Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 11C/148/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311207367
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2018:5311207367.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD. v právnej veci žalobcu Z. O., J.. X. X.

XXXX, bytom H., I. H. Č.. XXX, prechodne bytom Y., N. Č.. XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou
VARMUS, s. r. o., Palárikova 83, Čadca proti žalovanému P. O., J.. X. X. XXXX, bytom H., I. H. Č.. XXX,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica
č. 850, sídlo kancelárie Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o uloženie povinnosti odporcovi upustiť a zdržať sa
zásahov do vlastníckeho práva k veci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi kľúče od garáže bez súpisného čísla, ktorá je postavená na
parcele H. XXXX - záhrady o výmere 347 m2 v kat. území obce H., zapísanej na LV č. XXX.

II. Súd z a k a z u j e žalovanému brániť žalobcovi v parkovaní osobného motorového vozidla v garáži
bez súpisného čísla, ktorá je postavená na parcele H. XXXX - záhrady o výmere 347 m2 kat. územie
obce H.M., na LV č. XXX a v užívaní tejto garáže.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca pôvodným návrhom, ktorý došiel tunajšiemu súdu 01.8.2011 domáhal sa voči žalovanému

uloženia povinnosti, aby upustil a zdržal sa zásahov do spoluvlastníckeho práva žalobcu, ktoré konanie
žalovaného spočíva v zákaze parkovania motorového vozidla žalobcu v garáži bez súpisného čísla,
ktorá nehnuteľnosť je postavená na parcele H. Č.. XXXX o výmere 347 m2 - záhrada a je evidovaná
na LV č. XXX kat. územie obce H.. V zmysle podania zo dňa 1.8.2014 žalobca žiadal, aby žalovaný
bol povinný vydať žalobcovi kľúče od garáže bez súpisného čísla, ktorá je postavená na parcele H.
Č.. XXXX - záhrada o výmere XXX m2 v kat. území obce H., zapísané na LV č. XXX a ďalej zákazu
žalovanému brániť žalobcovi v parkovaní osobného motorového vozidla v garáži bez súpisného čísla,

ktorá je postavená na parcele H. Č.. XXXX - záhrada o výmere 347 m2 v kat. území obce H., zapísané
na LV č. XXX a v užívaní tejto garáže. Žalobca návrh odôvodnil tým, že so žalovaným sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. území Korňa, obce Korňa, okres Č., a to
parcely H. Č.. XXXX o výmere 693 m2 - orná pôda, parcely H. Č.. XXXX o výmere 347 m2 - záhrady,
parcely H. Č.. XXXX o výmere 508 m2 - zastavané plochy a nádvoria a domu v spoluvlastníctve žalobcu
a žalovaného, u každého v 1/2. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe darovacej zmluvy RI
15/83-13/83. Žalobca v návrhu tvrdil, že na parcele H. Č.. XXXX o výmere 347 m2, ktorá nehnuteľnosť

je evidovaná na LV č. XXX kat. územie H. ako záhrada, je postavená dvojgaráž bez súpisného čísla,
ktorá bola vybudovaná viac ako pred 30 rokmi, a ktorú nehnuteľnosť spoločne užívali tak žalobca,
ako i žalovaný. Garáž postavil žalobca a práve tento umožnil, aby žalovaný parkoval svoje motorové
vozidlo v predmetnej garáži, pretože táto je dvojmiestna a jedno miesto na parkovanie užíval žalobcaa druhé žalovaný. Dňa 17.2.2011 žalovaný bez akéhokoľvek upozornenia a dôvodu odmietol umožniť
žalobcovi parkovanie jeho osobného motorového vozidla v spoločnej garáži. Svoje správanie odôvodnil
tým, že po odsťahovaní sa žalobcu do Y. dal obe svoje motorové vozidlá do garáže, pretože si myslel, že

