Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Rigáňová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 23C/9/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118393349
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Rigáňová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:6118393349.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v spore žalobcu: Direct Real, spol. s
r.o., so sídlom Žitná 1, Bratislava, IČO: 36 739 448, zast. JUDr. Branislav Dufala, advokát so sídlom
Mudroňova 51, Bratislava, proti žalovaným: 1. Q.. B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. X , Bratislava,
2. Q.. K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. X, Bratislava, obaja zast. Jozef Buday - advokát, s.r.o., so
sídlom Štefánikova 15, Bratislava, IČO: 47 232 404, o zaplatenie 15.331,20 eur s príslušenstvom , takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa spoločne a nerozdielne voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.12.2018 sa žalobca domáhal, aby súd
v upomínacom konaní zaviazal platobným rozkazom žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
k zaplateniu istiny 15.331,20 eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne od 26.04.2018 do zaplatenia.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovanými dňa 29.03.2017 uzatvoril sprostredkovateľskú
zmluvu, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a LV
č. XXXXX, vedených v katastri nehnuteľností pre okres Bratislava III, obec BA - m.č. B., katastrálne
územie B.. Žalobca v rámci plnenia zmluvy vykonal obhliadku a fotodokumentáciu nehnuteľností,
ponukunapredajnehnuteľnostízverejnilnasvojichinternetovýchstránkach,aktívneoslovovalviacerých
potenciálnych záujemcov, aktívne komunikoval so žalovanými a s potenciálnymi záujemcami o kúpu a
preukázateľne počas trvania zmluvy oslovil viacerých záujemcov o kúpu, okrem iných aj manželov S.
a manželov V..
Žalovaní sa v zmluve zaviazali, že za sprostredkovanie zaplatia žalobcovi odmenu vo výške 3% z ceny
nehnuteľností vypočítanej z hodnoty 320 eur za m2 pozemku, ktorý nárok vznikne dňom uzatvorenia
sprostredkovateľskej zmluvy, v danom prípade kúpnej zmluvy a zaviazali sa, že počas trvania zmluvy
nebudú priamo, alebo nepriamo kontaktovať záujemcu o kúpu, ktorého našiel, predstavil, resp. označil
žalovaným žalobca. Žalobca počas trvania zmluvy v priebehu mesiaca február 2018 podľa údajov o
zápise práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností zistil, že žalovaní bez vedomia a komunikácie
so žalobcom v rozpore so zmluvnými dojednaniami kontaktovali a predmetné nehnuteľnosti odpredali
kupujúcim - manželom S. a V., záujemcom, ktorých pre žalovaných ako kupujúcich našiel žalobca.
Žalovaní tak porušili dojednané zmluvné podmienky a evidentne, v snahe zatajiť žalobcovi predaj
nehnuteľností záujemcom, ktorých našiel, predstavil, resp. označil žalovaným a v snahe vyhnúť sa
tak zaplateniu odmeny za sprostredkovanie, kontaktovali priamo kupujúcich a s týmto počas trvania
predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy aj uzatvorili kúpne zmluvy bez vedomia žalobcu. Z e-mailovej
komunikácie so žalovanými, s manželmi V. a S. jednoznačne vyplýva, že týchto záujemcov o kúpu
nehnuteľností žalovaných predstavil, resp. označil žalovaným žalobca. Z listov vlastníctva č. XXXXX,č. XXXX a č. XXXXX vyplýva, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti počas trvania sprostredkovateľskej
zmluvy predali práve záujemcom o kúpu, ktorých našiel, predstavil žalobca, čím mu vznikol nárok na
odmenu za sprostredkovanie odmeny, listom zo dňa 15.10.2018 oznámili, že nárok žalobcu neuznávajú.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 09.01.2019 platobný rozkaz č.k. 1Up1138/2018, ktorým
zaviazal žalovaných k zaplateniu istiny 15.331,20 eur s príslušenstvom. Proti predmetnému platobnému
rozkazu podali žalovaní v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnili tým, že kópia zmluvy, ktorú žalobca
pripojil k návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je hodnovernou kópiou zmluvy, ktorú žalovaní
podpísali. Vo verzii zmluvy predloženej žalobcom je v článku VIII. zaškrtnuté políčko „Súhlas záujemcu
so zmenou typu zmluvy a predĺžením a zmenou platnosti zmluvy“, pričom v kópii zmluvy, ktorá bola
odovzdaná žalovaným pri podpise toto políčko zaškrtnuté nie je. Žalovaní sa domnievajú, že k jeho
zaškrtnutiu muselo dôjsť až po tom, čo zmluvu podpísali, na koľko nikdy nesúhlasili s tým, aby sa zmluva
mala v čase zmeniť na zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú. Tomu nasvedčuje aj nápadne iná podoba
zaškrtnutia práve tohto políčka v porovnaní s inými obdobnými zaškrtnutými políčkami v zmluve, existuje
tak dôvodná pochybnosť, že došlo k podvodnému konaniu.
