Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Agnesa Hricová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220207826
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7220207826.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľa R. L. nar. XX.X.XXXX
prihláseného k trvalému bydlisku v V. na U. ulici č. XX s adresou na doručovanie P.O.BOX XXX,Y., XXX
XX F. proti manželke H. L. nar. X.X.XXXX bývajúcej v V. na U. ulici č. XX v konaní o rozvod manželstva
o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 17Pc/25/2020 - 29 zo dňa 16.9.2020
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté na Obvodnom
úrade v M. dňa 13.4.1985, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M., vo zväzku 31, ročník

1985, na strane 357, pod poradovým číslom 35. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti tomuto rozsudku odvolanie manželka, pretože ho považuje
za nesprávny, nakoľko podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa jej názoru manželove rozhodnutie rozviesť sa nebolo
slobodné, konal pod nátlakom. Vyplýva jej to z toho, že na otázku súdu, či by navštívil manželskú

poradňu, ak by mu to súd prikázal, odpovedal áno. Taktiež uviedol, že v prípade, ak by šiel na konzultácie
do manželskej poradne, nevedel by to vysvetliť priateľke, prečo sa tak rozhodol. Z toho jej je zrejmé,
že manžel koná pod nátlakom tretej osoby, ktorá rozhoduje o celkovej situácii v ich vzťahu. Vyvrátila
manželove tvrdenie, že býva u svojej priateľky A. U., pretože po nezhodách sa od nej odsťahoval, má
iný podnájom. Nie je teda pravdivé jeho tvrdenie, že so svojou priateľkou žijú v spoločnej domácnosti
a plánujú si budúcnosť. Má vedomosť, že táto pani je len jedna z mnohých jeho mimomanželských
vzťahov, ktoré mal počas celej doby ich manželstva. Každý vzťah však po čase skončil. Ona, ako jeho

manželka, o jeho pletkách vedela, ale bohužiaľ ich tolerovala. Uviedla, že je kresťanka, náboženský
založená, chodí do kostola a vykonáva spoveď aj sväté prijímanie. V prípade rozvodu, s ktorým
nesúhlasí, by jej boli odopreté tieto obrady. Tým by sa porušili jej ľudské práva a duševne by bola
ochudobnená, čo by mohlo viesť aj k rôznym traumám. Z uvedeného dôvodu navrhla rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že trvá na rozvode manželstva a odvolanie

manželky považuje za irelevantné.

4.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení
s 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo

vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania.

8. Odvolací súd uvádza, že zákon o rodine chápe manželstvo ako trvalé životné spoločenstvo muža a
ženy, avšak netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. Za podmienok v ňom ustanovených umožňuje
jeho zrušenie rozvodom manželstva. Základným predpokladom pri zrušení manželstva rozvodom je

skutočnosť,žemanželiaalebojedenznichpovzájomnomsprávanísaneriadiapravidlamiustanovenými
Zákonom o rodine (§ 18 a § 19) a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje
vážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou
o možnosti plnenia základných funkcií manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba
v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny

a trvalý bez možnosti o obnovenie jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a ak pritom bol zohľadnený záujem
maloletých detí v prípade, že z takéhoto manželstva pochádzajú.

9. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania

dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania
neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti
obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľa ani nemožno
očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali
počas ich dlhodobého spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností

z nich vyplývajúcich, ako aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod
nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo
ich manželstva. Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je
výsledkom rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ust. § 23 Zákona o rodine
citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre

rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu
manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah
medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť
na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny
nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo

rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a
trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou
rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má
byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Z

výpovedí účastníkov konania, najmä z výpovedí navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že ich vzťah je len
formálny. Záujem manželky navrhovateľa o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom,
aby súd nútil navrhovateľa zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie
účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a
trvalosť rozvratu manželstva účastníkov konania vyplývajú zo skutočností, že nežijú spolu ako manželia

už viac ako dva a pol roka, nehospodária spolu, ani spolu nekomunikujú, navrhovateľ mal posledných
6 rokov mimomanželskú známosť.10. K odvolacím námietkam manželky navrhovateľa odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie

rozhodnutiasúdu,ktoréstručneajasneobjasnískutkovýaprávnyzákladrozhodnutiapostačujenazáver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo
na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol

v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (porovnaj IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto
základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový
stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu,

ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii
zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od
znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. K odvolacím námietkam
manželky navrhovateľa odvolací súd poznamenáva, že manželka sama uznáva, že ich manželstvo je
vážne rozvrátené od decembra 2018, čo potvrdil aj ich plnoletý syn vo svedeckej výpovedi. Skutočnosť,

že je kresťansky založená a rozvod manželstva jej spôsobí problémy s prijímaním sviatostí nemá oporu
v zákone o rodine. Obvinenie navrhovateľa, že je pod vplyvom tretej osoby, nemôže ovplyvniť jeho
jednoznačný postoj k manželstvu a nemôže ani preukázať eventuálnu skutočnosť, že by manželstvo
mohlo v budúcnosti plniť svoj účel, ako sa ona domnieva a v predmetnom prípade nie je možné trvať na
zachovaní manželstva, ak dlhodobo neplní základné funkcie a očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov

účastníkov konania len na základe zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa v priebehu konania
o rozvod manželstva problémy účastníkov konania nevyriešili (správanie manželov v priebehu konania
je jedným z ukazovateľov intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu ich vzťahov) a navrhovateľ
naďalejtrvánarozvodemanželstva.Inávadakonania(nesprávnaprotokoláciasúduprvejinštancie),ako
odvolací dôvod je možné použiť iba za predpokladu, že môže mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. V odvolaní manželka navrhovateľa neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by viedli k inému
právnemu záveru, aký bol prijatý súdom prvej inštancie.

11.Zoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštancievyplývaobjektívnekvalifikovanýrozvratvzťahu
medzi manželmi, intenzitou rozvratu a dĺžkou trvania. Manželia spoločne nehospodária, intímne sa

nestýkajú, nekomunikujú spolu, nie sú odkázaný na pomoc jedného od druhého, ich zväzok je len
formálny. Obrana manželky v konaní a odvolaní spočíva len v jej vyjadrení o nedôvodnosti návrhu na
rozvod, avšak neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť skutočnú snahu
o obnovu manželského spolužitia i napriek jej tvrdeniu v odvolaní, že kríza v manželstve je len prechodná
a manžel je ovplyvňovaný treťou osobou. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že zotrvanie v

manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich
nútiť zotrvať v manželstve, ktoré dlhodobo neplní svoju funkciu. Zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti
a tiež jednoznačný odmietavý postoj navrhovateľa k ďalšiemu spolužitiu s manželkou, odvolací súd
rovnako ako súd prvej inštancie nevidel možnosť reparácie takto narušených vzťahov medzi manželmi.

12. Vzhľadom na to, že manželka v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by
sa súd prvej inštancie nevysporiadal v napadnutom rozsudku a ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
o rozvode, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ust.
§ 387 ods. 2 CSP).

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov návrh na
ich priznanie v odvolacom konaní nepodal (§ 57 CMP, § 378 ods. 1 CSP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 2 druhej vety

CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.