žalobca ju už potrebovať nebude. Danú skutočnosť oznámil žalobca na OO PZ v Y., ktoré konanie bolo
vedené pod číslom Q.-K.-XX/OPP-Y.-XXXX. Konanie bolo postúpené na prejednanie na Obvodný úrad
Č., vyhodnotené, že nenapĺňa znaky priestupku, ale jedná sa o občianskoprávny spor. Žalobca ďalej
tvrdil, že žalovaný bezdôvodne znemožňuje mu výkon jeho spoluvlastníckeho práva, pretože predmetné
nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve tak žalobcu, ako i žalovaného. Toto spoluvlastníctvo

umožňuje vec spoluvlastníkovi držať, užívať ju, disponovať s ňou. Skutočnosť, že žalobca nebýva v
obci, nie je dôvodom, aby bol z užívania nehnuteľnosti vylúčený. Žalovaný neupúšťa od svojho konania,
znemožňuje naďalej výkon spoluvlastníckeho práva žalobcu, bráni mu v jeho užívaní a žiadal, aby súd
žalobe vyhovel.
2. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol žalobu zamietnuť. Poprel tvrdenia
žalobcu o tom, že je spoluvlastníkom spornej garáže. Nikdy vlastníkom nebol. Vlastníctvo výlučne patrí

žalovanému, ktorý ho nadobudol vlastnou výstavbou v rokoch 1977 až 1980. Túto garáž postavil bez
akejkoľvek účasti žalobcu. Pri stavbe pomáhal mu jeho brat, t.č. nebohý K., s ktorým bol dohodnutý
na tom, že túto jeho pomoc mu opätuje za poskytnutie určitých služieb. K užívaniu spornej garáže zo
strany žalobcu došlo na základe toho, že po jej dostavbe o to požiadal ich otec. Umožnil tak žalobcovi
dočasné užívať garáže s tým, aby si v nej mohol ponechať svoje motorové vozidlo. Ku sporom došlo

z dôvodu, že po tom, ako prestal užívať žalobca rodinný dom č. XXX v podielovom spoluvlastníctve
oboch účastníkov konania, žalobca presťahoval sa do Y. na byt. Po jeho odsťahovaní žalovaný mal za
to, že nemá potrebu užívať ani predmetnú garáž, pretože ju potreboval žalovaný pre vlastné využitie na
garážovanie vozidiel. Žalobca sa nikdy ako vlastník nesprával. Daň z nehnuteľnosti po celú dobu ako
bola vystavená, platil výlučne žalovaný. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktoré bolo

vedené pred Okresným súdom v Čadci sp. zn. 4C/598/97 nikdy neuviedol aj napriek tomu, že sporná
garáž už bola dávno postavená, že by táto mala patriť do podielového spoluvlastníctva.
3. Súd vykonal dokazovanie a po právnej stránke mal preukázané, že účastníci konania sú súrodenci.
Na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. územie H. Správy katastra Č. obaja sú podielovými
spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/2 parcele č. U. XXXX o výmere 693 m2 - orná pôda, parcely U. Č..

XXXX o výmere 347 m2 - záhrady a parcely č. U. XXXX o výmere 508 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
ako aj rodinného domu popisné číslo XXX stojaceho na parcele U. Č.. XXXX. Vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudli titulom darovacej zmluvy RI 15/83-13/83.
4. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku Q.-K.-XX/OPP-Y.-XXXX zo dňa 10.4.2011 súd mal
preukázané, že žalobcom bolo oznámené spáchanie priestupku proti občianskeho spolunažívaniu,

ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že odmietol žalobcovi umožniť parkovanie jeho auta v spoločnej
garáži, ktorú spoločne užívali 30 rokov. V rámci objasňovania priestupku žalovaný tvrdil, že zo svojich
prostriedkov postavil dvojgaráž a súhlasil s parkovaním auta svojho brata, teda žalobcu, ktorý tvrdil, že
na stavbe dvojgaráže sa podieľal rovnako aj on. Donedávna parkovali obaja svoje autá.
5.SúdvykonaldôkazoboznámenímsanotárskouzápisnicouN4/83,ktorábolaregistrovanánaŠtátnom

notárstve v Č. 23.2.1983 pod číslom RI 15/83, v zmysle ktorej bola uzatvorená darovacia zmluva, ktorou
K. O. a manželka darovali účastníkom konania, žalobcovi a žalovanému, nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXX kat. územie H., rodinný dom č. XXX parcela č. XXXXX - zastavaná plocha o výmere 306 m2,
parcela č. XXXXX - zastavaná plocha o výmere 184 m2, parcela č. XXXXX/X - roľa o výmere 687 m2 a
parcela č. XXXXX/X - záhrada o výmere 407 m2. Nehnuteľnosti boli obom darované v podiele po 1/2.

