Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/454/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311207367
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5311207367.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
- I. H. č. XXX, prechodne Y., N. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária
VARMUS, s. r. o., so sídlom Čadca, ul. Palárikova č. 83, IČO: 36 863 203, proti odporcovi: P. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. - I. H. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Bohuslav Majchrák,
advokát, s. r. o., so sídlom Nová Bystrica č. 850, IČO: 36 416 525, o uloženie povinnosti odporcovi

upustiť a zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Čadca č. k. 11C/148/2011-181 zo dňa 29. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 11C/148/2011-181 zo dňa 29.04.2015 návrh v celom rozsahu
zamietol. Navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 100 %, o ktorej súd rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
Vytýkal súdu, že v rozpore s vykonaným dokazovaním vyhodnotil dôkazy a dospel k záveru, že drevená
dvojgaráž, ktorá bola postavená ešte za života právneho predchodcu účastníkov, by mala vlastnícky
patriť právnemu predchodcovi, nakoľko táto bola postavená v čase, keď obaja účastníci konania neboli

ešte podielovými spoluvlastníkmi parcele, na ktorej bola garáž postavená. Súd prvého stupňa dospel
k nesprávnemu právnemu názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že
je spoluvlastníkom garáže. Podľa navrhovateľa si súd neujasnil právny režim vlastníckeho práva vo
vzťahu ku garáži. Ako sám konštatuje, súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, garáž
nie je nehnuteľnosťou, pretože nie je spojená so zemou pevným základom. To znamená, že garáž
je hnuteľnou vecou. Bez ohľadu na to, či je garáž hnuteľnou vecou, alebo nehnuteľnosťou, v našom

právnom poriadku neplatí zásada, že stavba je súčasťou pozemku. Táto zásada platila na Slovensku
len podľa obyčajového práva, ktoré platilo na Slovensku do konca roku 1950. Od 01.01.1951 stavba
postavená na pozemku môže mať iný právny režim (vlastníkom môže byť iná osoba) než je právny
režim (vlastnícke právo) vo vzťahu k pozemku. Vlastník pozemku teda nemusí byť vlastníkom stavby
a naopak. Neobstojí teda právny názor súdu prvého stupňa, že garáž by mala patriť do vlastníckeho
práva právnemu predchodcovi účastníkov, keď bola postavená v čase, keď obaja účastníci konania

neboli ešte podielovými spoluvlastníkmi pozemkov. Podľa zistenia súdu prvého stupňa garáž bola
postavená v rokoch 1979 až 1980. V otázke nadobudnutia vlastníckeho práva ku garáži (hnuteľnej
veci) platil právny režim úpravy vlastníckeho práva podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že garáž

postavili spoločne navrhovateľ, otec účastníkov a brat účastníkov K. O.. Garáž patrí s odkazom na
stavebný zákon (vec bola vytvorená jej postavením) do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa. Vkonaní nebolo zistené, či odporca nadobudol spoluvlastnícke právo ku garáži. Pre rozhodnutie sporu v
tejto veci nie je ale rozhodujúce zisťovať, či odporca má spoluvlastnícke právo ku garáži, rozhodujúce je
zistenie,ženavrhovateľtotospoluvlastníckeprávomá.Keďževkonaníbolonepochybnepreukázané,že

navrhovateľjepodielovýmspoluvlastníkomkugaráži,malsúdposkytnúťochranunavrhovateľovipodľa§
126 Občianskeho zákonníka v prípade, že spoluvlastnícky podiel odporcu ku garáži zistený nebol, alebo
ochranu podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade, že odporca preukáže, že nadobudol
spoluvlastnícky podiel ku garáži. Súd ale nemôže vylúčiť poskytnutie ochrany navrhovateľovi, ak má
preukázané, že navrhovateľ je spoluvlastníkom garáže. Pokiaľ súd na základe vykonaného dokazovania

dospel k právnemu názoru, že navrhovateľ nepreukázal spoluvlastnícke právo ku garáži, jeho právny
názor je nesprávny. Ďalej navrhovateľ uviedol, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že účastníci
nepreukázali, že nadobudli spoluvlastnícke právo ku garáži vydržaním, pretože netvrdili ani nepreukázali
právny titul, na základe ktorého by boli v dobrej viere, že nadobudli garáž do spoluvlastníctva. Z ust.
§ 3 ods. 1 a § 5 Občianskeho zákonníka podľa neho vyplýva, že náš právny poriadok poskytuje
ochranu aj proti neoprávneným zásahom do pokojného stavu. Súd mal nepochybne preukázané, že

