovať páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu, dáva do pozornosti,
že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a maloletým dieťaťom, ktoré sú odkázané na
jeho výživu.

S poukazom na závery znaleckého posudku týkajúceho sa závislosti obžalovaného na návykových

látkach, ako aj aktuálne lekárske správy a pozitívne hodnotenie zamestnávateľa, súd súčasne
uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) trestného zákona ochranné protitoxikomanické a
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).