Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 14, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6T/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010106
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120010106.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 14.06.2021 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX v T. T., trvale bytom E. XXXXX/XX, T. T.
je vinný, že
v Banskej Bystrici a všade tam, kde sa zdržiaval v období od mesiaca marec 2019 až do 14.06.2021
si ako rodič neplnil riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu voči svojej dcére J. H., nar.
XX.XX.XXXX vyplývala zo Zákona o rodine, pričom rozsah a spôsob jej plnenia bol určený rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 37P/175/2018 zo dňa 10.01.2019 vo výške 180,- € mesačne,

vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky A. U., keďže v žalovanom období zaplatil v máji 2019
sumu 20,- €, v auguste 2019 sumu 180,- €, v októbri 2019 sumu 180,- €, v novembri 2019 sumu 180,- € a
následne prostredníctvom súdneho exekútora bolo vymožené výživné dňa 10.11.2020 vo výške 198,56
€, dňa 09.12.2020 vo výške 176,34 €, dňa 13.01.2021 vo výške 176,34 €, dňa 09.02.2021 vo výške
176,34 €, dňa 16.03.2021 vo výške 176,34 €, dňa 10.04.2021 vo výške 176,34 €, dňa 11.05.2021 vo
výške 176,34 € a dňa 10.06.2021 vo výške 193,20 €, pričom počas tohto obdobia mal príjem z pracovnej
činnosti, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom voči dcére Sofii vo výške 3.030,20 €,

teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas
čím spáchal
prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm.
b) Tr. zák.

a za to mu súd
ukladá
podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., v spojení § 36 písm. j), l) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody
vo výmere jeden rok.
Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa §
50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu osemnásť mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 10.02.2020 voči obžalovanému obžalobu

pre skutok uvedený vo výroku rozsudku.
Okresný súd dňa 14.06.2021 vykonal so súhlasom prokurátora (za prítomnosti obhajcu obžalovaného)
hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, keďže tento bol o termíne pojednávania riadne
a včas upovedomený v zmysle § 66 ods. 3 Tr. por. (č.l. 271) a poučený o možných následkochjeho neospravedlnenej neprítomnosti na hlavnom pojednávaní (č.l. 224). Obžalovaný svoju neúčasť
na hlavnom pojednávaní riadne a včas neospravedlnil. Na tomto hlavnom pojednávaní súd vykonal
dokazovanie výsluchom svedkyne A. U., prečítaním listinných dôkazov ako aj prečítaním zápisnice o

výpovedi obžalovaného z prípravného konania.
Obžalovaný v prípravnom konaní (č.l. 43 - 48), ktorého zápisnicu o výsluchu súd prečítal na návrh
prokurátora, nepoprel spáchanie skutku. Výživné neplatil z dôvodu, že mu zamestnávateľ nevyplatil
mzdu. Výživné sa bude snažiť zaplatiť čo najskôr. Obžalovaný uviedol, že mu je ľúto, že výživné
nezaplatil.

Svedkyňa A. U. (matka dieťaťa) na hlavnom pojednávaní (č.l. 284) v zhode s výpoveďou z prípravného
konania (č.l. 32) uviedla, že dcéra J., ktorej otcom je obžalovaný, jej bola zverená do osobnej
starostlivosti, pričom obžalovanému bola určená povinnosť platiť na jej výživu sumou 180,- € mesačne.
Obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť plnil sporadicky. Od marca 2019 doteraz jej zaplatil v máji
2019 sumu 20,- €, v auguste 2019 sumu 180,- €, v októbri 2019 sumu 180,- € a v novembri 2019 sumu
180,- €. V roku 2020 jej zaplatil prostredníctvom súdneho exekútora sumu 198,56 €, a to 10.11.2020

a dňa 09.12.2020 sumu 176,34 € taktiež prostredníctvom súdneho exekútora. Ďalej v roku 2021 jej
bolo prostredníctvom súdneho exekútora zaslané výživné dňa 13.01.2021 vo výške 176,34 €, dňa
09.02.2021 vo výške 176,34 €, dňa 16.03.2021 vo výške 176,34 €, dňa 20.04.2021 vo výške 176,34 €,
dňa 11.05.2021 vo výške 176,34 € a dňa 10.06.2021 vo výške 193,20 €. Jej dcéra v dôsledku neplatenia
výživného núdzou netrpela. V súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa nemala žiadne výdavky.

Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Z rodného listu je zrejmé, že obžalovaný je otcom maloletej J. H. (č.l. 76).
Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 37P/175/2018 zo dňa 10.01.2019 mal súd
preukázané, že obžalovaný je povinný prispievať na výživu svojej dcéry J. sumou 180,- € mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok sa stal právoplatným dňa 16.02.2019 (č.l. 49).
Zo správy Mesta Banská Bystrica vyplýva, že obžalovaný je rozvedený a má tri deti. V evidencii
priestupkov, ktorých prejednanie je v kompetencii mestského úradu, nemá žiadny záznam (č.l. 67).
Zo správy ÚPSVR Banská Bystrica bolo zistené, že obžalovaný poberá prídavok na dcéru Sofiu vo výške
25,50 € mesačne. Obžalovaný nie je a ani nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie (č.l. 204).

Zo správy S.-Q., J..S..Z.. mal súd preukázané, že obžalovaný je od 20.09.2019 zamestnaný v ich
spoločnosti. Pracovný pomer má uzavretý na dobu neurčitú. Jeho čistá mzda bola v roku 2019 vo výške
1.933,98€,vroku2020vovýške7.658,76€avroku2021vovýške2.684,79€ (č.l.184-189,207-217).
Zo správy súdneho exekútora D.. D. P. (č.l. 218) vyplýva, že súdny exekútor vymohol od obžalovaného
na výživné dňa 10.11.2020 sumu 261,26 € (pohľadávka = 198,56 €, trovy exekúcie = 52,25 €, DPH =

10,45 €), dňa 09.12.2020 sumu 232,02 € (pohľadávka = 176,34 €, trovy exekúcie = 46,40 €, DPH =
9,28 €), dňa 13.01.2021 sumu 232,02 € (pohľadávka = 176,34 €, trovy exekúcie = 46,40 €, DPH = 9,28
€), dňa 09.02.2021 sumu 232,02 € (pohľadávka = 176,34 €, trovy exekúcie = 46,40 €, DPH = 9,28 €),
dňa 16.03.2021 sumu 232,02 € (pohľadávka = 176,34 €, trovy exekúcie = 46,40 €, DPH = 9,28 €), dňa
20.04.2021 sumu 232,02 € (pohľadávka = 176,34 €, trovy exekúcie = 46,40 €, DPH = 9,28 €) a dňa

11.05.2021 sumu 232,20 € (pohľadávka = 176,34 €, trovy exekúcie = 46,40 €, DPH = 9,28 €).
Z lustrácie v evidencii priestupkov vyplýva, že obžalovaný v minulosti spáchal päť priestupkov na úseku
cestnej premávky (č.l. 273 - 278).
Zo správy Sociálnej poisťovne bolo zistené, že obžalovaný je od roku 2019 riadne zamestnaný (č.l. 279).
Z lustrácie GP SR mal súd preukázané, že voči obžalovanému nie je vedené žiadne iné trestné konanie

(č.l. 281).
Z odpisu registra trestov na obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný nebol doteraz súdom trestaný
(č.l. 282).
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je
trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.

Existencia vyživovacej povinnosti obžalovaného voči jeho dcére vyplýva priamo zo zákona (§
62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z.). Jeho otcovstvo je preukázané podľa rodného listu, pričom obžalovaný
svoje otcovstvo ani nepopieral.
Výška jeho vyživovacej povinnosti bola v žalovanom období určená tzv. civilným rozhodnutím tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku. Hoci súd nebol viazaný výškou vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom

v tzv. civilnej veci (§ 7 ods. 1 Tr. por.), vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd
spoľahlivo preukázané, že takto určená výška vyživovacej povinnosti v žalovanom období zodpovedala
schopnostiam a možnostiam obžalovaného. Vychádzajúc z § 62 Zákona o rodine možno jednoznačnekonštatovať, že obžalovaný bol v žalovanom období schopný (pri riadnom plnení si svojich povinností)
platiť výživné voči svojej dcére v takej výške, ako mu bolo určené v civilnom procese.
Obžalovanýužodzačatiatrestnéhostíhanianepopieraspáchanieskutku,pričomdôvodomjehokonania

