Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515205155
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8515205155.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkcu: T. K., nar. XX. X. XXXX, L. XXX, právne zast.: JUDr.
Marta Konkoľová, advokátka, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1/ M. Z., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom C. XX/XXX, E., t.č. bytom XXXX P. XX, Q.. B, H., G. S. XXXXX, F., 2/ B. Z., nar. XX. 8.
XXXX, bytom L. XXX, 3/ V. B., nar. XX. X.. XXXX, bytom L. XXX, t.č. bytom XX K. V., V., Ct. XXXXX,
F., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 7C/402/2015-132 zo dňa

06. 04. 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutím rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
pozemku KNE č. XXX o výmere XXXmX, druh pozemku orná pôda zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX

v kat.úz. L., vedenom Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom. Súd žiadnej zo strán
sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k výroku o trovách konania odôvodnil ust. §262 ods.1 a §257 CSP.
Konštatoval, že účelom ust. §257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov konania neprizná. Tieto
môžu byť dané charakterom konania, charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu byť dané aj
sociálnym aspektom strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany sporu
povinnej plne, alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Čiastočný, alebo úplný zánik práva na náhradu
trov konania u čiastočne, alebo plne úspešnej strany sporu vychádza z doterajšej judikatúry, ktorá je

pomernestabilná.Vdanomprípadežalobcabolúspešnývcelomrozsahu,tedamalbynároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100%. Súd však v tomto prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa v
okolnostiach daného prípadu. Je zrejme, že bez zavinenia niektorej zo strán sporu došlo ku chybe pri
identifikácii parciel, v dôsledku čoho došlo k zápisu vlastníckeho práva k spornej parcele v prospech
iných osôb. Súd prvej inštancie prihliadol aj na aktivitu s transportu týkajúcu sa mimosúdneho vyriešenia
sporu pred podaním žaloby. Súd prvej inštancie s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného

v druhom rade na konci posledného pojednávania zistil, že podnet na vyriešenie sporu podal žalovaný
v 2/ rade, ktorý žalobcovi zaslal list. Tak či onak od tohto momentu začal žalobca riešiť vlastnícke
právo k spornej parcele. Mimosúdne rokovania sa medzi právnou zástupkyňou žalobcu a žalovaným
v 2/ rade uskutočnilo v čase, kedy neboli zo strany žalobcu zabezpečené žiadne listiny z katastra
na preukázanie svojho vlastníckeho práva, okrem kúpnej zmluvy medzi rodičmi žalobcu a pánom P..
Žalovaný v druhom rade prišiel na mimosúdne rokovanie, prejavil záujem vypočuť si argumenty druhej

strany, pričom záujem o mimosúdne vypriadanie vyjadril aj v svojom vyjadrení k žalobe. Je potrebné
mu dať za pravdu aj vtom, že v konaní bolo potrebné zabezpečiť množstvo podkladov a dôkazov prerozhodnutie vo veci samej. V prípade, žeby boli k dispozícii pred podaním žaloby, možno by sa zo
žalobcom dohodli. Žalobca žalovaného po zabezpečení dokladov už nekontaktoval. Do veľkej miery
samotný žalobca zapríčinil vznik trov konania. Žalobca k žalobe nedoložil doklady, ktoré si mohol

zabezpečiť už pred podaním žaloby napr. dedičské rozhodnutia po svojich rodičov, o ktoré kópie mohol
požiadať súd. Naopak, žalobca žiadal aby súd pripojil dedičské spisy s tým, že ich nevedel zabezpečiť
a potom môže spresniť žalobu. Z toho vyplýva, že pred podaním žaloby ani si neujasnil a nezistil či má
žalovať priamo o určenie vlastníckeho práva, alebo, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po rodičoch.
V žalobe niektoré skutočnosti popísal žalobca zmätočne resp. takým spôsobom, že bolo potrebné

dedukovať z pripojených listinných dôkazov, čo tým žalobca myslí, resp. z akých podkladov vychádza.
Je teda vysoko pravdepodobné, že aj pri mimosúdnom rokovaní neboli žalovanému v druhom rade
správne interpretované podstatné skutočnosti pre pochopenie celej záležitosti. Žalobca teda nevyvinul
takú aktivitu, aby bolo možné mimosúdne pred podaní žaloby jednať vo veci. S prihliadnutím na všetky
tieto okolnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky a existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa nato, aby náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

3. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca. Uviedol, že
tvrdenie žalovaného v 2/ rade, ktoré predniesol v záverečnom prednese teda, že z jeho aktivity sa
začal riešiť spor týkajúci sa vlastníckeho práva, žiadnym spôsobom nepreukázal napriek tomu súd prvej
inštancie na to prihliadol. Poukázal na §153 ods.1, 2 a §149 CSP. K tomuto sa žalobca nevedel vyjadriť

a dôkazy o tvrdení žalovaného v 2/ rade neboli predložené. V tejto súvislosti žalobca predložil výzvu
žalovaného v druhom rade, ktorá svedčala o tom, že sa tam uvádza, že zakazuje vstupovať na pozemok
žalobcovi, pozemok je treba vypratať, oplotenie odstrániť, vyčistiť pozemok. Toto upozornenie nemožno
považovať za riešenie veci. Pravdivá je skutočnosť, že bolo potrebné preukázať nárok viacerými
listinnými dôkazmi, vrátane znaleckého posudku. Je podstatné, že žalovaný v druhom rade reagoval na

vykonané dôkazy tak, že preňho je vlastník jasný, jeho otec pozemok kupoval, zapísal určité parcely,
niekedy okolo roku 1950. Pričom predtým dlhodobo určité parcely užíval. Nárok žalobcu neuznal a
nemal snahu ukončiť predmetný spor mimosúdne. Naopak výslovne uviedol, že nesúhlasí s podanou
žalobou. Okrem žalovaného v 2/ rade však v konaní vystupovali aj žalovaní v 1/ a 3/ rade. V odôvodnení
rozhodnutia sa vo vzťahu k týmto súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyporiadal. Najmä žalovaný

v prvom rade zdôraznil svoj negatívny postoj, keď uviedol, že výpis s katastra je preňho momentálne
smerodajný. Bez akéhokoľvek odôvodnenia o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanými
v 1/ a 3/ rade je toto rozhodnutie nepreskúmateľné. Zároveň tiež zdôraznil, že súd prvej inštancie
nedal priestor žalobcovi, aby prípadne reagoval na možnosť použitia ust. §257 CSP. V tejto súvislosti
citoval rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva č.9815/10, teda judikatúru Ústavného súdu Českej

republiky2US2994/14,1US605/16.Pretonavrholzmeniťrozhodnutiesúduprvejinštancie,priznaťnárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči všetkým trom žalovaným.

4. Žalovaní v 1/ až 3/ rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací prejednal rozhodnutie, ako aj konanie ktorému predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v ust.§378, §379 a §380 CSP a to bez nariadenia pojednávania podľa §385
ods.1 CSP ( a contrário ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie síce
zistil skutkový stav vo veci správne rozhodol pokiaľ išlo o predmet sporu no vo vzťahu k odôvodneniu
rozhodnutiaonáhradetrovkonaniastohtoodôvodneniavyplýva,žeodôvodňovalnárokmedzižalobcom

a žalovaným v 2/ rade. Absentujú však argumenty týkajúce sa nepriznania nároku na náhradu trov
konania medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a 3/ rade čo činí toto rozhodnutie nepreskúmateľným.

6. Z obsahu spisu na teraz vyplýva, že žalobca podal žalobu na určenie vlastníckeho práva, týkajúcu
sa vlastníctva k parcele č. N. XXX o výmere XXXmX kat.úz. L.. Po vykonanom dokazovaní vrátane

znaleckého dokazovania bol v konaní úspešný. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že vlastníctvo
žalovaných v 1/ až 3/ rade nadobudli po realizácii P. v kat.úz. L.. Celý proces bol schválený a do katastra
zapísaný v r.2005, kde konkrétne konštatuje, že bola nesprávne identifikovaná parcela č. N. XXX, kedy
dospel jednoznačne znalec k záveru, že táto vznikla z pôvodnej M kat.úz. L..

7. Použitie ust. §257 CSP je možné v osobitne odôvodnených prípadoch. Súd prvej inštancie toto
vybočenie z pravidla z úspechu a neúspechu v konaní dôsledne odôvodnil v bode 25 tohto svojho
rozhodnutia. Uviedol aj konkrétne argumenty prečo zistil, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
V bode 26 svojho rozhodnutia na, ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Je potrebné všaksúhlasiť z odvolaním žalobcu v tom zmysle, že súd prvej inštancie odôvodnil len nárok medzi žalobcom
a žalovaným v 2/ rade. V rozhodnutí absentuje odôvodnenie prečo nepriznal nárok na náhradu trov
konania medzi žalobcom a žalovaným v 1/ a 3/ rade.

8. Úlohou súdu prvej inštancie je rozhodnúť o nároku medzi žalobcom a žalovanými v 1/ až 3/ rade a
svoje rozhodnutie aj odôvodniť. Odvolací súd sa domnieval, že súd prvej inštancie rozhodol po vecnej
stránke správne Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanými v 1/
až 3/ rade rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania podľa §396 ods. 3 CSP.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).