Žalovaní totiž uzatvorili so žalobcom zmluvu na dobu určitú, a to na dobu 3 mesiacov, od 29.03.2017
do 29.06.2017, aby vedeli odskúšať, či bude žalobca schopný nájsť nejakých záujemcov o kúpu
predmetných pozemkov. Je síce pravdou, že v čl. VIII je pripojený podpis žalovaných, stalo sa
tak z dôvodu, že žalobca, resp. žalobcu pán R. pri podpise predložil žalovaným vopred vyplnený
formulár zmluvy s vyznačeným miestom, kde majú pripojiť svoj podpis, svedčí o tom rukou písaná
hviezdička v čl. VIII, ako aj rukou písaná hviezdička na podpisovej strane zmluvy. Žalovaní teda pripojili
svoje podpisy na miesta určené žalobcom, avšak nezaškrtli políčko súhlasu v čl. VIII. Odhliadnuc od
dôvodných pochybností o možnom podvodnom konaní, je bez akýchkoľvek, že zmluva predstavuje
sprostredkovateľskú zmluvu a teda ak existuje akákoľvek pochybnosť o niektorom z dojednaní zmluvy,
takéto zmluvné dojednanie je potrebné vykladať v prospech spotrebiteľa, t.j. v prospech žalovaných. Je
zrejmé, že zmluva bola uzatvorená len na dobu určitú a výlučne počas tejto doby platili ustanovenia
zmluvy na vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
Počas trvania zmluvy žalobca nebol schopný nájsť žiadneho záujemcu o predmetné pozemky a nie
je pravdivé jeho tvrdenie, že sa jeho pričinením podarilo identifikovať osoby, ktoré neskôr kontaktovali
žalovaných a kúpili od nich pozemky. Z prepisu komunikácie je síce zrejmé, že žalobca s nejakými
záujemcami komunikoval, avšak jednak táto komunikácia prebiehala v čase po uplynutí zmluvy, t.j. po
29.06.2017, a vôbec z nej nie je zrejmé, že žalobca tieto osoby predstavil žalovaným ako serióznych
záujemcov o kúpu predmetných pozemkov. Čo sa týka samotného prevodu pozemkov ich súčasným
vlastníkom, tieto osoby samé, aktívne vyhľadali žalovaných s ponukou na kúpu, nie je pravda, že by
tieto osoby oslovili žalovaní a komunikáciou s nimi by porušili ustanovenia zmluvy. Zo strany týchto
osôb nikdy nepadla zmienka, že by patrili k žalobcovi a žalovaní teda nemali dôvod skúmať, či a kedy
komunikovali so žalobcom a v akej veci.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že ak žalovaní disponujú verziou zmluvy bez zaškrtnutého
políčka, ako uviedli v odpore proti platobnému rozkazu, pripúšťa možnosť, že maklér B. R. opomenul
políčko o súhlase s predĺžením zmluvy pri dátume prejavu vôle žalovaných 29.03.2017 prejavenom
ich podpismi zaškrtnúť, uzatvoreniu zmluvy však predchádzalo rokovanie makléra so žalovanými o
predmete sprostredkovania, cene predaja.
