Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209538
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317209538.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcov: 1. Q. H., nar. XX.XX.XXXX a 2. U.
H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XXXX/XXX, XXX XX A., zastúpených JUDr. Darinou Solárovou,
advokátkou, so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a.
s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenej: ČERNEJOVÁ & HRBEK,
s. r. o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513 a 2. Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Flámska
1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického
4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalovaných

v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 07.12.2018 č. k. 15Csp/255/2017-100
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. okrem časti slovného spojenia “ a to až do právoplatného
skončenia vo veci samej“, ako aj vo výrokoch III. a IV.

II. Zrušuje sa rozsudok vo výroku I. v časti slovného spojenia “a to až do právoplatného skončenia vo
veci samej“, v tejto časti sa konanie zastavuje.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd u k l a d á žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
nehnuteľností registrovaných na LV č. XXXX v časti „CKN“ ako : parc. reg. „C“ č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 631 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 238 m2, dom so
súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXX/XX, o veľkosti podielu 1/1-ina, všetko registrované Okresným

úradom A., Katastrálny odbor, pre k.ú. A., obec A., okres A., a to až do právoplatného skončenia o veci
samej.

II. Súd z a m i e t a žalobu žalobcov proti žalovanému v 2. rade.

III. Súd p r i z n á v a žalobcom náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v rozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

IV. Súd n e p r i z n á v a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom.“2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovenia § 52 ods. 1 , 101, § 110 ods. 1 a § 151j ods. 2
Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že v konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný v 1. rade uzatvoril
so žalobcami zmluvu o poskytnutí úveru, ktorá je bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou a na ňu sa
vzťahujú osobitné právne predpisy. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Považoval za sporné v tomto konaní 3 skutočnosti a to pasívnu legitimácia

žalovaného v 2. rade, premlčanie nároku a opodstatnenosť žaloby. Dospel k záveru, že žalovaný v 2.
rade nie je účastníkom právneho vzťahu zabezpečovanej povahy, ktorý vznikol uzatvorením záložnej
zmluvy medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade ako záložcom a teda nie je nositeľom žiadnych práv a
povinností z predmetnej zmluvy. Jediným možným riešením v danom prípade je zamietnutie žaloby vo
vzťahu ku žalovanému v 2. rade z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Vo vzťahu k premlčaniu
uviedol, že žalobcovia si neplnili povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, a preto žalovaný v 1. rade

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 24.12.2010. Nasledujúcim dňom sa právo mohlo vykonať
(uplatniť) po prvý raz, teda právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Nie je
v danom prípade rozhodujúce, z akého dôvodu tak žalovaný v 1. rade neurobil. Až dňa 27.11.2014
žalobcovia žiadali o predlženie splatnosti úveru a po niekoľkých úhradách žalobcov, žalovaný v 1.
rade vyzval žalobcov na úhradu omeškaných splátok. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný v 1.

rade sa môže uspokojiť za zálohu aj vtedy, keď je pohľadávka premlčaná v súlade s § 151 j) ods. 2
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa zaoberal samotnou povinnosťou žalovaných zdržať sa
výkonu záložného práva a skonštatoval, že žalobe je potrebné v záujme ochrany spotrebiteľov vyhovieť
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a zamietnuť vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Vychádzal z úvah,
že draženou vecou je obydlie záložcov a výsledkom dobrovoľnej dražby je strata hlavného obydlia

záložcov a jeho rodiny. Pritom pohľadávku bolo možné uspokojiť iným spôsobom nevynímajúc ani
súdny proces s následnou exekúciou, vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok. V takomto prípade má
ochrana obydlia prednosť pred výkonom záložného práva. Úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej
alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Konštatoval, že túto zmluvu o poskytnutí úveru nemožno určiť

za bezúročnú a bez poplatkov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2 zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Dodal však, že zmluva o poskytnutí úveru má neprijateľné zmluvné
podmienky ako napr.: poplatky za upomienky uvedené na rube Obchodných podmienok, zmluvnú
podmienku uvedená v bode 3.7. o zrážkach zo mzdy, zmluvnú podmienku uvedenú v bode 5.2. o zmene
Obchodných podmienok, o zmluvnej pokute čl. III bode 15 obchodných podmienok, o zmene výšky

poplatkov v čl. IV bode 30 Obchodných podmienok, o úhrade splátok v čl. v bode 41. Obchodných
podmienok, o rozhodcovskej doložke v čl. X bode 57 Obchodných podmienok atď.), ktorých vyhlásenie
za neprijateľné a tak neplatné by mohlo byť predmetom iného konania.