účastníci spoločne užívali dvojgaráž od jej postavenia (rok 1979 až 1980) až do roku 2011, kedy
odporca tento pokojný stav narušil a bez akéhokoľvek dôvodu a upozornenia vylúčil navrhovateľa z
užívania tejto dvojgaráže. Podľa týchto ustanovení mal teda súd poskytnúť ochranu navrhovateľovi,
keďže bol narušený pokojný stav užívania garáže. Obaja účastníci tohto sporu nakladali s dvojgarážou
spoločne ako so svojou vlastnou, vzájomne rešpektovali svoje právo užívať dvojgaráž spoločne a nikdy

savzájomneztohtoprávanevylučovaliaanineobmedzovali.Bolivdobrejviere,žegarážbolapostavená
pre oboch účastníkov a že túto majú právo obaja užívať a domnievali sa, že sú jej spoluvlastníkmi.
Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ bol oprávneným držiteľom
dvojgaráže, a preto súd ak dospel k záveru, že spoluvlastnícke právo nebolo preukázané, mal poskytnúť
navrhovateľovi ochranu ako oprávnenému držiteľovi v súlade s § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé. V rozpore s touto zásadou poskytol súd ochranu odporcovi,
ktorého spoluvlastnícke právo nebolo preukázané, a ktorý v rozpore s právom zasiahol do pokojného
stavu. Aj v súlade so zásadou spravodlivého rozhodnutia mal súd poskytnúť ochranu navrhovateľovi.
V ďalšej časti odvolania navrhovateľ poukázal na to, že prvostupňový súd po vrátení veci odvolacím
súdom doplnil dokazovanie výpoveďami svedkov Z. H., P. S. a Z. G., pričom dospel k záveru, že

z výpovede týchto svedkov mal preukázané, že navrhovateľ nenadobudol spoluvlastnícke právo k
predmetnej dvojgaráži. S týmto právnym názorom prvostupňového súdu sa nemožno stotožniť. Z
výpovedi svedkov I. I., I. I., Q. O., I. P. a X. G., bolo nepochybne preukázané, že v rokoch 1978 až 1980
došlo k stavbe predmetnej dvojgaráže. Stavbu dvojgaráže uskutočňoval navrhovateľ spoločne s otcom
účastníkov a s pomocou nebohého brata účastníkov K. O.. Z výpovedi účastníkov a tiež z výpovedi

vyššieuvedenýchsvedkovbolonepochybnepreukázané,žeodpostaveniadvojgarážeaždo17.02.2011
obaja účastníci spoločne užívali predmetnú dvojgaráž na parkovanie svojich motorových vozidiel. Dňa
17.02.2011 využil odporca zlý zdravotný stav navrhovateľa a jeho neprítomnosť v rodinnom dome a
bez akéhokoľvek dôvodu a bez upozornenia vymenil zámok na dvojgaráži a odmietol navrhovateľovi
umožniť parkovanie jeho osobného motorového vozidla v dvojgaráži. Z doplnenia dokazovania súdom

prvého stupňa po vrátení veci odvolacím súdom neboli zistené žiadne nové skutočnosti. Svedok Z. H.
vypovedal, že nevie, kto dvojgaráž staval, ale vie o tom iba z počutia. Potvrdil, že v garáži parkovali obaja
účastníci svoje osobné motorové vozidla. Svedok vypovedal, že doviezol odporcovi plechy, ale nevedel
sa vyjadriť na čo použil odporca tieto plechy (teda či plechy použil na stavbu dvojgaráže). Svedok P.
S. uviedol, že pomáhal odporcovi rezať dosky na garáž a materiál chystali ešte v čase, keď sa garáž

nestavala. Nevedel uviesť, či odporca tieto dosky použil na stavbu garáže. Svedok Z. G. uviedol, že
pomáhal odporcovi rezať drevo a pomáhal mu nakladať v stavebninách betónovú dlažbu. Svedok sa
vyjadril, že nevie na čo odporca drevo použil, pretože býva od miesta garáže vo vzdialenosti 5 až 6 km.
Z výpovede týchto svedkov neboli zistené žiadne relevantné informácie ohľadom stavby dvojgaráže.
Navrhovateľ dal do pozornosti súdu, že odporca staval hospodárske budovy a materiál, o ktorom sa