Na origináli zmluvy, ktorým disponuje žalobca je však prejav vôle žalovaných „ súhlas s predĺžením
zmluvy“, dátum udelenia súhlasu29.03.2017 a originálne podpisy žalovaných jednoznačne zachytený,
žalobca vychádzal z originálu zmluvy, cítil sa byť zmluvou viazaný a pre žalovaných naďalej vykonával
rôzne činnosti pri obstarávaní predaja pozemkov a to aj nad rámec práv a povinností vyplývajúcich zo
sprostredkovateľskejzmluvy.Ze-mailovejkomunikáciejezrejmé,žežalovanísožalobcomkomunikovali
a cez sprostredkovane cez žalobcu aj so záujemcami ohľadne ohliadky pozemkov, prístupovej cesty,
ÚPI, inžinierskych sietí, nového GP na pozemky, podielu na prístupovej ceste, spoločenstva vlastníkov
prístupovej cesty a podobne. Správanie sa žalovaných teda svedčí o tom, že si boli vedomí, že na
origináli zmluvy, ktorý vlastnoručne podpísali, je zaškrtnuté políčko o súhlase s predĺžením zmluvy.
Prejavili teda vôľu pokračovať, zotrvať, resp. byť so žalobcom v odplatnom záväzkovo - právnom vzťahu
ohľadne obstarania predaja ich pozemkov aj po dátume 29. 06. 2017, o čom svedčí aj skutočnosť, že
dňa 13.11.2017 za účasti žalobcu ako sprostredkovateľa uzatvorili k predmetným pozemkom rezervačnú
zmluvu s inými záujemcami o kúpu pozemkov a to s pánom N. a s pánom I.. Týchto záujemcov o kúpu
pozemkov vyhľadal pre žalovaných taktiež žalobca a podľa tejto zmluvy aj rezervačný poplatok v sume
6.000,- eur záujemci ako preddavok na kúpnu cenu platili do úschovy na bankový účet žalobcu. V tomtoprípade však žalovaní aj za cenu zmluvnej pokuty následne od uzatvorenia kúpnej zmluvy ustúpili, je
dôvodné sa domnievať, že už v tom čase mali bez vedomia žalobcu dojednaný predaj pozemkov s
manželmi V. a S., ktorých však už v septembri a začiatkom októbra pre žalovaných tiež vyhľadal žalobca.
Z uvedených dôvodov žalobca žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zároveň navrhol pokračovanie
v konaní na príslušnom súde.
Upomínací súd následne vec postúpil dňa 15.02.2019 na prejednanie tunajšiemu súdu ako súdu vecne
a miestne príslušnému.
4. Po postúpení veci sa na výzvu súdu žalovaní k vyjadreniu žalobcu vyjadrili a uviedli, že nikdy
nesúhlasili s uzatvorením zmluvy o sprostredkovaní na dobu neurčitú, výslovne požadovali, aby bola
zmluva uzatvorená na dobu určitú a to na dobu 3 mesiacov, pri uzatvorení zmluvy maklér B. R., neoznačil
políčko „súhlasu“ v článku VIII na originálnej verzii zmluvy o sprostredkovaní, ako tvrdí žalobca. Maklér
iba ukázal žalovaným, kde majú zmluvu o sprostredkovaní podpísať, nič viac žalovaným nevysvetľoval
a ani žalovaných neinformoval o akýchkoľvek okolnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu.
