Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 11C/148/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311207367
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5311207367.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa Z. O.,

nar. X. X. XXXX, bytom H., I. H. Č.. XXX, prechodne bytom N. Č.. XXX, Y., zastúpenému Advokátskou
kanceláriou VARMUS, s. r. o., Palárikova 83, Čadca proti odporcovi P. O., nar. X. X. XXXX, bytom H.,
I. H. Č.. XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o.,
Nová Bystrica č. 850, sídlo kancelárie Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o uloženie povinnosti odporcovi upustiť
a zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Návrh v celom rozsahu sa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 100 %, o ktorej súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ pôvodným návrhom, ktorý došiel tunajšiemu súdu 1.8.2011 domáhal sa voči odporcovi
uloženia povinnosti, aby upustil a zdržal sa zásahov do spoluvlastníckeho práva navrhovateľa, ktoré
konanie odporcu spočíva v zákaze parkovania motorového vozidla navrhovateľa v garáži bez súpisného
čísla, ktorá nehnuteľnosť je postavená na parcele KNC č. XXXX o výmere 347 m2 - záhrada a
je evidovaná na LV č. XXX kat. územie obce H.. Zároveň žiadal uložiť odporcovi, aby umožnil
navrhovateľovi výkon jeho spoluvlastníckeho práva spočívajúci v parkovaní osobného motorového

vozidla navrhovateľa a užívaní dvojgaráže (bez súpisného čísla), ktorá je postavená na parcele KNC
č. XXXX o výmere 347 m2 - záhrada, zapísaná na LV č. XXX v kat. územie obce H., katastrálny
úrad Správy katastra Č.. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že s odporcom spolu sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. území H., obec H., okres Č., a to parcely
KNC č. XXXX o výmere 693 m2 - orná pôda, parcely KNC č. XXXX o výmere 347 m2 - záhrady,
parcely KNC č. XXXX o výmere 508 m2 - zastavané plochy a nádvoria a domu v spoluvlastníctve
navrhovateľa a odporcu, u každého v 1/2. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe darovacej

zmluvy V. XX/XX-XX/XX. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že na parcele KNC č. XXXX o výmere 347 m2,
ktorá nehnuteľnosť je evidovaná na LV č. XXX kat. územie H. ako záhrada, je postavená dvojgaráž bez
súpisného čísla, ktorá bola vybudovaná viac ako pred 30 rokmi, a ktorú nehnuteľnosť spoločne užívali
tak navrhovateľ, ako i odporca. Garáž postavil navrhovateľ a práve tento umožnil, aby odporca parkoval
svoje motorové vozidlo v predmetnej garáži, nakoľko tá je dvojmiestna a jedno miesto na parkovanie
užíval navrhovateľ a druhé odporca. V danom smere medzi nimi nebol žiaden spor. Dňa 17.2.2011
odporca bez akéhokoľvek upozornenia a dôvodu odmietol umožniť navrhovateľovi parkovanie jeho

osobného motorového vozidla v spoločnej garáži. Svoje správanie odôvodnil tým, že po odsťahovaní
sa navrhovateľa do Y. dal obe svoje autá do garáže, nakoľko si myslel, že navrhovateľ ju už potrebovať
nebude. Danú skutočnosť oznámil navrhovateľ na OO PZ v Y., ktoré konanie bolo vedené pod číslom
Q.-K.-XX/OPP-Y.-XXXX. Konanie bolo postúpené na prejednanie na Obvodný úrad Č., vyhodnotené, ženenapĺňa znaky priestupku, ale jedná sa o občianskoprávny spor. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že odporca
bezdôvodne znemožňuje mu výkon jeho spoluvlastníckeho práva, nakoľko predmetné nehnuteľnosti
sú v podielovom spoluvlastníctve tak navrhovateľa, ako i odporcu. Toto spoluvlastníctvo umožňuje vec