6.SúdvkonanívykonaldôkazoboznámenímsaspisuOkresnéhosúduČadcasp.zn.4C/598/97,ktorým
konaním žalobca domáhal sa zrušenia podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k žalovanému, a to k
nehnuteľnostiam, ktoré obaja nadobudli do podielového spoluvlastníctva v podiele po 1/2 na základe
darovacej zmluvy č. RI 15/83-13/83. Uznesením zo dňa 30.10.1998 konanie bolo zastavené v dôsledku
späťvzatia žalobného návrhu zo strany žalobcu.

7. Z pripojeného priestupkového spisu OO PZ Y. súd zistil, že žalobca požiadal o objasnenie priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu vo vzťahu k žalovanému.
8. Výsluchom žalobcu bolo zistené, že tento začal stavať dvojgaráž v roku 1979 - 1980. Staval ju on,
jeho otec a švagor Š. I.. Poprel tú skutočnosť, že by žalovaný nejakým spôsobom bol pomáhal pri stavbe
dvojgaráže. V tejto mal svoje motorové vozidlo, a to až do doby, keď odišiel na operáciu kolenných

kĺbov. Mal prechodne zabezpečený byt v Y., aby mal bližšie do nemocnice. Vo februári 2011 zistil, že
na dvojgaráži bol vymenený zámok. Nevedel sa vyjadriť z akého dôvodu žalovaný pristúpil k takémuto
konaniu, keď on výslovne danú dvojgaráž staval. Tvrdil, že na nej realizoval aj drobné úpravy, podbitie
stropu. Dvojgaráž nemá súpisné číslo, nebola prihlásená ako drobná stavba. Ešte za života jeho otcavlastnícke vzťahy otec k stavbe chcel vybavovať. Žiadne však nenašiel. Daň z rodinného domu aj z
garáže mal platiť žalovaný. V súčasnosti parkuje na okraji prístupovej cesty.
9. Žalovaný tvrdil, že predmetná garáž stojí na H. Č.. XXXX o výmere 347 m2, ktorá je zapísaná na

LV č. XXX kat. územie H.. Túto postavil on so starším bratom K.. Zabezpečil si všetok materiál na
danú garáž. Táto je postavená okolo 30 rokov. Je veľmi schátralá, je potrebné je zbúrať alebo celú
zrekonštruovať. Bola uspôsobená na parkovanie jedného auta s tým, že vzhľadom na svoju šírku mohol
tam byť umiestnený voz pre kone, ktoré vlastnil starší brat K., ktorý ju pomáhal aj žalovanému stavať.
Vzhľadom k tomu, že žalobca si v roku 1980, rok po tom ako žalovaný si kúpil motorové vozidlo, sám

zabezpečil motorové vozidlo a nemal kde parkovať, umožnil mu, aby parkoval v tejto garáži. Pred dvoma
rokmi sa odsťahoval žalobca s tým, že garáž ostala prázdna. Táto je bez súpisného čísla, postavená
na betónových kockách. O vydanie stavebného povolenia žiadané nebolo. Žalovaný platí zaň daň z
nehnuteľností, z rodinného domu, z garáže, pričom súdu predložil platobné výmery na preukázanie
tvrdených skutočností. Daň platí od roku 1994.
10. Súd v konaní vykonal dôkaz výsluchom svedka Š. I., v príbuzenskom vzťahu k účastníkom konania,

manžel sestry účastníkov. Tvrdil, že garáž, ktorá sa nachádza pri rodinnom dome staval otec účastníkov
konania s najstarším bratom K., ktorý už je nebohý. Pri stavbe garáže sám pomáhal. Je vyučený stolár.
Vo väčšej miere garáž staval nebohý svokor, pomáhal tam aj žalobca. Bola postavená pred 30 rokmi s
úmyslom pre žalobcu aj žalovaného, ktorý pri stavbe nemal pomáhať. V čase stavby garáže žalovaný
už motorové vozidlo vlastnil.