svedkovia vyjadrovali, použil odporca na stavbu hospodárskej budovy a svojho rodinného domu. Z
vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že dvojgaráž nie je nehnuteľnosťou, ale je hnuteľnou
vecou, pretože nie je spojená so zemou pevným základom. Ide o drevenú dvojgaráž, ktorá je postavená
na betónových kockách. Nemožno sa stotožniť s názorom prvostupňového súdu, že nemohol prihliadnuť
na výpovede svedkov I. I., I. I., Q. O., I. P. a X. G., ktorí sú príbuznými účastníkov. Veď práve rodinní

príslušníci pomáhali navrhovateľovi a jeho otcovi na stavbe dvojgaráže a títo majú najlepšie informácie,
kto staval dvojgaráž a kto bol jej vlastníkom. Naopak svedkovia Z. H. a P. S. a Z. G. nemali relevantné
informácie o stavbe garáže, a len sa vyjadrovali o tom, že pomáhali odporcovi zohnať materiál, pričom
vôbec nevedeli uviesť na čo odporca tento materiál použil.Navrhovateľ sa tiež nestotožnil s právnym názorom súdu, že v konaní o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nezahrnul navrhovateľ dvojgaráž do predmetu sporu, a
pretoniejejejvlastníkom.PredmetomkonaniapredOkresnýmsúdomvČadcipodsp.zn.4C/598/97boli

nehnuteľnosti, a preto navrhovateľ do predmetu sporu nezahrnul dvojgaráž, ktorá je hnuteľnou vecou a
ktorá ani nie je zapísaná v katastri na liste vlastníctva. Dvojgaráž je samostatnou vecou a jej nezahrnutie
do predmetu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemá žiadny právny význam vo
vzťahu k predmetu sporu. Keďže dvojgaráž ako hnuteľná vec bola postavená v r. 1979 až 1980, v
otázke nadobudnutia vlastníckeho práva k tejto veci, platil právny režim ust. § 132 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.
Názor súdu, že navrhovateľ nepreukázal spoluvlastnícke právo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
a je v rozpore aj so zásadami logiky. Je logické, že navrhovateľ ako spoluvlastník užíval dvojgaráž.
Keby tomu tak nebolo, tak odporca by nikdy neumožnil navrhovateľovi dvojgaráž užívať a neumožnil by
navrhovateľovi parkovať motorové vozidlo v tejto garáži. Odporca zasiahol do pokojného stavu v roku
2011 s úmyslom vylúčiť navrhovateľa z užívania dvojgaráže, pretože si bol vedomý, že dvojgaráž nie

je zapísaná na liste vlastníctva, domnieval sa, že právo silnejšieho (kto násilím zasiahol do pokojného
stavu) bude mať prednosť pred platným právnym stavom.
Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a jeho návrhu vyhovel.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Vpreskúmavanejvecisanavrhovateľdomáhalvočiodporcoviuloženiapovinnosti,abyupustilazdržalsa
zásahov do spoluvlastníckeho práva navrhovateľa, ktoré konanie odporcu spočíva v zákaze parkovania

motorového vozidla navrhovateľa v garáži bez súpisného čísla, ktorá nehnuteľnosť je postavená na
parcele KNC č. 3781 o výmere 347 m2 - záhrada a je evidovaná na LV č. XXX kat. úz. obce H.. Zároveň
žiadal uložiť odporcovi, aby umožnil navrhovateľovi výkon jeho spoluvlastníckeho práva spočívajúci v
parkovaní osobného motorového vozidla a užívaní dvojgaráže (bez súpisného čísla), ktorá nehnuteľnosť
je postavená na parcele KNC č. 3781 o výmere 347 m2 - záhrada, ktorá je evidovaná na LV č. XXX kat.