spoluvlastníkovi držať, užívať ju, disponovať s ňou. Skutočnosť, že navrhovateľ nebýva v obci, nie je
dôvodom,abyboluužívanianehnuteľnostivylúčený.Odporcaneupúšťaodsvojhokonania,znemožňuje
naďalej výkon spoluvlastníckeho práva navrhovateľa, bráni mu v jeho užívaní, žiadal, aby súd návrhu
vyhovel.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril sa k návrhu, ktorý žiadal zamietnuť. Poprel
tvrdenia navrhovateľa o tom, že je spoluvlastníkom spornej garáže. Nikdy vlastníkom nebol. Vlastníctvo
výlučne patrí odporcovi, ktorý ho nadobudol vlastnou výstavbou v rokoch 1977 až 1980. Túto garáž
postavil bez akejkoľvek účasti navrhovateľa. Pri stavbe pomáhal mu jeho brat, t.č. nebohý K., s ktorým
bol dohodnutý na tom, že túto jeho pomoc mu opätuje za poskytnutie určitých služieb. K užívaniu
spornej garáže zo strany navrhovateľa došlo na základe toho, že po jej dostavbe o to požiadal ich otec.

Umožnil tak navrhovateľovi dočasné užívanie garáže s tým, aby si v nej mohol ponechať svoje motorové
vozidlo. Ku sporom došlo z dôvodu, že po tom, ako prestal užívať navrhovateľ rodinný dom č. XXX v
podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov konania, navrhovateľ presťahoval sa do Y. na byt. Po
jeho odsťahovaní odporca mal za to, že nemá potrebu užívať ani predmetnú garáž, pretože ju potreboval
odporca pre vlastné využitie na garážovanie vozidiel, začal ju využívať on sám. Navrhovateľ sa nikdy

ako vlastník nesprával. Daň z nehnuteľnosti po celú dobu ako bola vystavená, platil výlučne odporca. V
konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom v Čadci sp.
zn. 4C/598/97 nikdy neuviedol aj napriek tomu, že sporná garáž už bola dávno postavená, že by mala
patriť do podielového spoluvlastníctva. Návrh ako účelový žiadal zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie a po právnej stránke mal preukázané, že účastníci konania sú súrodenci.
Na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. územie H. Správy katastra Č. obaja sú podielovými
spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/2 parcele č. CKN XXXX o výmere 693 m2 - orná pôda, parcely CKN
č. XXXX o výmere 347 m2 - záhrady a parcely č. CKN XXXX o výmere 508 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, ako aj rodinného domu popisné číslo XXX stojaceho na parcele CKN č. XXXX. Vlastníctvo k

predmetným nehnuteľnostiam nadobudli titulom darovacej zmluvy V. XX/XX-XX/XX.

Zo správy o výsledku objasňovania priestupku Q.-K.-XX/OPP-Y.-XXXX zo dňa 10.4.2011 súd mal
preukázané, že navrhovateľom bolo oznámené spáchanie priestupku proti občianskeho spolunažívaniu,
ktorého sa mal dopustiť odporca tým, že odmietol navrhovateľovi umožniť parkovanie jeho auta v

spoločnej garáži, ktorú spoločne užívali 30 rokov. V rámci objasňovania priestupku odporca tvrdil, že zo
svojich prostriedkov postavil dvojgaráž a súhlasil s parkovaním auta svojho brata, teda navrhovateľa,
ktorý tvrdil, že na stavbe dvojgaráže sa podieľal rovnako aj on. Donedávna parkovali obaja svoje autá.

Súd vykonal dôkaz oboznámením sa notárskou zápisnicou J. X/XX, ktorá bola registrovaná na Štátnom

notárstve v Č. 23.2.1983 pod číslom V. XX/XX, v zmysle ktorej bola uzatvorená darovacia zmluva, ktorou
K. O. a manželka darovali účastníkom konania, navrhovateľovi a odporcovi, nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX kat. územie H., rodinný dom č. XXX parcela č. XXXXX - zastavaná plocha o výmere 306 m2,
parcela č. XXXXX - zastavaná plocha o výmere 184 m2, parcela č. XXXXX/X - roľa o výmere 687 m2 a
parcela č. XXXXX/X - záhrada o výmere 407 m2. Nehnuteľnosti boli obom darované v podiele po 1/2.