11. Súd vykonal dôkaz ohliadkou na mieste samom. Zistil, že dvojgaráž je drevená, uspôsobená na
parkovanie dvoch motorových vozidiel. V garáži parkuje žalovaný s dvoma motorovými vozidlami.
Žalobca ukázal, že pred 5 rokmi robil úpravy na garáži, rozširoval dvere, pretože boli úzke. Skracoval
skrinku, v ktorej mal umiestnené potrebné náradie. Tvrdil, že podbil strop, pretože v časti, kde parkoval
on motorové vozidlo je strop podbitý, pričom na strane parkovania žalovaného podbitie sa nenachádza.

Tvrdil, že vie tieto práce presne opísať, pretože ich vykonával on sám. Pred garážou nachádzajú sa
betónové kocky, ktoré sám uložil. Vybral si tú časť garáže, ktorá bola lepšia na parkovanie.
12. Na mieste samom bola vypočutá svedkyňa I. I., sestra účastníkov konania. Tvrdila, že garáž sa
stavala pred 30 rokmi. Staval ju žalobca s jej manželom Š. I.. Garáž bola postavená v priebehu pár
dní. Jej manžel hobľoval dosky na garáž. Nevedela sa vyjadriť, či žalovaný pri stavbe garáže pomáhal.

Garáž bola stavaná z dôvodu parkovania motorových vozidiel oboch účastníkov konania. Žalovaný sa
nepodieľal na žiadnych prácach, ani v domácnosti nikdy nepomáhal.
13. Svedok Q. O., brat účastníkov konania tvrdil, že garáž bola stavaná za života ich otca. Sám navážal
dosky pre brata K.. Tvrdil, že videl ako na garáži pomáhal a pracoval žalovaný. Garáž bola postavená
za účelom garážovania áut pre žalobcu aj žalovaného.

14. V konaní bol vypočutý svedok V. Z.. Tvrdil, že si pamätal, že garáž sa stavala v roku 1983, a to otcom
účastníkov konania. Žalovaný sťahoval drevo na koňovi. Toto drevo následne bolo rezané a od začiatku
v garáži parkovali obaja účastníci konania.
15. Svedok Š. P. tvrdil, že garáž bola stavaná v roku 1985, nakoľko oproti na druhej strane mal vlastnú
garáž. Túto staval žalobca, jeho otec a svedok Š. I.. Nepamätal si, že by nejaké práce bol žalovaný

vykonával. Odpočiatku parkovali v garáži obaja - žalobca aj žalovaný.
16. Svedok X. G. tvrdil, že garáž bola postavená pred 30 rokmi. V tom období pomáhal švagrovi na
garáži, ktorá sa nachádza oproti. Videl, že prítomný na stavbe garáže bol nebohý otec žalobcu a
žalovaného, žalobca a Š. I.. Žalovaného tam pracovať nevidel. V garáži parkovali obaja - žalobca aj
žalovaný.

17. Žalovaný na mieste samom tvrdil, že na stavbu mal pripravené dosky. Garáž nebola dokončená. Z
prednej strany nemala dvere. K dokončeniu došlo asi až po roku, kedy si dal nahobľovať ďalšie dosky.
Materiál zabezpečoval výlučne on sám. Taktiež plech, ktorý sa na streche doposiaľ nachádza. Garáž
bola stavaná v roku 1980 až 1981.
18. Dopytom na OR PZ , dopravný inšpektorát Č. súd zistil, že motorové vozidlo U. XX-XX Š., rok

výroby 1979 držiteľom bol P. O. od 8.6.1979 do 2.7.2004. Motorové vozidlo U. XX-XX Š., rok výroby
1977 držiteľom bol Z. O. od 25.1.1980 až do 23.1.2001.
19. Na základe takto zisteného ustáleného skutkového stavu súd návrh zamietol rozsudkom sp. zn.
11C/148/2011 zo dňa 13.2.2013 s povinnosťou náhrady trov konania žalovaného vo vzťahu k žalobcovi,
o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

20. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalobcu uznesením sp. zn. 8Co/394/2013-129 zo
dňa 31.3.2014 rozsudok bol zrušený, vec vrátený na ďalšie konanie. V zmysle intencií rozhodnutia
druhostupňového súdu bol žalobca vyzvaný výzvou zo dňa 27.6.2014 na odstránenie vád svojej žalobyzo dňa 1.8.2011, na ktorú výzvu právny zástupca žalobcu reagoval predloženou úpravou, ktorou žiadal,
aby žalovaný bol povinný vydať žalobcovi kľúče od garáže bez súpisného čísla, ktorá je postavená na
parcele H.J. Č.. XXXX - záhrady o výmere 347 m2 v kat. území obce H., zapísanej na LV č. XXX a

zároveň, aby súd zakázal žalovanému brániť žalobcovi v parkovaní osobného motorového vozidla v
garáži bez súpisného čísla, ktorá je postavená na parcele H. Č.. XXXX - záhrady o výmere 347 m2 v
kat. území H., zapísanej na LV č. XXX a v užívaní tejto garáže. Takéto podanie vyhodnotil súd ako
úpravu žalobného návrhu, a preto o zmene ako o procesnom návrhu nerozhodoval. Rozsudkom sp. zn.
11C/148/2011 zo dňa 29.4.2015 súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal

náhradu trov konania vo výške 100 %. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalobcu uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/454/2015-202 zo dňa 29.1.2016 rozsudok okresného súdu bol
zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Súd rešpektoval právny záver druhostupňového súdu, jasnil
si rozhodujúce otázky pre posúdenie veci, hlavne, či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec.
21. V konaní bola ustálená tá skutočnosť, že dvojgaráž, vo vzťahu ku ktorej smeruje žalobný návrh,
je vecou hnuteľnou, teda nie je spojená so zemou pevným základom. Jedná sa o drevenú konštrukciu

postavenú na betónových kockách.
22. Právny zástupca žalobcu naďalej tvrdil, že garáž bola postavená spoločne žalobcom, otcom strán v
konaní a bratom K. O.. Táto patrí do podielového spoluvlastníctva. V konaní nebolo zistené, či žalovaný
nadobudolvlastníckeprávokugaráži.Rozhodujúceje,žežalobcatotospoluvlastníckeprávomá,súdmá
preto poskytnúť ochranu žalobcovi podľa § 126 Občianskeho zákonníka. V prípade, že spoluvlastnícky

podiel žalovaného ku garáži zistený nebol, ochranu podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak
žalovaný preukáže, že nadobudol spoluvlastnícky podiel ku garáži. Účastníci spoločne užívali dvojgaráž
od jej postavenia až do roku 2011, kedy žalovaný pokojný stav narušil bez akéhokoľvek dôvodu a
upozornenia. Vylúčil žalobcu z užívania garáže. Súd by mu mal poskytnúť ochranu. Obaja žalobca aj
žalovaný nakladali s dvojgarážou spoločne ako so svojou vlastnou, vzájomne rešpektovali svoje právo

užívať dvojgaráž spoločne a nikdy sa vzájomne z tohto práva nevylučovali, ani neobmedzovali. Tvrdenia
žalovaného majú účelový charakter. S poukazom aj na výsluchy v konaní vypočutých svedkov dvojgaráž
bola postavená otcom účastníkov konania spolu so žalobcom a neb. bratom K. a dohoda vyplynula
zo správania sa strán v konaní, kedy vlastne bolo umožnené obom ako spoluvlastníkom žalobcovi aj
žalovanému garážovať svoje motorové vozidlá v garáži.