úz. obce H., Katastrálny úrad Správy katastra Čadca.
Okresný súd rozsudkom č. k. 11C/148/2011-94 zo dňa 13.02.2013 v prvom poradí návrh v celom
rozsahu zamietol a navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 100 %, o ktorej
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/394/2013-129 zo dňa 31.03.2014 rozsudok okresného súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že navrhovateľ sa návrhom domáhal ochrany
podľa § 80 písm. b/ O. s. p. titulom pokojného dlhoročného užívania dvojgaráže, ktorá, ako konštatoval
okresný súd, bola nesporne stavaná v minulosti za účelom užívania oboma účastníkmi, pričom súd
dostatočným spôsobom nevysvetlil, prečo vec posudzoval podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. a skúmal
naliehavý právny záujem. Okrem toho, pokiaľ sa súdu žalobný petit javil ako nevykonateľný a neurčitý v

časti, ktorou navrhovateľ žiada uložiť odporcovi upustiť a zdržať sa zásahov do spoluvlastníckeho práva
navrhovateľa vo vzťahu ku garáži bez súpisného čísla, pričom takéto špecifikovanie oboch petitov súd
charakterizoval ako všeobecné, nie určitým spôsobom vymedzujúce povinnosti vo vzťahu k odporcovi a
v konečnom dôsledku je potrebné špecifikovať právo užívania presne určenej časti nehnuteľnosti, mal
postupovať podľa § 43 ods. 1, 2 O. s. p. a v prípade nesplnenia výzvy mal takéto podanie okresného

súdu odmietnuť a nie o žalobe konať a vydať meritórne rozhodnutie.
Následne navrhovateľ sa po úprave žalobného petitu domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti vydať
mu kľúče od garáže bez súpisného čísla, ktorá je postavená na parcele KNC č. 3781 - záhrada o výmere
347 m2 v kat. úz. obce H. zapísanej na LV č. XXX a zákazu odporcovi brániť navrhovateľovi v parkovaní
osobného motorového vozidla v garáži bez súpisného čísla, ktorá je postavená na parcele KNC č.

3781 - záhrady o výmere 347 m2 v kat. úz. obce H. zapísanej na LV č. XXX a v užívaní tejto garáže.
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že súd takéto podanie vyhodnotil ako úpravu
žalobného návrhu, a preto o zmene ako o procesnom návrhu nerozhodoval. Vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 nehnuteľnostiv k.ú. H. zapísané na LV č. XXX, a to parcele KNC č. 3777 - orná pôda o výmere 693 m2, parcele KNC č.
3781 - záhrady o výmere 347 m2, parcele KNC č. 3782 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2
a rodinného domu č. XXX postavenom na parcele KN C č. 3782. Na spoločných pozemkoch účastníkov

konania asi pred 30 rokmi bola postavená drevená dvojgaráž za účelom parkovania motorových vozidiel.
Túto dvojgaráž užívali spoločne navrhovateľ, odporca až do 17.02.2011, kedy navrhovateľovi bolo
znemožnené odporcom parkovanie jeho osobného motorového vozidla v dvojgaráži. Materiál na stavbu
dvojgaráže zabezpečoval odporca, a to asi rok pred jej výstavbou. Súd v konaní vykonal dokazovanie
výsluchom svedkov, ktorí boli v príbuzenskom vzťahu k účastníkom konania, I. I., I. I., Q. O., I. P., X. G.,

ktorý tvrdili, že garáž bola stavaná otcom účastníkov konania, navrhovateľom a nebohým bratom K., a
to za účelom parkovania motorových vozidiel účastníkov konania, teda pre oboch. Súd v konaní však
vypočul aj ďalších svedkov, a to Z. H., P. S., Z. G., ktorí neboli v príbuzenskom vzťahu k účastníkom
konania a ich výpovede nepriamo potvrdzovali tvrdenia odporcu o tom, že on výlučne zabezpečoval
materiál na stavbu dvojgaráže, a to dosky, plech ako aj betónovú dlažbu. Súd nesporne ustálil,
že materiál na dvojgaráž výlučne zakupoval odporca. Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno

spočívajúce v preukázaní vlastníckeho práva ku dvojgaráži v rozsahu svojich tvrdených skutočností.
Preto mu nemohla byť poskytnutá ani ochrana v zmysle zákonných ustanovení § 123 a 126 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ tvrdil, že v konaní nebolo zistené, či odporca nadobudol spoluvlastnícke
právo ku garáži, neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že garáž ako vec vytvorená jej postavením, patrí do
podielového spoluvlastníctva navrhovateľa. Práve pre navrhovateľa bolo dôvodné preukázanie svojho

spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu ku garáži. V danom smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože
vlastnícke právo nevzniká len tvrdením skutočností o tom, že navrhovateľovi patrí, ale aj logickým
preukázaním, že navrhovateľ je nositeľom takéhoto vecného práva. Navrhovateľ ďalej z opatrnosti
tvrdil, že je mu potrebné poskytnúť aj ochranu z titulu oprávnenej držby. Teda domáhal sa vyhovenia
žalobného návrhu, opierajúc sa o ďalší právny inštitút majúci oporu v zákonných ust. § 129 ods. 1 a §