Z verzie zmluvy, ktorou disponujú žalovaní je bez akýchkoľvek pochybností jasné, že ak maklér
žalobcu chcel nejaké políčko zaškrtnúť, tak ho zaškrtol a toto sa „prekopírovalo“ aj na kópiu zmluvy o
sprostredkovaní, t.j. na verziu, ktorou disponujú žalovaní a žalovaní nemali žiaden dôvod, čo i len sa
domnievať, že sú naďalej viazaní zmluvou po 29. júni 2017 (a to aj s ohľadom na postup žalobcu a
žalovaných pri uzavretí Rezervačnej zmluvy).
Žalovaní nikdy nepopreli, že medzi B. R. a žalovanými (B. U.) bola sporadická komunikácia týkajúca sa
predmetných pozemkov. Dôvodom je skutočnosť, že žalovaní nevylučovali tú možnosť, že sa napokon
pozemok podarí predať záujemcovi za súčinnosti žalobcu; pre ten prípad by boli podmienky predaja
dohodnuté ad hoc pri konkrétnej zmluve. Žalovaní však neboli viazaní zmluvou o sprostredkovaní a teda
mohlipozemkypredaťajpriamobeztoho,abymuseliotomtopredajiinformovaťžalobcualebožalobcovi
niečo platiť. Žalovaní však opakovane zdôrazňujú, že žalobca sa nepričinil o to, že žalovaní napokon
predali predmetné pozemky ich neskorším vlastníkom. Žalovaní tiež opakujú, že neskorší vlastníci
pozemkov priamo vyhľadali žalovaných prostredníctvom vlastníkov susediacich nehnuteľností a oslovili
ich so zámerom kúpy predmetných pozemkov žalovaných. Tomuto voľnému vzťahu medzi žalobcom
a žalovanými po 29. júni 2017 ,po uplynutí zmluvy absolútne zodpovedá aj prípad rezervačnej zmluvy,
k uzavretiu ktorej došlo dňa 13.11.2017 , t.j. až po zániku zmluvy o sprostredkovaní , pričom žalobca
a žalovaní sa ad hoc dohodli na odmene žalobcu. Dohodnutá odmena žalobcu nezodpovedala 3% z
dohodnutej kúpnej ceny a ani kúpna cena nezodpovedala sume 320 eur / m2, ako to bolo dohodnuté v
zmluve o sprostredkovaní. Nie je teda pravdou, ak sa žalobca snaží navodiť svojimi tvrdeniami dojem,
že žalovaní chceli naďalej postupovať podľa zmluvy o sprostredkovaní a boli ňou viazaní. Navyše, aj v
prípade rezervačnej zmluvy vznikol žalobcovi nárok na dohodnutú odmenu až samotným uzatvorením
rezervačnej zmluvy, bez uzavretia rezervačnej zmluvy by žalobca nemal žiaden nárok na odmenu.
Čo sa týka rezervačnej zmluvy, žalovaní sa rozhodli so záujemcami podľa rezervačnej zmluvy
neuzatvoriť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetným pozemkom z dvoch hlavných dôvodov.
V prvom rade títo záujemcovia sa ukázali ako veľmi nepríjemné osoby, ktoré mali nesplniteľné
požiadavky týkajúce sa vlastníctva prístupovej cesty k jednému z pozemkov žalovaných, okrem toho,
žalovaní nadobudli dojem, že títo záujemcovia nechceli realizovať výstavbu pre seba, ale na komerčné
účely, čo žalovaní vzhľadom na danú lokalitu a väzby, ktoré si so susedmi vytvorili nepovažovali za
prijateľné. Žalovaní sa tak rozhodli ukončiť rezervačnú zmluvu korektným spôsobom, pričom zaplatili
sankcie, ktoré s tým boli spojené. Konšpiratívne tvrdenia žalobcu o dôvodoch ukončenia rezervačnej
zmluvy sú teda nemiestne a ničím nepreukazujú to, že by žalobca mal mať nárok na zaplatenie nejakej
sumy voči žalovaným.