23. Právny zástupca žalovaného poukázal na dôkaznú núdzu žalobcu, ktorý prezentuje skutkové
tvrdenia, ktoré sú v príčinnom rozpore vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva. Pokiaľ žalobca zotrváva
na tvrdení, že nehnuteľnosť vystavali spoločne, nie je možné akceptovať jeho následný odkaz na to,
že pokiaľ by to nebolo preukázané, je potrebné poskytnúť ochranu z titulu oprávnenej držby. Jedná
sa o rôzne inštitúty, ktorý majú iný základ v tom, na základe čoho by sa určitá osoba mohla domáhať

a byť presvedčená, že je vlastníkom určitej veci. Žalovaný preukázal, že túto dvojgaráž mal vždy
záujem vystavať sám a pre seba tak, aby ju mohol užívať, a to že po jej dokončení umožnil jej
časť užívať žalobcovi. U žalobcu nemohol vzbudiť presvedčenie o tom, že je jej vlastníkom alebo že
mu patrí právo oprávnenej držby. Vychádzajúc aj zo svedeckých výpovedí svedkov vypočutých na
mieste samom je nesporné, že v rodine nikdy neboli harmonické vzťahy a k tomuto príbuzenskému

vzťahusvedeckévýpovedemajúurčitútendenčnosť.Nezainteresovanísvedkoviapopisovaliskutočnosti
zhodné s prejavmi vôle v súdnom konaní žalovaného, a to v tom smere, že iniciátorom stavby bol
žalovaný a tomu poskytovali pomoc. Žalovaný bol prvý, ktorý si zakúpil motorové vozidlo a túto garáž
začal užívať.
24. Súd v konaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka Z. H., ktorý tvrdil, že dvojgaráž bola

postavená v rokoch 1981 - 1982. Požičiaval si auto od žalovaného, preto videl, keď sa táto dvojgaráž
stavala. Pomáhal žalovanému doviezť plechy na dvojgaráž. Mal rezačku, pričom plechy na garáž
zabezpečil žalovaný. Svedok P. S. tvrdil, že je v priateľskom vzťahu s oboma účastníkmi. Žalovanému
na garáž pomáhal rezať dosky. Pracoval na nej aj Z. G.. Svedok Z. G. pomáhal žalovanému rezať drevo
na dvojgaráž. Drevo rezal medzi stodolou a domom, a to na jar v roku 1978, druhú časť na jeseň v

roku 1978. Dvojgaráž staval žalovaný, s ktorým svedok pracoval na družstve. V roku 1980 pomáhal
žalovanému v stavebninách nakladať betónovú dlažbu, ktorú potreboval žalovaný do garáže. Materiál
zakupoval žalovaný.
25. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd návrh žalobcu opätovne zamietol rozsudkom zo
dňa 21.12.2016. V dôsledku podaného odvolania žalobcu, druhostupňový súd rozsudok okresného súdu

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, rozhodnutím zo dňa 25. 4.2018 s tým, že v ďalšom konaní bude
povinnosťou súdu prvej inštancie, riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu, vyhodnotiac okolnosti
týkajúce sa dvojgaráže užívanej stranami, teda, že dvojgaráž bola stavaná na pozemku vlastnícky
patrica v tom čase otcovi žalobcu a žalovaného, ako aj dobou spoločného, neobmedzujúceho užívania.26. Právny zástupca žalobcu nemajúc ďalšie návrhy na dokazovanie žiadal, aby súd žalobe vyhovel
v celom rozsahu, nakoľko predmetná dvojgaráž, ktorá je na nespornom pozemku hnuteľnou vecou,

vychádzajúc z vykonaného dokazovania ako aj výpovedí svedkov vyplýva, že ako žalobca tak aj
žalovaný sú spoluvlastníkmi spornej dvojgaráže, nakladali s ňou ako spoluvlastníci od jej postavenia od
roku1979až1980,aždodoby17.2.2011,kedyžalovanýsvojvoľnevylúčilžalobcuzužívaniapredmetnej
dvojgaráže, vymenil zámok a odvtedy odmieta umožniť žalobcovi užívanie predmetnej dvojgaráže.
Úmyslom stavebníkov bolo postaviť dvojgaráž, aby slúžila ako pre žalobcu, tak aj pre žalovaného, to