130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd za potrebné považoval zdôrazniť, že Občiansky zákonník
rozlišuje medzi vlastníctvom a držbou. Držba síce patrí medzi vecné práva, pričom ochranu požíva
iba oprávnená držba, ktorá predpokladá dobromyseľnosť držiteľa. Držiteľom je ten, kto svoje právo
držať vec odvodzuje od nejakého právneho titulu (napr. kúpna zmluva), ktorý v skutočnosti nemusí
existovať (napr. neplatná kúpna zmluva). O držiteľovi veci teda platí právna domnienka, že má platný

právny dôvod k držbe. Súd nadväznosti na tvrdenia navrhovateľa nezistil právnu domnienku svedčiacu
o tom, že navrhovateľ má platný právny dôvod k držbe. V súvislosti s vykonaným dokazovaním bolo
síce preukázané, že dvojgaráž bola stavaná v období rokov 1979 až 1980. Staval ju nebohý otec
účastníkov konania, brat K. a svedkami tvrdenými skutočnosťami, aj navrhovateľ a odporca. Priamo súd
nesporne mal preukázané, že materiál na stavbu dvojgaráže zabezpečoval odporca. Vykonané dôkazy

zo strany navrhovateľa neboli ničím vyvrátené, navrhovateľ nepreukázal, že by zabezpečil a nakupoval
materiál na stavbu dvojgaráže. Skutočnosť, že sa podieľal na tejto stavbe nebola priamo preukázaná,
dá sa povedať tvrdeniami odporcu spochybnená. V nadväznosti na zistené skutočnosti súd poukázal
na konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 4C/598/97, v ktorom súdnom konaní navrhovateľ
podaním zo dňa 07.10.1997 domáhal sa vo vzťahu k odporcovi zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré obaja získali darom od svojich právnych predchodcov, a
to nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. H., parcela KNC 3777 - orná pôda o výmere 347
m2 a orná pôda o výmere 346 m2, parcela KNC 3781 - záhrada o výmere 174 m2 a záhrada o
výmere 173 m2 a parcela KNC 3782 - zastavaná plocha o výmere 254 m2 domu č. XXX na nej
postaveného, maštale a stodoly na nej postavených. S prihliadnutím na dátum podania žalobného

návrhu je nesporné, že v čase jeho podania dvojgaráž ako vec existovala a pokiaľ navrhovateľ mal za to,
že je oprávneným držiteľom, resp. podielovým spoluvlastníkom, mal zahrnúť túto vec do vyporiadania
podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k odporcovi. Zo žalobného návrhu nevyplýva ani zmienka o
tom, že takáto vec existuje. Súd ustálil, že iniciátorom stavby bol odporca a tomuto bola poskytovaná
pomoc preukázaná svedeckými výpoveďami v konaní vypočutých svedkov Z. G., Z. H., P. S., ktorí nie

sú v príbuzenskom vzťahu s účastníkmi konania. Títo prezentovali, že bolo účelom tejto pomoci, a to
výstavba garáže. Súd podporne poukázal na to, že odporca bol prvý, ktorý si zakúpil motorové vozidlo
a túto garáž začal užívať. Skutočnosť vyplýva aj zo správy Dopravného inšpektorátu OO PZ Čadca.
Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu navrhovateľ dôkazné bremeno v rovine svojich tvrdení o vzniku
vlastníckeho práva následne dobromyseľného držiteľa neuniesol. Súd preto žalobný návrh zamietol v

celom rozsahu. Pokiaľ navrhovateľ by bol dobromyseľným držiteľom, musel by preukázať vznik držby
dvojgaráži jej odovzdaním doterajším vlastníkom, prípadne držiteľom a jej prevzatím, teda fyzickým
odovzdaním, symbolickým odovzdaním, odovzdaním na základe vyhlásenia, odovzdaním tretej osoby
a odovzdaním na základe pokynu doterajšieho držiteľa. Navrhovateľ právny vznik držby, jej predmetu, ato dvojgaráže, nepreukázal. Súd mu preto nemohol poskytnúť ochranu ani z titulu oprávneného držiteľa
v zmysle § 130 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania
priznal právo na náhradu trov v nadväznosti na zákonné ustanovenie § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151

ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ s tým, že o jej výške rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že súdom tvrdené nepreukázanie spoluvlastníckeho práva k
dvojgaráži je nesprávnym právnym názorom. Nemá oporu vo vykonanom dokazovaní aj s ohľadom na

výpovede svedkov.

Oboznámením sa s obsahom spisu a odvolania navrhovateľa si podľa odvolacieho súdu okresný
súd neujasnil, či považoval „dvojgaráž“ za hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Od toho sa odvíja
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Okrem toho navrhovateľ netvrdil v konaní, že je vlastníkom
dvojgaráže, ale naopak podielovým spoluvlastníkom spolu s odporcom. Podľa neho s odporcom

nakladali s dvojgarážou od jej postavenia pre nich v r. 1979 až 1980 spoločne ako so svojou vlastnou,
vzájomne rešpektovali svoje právo užívať dvojgaráž spoločne a nikdy sa vzájomne z tohto práva
nevylučovali a ani neobmedzovali a to až do 17.02.2011 kedy mu tento zabránil v parkovaní jeho
osobného motorového vozidla v dvojgaráži. Okresný súd pri ustálení vlastníckeho práva za rozhodujúce
považoval obranu odporcu, že materiál na stavbu dvojgaráže zabezpečil on. Aj preto prihliadol na

výpovede svedkov (Z. H., P. S., Z. G.). Zrejme preto len odporcu považoval za výlučného vlastníka a
to bez toho, aby uviedol z akého právneho dôvodu bolo rozhodujúce, kto zabezpečoval materiál. Na
výpovede ostatných svedkov (I. I., I. I., Q. O., I. P., X. G.) zrejme z dôvodu príbuzenského vzťahu k
účastníkom konania neprihliadol. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že len táto skutočnosť
nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na jej neprihliadnutie. Okrem toho svedkovia I. P. a X. G. nie sú

v príbuzenskom vzťahu k účastníkom konania. Svedkovia však tvrdili, že garáž bola stavaná otcom
účastníkov konania, navrhovateľom a nebohým bratom K., a to za účelom parkovania motorových
vozidiel účastníkov konania, teda pre oboch. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na to, že
pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k veci je rozhodujúca aj dohoda uzavretá medzi
účastníkmi konania o založení spoluvlastníckych vzťahov, ktorá nemusí byť písomná (rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1456/2003, R 16/83). Ku konštatovaniu okresného súdu, že
dvojgaráž nebola ani predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
vedeného u okresného súdu pod sp. zn. 4C/598/97, možno zhodne s navrhovateľom v odvolaní uviesť,
že pokiaľ bola dvojgaráž hnuteľnou vecou nebol dôvod, aby bola ako vec predmetom zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

Vzhľadom na to, že okresný súd neposudzoval vec z hľadiska vyššie uvedeného právneho posúdenia
čomu preto nezodpovedá ani vykonané dokazovanie, odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/, 2 O. s. p. V ďalšom konaní by
si mal preto okresný súd ujasniť rozhodujúce otázky pre posúdenie veci teda hlavne či ide o hnuteľnú

alebo nehnuteľnú vec. Taktiež či s ohľadom na dohodu, prípadne správanie sa je zrejmé, že úmyslom
bolo nadobudnutie veci do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. V tomto smere by mal
preto opätovne vyhodnotiť výpovede svedkov ako i ďalšie okolnosti týkajúce sa dvojgaráže, ktorá bola
užívaná účastníkmi konania. V prípade, že dospeje k záveru o vzniku spoluvlastníckeho práva k veci
bude sa následne zaoberať aj tým či je namieste poskytnutie navrhovateľom požadovanej ochrany

jeho práva podľa upraveného žalobného návrhu. V novom konaní rozhodne okresný súd aj o trovách
prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.