Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9P/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216204525
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216204525.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu

o maloletú X. C., B.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - Ž. C., B.. XX.XX.XXXX, X. Š., V. XX, a
otec - Š. C., B.. XX.XX.XXXX, X. L. XX, o zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloletú X. C., B.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

II. Otec je p o v i n n ý platiť na výživu mal. X. sumu 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca
vopred k rukám matky, počnúc dňom 25.05.2016.

III. Dlh na výživnom vznikol otcovi za obdobie od 25.05.2016 do 15.11.2016 v sume 284,60 eur. Súd
povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur, pod
stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV.Týmtosamenívčastiúpravyvýkonuprávapovinnostírodičovnačasporozvoderozsudoktunajšieho
súdu č. k. 14P/35/2015-32 zo dňa 23.09.2015.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 17.03.2016 sa matka maloletého dieťaťa domáhala nariadenia predbežného (teraz
neodkladného) opatrenia, ktorým by zmenil úpravu výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu tak,
aby súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu výživného sumou
50 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, súdnym
rozhodnutím bola maloletá zverená do starostlivosti otcovi, ale od včerajšieho dňa ju (aj na odporúčanie
úradu práce, odboru sociálnych vecí a rodiny) prevzala do svojej starostlivosti po tom, ako jej telefonovali

zo školy, ktorú maloletá navštevuje, že dieťa plače a nechce ísť k otcovi.
(2) Uznesením č. k. 9P/13/2016-13 zo dňa 22.03.2016 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým
zveril maloletú do starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na dieťa v nevyhnutnej
miere 27,13 eur mesačne. Rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 31.03.2016. Uznesením č. k.
9P/13/2016-24zodňa27.04.2016súdzačalkonanievovecisamej.Uznesenienadobudloprávoplatnosť
dňom 25.05.2016.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, predchádzajúcou súdnou úpravou a zistil nasledovný skutočný stav veci:(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 14C/35/2015-32 zo dňa 23.09.2015 súd rozviedol manželstvo
rodičov maloletej, na čas o rozvode maloletá bola zverená do starostlivosti otcovi, výživné matke určené
nebolo.Kzárobkovýmpomerommatkavykázalapríjemvpriemere621,90eurmesačne,otecvpriemere

1.126,26 eur mesačne.

(5) Matka vypovedala, že dieťa prevzala do svojej starostlivosti, lebo sa sťažovalo na správanie otca,
u matky je spokojné, hoci vo veľkom strese, navštevuje psychológa. V škole maloletá v súčasnosti
dosahuje lepší prospech, v učení trochu pridala, nechce sa vrátiť k otcovi. Doplnila, že staršia dcéra ešte

študuje, chodí do 3. triedy SOU v Bratislave, učí sa v odbore kaderník-vizážista, o rok má maturovať.
Príjem vykázala zo zamestnania v priemere 671,09 eur mesačne, je nemajetná. S dcérami býva v byte
patriacom jej rodičom. Zvýšené výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloletú uviedla len do školy,
s odhadom 30 eur mesačne.

(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí so zmenou zverenia dieťaťa, o dieťa sa riadne staral,

pomáhala mu jeho matka, aj jeho priateľka, v dome mala maloletá vyhradenú vlastnú zariadenú izbu.
Je nemajetný, býva u svojej matky. Príjem vykázal zo zamestnania vo výške v priemere 1.208,03 eur
mesačne.

(7) Vzhľadom na vyjadrenia rodičov, k otázke motivácia maloletej na zmene výchovného prostredia,

vzájomných vzťahov rodičov a dieťaťa, ako aj spôsobilosti rodičov zabezpečiť starostlivosť o dieťa
nariadil znalecké dokazovanie v odbore psychológia, odvetvie poradenská psychológia. Súdom
ustanovený znalec podal dňa 31.08.2016 súdu znalecký posudok (č. 8/2016), v ktorom sa vyjadril
na súdom položené otázky. V záveroch znaleckého posudku uviedol, že vzťah maloletej k obom
rodičom je prirodzený bez vplyvu inej osoby, otec prechováva pozitívne citové väzby k svojim deťom,