4.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.2 a § 257 zákonač.160/2015 Z.z.Civilnéhosporového

poriadku(ďalejlen,,CSP“).Vdanomprípadeboližalobcoviaúspešnívovzťahukžalovanémuv1.radea
neúspešnívovzťahukžalovanémuv2.rade.Súdprvejinštanciemalzato,žežalobcoviasúspotrebitelia,
ktorí sa domáhali ochrany svojho práva a priznanie trov žalovanému v 2. rade by bolo vzhľadom na ich
postavenie nespravodlivé, preto súd náhradu trov konania žalovanému v 2. rade nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu I. a III. výroku podal odvolanie žalovaný 1. rade. Za zasadnú
vadu považoval skutočnosť, že sa jedná o prekvapivé rozhodnutie založené na postupe súdu, ktorým
bolo žalovanému v 1. rade odňaté právo na súdnu ochranu tým, že mu nebolo umožnené reagovať
na novú, prekvapivú a protistranou napokon ani netvrdenú argumentáciu. Považoval rozsudok súdu
prvej inštancie za nepreskúmateľný, keďže z neho nevyplýva súvislosť medzi dôvodmi konštatovanými

súdom a povinnosťou spočívajúcou v zákaze výkonu záložného práva. Mal za to, že právoplatné
vyhovenie žalobe by malo za následok časovo neobmedzené odňatie práva žalovaného domáhať
sa splatenia existujúcej pohľadávky dobrovoľnou dražbou. Časovo neobmedzený zákaz realizácie
záložného práva dobrovoľnou dražbou je z procesného hľadiska právne udržateľný a neprimerane
zasahuje do majetkových práv žalovaného v 1. rade. Dodal, že povinnosť výkonu záložného práva

dobrovoľnoudražbouvspotrebiteľských vzťahochvyplývazkogentného ust.§53 ods.10Občianskeho
zákonníka. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a to tak, že
žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná náhradu trov prvoinstančného a odvolacieho konania.6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku IV. o trovách konania podal odvolanie žalovaný v 2. rade.
Namietal, že neboli splnené obe podmienky pre aplikáciu § 257 CSP a to dôvody osobitného zreteľa a
výnimočné okolnosti. Z napadnutého rozsudku tieto podmienky nevyplývajú. Navrhol, aby odvolací súd

výrok IV. napadnutého rozsudku zmenil tak, že žalovanému č. 2 prizná 100 % náhradu trov konania,
alternatívne rozsudok zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolania žalovaných v 1. a 2. rade nie sú
dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. Záložné právo v zmysle ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „ záloh“), ak pohľadávka nie je riadne

a včas splnená.

10. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť aj predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, čo vyplýva z ustanovenia § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Týmto
osobitnýmzákonomjezákonč.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách.Tentoprávnypredpisumožňuje

veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu bez predchádzajúceho
odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom,
že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pri takomto mimosúdnom výkone záložného práva
otázku, či pohľadávka existuje a v akej výške, posudzujú podnikatelia majúci na takomto výkone vlastný
finančný záujem. Aplikačná prax pritom potvrdzuje neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov

a na strane druhej veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľov na princíp proporcionality.

11. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným v
1. rade ako veriteľom bola dňa 03.02.2009 uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U
XXXXX-XX. V časti A tejto zmluvy bolo dohodnuté, že suma 12.958,09 eura bude prevedená na osobný

účet klienta (žalobcov). V uvedenej časti Zmluvy o úvere sa ďalej nachádzala mesačná anuitná splátka
(371,50 eura), dátum prvej splátky (20.03.2009), lehota splatnosti (240 kalendárnych mesiacov od
poskytnutia úveru), počet anuitných splátok (240), dátum poslednej splátky (20.02.2029), druh úrokovej
sadzby (fixovaná na 5 rokov), ročná úroková sadzba (7,20 % p. a.), deň čerpania úveru (03.02.2009) a
ďalšie náležitosti. V časti B Zmluvy o úvere bolo vedené, že suma 387,75 eura bude prevedená na účet

Consumer Finance Holding, a. s. ako úhrada výdavkov - nákladov súvisiacich s poskytnutím úveru. V
časti C bolo uvedené, že táto časť istiny bude určená na úhradu Pohľadávok banky voči klientovi zo
zmluvy č. XXXXX vo výške 19.991,51 eura a na úhradu Pohľadávok banky voči klientovi zo zmluvy č.
XXXXX vo výške 13.542,40 eura. Celkov súčet pohľadávok predstavuje sumu 33.541,91 eura a Celková
výška úveru bola 46.887,75 eura.

12. Uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXX-XX zo dňa 3.2.2009 má charakter
zmluvy spotrebiteľskej uzatvorenej v súlade s ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (03.02.2009). Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy, nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

13. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 46.887,75 eura zo Zmluvy o poskytnutí úveru
„Hypopôžička č. U XXXXX-XX zo dňa 03.02.2009 uzatvorila žalobkyňa v 2. rade ako záložca so
žalovaným v 1.rade ako záložným veriteľom toho istého dňa Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam uvedeným na LV č. XXXX v časti „CKN“ ako : parc. reg. „C“ č. XXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 631 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 238 m2, dom so
súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXX/XX, o veľkosti podielu 1/1-ina, všetko registrované Okresným
úradom A., Katastrálny odbor, pre k.ú. A., obec A., okres A. ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
v 2. rade. Hodnota zálohu bola stanovená na základe ohodnotenia HYPO dňa 07.01.2008 vo výške
79.700 eur.

14. V zmysle bodu 6.1 Podmienok výkonu záložného práva Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
03.02.2009 pre prípad, že zabezpečovaná pohľadávka nebude včas a riadne splnená, záložný veriteľ
písomne upovedomí záložcu a dlžníka o začatí a spôsobe výkonu záložného práva a z výťažku uspokojí
zabezpečovanúpohľadávku,atoajvprípade,akzabezpečovanápohľadávkajeužpremlčaná.Vzmysle
bodu 6.3.1 je záložný veriteľ oprávnený zvoliť vhodný spôsob predaja nehnuteľnosti, najmä na verejnej

dražbe právne záväzným spôsobom podľa zákona č.527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

15. V spise súdu prvej inštancie sa nachádza na č. l. 19 výzva žalovaného v 2. rade pod názvom
Posledná výzva na úhradu omeškaných splátok zo dňa 17.07.2017, ktorá bola adresovaná žalobcovi
v 1. rade. Z tejto výzvy je zrejmé, že dražobník vyzval žalobcu v 1. rade na úhradu omeškaných

splátok v celkovej výške 10.306,50 eura ku dňu 25.08.2017, pričom uvedenú čiastku je potrebné uhradiť
ku dňu 25.08.2017. Ďalej je v nej uvedené, že po tomto dátume už nebude možné sa dohodnúť
na žiadnom splátkovom kalendári a predmetná pohľadávka bude vymožená dražobnou spoločnosťou
formou dobrovoľnej dražby, čo by v konečnom dôsledku znamenalo zmenu vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti.

16. Výkon záložného práva ako každý iný výkon práva musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov
uplatňovanou v spoločnosti. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

17. Dlh žalobcov ku dňu 25.08.2017 tak činil 10.306,50 eura. Zo záložnej zmluvy k nehnuteľnosti zo
dňa 03.02.2009 nepochybne vyplýva, že založené nehnuteľnosti boli žalovaným v 1. rade ako bankou
ocenenénasumu79.700eur. Dlhžalobcovvčasezaslaniavýzvyzodňa17.07.2017bolsedemnásobne
nižší než žalovaným v 1. rade stanovená hodnota nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom výkonu

záložného práva. Takýto nepomer medzi hodnotou dlhu a hodnotou nehnuteľností slúžiacich na bývanie
žalobcov je veľmi neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi.