5. V rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku žalobca navrhol vykonať dokazovanie listinnými
dôkazmi - sprostredkovateľskou zmluvou, rezervačnou zmluvou, kúpnymi zmluvami, listami vlastníctva,
geometrickým plánom, mailovou komunikáciou, SMS správami, internetovými ponukami, výzvou k
zaplateniu, odpoveďou na výzvu, navrhol vypočuť svedkov Q.. A. V., Q.. L. S. a B. R..
6. Žalovaní v rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany navrhli vykonať dokazovanie listinami -
sprostredkovateľskou zmluvou, navrhli výsluch žalovaných a svedkov Q.. A. V., manželov S., v priebehu
konania žalovaní na vykonaní dôkazu výsluchom strán sporu - žalovaných netrvali.
7. Súd príslušný na konanie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi navrhnutými stranami
sporu - sprostredkovateľskou zmluvou, rezervačnou zmluvou, kúpnymi zmluvami, listami vlastníctva,geometrickým plánom, mailovou komunikáciou, SMS správami, internetovými ponukami, výzvou k
zaplateniu, odpoveďou na výzvu k zaplateniu, vypočul svedkov B. R., Q.. A. V., Q.. L. S. a Q.. V. S. a
mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
8. Strany sporu - žalobca, obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, ktorá má v predmete činnosti okrem iného realitnú činnosť, ako sprostredkovateľ a žalovaní
- záujemcovia, ktorí sú fyzickými osobami, uzatvorili dňa 29.03.2017 sprostredkovateľskú zmluvu,
predmetom ktorej bol záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcom za odmenu uzavretie zmluvy
a záväzok záujemcov poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, ak bude výsledok, t.j. uzavretie
zmluvy, dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Žalobca sa zaviazal sprostredkovať predaj pozemkov
vo vlastníctve žalovaných, zapísaných na LV č. XXXX . a č. XXXXX, vedených v katastri nehnuteľností
pre okres Bratislava III, obec BA- m.č. B., katastrálne územie B..
V čl. VI zmluvy žalobca a žalovaní dohodli odmenu sprostredkovateľa a cenu nehnuteľností tak, že
cenu nehnuteľností požadovanú žalovanými dohodli vo výške 320 eur za m2 a odmenu žalobcu vo
výške 3%, v čl. IX zmluvné strany dohodli podmienky vzniku nároku sprostredkovateľa na odmenu
vo výške uvedenej v článku VI zmluvy. Dohodli, že nárok vzniká v deň uzavretia sprostredkúvanej
zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou, prípadne tretími osobami, s ktorými sprostredkovateľ navrhol
uzavretie sprostredkúvanej zmluvy, t.j. v prípade, ak uzavretie sprostredkúvanej zmluvy bolo dosiahnuté
pričinením sprostredkovateľa. Za navrhnutie uzavretia sprostredkúvanej zmluvy , t.j. za pričinenie
sprostredkovateľa o uzavretie sprostredkúvanej zmluvy sa považujú najmä úkony sprostredkovateľa
- predstavenie alebo označenie tretej osoby záujemcovi, alebo vykonanie obhliadky nehnuteľností s
treťou osobou, alebo uzavretie osobitnej rezervačnej zmluvy na nehnuteľnosti medzi treťou osobou ,
záujemcom a sprostredkovateľom.
V čl. XI zmluvy sa žalovaní zaviazali, že počas trvania zmluvy bez predchádzajúceho písomného
súhlasu sprostredkovateľa nebudú priamo, alebo nepriamo kontaktovať tretiu osobu, neuzatvoria s
treťou osobou sprostredkovateľskú zmluvu, nebudú priamo, alebo nepriamo vykonávať žiadne úkony,
na základe ktorých by mohla byť uzatvorená sprostredkovateľská zmluva s inou osobou a neuzatvoria
sprostredkovateľskú zmluvu s inou osobou.