znemená, bola tam ústna dohoda o podielovom spoluvlastníctve, v nadväznosti na judikatúru súdov SR
aČR,kdevlastnestačíajústnadohodaotom,abyvzniklopodielovéhospoluvlastníctvo.Prihospodárení
so spoločnou vecou rozhoduje väčšina. V danom prípade, obaja sú spoluvlastníci v rovnakom podiele, je
potrebné, aby súd rozhodol tak, že správanie sa žalovaného, ktoré vylučuje žalobcu z užívania spornej
nehnuteľnosti je v rozpore so zákonom a nie je možné poskytnúť ochranu tomu, kto právo porušuje.
Žiadal preto žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov v rozsahu 100%.

27. Právny zástupca žalovaného, nemajúc žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, tvrdiac, že žalobca
nevyvinul procesnými návrhmi, nemá záujem preukázať dôvodnosť záveru, ktoré vyjadril odvolací súd
vo vzťahu k výpovedi I. I., Q. O., uľahčil tým súdu rozhodovaciu činnosť vo vzťahu k vyhodnoteniu týchto
výpovedí, pretože tieto zostali sporné samotným ich vykonaním a súd z vlastnej iniciatívy k odstráneniu

tohto procesného nedostatku nemá dôvod. Poukázal na jednoznačnú hodnovernosť výpovedí svedkov,
ktorých na preukázanie svojich tvrdení žalovaný na to, ako aj žalovaný skutkovo zdôvodnil spôsob
realizácie výstavby predmetnej dvojgaráže a to, že až po odchode ďalšieho brata, ktorý mu pri tejto
stavbe pomáhal, sa stala dvojgaráž čiastočne voľnou, preto nechal na určitý čas užívať tento priestor
žalobcovi. Žalobca v žiadnom prípade nepreukázal spôsob nadobudnutia akéhokoľvek vzťahu, mimo

teda oprávnenia užívať so súhlasom žalovaného časť tejto dvojgaráže, teda vôbec, aj keď žalobca na to
poukazuje, že stačí ústna dohoda, toto dôkazné bremeno neuniesol a reálnym spôsobom nepreukázal.
Pozemok na ktorom je dvojgaráž postavená, patril v čase výstavby otcovi strán sporu. Žiadal žalobu
zamietnuť a priznať náhradu trov v rozsahu 100%.

28. Podľa článku 2 ods. 2CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov, musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa článku 2 ods.
2 právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva zo spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou, počítanou podľa veľkosti podielov pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

29.Zhodnotením vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi v podiele jednej nehnuteľnosti, katastrálne územie H., zapísanej na LV č. XXX a
to parcely H. Č.. XXXX o výmere 693 m2 - orná pôda, parcely H. č. XXXX o výmere 347 m2 -
záhrady, parcely H. Č.. XXXX o výmere 508 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu
č. XXX postavenom na parcele H. Č.. XXXX. Na spoločných pozemkoch strán konaní pred 30 rokmi

bola postavená drevená dvojgaráž za účelom parkovania motorového vozidla. Túto dvojgaráž do
17.02.2011,kedyžalobcoviboloznemožnenéžalovanýmparkovaniejehoosobnéhomotorovéhovozidla
v dvojgaráži, na spoločných pozemkoch strán v konaní bola postavená pred 30 rokmi. Na základe
darovacej zmluvy RI 15/83 strany v konaní nadobudli parcele spoločne s domom do podielovéhospoluvlastníctva.Súdcítiacsaviazanýprávnymzáveromodvolaciehosúdu,pozhodnotenískutkovéhoa
právnehostavumalpreukázané,žedvojgarážbolastavanáichotcom,žalobcomažalovaným.Obidvomi
bez obmedzenia užívaná od roku 1980 až do 17.02.2011. Do toho času obe strany sporu nakladali