Súd v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 4C/598/97, ktorým
konaním navrhovateľ domáhal sa zrušenia podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k odporcovi, a to k
nehnuteľnostiam, ktoré obaja nadobudli do podielového spoluvlastníctva v podiele po 1/2 na základe
darovacejzmluvyč.V.XX/XX-XX/XX.Uznesenímzodňa30.10.1998konaniebolozastavenévdôsledku

späťvzatia žalobného návrhu zo strany navrhovateľa.

Z pripojeného priestupkového spisu OO PZ Y. súd zistil, že navrhovateľ požiadal o objasnenie priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu vo vzťahu k odporcovi.

Výsluchom navrhovateľa bolo zistené, že tento začal stavať dvojgaráž v roku 1979 - 1980. Staval ju on,
jeho otec a švagor Š. I.. Poprel tú skutočnosť, že by odporca nejakým spôsobom bol pomáhal pri stavbe
dvojgaráže. V tejto mal svoje motorové vozidlo, a to až do doby, keď odišiel na operáciu kolenných
kĺbov. Mal prechodne zabezpečený byt v Y., aby mal bližšie do nemocnice. Vo februári 2011 zistil, žena dvojgaráži bol vymenený zámok. Nevedel sa vyjadriť z akého dôvodu odporca pristúpil k takémuto
konaniu, keď on výslovne danú dvojgaráž staval. Tvrdil, že na nej realizoval aj drobné úpravy, podbitie
stropu. Dvojgaráž nemá súpisné číslo, nebola prihlásená ako drobná stavba. Ešte za života jeho otca

vlastnícke vzťahy otec k stavbe chcel vybavovať. Žiadne však nenašiel. Daň z rodinného domu aj z
garáže mal platiť odporca. V súčasnosti parkuje na okraji prístupovej cesty.

Odporca tvrdil, že predmetná garáž stojí na KNC č. XXXX o výmere 347 m2, ktorá je zapísaná na
LV č. XXX kat. územie H.. Túto postavil on so starším bratom K.. Zabezpečil si všetok materiál na

danú garáž. Táto je postavená okolo 30 rokov. Je veľmi schátralá, je potrebné je zbúrať alebo celú
zrekonštruovať. Bola uspôsobená na parkovanie jedného auta s tým, že vzhľadom na svoju šírku mohol
tam byť umiestnený voz pre kone, ktoré vlastnil starší brat K., ktorý ju pomáhal aj odporcovi stavať.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si v roku 1980, rok po tom ako odporca si kúpil motorové vozidlo,
sám zabezpečil motorové vozidlo a nemal kde parkovať, umožnil mu, aby parkoval v tejto garáži. Pred
dvoma rokmi sa odsťahoval navrhovateľ s tým, že garáž ostala prázdna. Táto je bez súpisného čísla,

postavená na betónových kockách. O vydanie stavebného povolenia žiadané nebolo. Odporca platí zaň
daňznehnuteľností,zrodinnéhodomu,zgaráže,pričomsúdupredložilplatobnévýmerynapreukázanie
tvrdených skutočností. Daň platí od roku 1994.

Súd v konaní vykonal dôkaz výsluchom svedka Š. I., v príbuzenskom vzťahu k účastníkom konania,

manžel sestry účastníkov. Tvrdil, že garáž, ktorá sa nachádza pri rodinnom dome staval otec účastníkov
konania s najstarším bratom K., ktorý už je nebohý. Pri stavbe garáže sám pomáhal. Je vyučený stolár.
Vo väčšej miere garáž staval nebohý svokor, pomáhal tam aj navrhovateľ. Bola postavená pred 30 rokmi
s úmyslom pre navrhovateľa aj odporcu, ktorý pri stavbe nemal pomáhať. V čase stavby garáže odporca
už motorové vozidlo vlastnil.

Súd vykonal dôkaz ohliadkou na mieste samom. Zistil, že dvojgaráž je drevená, uspôsobená na
parkovanie dvoch motorových vozidiel. V garáži parkuje odporca s dvoma motorovými vozidlami.
Navrhovateľ ukázal, že pred 5 rokmi robil úpravy na garáži, rozširoval dvere, pretože boli úzke. Skracoval
skrinku, v ktorej mal umiestnené potrebné náradie. Tvrdil, že podbil strop, pretože v časti, kde parkoval

on motorové vozidlo je strop podbitý, pričom na strane parkovania odporcu podbitie sa nenachádza.
Tvrdil, že vie tieto práce presne opísať, pretože ich vykonával on sám. Pred garážou nachádzajú sa
betónové kocky, ktoré sám uložil. Vybral si tú časť garáže, ktorá bola lepšia na parkovanie.

