Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 5, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227799
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6117227799.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: SPP-distribúcia, a.s., so sídlom
Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného: SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: W.. L. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie sumy 1.098,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu I. zo dňa 17. októbra 2XX8 č.k. 7Csp/196/2XX7-323, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
uloženia povinnosti zaplatiť sumu 1.098,58 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od

22.03.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 3 písm. c), § 64
ods. 2, § 73 ods. 1, § 82 ods. 1 písm. a) bod 2, ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, § 2 ods. 6
písm. d) vyhlášky č. 265/1999 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia dodávok
a merania plynu.
1.2. Zistil, že žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.03.2016 splatnou dňa 21.03.2016, vyúčtoval

žalovanému škodu za odber zemného plynu vo výške 1.098,58 eura, ktorá pozostávala z hodnoty
zemného plynu odobratého za obdobie od 29.07.2015 do 19.02.2016 na odbernom mieste M. XXXX/
X, I. v sume 1.057,60 eura (55.633,716 kWh, 19,01/1000kwh) a z nákladov zisťovania v sume 40,98
eura. Podľa vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 04.03.2016
adresovaného žalovanému na predmetnom odbernom mieste v období od 29.07.2015 do 19.02.2016
dochádzalo k odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu. Konštatoval, že odber plynu

bez zmluvy je v zmysle ustanovenia § 82 zákona o energetike považovaný za neoprávnený odber.
Škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu je povinný odoberateľ uhradiť prevádzkovateľovi
distribučnej siete. Za odoberateľa sa v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov považuje aj vlastník
nehnuteľností. Škoda predstavuje sumu 1.098,58 eura, vypočítanú v súlade s vyhláškou MH č. 449/2012
Z.z. a zodpovedá cene skutočne odobratého množstva zemného plynu.
1.3. Ďalej zistil, že v zápise zo dňa 19.02.2016 o vykonanej kontrole odberného miesta na základe

príkazu/zákazky o neoprávnenom odbere zemného plynu je ako odoberateľ uvedený: L. R.. V rovnako
v zápise zo dňa 26.07.2016 o demontáži plynomeru z predmetného odberného miesta je ako odberateľ
žalobcom uvedený L. R.. Zápis je podpísaný za prevádzkovateľa distribučnej siete a súčasne aj
žalovaným, ktorý na jeho žiadosť je vyznačený v zápise ako vlastník.
1.4. Žalovaný bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - domu na adrese M. XXXX/X, I., ktorý nájomnou
zmluvou zodňa18.08.2014akoprenajímateľprenechaldoužívanianájomcovi:L.R.,nar.XX.XX.XXXX,

bytomZ.A.nadobuurčitúod18.08.2014do17.08.2024.Poskytovanieelektrickejenergie,plynuaodvoz
komunálneho odpadu mal nájomca uhrádzať po celé obdobie nájmu poskytovateľovi týchto energií aslužieb na základe zmluvy uzatvorenej priamo s poskytovateľom uzatvorenej najneskôr do 5 prac. dní
od podpisu nájomnej zmluvy. Nájom bol ukončený dohodou ku dňu 31.08.2016.
1.5. Z oznámenia dodávateľa plynu (SPP, a.s.) zistil, že na predmetnom odbernom mieste boli evidovaní

odberatelia, okrem iných, žalobca od 12.01.2013 do 21.08.2014, L. R. od 22.08.2014 do 22.04.2015,
a opätovne žalobca od 27.03.2017. V období od 23.04.2015 do 26.03.2017 nemal SPP, a.s., na dané
odberné miesto uzatvorenú zmluvu so žiadnym zákazníkom. Odpočty meradiel dodal prevádzkovateľ
distribučnej siete spoločnosť SPP-distribúcia, a.s., a ku dňu ukončenia zmluvy dňa 22.04.2015 s L.om
R.m bol dodaný stav meradla 47 949 m3. Dodávateľ plynu od zmluvy o dodávke plynu uzatvorenej s L.