Zmluvné strany predmetnú sprostredkovateľskú zmluvu uzatvorili na dobu určitú od 29.03.2017 do
29.06.2017, pričom vo vyhotovení zmluvy, ktorú predložil žalobca ako listinný dôkaz je v čl. VIII
vyznačené políčko „ súhlas záujemcu so zmenou typu zmluvy a s predĺžením a zmenou platnosti
zmluvy“ s dátumom 29.03.2017 a podpismi žalovaného a žalovanej, vo vyhotovení zmluvy predloženej
žalovanými políčko vyznačené nie je.
9. Svedok B. R., realitný maklér a obchodný partner žalobcu, vo svojej svedeckej výpovedi okrem iného
uviedol, že formulár sprostredkovateľskej zmluvy vypĺňal osobne len za prítomnosti žalovaného v 1.
rade, ktorému ukázal, kde sa má podpísať.
Z výpovede svedka vyplynulo, že pani S. a pán V., ktorí prejavili o predmetné pozemky záujem, svedka
kontaktovali na jeseň 2017 .
10. Svedok Q.. A. V., aktuálny vlastník časti pozemkou, v svedeckej výpovedi uviedol, že o predaji
pozemku sa dozvedel z inzercie asi v novembri 2017, kontaktoval pána R., žalovaných mu maklér
nepredstavil, svedok komunikoval s vlastníkmi susediacich nehnuteľností, tak sa stretli so žalovaným
v 1. rade a dohodli sa na kúpe.
11. Svedok Q.. L. S., vlastník časti pozemkov, vo svojej svedeckej výpovedi okrem iného uviedol, že
ponuku na predaj pozemkov našla realitnej inzercii v októbri 2017 manželka, kontaktovala makléra
pána R., maklér predávajúcich nepredstavil, so žalovanými sa svedok s manželkou skontaktovali
prostredníctvom spoločných známych, ktorí vlastnia nehnuteľnosť v susedstve.
12. Svedkyňa Q.. V. S. uviedla, že ponuku na predaj našla na jeseň 2017, kontaktovala realitného
makléra pána R., mali záujem o predný pozemok, mala byť vypracovaná predbežná zmluva, k podpisu
neprišlo, nakoľko p. R. oznámil, že pozemok bude predaný inému záujemcovi. Keď manželia o kúpu
prejavili záujem, maklér neuviedol, že o pozemok majú záujem aj iné osoby. Svedkyňa uviedla, že k
podpisu rezervačnej zmluvy nikdy nedošlo. Taktiež uviedla, že so žalovanými ohľadne kúpi pozemkov
sa skontaktovali prostredníctvom spoločnej známej.13. Z listinného dôkazu - Rezervačnej zmluvy súd zistil, že dňa 13.11.2017 za účasti žalobcu ako
sprostredkovateľa uzatvorili záujemcovia W. N. a I. I. so žalovanými rezervačnú zmluvu za účelom
budúceho prevodu predmetných nehnuteľností. Strany sporu zhodne uviedli, že k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy nedošlo, žalovaní zaplatili zmluvnú pokutu vo výške rezervačného poplatku vo výške 6.000,- eur.
14. Z listinných dôkazov - Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 07.02.2018 a Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
06.03.2018 súd zistil, že nehnuteľnosti žalovaní previedli na manželov S. a V..
15. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
16. Súd po posúdení podstatných skutkových tvrdení strán, ich právnych argumentov a po vykonaní
navrhnutých dôkazov a ich vyhodnotení dospel k názoru, že žaloba je nedôvodná.
17. Sprostredkovateľská zmluva je zmluva, v ktorej sa jedna strana ( sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať
činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana ( záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobouazáujemcasazaväzujeposkytnúťsprostredkovateľoviodmenu,akčinnosťousprostredkovateľa
došlo k uzavretiu zmluvy. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť
kumulatívne splnené dve podmienky a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú
zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa.
18. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Jednak
bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena skutočnosti preukázať.