Na mieste samom bola vypočutá svedkyňa I. I., sestra účastníkov konania. Tvrdila, že garáž sa stavala

pred 30 rokmi. Staval ju navrhovateľ s jej manželom Š. I.. Garáž bola postavená v priebehu pár dní. Jej
manželhobľovaldoskynagaráž.Nevedelasavyjadriť,čiodporcapristavbegarážepomáhal.Garážbola
stavaná z dôvodu parkovania motorových vozidiel oboch účastníkov konania. Odporca sa nepodieľal na
žiadnych prácach, ani v domácnosti nikdy nepomáhal.

Svedok Q. O., brat účastníkov konania tvrdil, že garáž bola stavaná za života ich otca. Sám navážal
dosky pre brata K.. Tvrdil, že videl ako na garáži pomáhal a pracoval odporca. Garáž bola postavená
za účelom garážovania áut pre navrhovateľa aj odporcu.

V konaní bol vypočutý svedok V. Z.. Tvrdil, že si pamätal, že garáž sa stavala v roku 1983, a to otcom

účastníkov konania. Odporca sťahoval drevo na koňovi. Toto drevo následne bolo rezané a od začiatku
v garáži parkovali obaja účastníci konania.

Svedok Š. P. tvrdil, že garáž bola stavaná v roku 1985, nakoľko oproti na druhej strane mal vlastnú
garáž. Túto staval navrhovateľ, jeho otec a svedok Š. I.. Nepamätal si, že by nejaké práce bol odporca

vykonával. Odpočiatku parkovali v garáži obaja - navrhovateľ aj odporca.

Svedok X. G. tvrdil, že garáž bola postavená pred 30 rokmi. V tom období pomáhal švagrovi na garáži,
ktorá sa nachádza oproti. Videl, že prítomný na stavbe garáže bol nebohý otec navrhovateľa a odporcu,
navrhovateľ a Š.Y. I.. Odporcu tam pracovať nevidel. V garáži parkovali obaja - navrhovateľ aj odporca.

Odporca na mieste samom tvrdil, že na stavbu mal pripravené dosky. Garáž nebola dokončená. Z
prednej strany nemala dvere. K dokončeniu došlo asi až po roku, kedy si dal nahobľovať ďalšie dosky.Materiál zabezpečoval výlučne on sám. Taktiež plech, ktorý sa na streche doposiaľ nachádza. Garáž
bola stavaná v roku 1980 až 1981.

Dopytom na OR PZ , dopravný inšpektorát Č. súd zistil, že motorové vozidlo U. XX-XX Š., rok výroby
1979 držiteľom bol P. O.Á. od X.X.XXXX do X.X.XXXX. Motorové vozidlo U. XX-XX Š., rok výroby 1977
držiteľom bol Z. O. od XX.X.XXXX až do XX.X.XXXX.

Na základe takto zisteného ustáleného skutkového stavu súd návrh zamietol rozsudkom sp.

zn. 11C/148/2011 zo dňa 13.2.2013 s povinnosťou náhrady trov konania odporcu vo vzťahu k
navrhovateľovi, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V dôsledku podaného odvolania zo strany navrhovateľa uznesením sp. zn. 8Co/394/2013-129 zo
dňa 31.3.2014 rozsudok bol zrušený, vec vrátená na ďalšie konanie. Súd ďalej postupoval v zmysle
intencií rozhodnutia druhostupňového súdu, v zmysle ktorých záverov bol vyzvaný navrhovateľ výzvou

zo dňa 27.6.2014 na odstránenie vád svojho návrhu zo dňa 1.8.2011, na ktorú výzvu právny
zástupca navrhovateľa reagoval predloženou úpravou, ktorou žiadal, aby odporca bol povinný vydať
navrhovateľovi kľúče od garáže bez súpisného čísla, ktorá je postavená na parcele KNC č. XXXX -
záhrady o výmere 347 m2 v kat. území obce H., zapísaná na LV č. XXX a zároveň, aby súd zakázal
odporcovi brániť navrhovateľovi v parkovaní osobného motorového vozidla v garáži bez súpisného čísla,

ktorá je postavená na parcele KNC č. XXXX - záhrady o výmere 347 m2 v kat. území obce H., zapísanej
na LV č. XXX a v užívaní tejto garáže. Súd takéto podanie vyhodnotil ako úpravu žalobného návrhu, a
preto o zmene ako o procesnom návrhu nerozhodoval.