R.m odstúpil z dôvodu porušenia povinnosti odberateľa zo zmluvy v lehote splatnosti uhrádzať faktúry
a preddavky za opakované dodávky zemného plynu.
1.6. Uviedol, že žalobca v konaní požadoval od žalovaného zaplatenie škody, ktorá mu mala vzniknúť
neoprávneným odberom zemného plynu v období od 29.07.2015 do 19.02.2016 na odbernom mieste
M. XXXX/X, I., bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu, pretože tento odber bol podľa § 82
ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike neoprávneným odberom a žalovaný bol túto škodu povinný

nahradiť žalobcovi podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike. Námietku žalovaného, podľa ktorej žalobca
nebol na podanie takejto žaloby aktívne legitimovaný nepovažoval za dôvodnú. Konštatoval, že žalobca
je prevádzkovateľ distribučnej siete, je oprávnený plyn distribuovať, a preto podľa § 82 ods. 2 zákona
o energetike a § 3 písm. c) bod 5 zákona o energetike je aktívne legitimovaný požadovať ako od
odberateľa, ktorý neoprávnene plyn odoberal, skutočne vzniknutú škodu.

1.7. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, do ktorej
bol plyn v rozhodnom období dodávaný a odoberaný, plyn odoberal nájomca nehnuteľnosti L. R.. S
týmto nájomcom mal dodávateľ plynu, SPP, a.s., uzatvorenú zmluvu, ktorá bola skončená odstúpením
zo strany dodávateľa pre neplnenie povinností uhrádzať v lehote splatnosti faktúry a preddavky za
opakované dodávky zemného plynu. Nájom však trval naďalej, k jeho ukončeniu došlo dohodou medzi

účastníkmi nájomnej zmluvy ku dňu 31.08.2016.
1.8. Tým mal preukázané, že nájomca si svoje povinnosti platiť za dodaný a odobratý plyn riadne neplnil
a dodávateľ z uvedeného dôvodu od zmluvy o dodávke plynu odstúpil. Plyn však bol počas celého
rozhodného obdobia od 29.07.2015 do 19.02.2016 žalobcom dodávaný do nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetnomnájmuaktorúužívalnájomcaL.R..Žalobcaevidovalnájomcuakoodberateľaplynuavedel

o tom, že žalovaný v rozhodnom období nehnuteľnosť neužíval, ale užíval ju jeho nájomca. Žalobca
tiež vedel, že dodávateľ plynu uzavrel zmluvu o dodávke plynu s nájomcom, ktorá povinnosť nájomcovi
L.ovi R. vznikla na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Poukázal na § 2 ods. 6 písm. d)
vyhlášky č. 265/1999, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia dodávok a merania
plynu, podľa ktorého sa na uzavretie zmluvy o dodávke v prípade inej osoby ako vlastníka vyžaduje

súhlas vlastníka. Uviedol, že súhlas vlastníka bol súčasťou nájomnej zmluvy a preto dodávateľ plynu a
aj žalobca museli vedieť o obsahu tohto nájomného pomeru, aj o tom, že nájomná zmluva bola uzavretá
na dobu určitú do 17.08.2024 a preto nehnuteľnosť užíva a plyn odoberá nájomca.
1.9. Pretože mal preukázané, že plyn v nehnuteľnosti, ktorá patrí žalovanému, žalovaný v rozhodnom
období neodoberal, ale ho odberal jeho nájomca, o čom žalobca vedel, dospel k záveru, že žalovaný nie

je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným odberom plynu bez uzavretej zmluvy a
žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní.
1.10. Z dôvodu hospodárnosti ďalšími námietkami vznesenými žalovaným, a to spoluzodpovednosťou
žalobcu na spôsobení škody, námietkami proti jej výpočtu a skutočnosťou, či žalovaný umožnil alebo
neumožnilžalobcoviprerušiťdodávkyplynuzaberalibavkrátkosti.Uviedol,ževykonanýmdokazovaním

nemal preukázané, že by žalovaný žalobcovi bránil v demontáži meradla. Žalobca za účelom odvrátenia
hroziacej škody nevyužil svoj zákonné možnosti, pričom nepreukázal, že by žalovaného ako vlastníka
nehnuteľnosti za stavu, že vedel, že je prenajatá, nevyzval na súčinnosť a túto mu žalovaný neposkytol.
Preto by aj za stavu, že by žalovaný za neoprávnený odber zodpovedal, pripadala do úvahy aplikácia §
441 Občianskeho zákonníka. Naviac v konaní mal preukázané, že žalovaný situáciu riešil a až na jeho