s dvojgarážou spoločne, ako so svojou vlastnou, vzájomne rešpektovali svoje právo užívať dvojgaráž
spoločne a nikdy z tohto práva vzájomne sa nevylučovali. Na základe vyhodnotenia, že žalobca je
podielovým spoluvlastníkom ku garáži, súd mu poskytol ochranu vo vzťahu k žalobcovi podľa § 126 Obč.
zákonníka. Veľkosť podielu žalovaného ku garáži zistená nebola, preto mal za to, že ich podiely, teda
žalobcu aj žalovaného sú rovnaké, na základe čoho poskytol ochranu žalobcovi, keďže bol narušený

pokojnýstavužívaniadvojgaráže,vylúčenímžalobcuzjejužívania.Vzhľadomktomu,žestranyvkonaní
nakladali spolu s dvojgarážou spoločne, ako so svojou vlastnou, vzájomne rešpektovali svoje právo
užívať dvojgaráž spoločne, nikdy sa nevylučovali s užívania ani neobmedzovali, boli v dobrej miere,
že bola postavená pre oboch účastníkov, tak ako to vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, najmä
svedeckých výpovedí za aplikácie § 129 ods. 1 Obč. zákonníka, súd poskytol ochranu žalobcovi aj v
tom smere, že bol oprávneným držiteľom dvojgaráže, a ako oprávnenému v súlade s § 130 ods. 2 Obč.

zákonníka mu poskytol ochranu vo vzťahu k žalovanému, ktorý v rozpore s právom, zasiahol do jeho
pokojného stavu. Súd ďalej vyhodnotil výpovede svedkov - Š. I., I. I., Q. O.Č., Š. P., X. G., že v rokoch
1978 až 1980 došlo k stavbe predmetnej dvojgaráže. Túto stavbu uskutočnil žalobca spoločne s otcom
účastníkov a s pomocou nebohého brata účastníkov K. O. Od postavenia dvojgaráže až do 17.02.2011
obaja,tedažalobcaajžalovaný,užívali predmetnúdvojgarážnaparkovaniesvojichmotorovýchvozidiel.

17.02.2011 žalovaný bez akéhokoľvek dôvodu a upozornenia vymenil zámok na dvojgaráži a odmietal
žalobcovi umožniť parkovanie jeho osobného motorového vozidla v dvojgaráži. Svedok Z. H. nevedel
sa vyjadriť, kto dvojgaráž staval, mal vedomosť iba z počutia, potvrdil skutočnosť, že v dvojgaráži
parkovali obaja účastníci svoje motorové vozidlá. Žalovanému doviezol plechy, ale nevedel sa vyjadriť,
na čo ich žalovaný použil. Svedok P. S. tvrdil, že pomáhal žalovanému rezať dosky na garáž a materiál

chystali v čase, keď sa garáž nestavala. Nevedel, či žalovaný tieto dosky použil na stavbu garáže.
Svedok Z. G. tvrdil, že pomáhal žalovanému rezať drevo a pomáhal nakladať v stavebninách betónovú
dlažbu, nevedel, na čo žalovaný drevo použil, pretože býva od miesta dvojgaráže vo vzdialenosti 5 až
6 kilometrov. Z daných výpovedí svedkov nevyplynulo presvedčivo tvrdenie žalovaného, na aký účel
materiál poskytnutý zo strany svedkov bol použitý žalovaným.

30. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

31. Vyhodnotiac vykonané dôkazy v súdenej veci a viazanosť s právnym názorom súdu druhej inštancie,
ako aj dôkazná núdza žalovaného mala za následok zmenu právneho vyhodnotenia uplatneného
nároku žalobcu, ktorý ako spoluvlastník užíval dvojgaráž, postavenú na parcele H. Č.. XXXX a ktoré
spoluvlastnícke právo žalobca pokojne a nerušene vykonával od roku 1980 až do roku 2011, súd jeho
žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP - súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP - o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
33.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobe v plnom

rozsahu vyhovel, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O
výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Čadca písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.