Právny zástupca navrhovateľa tvrdil, že garáž bola postavená spoločne navrhovateľom, otcom

účastníkov konania a bratom účastníkov konania K. O.. Garáž patrí do podielového spoluvlastníctva
navrhovateľa. V konaní nebolo zistené, či odporca nadobudol spoluvlastnícke právo ku garáži.
Rozhodujúce je, že navrhovateľ toto spoluvlastnícke právo má. Súd má preto poskytnúť ochranu
navrhovateľovi podľa § 126 Občianskeho zákonníka. V prípade, že spoluvlastnícky podiel odporcu ku
garáži zistený nebol, ochranu podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak odporca preukáže, že

nadobudol spoluvlastnícky podiel ku garáži. Tvrdil, že bolo preukázané, že účastníci spoločne užívali
dvojgaráž od jej postavenia až do roku 2011, kedy odporca pokojný stav narušil bez akéhokoľvek
dôvodu a upozornenia. Vylúčil navrhovateľa z užívania tejto dvojgaráže. Preto mal súd navrhovateľovi
poskytnúť ochranu. Obaja účastníci nakladali s dvojgarážou spoločne ako so svojou vlastnou, vzájomne
rešpektovali svoje právo užívať dvogaráž spoločne a nikdy sa vzájomne z tohto práva nevylučovali a

ani neobmedzovali.

Právny zástupca odporcu tvrdil, že navrhovateľ je v dôkaznej núdzi. Prezentuje skutkové tvrdenia,
ktoré sú v príčinnom rozpore vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva. Pokiaľ zotrváva na tvrdení, že
nehnuteľnosť vystavali spoločne, nie je možné akceptovať jeho následný odkaz na to, že pokiaľ by to

nebolo preukázané, je potrebné mu poskytnúť ochranu z titulu oprávnenej držby. Jedná sa o rôzne
inštitúty, ktoré majú úplne iný základ v tom, na základe čoho by sa určitá osoba mohla domáhať a byť
presvedčená, že je vlastníkom určitej veci. Odporca preukázal, že túto nehnuteľnosť mal vždy záujem
vystavať sám a pre seba tak, aby ju mohol užívať, a to, že po jej dokončení umožnil jej časť užívať
navrhovateľovi. U navrhovateľa nemohlo vzbudiť presvedčenie o tom, že je jej vlastníkom, alebo že

mu patrí právo oprávnenej držby. Vychádzajúc aj zo svedeckých výpovedí svedkov vypočutých na
mieste samom, možno konštatovať, že v rodine nikdy neboli harmonické vzťahy a vzhľadom k tomuto
príbuzenskému vzťahu majú určitú tendenčnosť. Nezainteresovaní svedkovia popisovali skutočnosti
zhodné s prejavmi vôle v súdnom konaní odporcu. V smere, že iniciátorom stavby bol odporca a tomuto
poskytovali pomoc. Odporca bol prvý, ktorý si zakúpil motorové vozidlo a túto garáž začal užívať.

Súd v konaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka Z. H., ktorý tvrdil, že dvojgaráž bola stavaná
v rokoch 1981 až 1982. Požičiaval si auto od odporcu, preto videl, keď sa táto dvojgaráž stavala. Nevedel
sa bližšie vyjadriť k tomu, kto túto garáž staval. Pomáhal odporcovi doviezť plechy na dvojgaráž. Mal
rezačku, pričom plechy na garáž zabezpečil odporca.