podnet došlo k odpojeniu meradla z predmetného odberného miesta. Dal za pravdu aj ďalšej námietke
žalovaného, podľa ktorej žalobca nepreukázal aký bol stav meradla v čase odstúpenia od zmluvy a teda
aká škoda mu neoprávneným odberom skutočne vznikla a tak ani výšku škody, za ktorú by žalovaný
mal titulom neoprávneného odberu bez zmluvy o dodávke plynu zodpovedať.
1.11. Poukázal na to, že žalobca v žalobe tvrdil, že konaním žalovaného, ktorý v danom období zemný

plyn odoberal bez zmluvy o dodávke plynu, čím dochádzalo k neoprávnenému odberu, mu vznikla
škoda vyfakturovaná faktúrou splatnou dňa 21.03.2016. V žalobe sa nijako nezmienil o tom, na akom
podklade ustálil žalovaného za neoprávneného odberateľa, keď podľa ním doložených listín (zápisu
zo dňa 19.02.2016 o demontáži meradla) žalovaný nebol uvedený a ako odberateľ na predmetnomodbernom mieste bol uvádzaný výlučne L. R.. Rovnako tak v zápise zo dňa 27.06.2016, kedy bol
meradlo demontované, bol uvedený ako odberateľ L. R. a žalovaný bol dopísaný na jeho podnet,
keďže bol pri demontáži meradla prítomný. V žalobe teda nielenže netvrdil žiadne právne významné

skutočnosti vo vzťahu k žalovanému, ale vo vzťahu k žalovanému nepripojil ani žiadne relevantné
písomné dôkazy. Až po odpore žalovaného začal podrobnejšie špecifikovať svoju žalobu a v písomnom
vyjadrení zo dňa 26.10.2017 uviedol, že on nemal možnosť vedieť, kto bol v rozhodnom období
reálnym užívateľom nehnuteľnosti a kto vlastne plyn odoberal. Podľa tvrdenia žalobcu za odberateľa
v prípade neoprávneného odberu plynu je potrebné považovať v prvom rade vlastníka nehnuteľnosti,

v ktorej k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo. Zároveň však žalobca vo vyjadrení uviedol, že
zmluva o dodávke plynu s odoberateľom plynu L. R. bola ukončená dňa 29.07.2015, následne na
pojednávaní dňa 09.05.2018 tvrdil, že k ukončeniu došlo už dňa 22.04.2015, a v písomnom vyjadrení
zo dňa 12.02.2018 uviedol, že mal po skončení zmluvného vzťahu, ktorý bol vedený na predmetnú
nehnuteľnosť, s dodávateľom plynu vykonať demontáž plynomeru a súčasne uzavrieť hlavný uzáver
a tým prerušiť resp. zastaviť dodávku zemného plynu žalovanému do jeho nehnuteľnosti. Malo prísť k

demontáži plynomeru, avšak nebolo umožnené demontovať meradlo, pretože sa nachádzalo na verejne
neprístupnom mieste za plotom pozemku žalovaného. Ďalej tvrdil, že žalovaný nesprístupnil plynomer
s cieľom prerušenia dodávky zemného plynu, avšak na druhej strane nijako neopísal, či žalovaného o
takom jeho postupe upovedomil a či mu na nejakom podklade preukázateľne stanovil povinnosť byť pri
tom prítomný. V tomto smere svoje skutkové tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, napriek tomu, že

ho zaťažovalo dôkazné bremeno. Zamestnanec žalobcu dodávku plynu neprerušil s odôvodnením, že
meradlo je verejne nedostupné.
1.12. Súd prvej inštancie uviedol, že zákon o energetike vo svojich ustanoveniach neoprávnený odber
a povinnosť nahradiť škodu s vlastníctvom nehnuteľnosti nijako nespája Pojem „odberateľa plynu“,
„koncového odberateľa plynu“, „odberateľa plynu v domácnosti“, „odberateľa plynu mimo domácnosti“

a „oprávneného odberateľa plynu“ vysvetľuje v ustanoveniach §§ 2 - 3. Za oprávneného odberateľa
plynu sa podľa zákona považuje osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu. Pojem
„neoprávnený odberateľ“ v zákone špecifikovaný nie je, čo znamená, že pokiaľ žalobca vo všeobecnosti
o žalovanej osobe tvrdil, že ide o neoprávneného odberateľa, musel túto okolnosť právne významnými
dôkazmi preukázať. Ak teda žalobca tvrdil, že daná osoba neoprávnene plyn odoberala, a voči nej

