Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206108
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118206108.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne: E. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX,
XXX XX K., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 15Csp/104/2018-42 zo dňa 25. októbra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.400 Eur v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 52 a § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 3 odsek 5, § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). O trovách konania rozhodol podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31.5.2018
sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 1.400,- eur
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal plnú náhradu trov konania na tom skutkovom
základe, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov č. k. 14C/133/2014 o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. Súd prvej inštancie
žalobe v celom rozsahu vyhovel rozsudkom zo dňa 6.5.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa
14.9.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 21Co/260/2016 zo dňa

31.8.2017, právoplatný 9.10.2017. Keďže si žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie práva na súde a
bola splnená hypotéza citovanej právnej normy v ustanovení § 3 ods. 5 v spojení s ustanovením §
4 ods. 2 písm. b) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, domáha sa primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1.400,- eur, čo predstavuje poplatok zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX azároveň výšku ujmy, ktorá reálne žalobkyni hrozila, nakoľko v prípade vykonávania zrážok zo mzdy na
základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy by žalovaný ako dodávateľ získal plnenie na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výške 1.400,- eur. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi. Zákon o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje pre vznik práva, aby bola

spotrebiteľovi privodená nejaká ujma. V prejednávanej veci sp.zn. 14C/133/2014 žalovaný si uplatňoval
dohodou o zrážkach zo mzdy vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne ako spotrebiteľky napriek tomu,
že bližším spôsobom nešpecifikoval záväzok žalobkyne, ktorý mal byť touto dohodou zabezpečený.
Nárok pritom vyplýval zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.5.2016, na základe ktorej bol
žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.600,- eur za odplatu 1.400,- eur, ktorá predstavuje 87,5 % sumy
úveru, čím 11-násobne prevyšuje priemer úrokových sadzieb obchodných bánk. Žalobkyni tak reálne

hrozila ujma vo výške 1.400 eur, nakoľko v prípade vykonávania zrážok na základe neplatnej dohody o
zrážkach zo mzdy by žalovaný získal sumu navyšujúcu istinu poskytnutého úveru o 1.400,- eur. Účelom
azmyslomustanovenia§3ods.5zákonaoochranespotrebiteľajeodškodniťspotrebiteľazadiskomfort,
ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinnosti
zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne

právo na priznanie finančného zadosťučinenia. V danom prípade je nesporné, že žalobkyňa v konaní sp.
zn. 14C/133/2014 bola úspešná. Súd prvej inštancie ustálil, že primerané finančné zadosťučinenie pre
žalobkyňu vo výške 1.400,- eur zodpovedá sume poplatku vo výške 1.400,- eur, ktorý si žalovaný ako
dodávateľ do zmluvy zakomponoval napriek tomu, že takáto odplata je neprimeraná až úžerná, keďže
11-násobne prevyšuje priemer úrokových sadzieb obchodných bánk v rozhodnom období.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania
vrátane odvolacieho konania. Uviedol, že žalobkyňa nijakým relevantným spôsobom neodôvodnila
vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Žalobkyni nevznikla žiadna ujma. Samotná žalobkyňa

porušila svoje povinnosti, nakoľko si neplnila záväzky, ku ktorým pristúpila. Ustanovenie § 3 odsek 5
Zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné vykladať reštriktívne. Primerané finančné zabezpečenie je
nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu, vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie
žalobkyňou požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie
práva nie je možné už napraviť inak.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadomnavčaspodanéodvolanie,preskúmalrozhodnutievjehonapadnutomrozsahu,akoajkonanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník, ale
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto

právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je

daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

9. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľoviprávo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinností

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

10. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

11. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.

250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

12. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom

uplatnenému nároku.

13. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo

povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola
dňa 24.5.2012 uzatvorená úverová zmluva č. XXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorá je

svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou a to v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka.

15. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/133/2014 zo dňa 6.5.2015 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 14.9.2016, (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/206/2016

zo dňa 31.8.2017) súd žalobe vyhovel a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
uzavretámedziúčastníkmidňa24.5.2012jeneplatná,pričompokiaľžalovanýpoukazovalnanedostatok
naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že žalobkyni neboli vykonávané zrážky zo mzdy, súd prvej
inštancie poukázal na to, že žalovaný listom zo dňa 2.9.2013 žiadal zamestnávateľa žalobkyne o
vykonávanie zrážok zo mzdy a iba samotná skutočnosť, že k vykonaniu zrážok nedošlo, navyše z

dôvodu, že už boli vykonávané zrážky v prospech iných subjektov, nesvedčí o tom, že by nebol daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody, a to aj s poukazom na to, že žalovaný na základe
dohody o zrážkach zabezpečil sumu 1.600,- eur (reálne poskytnutú sumu 980,- eur), ktorú navýšil o
„príslušný poplatok“ 1.400,- eur, pričom v dohode o zrážkach zo mzdy síce uviedol ako variabilný symbol
č. úverovej zmluvy, avšak žiadnym iným spôsobom nešpecifikoval záväzok žalobkyne, ktorý mal byť

zabezpečený touto dohodou, navyše v dohode uvádza, že sa má jednať o zabezpečenie zmenky, ktorá
však nie je konkrétne špecifikovaná v rámci tejto dohody a v tomto ohľade postráda aj náležitosť určitosti
právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, čo má tiež za následok neplatnosť právnehoúkonu. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 14.9.2016 súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov uzavretá medzi žalovaným žalobkyňou dňa 24.5.2012 je v bode II. a v bode III. neplatná.

16. Žalobkyňa si bez akejkoľvek pochybnosti v inom súdnom konaní úspešne uplatnila uloženie
povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

17. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania

plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,
nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená

nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností hrozil.
Napriek neplatnej dohode o zrážkach zo mzdy, žalovaný túto dohodu použil a požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Takéto konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak ako
konanie odporujúce dobrým mravom. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. §
4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pritom je zrejmé,

že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý naformuloval neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy a snažil sa ju
použiť na výkon zrážok zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne.

18. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná

funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné považovať
finančné zadosťučinenie vo výške 1.400 eur, tak ako to požadovala žalobkyňa. Takto priznané
finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi
satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý závadne konal.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na
závažné a viacnásobné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa
úspešne domohla na súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a výška priznaného
finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne (nakoľko žalovaný

by sa v dôsledku svojho protizákonného konania obohatil o 1.400,- eur), zodpovedá svojmu účelu, teda
poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. §
255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobkyni v súvislosti s odvolacím
konaním žiadne trovy nevznikli.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).