Svedok P. S. tvrdil, že je v priateľskom vzťahu s oboma účastníkmi konania. Odporcovi na garáž pomáhal
rezať dosky. Na dvojgaráži pracoval Z. G. a taktiež brat účastníkov konania K.. Pri rezaní dosiek bol
prítomný odporca, navrhovateľ tam nebol.Svedok Z. G. tvrdil, že pozná oboch účastníkov konania. Odporcovi pomáhal rezať drevo na dvojgaráž.
Drevo sa rezalo medzi stodolou a domom, a to na jar v roku 1978 a druhá časť dreva na jeseň v roku

1978. Dvojgaráž staval odporca, s ktorým svedok pracoval na družstve. V roku 1980 pomáhal odporcovi
v stavebninách nakladať betónovú dlažbu, ktorú odporca potreboval do garáže. Materiál zakupoval
odporca.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka - vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka - vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka - obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka - držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké
práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Vlastnícke právo je základným vecným právom, ktorého predmetom je hmotný predmet spôsobilý byť
predmetom držby (vec). Obsahom tohto práva je neobmedzené panstvo nad vecou.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi
v podiele 1/2 nehnuteľnosti v kat. území H.Ň., zapísané na LV č. XXX, a to parcele KNC č. XXXX - orná
pôda o výmere 693 m2, parcele KNC č. XXXX - záhrady o výmere 347 m2, parcele KNC č. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2 a rodinného domu č. XXX postavenom na parcele KNC

č. XXXX. Na spoločných pozemkoch účastníkov konania asi pred 30 rokmi bola postavená drevená
dvojgaráž za účelom parkovania motorových vozidiel. Túto dvojgaráž užívali spoločne navrhovateľ,
odporca až do 17.2.2011, kedy navrhovateľovi bolo znemožnené odporcom parkovanie jeho osobného
motorového vozidla v dvojgaráži. Materiál na stavbu dvojgaráže zabezpečoval odporca, a to asi rok
pred jej výstavbou. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí boli v príbuzenskom

vzťahu k účastníkom konania Š. I., I. I., Q. O., Š. P., X. G., ktorí tvrdili, že garáž bola stavaná otcom
účastníkov konania, navrhovateľom a nebohým bratom K., a to za účelom parkovania motorových
vozidiel účastníkov konania, teda pre oboch. Súd v konaní však vypočul aj ďalších svedkov, a to Z.
H., P.Š. S., Z. G., ktorí neboli v príbuzenskom vzťahu s účastníkmi konania a ich výpovede nepriamo
potvrdzovali tvrdenia odporcu o tom, že on výlučne zabezpečoval materiál na stavbu dvojgaráže,

a to dosky, plech, ako aj betónovú dlažbu. Súd nesporne ustálil, že materiál na dvojgaráž výlučne
zakupovalodporca.Navrhovateľtakneuniesoldôkaznébremenospočívajúcevpreukázanívlastníckeho
práva ku dvojgaráži v rozsahu svojich tvrdených skutočností. Preto mu nemohla byť poskytnutá ani
ochrana v zmysle zákonných ustanovení § 123 a § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
tvrdil, že v konaní nebolo zistené, či odporca nadobudol spoluvlastnícke právo ku garáži, neobstojí ani

tvrdenie navrhovateľa, že garáž ako vec vytvorená jej postavením, patrí do podielového spoluvlastníctva
navrhovateľa. Práve pre navrhovateľa bolo dôvodné preukázanie svojho spoluvlastníckeho podielu vo
vzťahu ku garáži. V danom smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože vlastnícke právo nevzniká len
tvrdením skutočností o tom, že navrhovateľovi patrí, ale aj logickým preukázaním, že navrhovateľ je
nositeľom takéhoto vecného práva. Navrhovateľ ďalej z opatrnosti tvrdil, že je mu potrebné poskytnúť aj

ochranu z titulu oprávnenej držby. Teda domáhal sa vyhovenia žalobného návrhu opierajúc sa o ďalší
právny inštitút majúci oporu v zákonných ustanoveniach § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že Občiansky zákonník rozlišuje medzi vlastníctvom a držbou.
Držba síce patrí medzi vecné práva, pričom ochranu požíva iba oprávnená držba, ktorá predpokladádobromyseľnosť držiteľa. Držiteľom veci je ten, kto svoje právo držať vec odvodzuje od nejakého
právneho titulu (napr. kúpna zmluva), ktorý v skutočnosti nemusí existovať (napr. neplatná kúpna
zmluva). O držiteľovi veci teda platí právna domnienka, že má platný právny dôvod k držbe. Súd v