sa na súde domáhal náhrady škody podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, mal navrhnúť vykonanie
takých relevantných dôkazov, aby nimi nad všetky pochybnosti preukázal, že táto osoba skutočne plyn
neoprávnene odoberala. Za tým účelom mal pred podaním žaloby vykonať primeraným spôsobom
všetky dostupné úkony s cieľom zistenia údajov nielen o neoprávnenom odbere plynu z technického
hľadiska, ale aj právne významné údaje o neoprávnenom odberateľovi. Ak mal byť žalobca v konaní o

náhradu škody podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike úspešný, musel by preukázať nielen to, že na
nejakom odbernom mieste boli splnené podmienky neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1, ale
že plyn preukázateľne neoprávnene odoberala konkrétna žalovaná osoba a s následkom vzniku škody.
1.13. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu v tom, že neoprávneným odberateľom je žalovaný z
titulu vlastníctva rodinného domu ako odberného miesta zemného plynu, pretože tak, ako je uvedené

vyššie, samotné vlastníctvo rodinného domu z hľadiska zákona o energetike nie je právne významné.
Takýmto odberateľom v rozhodnom období žalovaný podľa vykonaného dokazovania nebol. Žalovaný
tvrdil, žesa ho neoprávnený odber plynu vôbec netýkal, lebo v dome býval nájomca, ktorý bol predtým na
odber plynu prihlásený. Žalobca nepreukázal z akých dôvodov nepristúpil k odpojeniu plynu v niektorý
z bezprostredne nasledujúcich dní po ukončení zmluvného vzťahu s predchádzajúcim odberateľom, z

akých dôvodov teda ponechal odber plynu na odbernom miesto bez uzavretia zmluvy, z akých dôvodov
plyn odpojil za tých istých okolností po viac než roku, prečo neoprávnený odber neposúdil voči osobe,
ktorej bol bezprostredne predtým plyn dodávaný, a prečo so značným odstupom času žaloval inú osobu,
t.j. vlastníka nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právne významného zdôvodnenia v žalobe.
1.14. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému, ktorý

bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhol sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alebo zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodil, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP),
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h) CSP), a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365
ods. 1 písm. d) CSP).
2.2.Namietalvočizáverusúduprvejinštancie,podľaktoréhožalovanýnebolpasívnevecnelegitimovaný

vo veci. Tvrdil, že skutočnosť, že v rozhodnom období bol dom v nájme L.a R. nebola právne významná
pre posúdenie zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu. Potvrdil, že dodávateľ plynu
Slovenský plynárenský priemysel, a.s., a odberateľ L. R. mali uzavretú zmluvu o dodávke plynu. L. R. si
neplnil svoje povinnosti voči dodávateľovi plynu, ktorý od zmluvy po dodávke plynu podstúpil a následne
si svoje nároky voči odberateľovi (L. R.) uplatnil. V čase ukončenia zmluvy o dodávke plynu bol stav

plynomeru 50674 m3, ďalšia hodnota plynu nad rámec uvedenej spotreby nebola odberateľovi (L. R.)
fakturovaná ani vymáhaná. Od ukončenia zmluvy o dodávke plynu niesol zodpovednosť za neoprávnený
odber zemného plynu na tomto odbernom mieste vlastník nehnuteľnosti. Poukázal na svoje postavenie
distribútora plynu, ktorý vo svojom systéme registruje odberné miesta a udržuje distribučnej sieti stály
tlak za účelom zabezpečenia cirkulácie plynu v potrubnej sieti. Nie je dodávateľom plynu koncovým
odberateľom ani nemal uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu L. R.m. Po ukončení zmluvy o dodávke

plynu by bolo pre žalobcu prakticky nemožné pred podaním žaloby ustáliť kto nesie zodpovednosť za
neoprávnený odber. Vzhľadom na absenciu zmluvy o dodávke plynu, mu nemohlo byť zrejmé kto bol
na danom odbernom mieste odberateľom plynu. Preto bolo preto potrebné za takéhoto odberateľa
považovať vlastníka nehnuteľnosti. Zdôraznil, že vypovedanie zmluvy o dodávke plynu automaticky
neznamená, že na danom odbernom mieste bude dochádzať k neoprávnenému odberu plynu. Nemal

dôvod predpokladať, že po ukončení zmluvy o dodávke plynu bude osoba, ktorej bola ukončená zmluva
o dodávke plynu, pokračovať v odbere bez platne uzatvorenej zmluvy so svojím dodávateľom. Najvyššie
plyn, ktorý do siete žalobca dodáva, nie je určený koncovým odberateľom. Uviedol, že hoci žalovaný
vedel, že na odbernom mieste dochádza k neoprávnenému odberu plynu, poskytol svojmu nájomcovi
neprimerane dlhú dobu na zjednanie nápravy.