18. Odvolací súd zástava názor, že by bolo by veľmi nespravodlivé, ak by dom s pozemkom v
hodnote 79.900 eur, ktorý žalobcovia potrebujú na bývanie, súd neochránil pred tzv. „dobrovoľnou

dražbou“ na úhradu zostatku úveru cca 10.306,50 eura. Výkon záložného práva za takýchto okolností
zjavne odporuje dobrým mravom ako fundamentálnemu hodnotovému poriadku uznávanému väčšinou
spoločnosti a za stavu, že existujú menej invázne spôsoby výkonu záložného práva (exekúcia s
ochranou povinného a inými možnosťami vymoženia pohľadávky). Berúc do úvahy navyše záloh ako
chránený objekt (obydlie; porov. PL. ÚS 23/2014, C-34/12), odvolací súd nemal najmenšie pochybnosti

o dôvodnosti ochrany žalobcov (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/162/2018 zo
dňa 05.02.2019, ďalej sp. zn. 6Co/7/2017 zo dňa 22.08.2018 ).

19. Podľa § 100 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.21. Záložné právo je vecným právom k cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie a uspokojenie
pohľadávky záložného veriteľa prostredníctvom výkonu záložného práva. Ide o právo podliehajúce
premlčaniu, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené.

22. V žalobe žalobcovia vzniesli námietku premlčania tak celej pohľadávky, ako aj záložného práva.

23. Záložná zmluva ako právny inštitút je právne upravená v ustanovení § 552 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka

zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach. Záložnú zmluvu uzatvára na jednej
strane veriteľ pohľadávky a dlžník alebo tretia osoba na strane druhej. Obligačným dlžníkom je ten,
voči ktorému má veriteľ pohľadávku zabezpečenú záložným právom. Záložný dlžník je vlastníkom
zálohu. Jeho povinnosťou nie je splniť dlh veriteľovi, ale strpieť uspokojenie jeho pohľadávky zo zálohu.
Obligačný a záložný dlžník môže byť tá istá osoba. Ak Občiansky zákonník v ustanovení § 100 ods.
1 veta tretia umožňuje dlžníkovi dovolať sa premlčania, je nepochybné, že týmto dlžníkom nemusí

byť len obligačný dlžník, ale aj záložný dlžník. Žalobkyňa v 2. rade postavenie záložného dlžníka
získala uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti so žalovaným v 1. rade. Bola
teda oprávnená vzniesť námietku premlčania nielen vo vzťahu k záložnému právu, ale aj vo vzťahu k
pohľadávke zabezpečenej záložným právom.

24. V danej veci žalovaný v 1. rade vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňom 24.12.2010. Koniec
premlčacej 3-ročnej lehoty (ohľadne úverovej pohľadávky i záložného práva) tak pripadol na deň
24.12.2013 (koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa
pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína - §
122 ods. 2 OZ). Žalovaný v 1. rade ako veriteľ zákonom predpísaným spôsobom v premlčacej dobe

neuplatnil proti dlžníkom svoj nárok na zaplatenie dlžnej peňažnej pohľadávky s prísl. vyplývajúcej z
uzatvorenej zmluvy o úvere.

25. Premlčanie záložného práva (ako práva majetkového) nie je vyňaté z premlčania, a pokiaľ sa toto
týkalo nehnuteľností, záložné právo sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej lehote od kedy ho bolo možné

vykonať po prvý raz (t. j. od splatnosti pohľadávky, ktorú zabezpečuje). Záložné právo sa však nepremlčí
skôr, než ním zabezpečená pohľadávka.

26. Keďže pohľadávka ani záložné právo nebolo priznané rozhodnutím súdu, tak pre začatie plynutia
premlčacej doby záložného práva bol rozhodujúci deň, kedy veriteľovi vzniklo právo na uspokojenie

zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Keďže zabezpečovaná pohľadávka sa premlčala 24.12.2013 v
rámci 3-ročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, tak ani záložné právo sa nemohlo
premlčať pred týmto dátumom v rámci 3-ročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, a teda
k jeho premlčaniu došlo najneskôr 24.12.2013 (nie skôr ako zabezpečovaná pohľadávka). Keďže
záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej dobe právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej výťažkom

z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ
sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku
z predaja zálohu). Trojročná premlčacia doba záložného práva pritom neuplynie skôr, než uplynie
premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Tomu zodpovedá aj § 151j ods. 2 Občianskeho zákonnika,
podľa ktorého sa môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy,

keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná avšak iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo
záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu alebo v prípade, ak síce premlčané je, avšak
záložca nevzniesol námietku premlčania, nedovolal sa premlčania.

27. Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného

veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca
apoprvýraztakmôže(úspešne)urobiťažvmomente,keďuplynulapremlčaciadobaajzabezpečovanej
pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa
uspokojenia zo zálohu. V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom
zálohu a záložca vzniesol námietku premlčania (dovolal sa premlčania), stráca záložný veriteľ možnosť

domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané.

28.Aknámietkapremlčaniavznesenázostranyžalobkyneneumožňujepriznaťžalovanémupohľadávku
z úverovej zmluvy, je nemysliteľné a odporujúce základným zásadám logiky uspokojiť tú istú pohľadávkuformou realizácie výkonu záložného práva. Opačný výklad vo svojich dôsledkoch popiera význam
inštitútu premlčania neumožňujúceho po dovolaní sa premlčania premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného v 1. rade, na ktoré poukázal pred súdom prvej inštancie,
že slovenská právna úprava záložného práva a dobrovoľných dražieb je v súlade s európskym
spotrebiteľským právom, odvolací súd poukazuje na závery prijaté vo viacerých rozhodnutiach súdov,
na ktoré v stručnosti poukazuje s tým, že nenašiel dôvod na odklon od týchto záverov.

30. ,,Zdá sa, že dobrovoľnou dražbou sa obchádza dôležitý unijný prvok, a to ex offo súdna kontrola
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Doposiaľ odvolací súd nevie zo spisu zistiť, koľko už bolo z dlhu
splatené. Napriek tomu sa predáva byt navrhovateľov a obchádza najpodstatnejšia právna otázka, či je
naozajnevyhnutnévdemokratickejspoločnosti,abysavýkonzáložnéhoprávavykonaltýmtospôsobom.
Pochybnosti o súlade inštitútu dobrovoľnej dražby s unijným právom vyvolali dve prejudiciálne konania
(C-482/12 Macinský/Getfin, C-34/13 Kušionová/SMART Capital). Z pripomienok Európskej komisie

vo veci C-482/12 odvolací súd pripomína už vyššie uvedené obavy nad otázkou súladu procesu
dobrovoľnejdražbysprávomEurópskejúnie,cit.,,SmernicaRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že
bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, akou je v prejednávanej veci § 151j ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje

veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom
nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo
iným nezávislým tribunálom“ (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/106/2014).

31. „Ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných

dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate
lennažalobuoneplatnosťdobrovoľnejdražby(§21zákonaodobrovoľnýchdražbách)atakátonásledná
prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z
30. apríla 2013).

32. Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou
preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci.“ (viď. Uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014-18 zo dňa 24.09.2014).

33. Aj prejednávaná vec je príkladom výkonu súkromnej autonómie s dosahom na vyvolanie

„dobrovoľnej“ dražby a vydraženie súkromného majetku inej osoby.

34. Pri realizácii dobrovoľnej dražby chýba kontrola neprijateľných zmluvných podmienok, lebo ju
vykonáva súkromná osoba na podnet veriteľa, tiež súkromnej osoby. Môže sa preto realizovať na
pohľadávku, ktorej výšku a ďalšie zmluvné podmienky spotrebiteľ - dlžník namieta. Uvedený stav

je riešený aj v prejednávanej veci. Je preto možné ustáliť, že pri realizácii výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou, ktorú iniciuje žalovaný v 1. rade prostredníctvom žalovaného v 2. rade, by mohlo
by vymožené plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, keďže by tieto neboli podrobené súdnej
kontrole. Keďže predmetom zálohu je dom, v ktorom bývajú žalobcovia v 1. a 2. rade, je možné
jednoznačne skonštatovať, že by bolo narušené ich právo, zaručené Ústavou SR, a to právo na obydlie.

Aby bolo možné zabezpečiť súdnu ochranu tohto ústavného práva, je nevyhnutná súdna kontrola
neprijateľnosti zmluvných podmienok právneho vzťahu účastníkov konania. Inštitút dobrovoľnej dražby
vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné
právo na obydlie podľa čl. 21 Ústavy SR. Uvedené závery vyplývajú aj z uznesenia Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co/106/2014 a rozsudku sp. zn. 6Co/131/2011, v ktorých je poukázané aj na judikatúru