hoci emocionálne prejavy viac tlmí, matka má tiež pozitívnu citovú väzbu na svoje deti, jej vzťah je
motivovanýprirodzenoumaterinskouláskou.Sociálneprostredievšaklepšiemaloletejvyhovujeumatky,
dieťa má lepší vzťah k priateľovi matky (v porovnaní k priateľke otca), ktorý sa nezdržuje trvale v ich
domácnosti. Zmenu starostlivosti iniciovala maloletá, ktorá napriek svojmu mladému veku je schopná
niektoré situácie kriticky racionálne zhodnotiť, má však záujem udržiavať kontakt s otcom a chce sa s

ním stretávať. Ani u jedného rodičov neboli zistené črty, príp. nedostatky, ktoré by ich robili nespôsobilými
na výchovu a starostlivosť o dieťa.

(8) Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať na platenie
výživného podľa jeho schopností a možností.

(9) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v záujme maloletej ponechať
ju v zmysle neodkladného opatrenia v starostlivosti matky, maloletá je schopná vyjadriť svoj názor a
svoj záujem. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi
rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky

a preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke. V danom prípade sú schopní zabezpečiť
starostlivosť o dieťa obaja rodičia, ale v súčasnosti chce maloletá bývať s matkou, už dokonca u nej aj
fakticky dlhší čas býva, začala v novom prostredí navštevovať školu a nemá záujem na tom nič meniť
(čo svedčí o tom, že nejde o krátkodobý rozmar) a nebol tu preukázaný dôvod, prečo jej nie je možné
v tomto smere vyhovieť.

(10) Matka navrhla určiť otcovi výživné vo výške 100 eur mesačne, otec s navrhovanou výškou
nesúhlasil, poukázal na to, že platí sumu 50 eur mesačne, čo už je nad rámec určeného výživného
neodkladným opatrením.

(11) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerovpovinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 zák. o rodine)

(12) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať
ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods.

1 zák. o rodine)

(13) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie. (§ 75 ods. 1 zák. o rodine)

(14) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo
zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene

pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)

(15) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(16) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(17) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,

ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Teda

priurčenívýživnéhotrebavychádzaťzozásady,žeživotnáúroveňdieťaťamábyťúmernáživotnejúrovni
rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na
výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na
prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky
výživnéhoriadizákladnýmipravidlami,atoodôvodnenýmipotrebamioprávnenejosobyaschopnosťami,

možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od
veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma
faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného
stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež
počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(18) Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na súčasné zárobkové a majetkové pomery
rodičov, pričom otec zo svojho príjmu je schopný takto určené výživné platiť aj s prihliadnutím na
ďalšiu vyživovaciu povinnosť (ktorá trvá obom rodičom), matkou navrhovaná výška je aj v záujme
dieťaťa a dokáže pokryť odôvodnené potreby dieťaťa. Pri určení výšky výživného súd prihliadol aj

na to, že v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky
výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20 až 25% jeho čistého
príjmu, čomu v danom prípade zodpovedá primerané výživné v rozsahu spolu 240 až 302 eur pre
obe deti. Takéto výživné spolu s prídavkami na deti a primeraným výživným od matky (tiež viazanej
zákonom k vyživovacej povinnosti dieťaťa, hoci túto čiastočne vyvažuje aj vlastnou starostlivosťou)

umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletej.

(18) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok asplátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(19) Výživné otcovi súd určil spätne - od začatia konania o veci samej. Otcovi do dňa rozhodnutia tak
na výživnom vznikol dlh v sume - 6 dní za máj 2016, 15 dní za mesiac november 2016 a mesiace jún až
október 2016 po 50 eur, nakoľko v rozsahu 50 eur si vyživovaciu povinnosť otec riadne plnil, ktorý dlh
je povinný otec splácať v lehote splatnosti bežného výživného. Pokiaľ sa mešká s platbou čo len jednej
splátky, stane sa dlh na výživnom splatným v celosti. Výšku splátky súd určil tak, aby bola zvládnuteľná

otcom, ale zároveň aby bol dlh čo najrýchlejšie uhradený.

(18) Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti
nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O výške náhrady trov

konania štátu rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)