nadväznosti na tvrdenia navrhovateľa nezistil právnu domnienku svedčiacu o tom, že navrhovateľ má
platný právny dôvod k držbe. V súvislosti s vykonaným dokazovaním bolo síce preukázané, že dvojgaráž
bola stavaná v období rokov 1979 až 1980. Staval ju nebohý otec účastníkov konania, brat K. a svedkami
tvrdenými skutočnosťami aj navrhovateľ a odporca. Priamo súd a nesporne mal preukázané, že materiál
na stavbu dvogaráže zabezpečoval odporca. Vykonané dôkazy zo strany navrhovateľa neboli ničím

vyvrátené, navrhovateľ nepreukázal, že by zabezpečil a nakupoval materiál na stavbu dvojgaráže.
Skutočnosť, že sa podieľal na tejto stavbe nebola priamo preukázaná, dá sa povedať tvrdeniami odporcu
spochybnená. V nadväznosti na zistené skutočnosti súd poukazuje na konanie vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 4C/598/97, v ktorom súdnom konaní navrhovateľ podaním zo dňa 7.10.1997 domáhal
sa vo vzťahu k odporcovi zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
ktoré obaja získali darom od svojich právnych predchodcov, a to nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX

kat. územie H., parcela KN XXXX - orná pôda o výmere 347 m2 a orná pôda o výmere 346 m2,
parcela KN XXXX - záhrada o výmere 174 m2 a záhrada o výmere 173 m2 a parcela KN XXXX -
zastavaná plocha o výmere 254 m2 a zastavaná plocha o výmere 254 m2 a domu č. XXX na nej
postaveného, maštale a stodoly na nej postavených. S prihliadnutím na dátum podania žalobného
návrhu je nesporné, že v čase jeho podania dvojgaráž ako vec existovala a pokiaľ navrhovateľ mal za to,

že je oprávneným držiteľom, resp. podielovým spoluvlastníkom, mal zahrnúť túto vec do vyporiadania
podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k odporcovi. Zo žalobného návrhu nevyplýva ani zmienka o
tom, že takáto vec existuje. Súd ustálil, že iniciátorom stavby bol odporca a tomuto bola poskytovaná
pomoc preukázaná svedeckými výpoveďami v konaní vypočutých svedkov Z. G., Z. H., P. S., ktorí nie
sú v príbuzenskom vzťahu s účastníkmi konania. Títo prezentovali, čo bolo účelom tejto pomoci, a to

výstavba garáže. Súd podporne poukazuje na to, že odporca bol prvý, ktorý si zakúpil motorové vozidlo
a túto garáž začal užívať. Skutočnosť vyplýva aj zo správy Dopravného inšpektorátu OO PZ Č.. Vo
vzťahu k vykonanému dokazovaniu navrhovateľ dôkazné bremeno v rovine svojich tvrdení o vzniku
vlastníckeho práva a následne dobromyseľného držiteľa neuniesol. Súd preto žalobný návrh zamietol
v celom rozsahu. Pokiaľ navrhovateľ by bol dobromyseľným držiteľom, musel by preukázať vznik

držby k dvojgaráži jej odovzdaním doterajším vlastníkom, príp. držiteľom a jej prevzatím, teda fyzickým
odovzdaním, symbolickým odovzdaním, odovzdaním na základe vyhlásenia, odovzdaním tretej osobe
a odovzdaním na základe pokynu doterajšieho držiteľa. Navrhovateľ právny vznik držby, jej predmetu, a
to dvojgaráže nepreukázal. Preto súd mu nemohol poskytnúť ochranu ani z titulu oprávneného držiteľa
v zmysle § 130 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. - ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa§151ods.7O.s.p.-súdmôžeonáhradetrovkonaniarozhodnúťajtak,ženamiestourčeniavýšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Súd odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov v nadväznosti na
zákonné ustanovenie § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, že o jej výške rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,

je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostalna súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.