ES a ÚS. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stanovil hierarchiu hodnôt v poradí
život, zdravie, obydlie a tak majetok. Čl. 21 Ústavy SR uvádza, že obydlie je nedotknuteľné. Aj keď
ústava pojem „obydlie“ bližšie nedefinuje, základné práva a slobody podľa Ústavy je potrebné vykladať
a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PL.
ÚS/5/93, PL. ÚS/15/98) a pri vymedzení obsahu týchto pojmov je potrebné prihliadať aj na príslušnú

judikatúrutýkajúcusapredovšetkýmčl.8ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.
Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu (porovnaj
rozsudok Willo v. Spojené kráľovstvo z 24.11.1986 (sťažnosť 9063/80), rozsudok Niemietz v. Nemecko
z 16.12.1992 (sťažnosť 13710/88).35. Vo vzťahu k významu obydlia je možné tiež dať do pozornosti uznesenie NS SR vo veci
6Cdo/279/2012. Garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale
taktiež primeraný podľa ods. 2 čl. 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu.
Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vykladané a aplikované spôsobom
nezlučiteľnýmsozáväzkamištátuvyplývajúcimizDohovoru(pozriR.v.Slovenskoz9.10.2007;rozsudok
J. v. Chorvátsko z 01.03.2010 - sťažnosti 3572/06). Strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu

do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok Čosič v. Chorvátsko z 05.06.2009, sťažnosť č. 28261/06).
Odvolací súd rovnako poukazuje, že „akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásad do práva na obydlie, by
mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým
súdom vo svetle relevantných princípov podľa čl. 8 Dohovoru a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho
práva nemá právo bývať v byte (pozri H. v. Spojené kráľovstvo 19009/04, § 50, z 13.05.2008). Článok
7 Charty základných práv EÚ stanovuje, že „každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a

rodinného života, obydlia a komunikácie“. Podľa čl. 38 Charty je potrebné zabezpečiť vysokú úroveň
ochrany spotrebiteľa. Článok 47 Charty vo svojom prvom odseku stanovuje „každý koho práva a slobody
zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný
prostriedok nápravy pred súdom“

36. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď žalovanému v 1. rade uložil zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, ktoré predstavujú obydlie žalobcov.

37. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania medzi úspešným žalovaným v 2. rade a
neúspešnými žalobcami aplikoval ustanovenie § 257 CSP. Žalovaný v 2. rade namieta nesprávne

právne posúdenie veci, odmieta aplikáciu ust. § 257 CSP vo vzťahu k trovám konania medzi ním a
žalobcami v 1. a 2. rade a žiada priznať 100 % náhradu trov konania.

38. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

39. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti

za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

40. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že

ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený.

41. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú
tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ
neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery

strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

42. Významnými z hľadiska aplikácie predmetného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov (strán sporu) v priebehu konania, a podobne

(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/5/2006).43.Odvolacísúdopätovnepreskúmalprejednávanúvecazhodnesnázoromsúduprvejinštanciedospel
k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade sú dané s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti prípadu.

44.Odvolacísúdmázato,ženemožnopovažovaťzabezúspešnéuplatňovanieprávanasúde,pokiaľsa
žalobcovia ako spotrebitelia domáhali ochrany svojho obydlia voči dražobníkovi (minimálne už z dôvodu
opatrnosti), ktorý síce ešte nebol poverený organizáciou dobrovoľnej dražby, no napriek tomu vo výzve
zo dňa 17.07.2017, ktorú zaslal žalobcom, že dôjde v prípade omeškania splátok nie k podaniu žaloby,

ale k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Výnimočnosť pre nepriznanie trov konania
zodpovedá tak zvláštnym okolnostiam prejednávanej veci. Nepriznanie trov konania žalovanému v 2.
rade nepovažuje odvolací súd za neprimeranú tvrdosť voči nemu.

45. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok vo výroku I. okrem časti slovného spojenia
“a to až do právoplatného skončenia vo veci samej“, ako aj vo výrokoch III. a IV. o trovách konania

ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Zároveň zrušil rozsudok vo výroku I. v časti slovného
spojenia “a to až do právoplatného skončenia vo veci samej“ a v tejto časti konanie zastavil, nakoľko
súd prvej inštancie rozhodol o niečom, čo nebolo predmetom konania (rozhodol „ultra petit“), keď uložil
žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou vo vzťahu k
predmetným nehnuteľnostiam, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovia boli úspešní, no
v priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovaným ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17

základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §
262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy
konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho konania.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).