má byť podľa jeho vyjadrenia nedostatok finančných prostriedkov. Takáto argumentácia obžalovaného
však neobstojí. Obžalovaný je preukázateľne zamestnaný s priemerným mesačným príjmom vo výške
cca 640,- €, pričom súd má za to, že jeho finančná situácia mu umožňuje platiť výživné voči svojej dcére.
Obžalovaný navyše poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 € mesačne, a to aj napriek tomu, že dcéru
nemá v osobnej starostlivosti.

Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaný si bol vedomý svojej zákonnej povinnos-
ti (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Napriek tomu výživné riadne neplatil. Obžalovaný je zamestnaný s
čistým mesačným príjmom cca 640,- € a zároveň poberá príspevok na dieťa vo výške 25,50 € mesačne.
Pokiaľ ide o starostlivosť ako aj výživu o jeho dieťa, túto prenechal v celom rozsahu na matku dieťaťa.
Takéto jeho konanie možno kvalifikovať minimálne ako nepriamy úmysel v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák.
Súd teda neakceptoval prokurátorom navrhovanú právnu kvalifikáciu žalovaného skutku, podľa ktorého

mal obžalovaný trestný čin spáchať vo forme nedbanlivosti. V čase vyhlásenia rozsudku si obžalovaný
neplnil pravidelne svoju vyživovaciu povinnosť už viac ako dva roky, v dôsledku čoho súd upozornil
strany, že skutok mieni ďalej posudzovať ako prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. spáchaný úmyselne (č.l. 285). Žiadna zo strán
v súvislosti s touto zmenou nenavrhla vykonať ďalšie dôkazy.

Ohľadom rozsahu konania obžalovaného, t.j. výšky dlhovaného výživného, súd vychádzal z vyjadrení
obžalovaného, ako aj matky dieťaťa, ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný v žalovanom období zaplatil
výživné len čiastočne.
Obžalovanýmalzažalovanéobdobieod01.03.2021dovyhláseniarozsudku(14.06.2021)zaplatiťsvojej
dcére výživné vo výške 5.040,- €, ktoré zaplatil len čiastočne a to vo výške 2.009,80 € či už priamo k

rukám matky dieťaťa, resp. prostredníctvom súdneho exekútora.
Súd preto upravil celkovú výšku dlhu obžalovaného tak, aby táto zodpovedala aktuálnemu stavu, keďže
v podanej obžalobe prokurátor vychádzal z údajov platných ku dňu podania obžaloby, zatiaľ čo pre súd
bol rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že obžalovaný
je povinný platiť určené výživné aj počas tohto obdobia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34
Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností.
Na strane obžalovaného existuje jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., keďže
obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.

Rovnako na strane obžalovaného existuje poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák.,
keďže obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Takýto postoj
obžalovaný zaujal hneď na začiatku trestného stíhania, pričom o úprimnej ľútosti obžalovaného nemal
súd pochybnosť, keďže tento aspoň čiastočne výživné zaplatil.
Naproti tomu súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Súd zvažoval uloženie rôznych druhov trestu, avšak ako najprijateľnejší a najefektívnejší sa mu javí
uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (1 rok) s
tým, že jeho výkon bude zatiaľ podmienečne odložený počas plynutia skúšobnej doby (18 mesiacov).
Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázal, že je
schopný, ale najmä ochotný, riadne si plniť svoje rodičovské povinnosti, ktoré mu voči jeho dcére zostali

zachované aj po ukončení jeho spolužitia s matkou dieťaťa. Porušenie skúšobnej doby a s tým spojená
hrozba možného nariadenia výkonu uloženého trestu by mala byť pre obžalovaného dostatočným
motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho prístupu k plneniu si svojich rodičovských povinností.
Ak by sa predsa len ukázalo, že obžalovaný neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene
trestu a nariadiť výkon trestu odňatia slobody. Práve a len obžalovaný teda môže svojím správaním

(konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia slobody napokon vykonaný
alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu
v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote

15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak

je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.