2.3. Tvrdil, že úvahy súdu prvej inštancie o tom, prečo pristúpil k odpojeniu odberného miesta takmer
rok po ukončení zmluvy o dodávke zemného plynu sú bez právnej relevancie z dôvodu, že zmluvu
o dodávke plynu vypovedal dodávateľ zemného plynu a uvedená skutočnosť neznamenala, že na
odbernom mieste bude dochádzať k neoprávnenému odberu. O neoprávnenom odbere sa dozvedel až
pri kontrole daného odberného miesta. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné za osobu zodpovednú za

neoprávnený odber považovať vlastníka nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný danú nehnuteľnosť prenechal
na základe nájomnej zmluvy inej osobe, delegoval tým niektoré svoje povinnosti, ale fakt, že táto
osoba zmluvné dojednania nedodržala nemohla byť žalobcovi na škodu. Takáto delegácia povinnosti
žalovaného maximálne zakladá možnosť uplatnenia škody, ktorá môže žalovanému ako prenajímateľovi
voči L.ovi R.vi ako nájomcovi vzniknúť. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že medzi žalobcom a SPP, a.s., sú úzke kapitálové a
majetkové vzťahy. Preto sa žalobca nemôže tváriť akoby SPP, a.s., bola úplne nezávislá, neznáma,
autonómna spoločnosť. Žalobca bol povinný vytvárať také podmienky, aby sa pri výkone jeho činnosti a
činnosti SPP, a.s., zabránilo vzniku škôd a aj aby sa vzniku škôd predchádzalo. Tvrdil, že nebolo logické

očakávať, že neplatič na základe administratívneho úkonu prestane odoberať plyn vo vykurovacom
období. Žalobca mal zisťovať kto na konkrétnom mieste odoberal plyn a mal konať ihneď. O tom, že
škoda vznikla sa dozvedel až z listu Vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného
plynu, ktorý mu bol doručený 12.03.2016. V tom čase už škoda bola a akýkoľvek jeho úkon by nemal
žiadny vplyv do minulosti. Naproti tomu žalobca sa pokúsil demontovať meracie zariadenie prvýkrát až

po troch mesiacoch od získania informácie o ukončení zmluvného vzťahu a zdemontoval ho až po
roku. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia. Tvrdil, že chybu neurobil, škoda vznikla preto, že žalobca
pracuje povrchne a amatérsky.

4.1. Žalobca v následnom vyjadrení uviedol, že majetkové prepojenia sú pre určenie aktívnej vecnej

legitimácie na jeho strane právne irelevantné. Zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú pred súdom
prvej inštancie a v odvolaní.
4.2. Žalovaný zareagoval, že nespochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Zotrval na tom, že za
vznik ani za nárast škody nie je zodpovedný a spôsob preukázania jej je nedôveryhodný.

5. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, preto odvolací súd
najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil namietanou vadou. Vada konania vymedzená
v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadkuSlovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.
209/1992 Zb.). Žalobca v odvolaní nekonkretizoval inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd, viazaný dôvodmi odvolania, nemohol napadnutý rozsudok z
hľadiska ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP preskúmať a pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9.1. V predmetnej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.098,58 eura na základe
zistenia o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste M. XXXX/X, I. v období od 29.07.2015 do
19.02.2016 bez zmluvy, čím vznikla žalobcovi škoda.

9.2. Žalovaný namietal spôsob preukázania odobratého množstva plynu v rozhodnom období a
nedostatočne preukázanie odobratého množstva plynu. Tvrdil, že vznik škody a jej nárast spôsobil
žalobca svojou pasivitou a že žalobca mal uzatvorenú zmluvu s nájomníkom L. R.m, ktorý v čase
neoprávneného odberu plynu nehnuteľnosť užíval. Navrhoval žalobu zamietnuť.
9.4.Súdprvejinštanciežalobuzamietoldôvodiactým,žežalobcanepreukázalpasívnuvecnúlegitimáciu

žalovaného.

10. Podľa § 82 ods. 1 písm. a bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom
plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.

11. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal
plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

12. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach
pripojenia, dodávok a merania plynu, pri zmene odberateľa v tom istom odbernom mieste nový odberateľ
uzavrie zmluvu a oznámi stav počítadla meradla najneskôr do ôsmich dní od prevzatia objektov, v
ktorých je odberné plynové zariadenie; ak túto požiadavku nesplní, zodpovedá za celý odber odo dňa

posledného odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho odberateľa.

13.1. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Strana sporu, ktorá
o sebe tvrdí, že je nositeľom práva má aktívnu legitimáciu, a pasívnu legitimáciu má strana sporu, ktorá
je nositeľom povinnosti (záväzku). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie

len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné
zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného
neoznačil.
13.2. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.14.1. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle uvedených zákonných ustanovení dospel
k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu dôvodiac tým, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno ohľadom svojho tvrdenia o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného bolo jeho rozhodnutie
nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci.
14.2. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce, že plyn v nehnuteľnosti, ktorá patrí žalovanému,
žalovaný v rozhodnom období neodoberal, ale ho odberal jeho nájomca, o čom žalobca vedel. Na
základe tohto skutkového zistenia dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný

v tomto konaní, preto nie je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným odberom
plynu bez uzavretej zmluvy. Uvedený záver súdu prvej inštancie nie je možné považovať za správny.
Podstatnou skutočnosťou pre určenie zodpovedného subjektu je určenie, kto bol povinný uzatvoriť
zmluvu o dodávke plynu na predmetnom odbernom mieste.
14.3. Z obsahu spisu vyplýva, že na odbernom mieste boli evidovaní odberatelia, okrem iných, žalobca
od 12.01.2013 do 21.08.2014, L. R. od 22.08.2014 do 22.04.2015, a opätovne žalobca od 27.03.2017.

L.ovi R.vi vyplývala povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a uhrádzať plyn dodávateľovi po celé
obdobie nájmu zo zmluvy o nájme uzatvorenej so žalovaným dňa 15.08.2014. Táto povinnosť mu
trvala počas dohodnutej doby nájmu od 18.08.2014 do 17.08.2024, respektíve do ukončenia nájmu
dohodou ku dňu 31.08.2016. L. R. však povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o nájme, mať uzatvorenú
zmluvuododávkeplynuauhrádzaťplyndodávateľovipoceléobdobienájmu, neplnil.Zmluvaododávke

plynu bola ukončená ku dňu 22.04.2015. Ukončením zmluvy o dodávke plynu s L. R.m nastala situácia,
ktorú bolo potrebné považovať za zmenu odberateľa. Nájomcovi postavenie odberateľa zaniklo a
postavenienovéhoodberateľavznikloopätovnevlastníkovi.Zuvedenéhovyplýva,žeukončenímzmluvy
o dodávke plynu s L. R.m ku dňu 22.04.2015 vznikla žalovanému, ako vlastníkovi, povinnosť v lehote
osem dní uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Z.z. Keďže žalovaný

túto povinnosť nesplnil, zodpovedá za celý odber odo dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u
predchádzajúceho odberateľa - Y.
14.4. Keďže žalovaný nesplnil svoju povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu do ôsmich dní od
ukončenia zmluvy o dodávke plynu s L. R.m, nesie zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobcovi
tým, že na predmetnom odbernom mieste došlo k odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy treťou osobou,

ktorej umožnil svoju nehnuteľnosť užívať. Odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, podľa ktorého k
zmeneodberateľapodľa§4ods.3vyhláškyč.265/1999Z.z.dochádzaajpriukončenízmluvyododávke
plynu so subjektom, ktorý so súhlasom vlastníka uzatvoril zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom,
pričom novým odberateľom je vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa odberné miesto nachádza. Keďže súd
prvej inštancie v danej veci neaplikoval ustanovenie § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Z.z., vec nesprávne

právne posúdil a dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v
konaní a žalobu zamietol. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia sa súd prvej inštancie dôsledne
nezoberal námietkami žalovaného v odpore týkajúcimi sa nedostatočne preukázaného odobratého
množstva plynu v rozhodnom období.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd prvej inštancie sa bude opätovne zaoberať dôvodnosťou uplatneného žalobného návrhu. Vyzve
strany sporu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany na preukázanie svojich
tvrdení v lehote, ktorú im za týmto účelom určí. Po vykonaní navrhnutého dokazovania vo veci opätovne

rozhodne, pričom sa bude riadiť právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v bode 14.4. V novom
rozhodnutí zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).