Strany sporu sú povinné označiť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy. Iniciatíva pri navrhovaní a
zabezpečovaní dôkazov je teda zásadne na stranách sporu. Tá strana, ktorá dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení neoznačila, nesie nepriaznivé dôsledky rozhodnutia súdu, vychádzajúceho
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Taktiež rovnaké následky postihujú
aj tú stranu, ktorá síce dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení navrhla, avšak ich hodnotenie vykonané
súdom dospelo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je spoľahlivo preukázané
(súd tvrdenie nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, prípadne na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
19. V danej veci žalobca uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny za sprostredkovanie predaja
označených nehnuteľností na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej stranami sporu dňa
29.03.2017 a svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že žalovaní uzatvorili kúpne zmluvy za trvania zmluvy
o sprostredkovaní pričinením žalobcu.
Vykonaným dokazovaním však súd dospel k názoru a stotožnil sa v celom rozsahu s argumentáciou
žalovaných, že v uvedenom smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
20. Súd je názoru, že v prvom rade je zásadnou otázka trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovanými, pričom zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená pôvodne na dobu určitú od 29.03.2017
do 29.06.2017 a následne pri jej podpise ako tvrdil žalobca, bola so súhlasom žalovaných platnosť
a účinnosť zmluvy zmenená, resp. upravená na dobu neurčitú. Tomu zodpovedá podľa žalobcu
vyznačenie súhlasu na verzii zmluvy, ktorú predložil ako listinný dôkaz a zodpovedajú tomu aj všetky
následné udalosti, ktorých výsledkom bolo uzatvorenie kúpnych zmlúv.
Nakoľko však žalovaní disponujú zmluvou o sprostredkovaní, na ktorej nie je vyznačený údaj o ich
súhlase s predĺžením účinnosti zmluvy, pričom formulár zmluvy vyplnil svedok maklér B. R. a pri podpise
bol prítomní len žalovaní v 1. rade, žalovaná v 2. rade zmluvu podpísala až dodatočne, je zrejmé, že
súhlas s predĺžením účinnosti zmluvy nebol vyznačený pri podpise žalovaným v 1. rade, ale až následne
a bez súhlasu žalovaných.
Podľa názoru súdu, rovnako ako aj názoru žalovaných, sprostredkovateľská zmluva tak stratila platnosť
a účinnosť dňa 29.06.2017 a akákoľvek ďalšia vzájomná komunikácia žalobcu prostredníctvom makléra
so žalovanými, prípadne iná činnosť súvisiaca s predmetom zmluvy po 29.06.2017, na ktorú poukazoval
žalobca, už nesúvisela so zmluvným vzťahom, ktorý uplynutím dohodnutej doby trvania zmluvy do
29.06.2017 zanikol. Ak by sa žalobca, ako v konaní tvrdil, aj pričinil o to, že s manželmi S. a V. žalovanív konečnom dôsledku uzatvorili kúpne zmluvy, čo ale žalobca v konaní nepreukázal, nakoľko svedkovia
uviedli, že v zásade komunikovali s vlastníkmi susedných nehnuteľností a tak sa aj skontaktovali so
žalovaným v 1. rade, z dôvodu, že maklér ich stretnutie nezabezpečil, nekonal by tak žalobca v rámci
plnenia zmluvných podmienok, nakoľko v období mesiacov október a november 2017, kedy prebiehala
komunikácia so záujemcami, ako už bolo uvedené zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanými
neexistoval.
21. Nakoľko žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku,
súd žalobu zamietol.
22. Súd vykonal vo veci aj dokazovanie listinami - rezervačnou zmluvou a rozsiahlou emailovou
komunikáciou, nakoľko však skutočnosti, ktoré s týchto dôkazov vyplynuli nemali vzhľadom na dôvody,
pre ktoré súd návrh zamietol zásadný význam pre rozhodnutie. Z toho dôvodu je v záujme prehľadnosti
odôvodnenia nadbytočné sa týmito skutočnosťami zaoberať.
23. O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným, ktorí mali v konaní úspech,
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262
C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p. (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti
odvolania podľa 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1C.s.p.):
neboli splnené procesné podmienky,
a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.